Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/161/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľky: K. N., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. H. XXX/XXXX, G., zastúpená advokátkou: Mgr. Jana Dekánková, so sídlom D. Jurkoviča 421, Brezová pod Bradlom, proti odporcom: 1. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Beethovenova 26, Trnava, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Slanina, so sídlom Bradlanská 2, Trnava, 2. L. O., nar. X.X.XXXX, bytom W. XX, X. Y., 3. V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, X. Y., odporcovia 2. a 3. zastúpení advokátkou: JUDr. Jana Slezáková, so sídlom Gorkého 15, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -176 zo dňa 14. marca 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 1 náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 64,41 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu 1, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom 2 a 3 náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 98,61 Eur, k rukám právnej zástupkyne odporcov 2 a 3, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorená dňa 20.8.2001 medzi prevádzajúcim Bytové družstvo so sídlom v Trnave (odporca 1) a nadobúdajúcimi L. O. (odporca 2) a manželkou V. O. (odporkyňa 3), týkajúca sa nehnuteľnosti bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. XX v bytovom dome súp.č. XXX na ul. O. H. v G., postavenom na parc.č. 5435, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 50/1345 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc.č. 5435, zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2 vo veľkosti 50/1345, zavkladovaná na Správe katastra Trnava pod č. V3784/01 dňa 15.3.2002, LV č. XXXX pre obec a k.ú. G., právne účinky vkladu nastali dňa 2.11.2001, je neplatná. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1 trovy konania vo výške 506,73 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Dušana Slaninu, právneho zástupcu odporcu 1, a odporcovi 2 a 3 trovy konania vo výške 632,07 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám JUDr. Jany Slezákovej, právnej zástupkyne odporcov 2 a 3.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení , , , , a , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, , , , , , , ustanovením , , ustanovením , ustanovením , ustanovením , , , keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou účastníkov konania na strane navrhovateľa po tom, ako pôvodný navrhovateľ v 1. rade (X. N.) v priebehu konania zomrel. Súd dospel k záveru že účastníkom na strane navrhovateľa ostala výlučne pozostalá manželka X. N. - K. N. (pôvodne navrhovateľka v 2. rade), a nie ďalšie osoby z okruhu dedičov po X. N., nakoľko tvrdené nájomné právo k predmetnému bytu (od ktorého sa odvíja celá žaloba a argumentácia navrhovateľky) po smrti X. N. v zmysle , a by vzniklo (vzhľadom na trvajúce manželstvo) manželom (ako spoločný nájom bytu manželmi) a nie žiadnej inej osobe. Odporcovia zhodne poukazovali na premlčanie nároku navrhovateľky s tým, že v danej veci napadnutých právnych úkonov uzavretých medzi odporcom v 1. rade a odporcami v 2. a 3. rade sa jedná o relatívnu neplatnosť právnych úkonov, pričom tieto boli uzavreté dňa 20.8.2001 resp. dňa 24.6.2003, návrh na súd bol podaný dňa 15.4.2010, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko podľa jeho názoru v prípade napadnutia neplatnosti právneho úkonu, ktorý by eventuálne bol v rozpore so zákonom alebo by ho obchádzal, sa jedná o neplatnosť absolútnu, pri ktorej nárok na vyslovenie neplatnosti sa nepremlčuje. Z uvedeného dôvodu teda návrh zamietnutý nebol. Prioritným dôvodom pre zamietnutie návrhu bolo zistenie súdu, že na strane navrhovateľky