Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-352-2020.pdf
PDF · 90.84 KB
Case nature
Subarea
37Ek/352/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROGRESS CAPITAL s.r.o., so sídlom 535, 080 01 Malý Šariš, IČO: 47 021 292, proti povinnému: A. B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky vo výške 6.222,99 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Boris Gerbery, so sídlom exekútorského úradu Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. EX 48EX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému ani povinnému trovy konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.02.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6.222,99 Eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2020 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Súd vydal dňa 27.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Boris Gerbery, so sídlom exekútorského úradu: Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie pod sp. zn. 48EX XXX/XX. 3. Poverený súdny exekútor dňa 04.04.2023 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