je fatálny nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu. Podľa názoru súdu totiž ani navrhovateľka a ani X. N. nikdy neboli nájomcami predmetného bytu. Je síce pravdou, že na základe Dohody o prevode členských práv a povinností „uzavretej“ medzi V. N. a (údajne) N. N. / N. na jednej strane a X. N. na druhej strane, vykonalo SBDO (právny predchodca odporcu v 1. rade) kroky smerujúce k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s X. N. (ktorý už v tom čase bol ženatý s navrhovateľkou), všetky tieto úkony však vychádzali z vyššie uvedenej Dohody o prevode členských práv, čo je zrejmé napr. z výmeru na pridelenie bytu zo dňa 5.2.1975 kde sa konštatuje že sa jedná „o pridelenie bytu po V. N.“, zo zápisnice SBDO č. 15 zo dňa 28.1.1975 kde v uznesení č. 491 je vyslovený „súhlas s prevodom členských práv medzi X. N. a V. N.“, z oznámenia SBDO zo dňa 3.8.1981 kde sa konštatuje „súhlas s prevodom práv z V. N. a N. N. (N.) na X. N.“. Ak ale následne Okresný súd v Trnave svojím Rozsudkom č. -58 zo dňa 28.7.1983 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. -72, 9Co/138/84 zo dňa 30.4.1984 za 1./ určil, že Dohoda o prevode členských práv k družstevnému bytu zo dňa 26.2.1975 je neplatná a za 2./ X. N. a navrhovateľke uložil povinnosť z bytu v G., ul. J. Z.. XX/XX sa vysťahovať a tento byt N. N. odovzdať do 15 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia príslušného orgánu o pridelení náhradného bytu alebo náhradného ubytovania, t.j. určil neplatnosť prvotného a základného právneho úkonu pre vykonanie ďalších právnych úkonov, na základe ktorého bol schválený prevod členských práv z V. N. a N. N. / N. na X. N., nemohlo prísť k platnému vzniku nájomného vzťahu medzi SBDO Trnava a X. N. a jeho manželkou; uvedená neplatnosť právneho úkonu totiž pôsobí od začiatku (ex tunc), a teda nemôže byť platný žiaden z právnych úkonov ktorého základom / dôvodom je neplatný právny úkon. O závere, ku ktorému dospel súd, že totiž navrhovateľka nebola nájomníčkou predmetného bytu tiež svedčí Uznesenie Okresného súdu v Trnave č. 14C/1286/79-12 zo dňa 6.4.1976, ktorým súd schválil zmier N. N. (N.) a V. N. o vyporiadaní BSM rozvedených manželov, podľa ktorého „hodnota“ družstevného bytu nachádzajúceho sa v G., sídl. J. XX/XX pripadá do výlučného vlastníctva navrhovateľky N. N. / N. a V. N. bola uložená povinnosť vydať družstevný byt N. N. (N.) do 30 dní. Ani v tomto rozhodnutí sa nespochybňuje užívacie / nájomné právo N. N. / N. k predmetnému bytu, navrhovateľka ani X. N. vôbec nie sú spomenutí ako nájomníci alebo užívatelia bytu, resp. že by mali k bytu akýkoľvek právny vzťah. Vzťahy medzi N. N. a X. N. a navrhovateľkou boli riešené tiež Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. -16 zo dňa 7.10.1994 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. -33 zo dňa 29.3.1995 (ktorým bol zamietnutý návrh N. N. proti X. N. a navrhovateľke o určenie povinnosti vysťahovať sa z predmetného bytu), pričom ale návrh bol zamietnutý z dôvodu že Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. -58 zo dňa 28.7.1983 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. , -72 zo dňa 30.4.1984 bolo X. N. a navrhovateľke uložené vysťahovať sa z predmetného bytu a odovzdať ho N. N. do 15 dní odo dňa predelenia náhradného bytu, pričom na okolnostiach pre ktoré bola uložená povinnosť zabezpečiť náhradný byt sa nič nezmenilo; aj z tohto rozhodnutia vyplýva že X. N. a navrhovateľka nie sú a nikdy neboli nájomcami predmetného bytu a sú povinní sa z bytu po tom ako im bude poskytnutá bytová náhrada vysťahovať(!), v rozhodnutí nebolo spochybnené užívacie / nájomné právo N. N. k predmetnému bytu. Podľa názoru súdu v prípade, ak by návrhu navrhovateľky

vyhovel, fakticky by zmenil (zrušil) minimálne tri rozhodnutia súdov (ktoré prešli aj odvolacími konaniami)

- takýto stav je v spoločnosti ktorá si ctí právo neprijateľný, prišlo by k popretiu základného princípu právnej istoty a nemennosti právoplatných rozhodnutí súdnej moci. V tejto súvislosti súd tiež poukázal na znenie , podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Je potrebné tiež poznamenať, že vzhľadom na vyslovenú absolútnu neplatnosť právneho úkonu (t.j. Dohody o prevode členských práv zo dňa 26.2.1975) nebolo potrebné zo strany odporcu v 1. rade (resp. jeho právneho predchodcu) rušiť akékoľvek jeho rozhodnutia - tieto sa zrušili totiž priamo zo zákona, nakoľko za neplatný bol vyhlásený právny úkon, na základe ktorého boli vykonané. Súd považuje tiež za potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala, že na požadovanom určení (petite) existuje naliehavý právny záujem tak, ako to pre prípustnosť žaloby vyžaduje . Podľa názoru súdu naliehavý právny záujem v tomto prípade ani existovať nemôže, nakoľko aj v prípade, ak by súd vyhovel návrhu, na právnom postavení navrhovateľky sa nič nezmení (jej postavenie by zostalo rovnaké ako pred podaním žaloby), vzťahy medzi účastníkmi konania by sa rozhodnutím súdu (pri požadovanom petite) s konečnou platnosťou definitívne nevyriešili.

Súd rozhodol i o náhrade trov konania odporcov v zmysle ustanovenia v spojení s a v súlade s , , , a vyhlášky MS SR č. tak, že procesne úspešnému odporcovi v 1. rade priznal náhradu trov konania v sume 506,73 Eur, a to z titulu trov právneho zastúpenia za 5 hlavných úkonov po 55,49 Eur (spolu teda 277,45 Eur), 3 hlavné úkony po 57,00 Eur (spolu teda 171,00 Eur), 5x režijný paušál po 7,21 Eur (spolu teda 36,05 Eur) a 3x režijný paušál po 7,41 Eur (spolu teda 22,23 Eur). Pri určení výšky trov právneho zastúpenia odporcu v 1. rade sa súd nestotožnil s ich vyčíslením za rok 2010 vo výške 57,00 Eur a priznal ich za účtovaných 5 právnych úkonov iba vo výške 55,48 Eur (t.j. 1/13-ina výpočtového základu platného pre rok 2010 v ktorom boli uvedené právne úkony vykonané); z tohto dôvodu tiež nepriznal paušálnu sumu náhrad v účtovanej výške 7,41 Eur, ale iba vo výške 7,21 Eur za 5 právnych úkonov vykonaných v roku 2010 (t.j. 1/100-ina výpočtového základu platného pre rok 2010 v ktorom boli uvedené právne úkony vykonané). Procesne úspešným odporcom v 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania v sume 632,07 Eur, a to ako trovy právneho zastupovania, keď odmena za jeden úkon právnej pomoci sa odvíjala od skutočnosti, že právna zástupkyňa odporcov v 2. a 3. rade týchto zastupovala spoločne, keď v takomto prípade sa odmena (za zastupovanie jedného účastníka) znižuje o 20% - základná odmena za vykonaný právny úkon pri zastupovaní dvoch účastníkov vo veci v roku 2010 bola potom 88,78 Eur (t.j. 80% zo sumy 55,48 Eur x 2), v roku 2011 bola potom 91,20 Eur (t.j. 80% zo sumy 57,00 Eur x 2); súd preto právnej zástupkyni odporcov v 2. a 3. rade priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci vo výške po 88,78 Eur (spolu teda 266,34 Eur), 2 úkony právnej pomoci vo výške po 91,20 Eur (spolu teda 182,40 Eur), 3 x režijný paušál po 7,21 Eur (spolu teda 21,63 Eur), 2 x režijný paušál po 7,41 Eur (spolu teda 14,82 Eur), 4 začaté polhodiny náhrady za stratu času v roku 2010 po 12,02 Eur (spolu teda 48,08 Eur) a 8 začatých polhodín náhrady za stratu času v roku 2011 po 12,35 Eur (spolu teda 98,80 Eur).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovie a odporcovia budú zaviazaní zaplatiť jej vyčíslené trovy konania. Uviedla, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a s tvrdeniami navrhovateľky, a taktiež napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia Súd nehodnotil jednotlivé kroky súvisiace s pridelením družstevného bytu zo strany odporcu 1. Pôvodnými užívateľmi bytu boli N. a V. N., pričom N. N. bola v roku 1970 odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, jej manžel nedokázal uhrádzať nájomné za byt, dohodol sa preto so svojím bratom X. N. a ich rodičmi, že dlh na nájomnom uhradia, byt sa vráti bytovému družstvu so žiadosťou, aby bol byt pridelený X. N. s rodinou, ktorý aj dňa 5.1.1975 požiadal SBDO o pridelenie bytu po bratovi V. N.. Predstavenstvo SBDO v uznesení zo dňa 28.1.1975 uviedlo, že X. N. žiada prevod práv na užívanie bytu na brata V. N. (došlo tu k zámene krstných mien), predstavenstvo súhlasilo s prevodom členských práv, ak nadobúdateľ spĺňa podmienky na pridelenie bytu. SBDO listom zo dňa 5.2.1975 adresovaným X. N. označeným ako Výmer na pridelenie bytu - založenie členského podielu, oznámilo pridelenie 2,5 izbového družstevného bytu v bloku č. J. XX. X. N. zaplatil vklad i členský podiel, bytové družstvo v marci 1975 vyplatilo V. N. zostatkovú hodnotu členského podielu, doklad o započítaní tohto zostatku predložený zo strany právneho zástupcu odporcu 1 je nepravdivý. Dňa 26.2.1975 bola medzi N. a V. N. ako prevodcami a X. N. ako nadobúdateľom uzavretá Dohoda o prevode členských práv, ktorú však už družstvo neodsúhlasovalo. Dňa 23.12.1975

SBDO a X. N. uzavreli dohodu o užívaní družstevného bytu, X. N. bol ženatý s navrhovateľkou, vzniklo im právo spoločného užívania bytu. K nadobudnutiu členských práv teda nedošlo prevodom členských práv, ale zaplatením zápisného a pridelením bytu podľa poradovníka. X. N. aj s manželkou tento byt odvtedy užívali, riadne platili nájom a splatili aj anuitu. Čo sa týka vysporiadania BSM V. N. a N. N., jeho predmetom nemohol byť družstevný byt, ani jeho hodnota a ani jeho vydanie. Z uznesenia č.k. -12 nemožno vyvodiť, že N. N. bola po rozvode výlučnou užívateľkou družstevného bytu a individuálnou členkou bytového družstva. Nemohla preto členské práva a povinnosti previesť na odporcu 2, odporcovia 2 a 3 sa nemohli stať nájomcami predmetného bytu a nemohli ho nadobudnúť do vlastníctva. Navrhovateľka v žalobe tiež jasne uviedla, v čom spočíva jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

K odvolaniu sa odporca 1 písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu tak, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť a zaviazať navrhovateľku k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 64,41 Eur. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Nie je známa skutočnosť, že by sa SBDO rozhodlo zrušiť právo spoločného užívania bytu manželom N., nie je podstatné ani to, ako sa bratia N. doma dohodli, podstatné je to, že V. s manželkou požiadali o prevod členských práv a povinností k predmetnému bytu na X. N. s manželkou, nešlo teda o pridelenie bytu ale išlo o prevod členských práv a povinností. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na skutočnosti uvedené v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.2.1982 č.k. , tento bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave uznesením zo dňa 30.6.1982 č.k. 8Co/302/82. Čo sa týka uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 6.4.1979 č.k. -12, nepochybne z neho vyplýva, že N. N. sa stala výlučnou členkou bytového družstva ako aj výlučnou užívateľkou predmetného bytu. Právoplatnosťou tohto uznesenia zanikol nájomný vzťah (aj tak neplatný od samotného začiatku) X. N. s manželkou. Odporca 1 nemal dôvod skúmať, či N. N. mala vyriešenú bytovú otázku, v spore o predmetný byt súdy vždy rozhodovali o merite veci, či došlo k platnému prevodu členských práv a povinností. Odporca 1 zasielal vyúčtovania ročných zálohových platieb za užívanie bytu tomu, kto byt reálne užíval.

K odvolaniu sa odporcovia 2 a 3 písomne vyjadrili prostredníctvom právnej zástupkyne tak, že navrhujú rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť a zaviazať navrhovateľku k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 98,61 Eur. Poukázali na to, že navrhovateľka síce tvrdí, že právo nájmu k predmetnému družstevnému bytu nadobudla spolu s nebohým manželom pôvodne, tento byt však nebol voľný, jeho spoločnými nájomcami boli V. a N. N., preto mohli právo nájmu nadobudnúť len odvodene na základe dohody o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu, ktorá bola uzatvorená dňa 26.2.1975, súd však právoplatne rozhodol, že táto dohoda je neplatná a navrhovateľke spolu s nebohým manželom bolo uložená povinnosť z predmetného bytu sa vysťahovať do 15 dní od poskytnutia primeraného náhradného bytu. Navrhovateľka spolu s nebohým manželom nikdy neboli nájomcami predmetného bytu, nie je preto daná ani jej aktívna legitimácia na domáhanie sa určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu do vlastníctva odporcov 2 a 3.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a 201 ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania bolo určenie, že Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorená dňa 20.8.2001 medzi prevádzajúcim Bytové družstvo so sídlom v Trnave (odporca 1) a nadobúdajúcimi L. O. (odporca 2) a manželkou V. O. (odporkyňa 3), týkajúca sa nehnuteľnosti bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. XX v bytovom dome súp.č. XXX na ul. O. H. v G., postavenom na parc.č. 5435, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 50/1345 a spoluvlastníckeho

podielu na pozemku parc.č. 5435, zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2 vo veľkosti 50/1345, zavkladovaná na Správe katastra Trnava pod č. V3784/01 dňa 15.3.2002, LV č. XXXX pre obec a k.ú. G., právne účinky vkladu nastali dňa 2.11.2001 (ďalej len predmetný byt resp. byt), je neplatná. Rozsudkom napadnutým odvolaním navrhovateľky súd prvého stupňa jej návrh zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. dopĺňa už iba nasledovné:

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci ( ). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( a ). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď ). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.

Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ) a nie účastníkov konania.

Prvostupňový súd postupoval správne, keď ako prvú skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky, t.j. či navrhovateľka je nositeľkou práva, ktorého sa žalobným návrhom domáha. V danom prípade je základnou otázkou, či navrhovateľku možno považovať vo vzťahu k predmetnému bytu za nájomníčku. Len pri kladnej odpovedi na túto otázku, t.j. pri jednoznačnom a spoľahlivom zistení, že navrhovateľka je nájomníčkou predmetného bytu, prichádza do úvahy domáhanie sa práva vyplývajúceho z ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - práva nájomníka, aby vlastník domu previedol byt do jeho vlastníctva. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ktorý aj podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil, že navrhovateľka nie je a ani nikdy nebola nájomníčkou predmetného bytu, preto nemá ani aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní a preto jej žalobný návrh zamietol.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považuje bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti za preukázané, že navrhovateľka vo vzťahu k predmetnému bytu nie je a ani nikdy nebola v nájomnom vzťahu, čo jednoznačne potvrdzuje celý rad listinných dôkazov, a vyplýva to aj z tvrdení samotnej navrhovateľky.

Dňa 5.1.1975 V. N. a X. N. požiadali SBDO (právny predchodca odporcu 1) o prevod členských práv na X. N.; predstavenstvo SBDO uznesením č. 491 zo dňa 28.1.1975 súhlasilo s požadovaným prevodom. Výmerom na pridelenie bytu - zloženie členského podielu zo dňa 5.2.1975 bol X. N. vyzvaný na zloženie členského podielu vo výške 7.268,20 Kčs, po zaplatení ktorého mu mal byť pridelený byt po V. N.. Dňa 23.12.1975 uzavrelo SBDO s X. N. Dohodu o užívaní predmetného bytu (X. N. bol toho času ženatý s navrhovateľkou). Dňa 26.2.1975 podpísali V. N. a X. N. (bratia) Dohodu o prevode členských práv a povinností - ako účastníčka dohody bola uvedená a podpísaná aj N. N. (N.).

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -58 zo dňa 28.7.1983 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -72, 9Co/130/84 zo dňa 30.4.1984 bolo určené, že Dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu zo dňa 26.2.1975 je neplatná; X. N. a navrhovateľke bola zároveň uložená povinnosť z predmetného bytu sa vysťahovať a odovzdať N. N. do 15 dní po pridelení náhradného bytu alebo náhradného ubytovania.

Uznesením Okresného súdu v Trnave č.k. -12 zo dňa 6.4.1979 bol schválený zmier medzi účastníkmi N. N. (N.) a V. N. podľa ktorého „hodnota“ družstevného bytu nachádzajúceho sa v G., sídl. J. XX/XX - dvojizbový s prísl. ... pripadajú do výlučného vlastníctva N. N. (N.). V. N. bola uložená povinnosť vydať družstevný byt navrhovateľke do 30 dní.

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. -16 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. -33 zo dňa 29.3.1995 bol zamietnutý návrh N. N. proti X. N. a navrhovateľke o určenie povinnosti vysťahovať sa z predmetného bytu. Návrh bol zamietnutý z dôvodu že rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. -58 zo dňa 28.7.1983 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. , -72 zo dňa 30.4.1984 bolo X. N. a navrhovateľke uložené vysťahovať sa z predmetného bytu a odovzdať ho N. N. do 15 dní odo dňa predelenia náhradného bytu, pričom na okolnostiach pre ktoré bola uložená povinnosť zabezpečiť náhradný byt sa nič nezmenilo.

Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka a jej nebohý manžel X. N. mali nadobudnúť užívacie právo k predmetnému družstevnému bytu na základe Dohody o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu zo dňa 26.2.1975, ktorú súd právoplatne určil za absolútne neplatnú. Je nepochybné, že nájomcami predmetného bytu boli od roku 1962 V. N. a jeho manželka N. N., ich užívacie (nájomné) právo nezaniklo, byt nebol vrátený SBDO, preto ani nemohol byť navrhovateľke a jej vtedajšiemu manželovi pridelený ako voľný byt. Jediným spôsobom, akým mohlo dôjsť k prevodu užívacieho (nájomného) práva k tomuto bytu, bolo uzavretie Dohody o prevode

členských práv a povinností k družstevnému bytu. Vzhľadom na to, že Dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu zo dňa 26.2.1975 bola uzavretá bez súhlasu N. N., keď súd dospel k záveru, že na dohode sa nenachádza jej podpis, a teda takáto dohoda je neplatná, následne súd rozhodol aj o povinnosti navrhovateľky a jej vtedajšieho manžela predmetný byt vypratať. Ak by navrhovateľke a jej vtedajšiemu manželovi užívacie právo k predmetnému bytu vyplývalo z iného právneho titulu, než z Dohody o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu zo dňa 26.2.1975, nebol by súd rozhodol o povinnosti byt vypratať.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom priznal náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania odporcu 1 vo výške 64,41 Eur predstavujú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 57,- Eur ako tarifná odmena podľa a vyhl. MS SR č. v platnom znení a režijný paušál 7,41 Eur. Trovy odvolacieho konania odporcov 2 a 3 vo výške 98,61 Eur predstavujú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 91,20 Eur ako tarifná odmena podľa a vyhl. MS SR č. v platnom znení a režijný paušál 7,41 Eur.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.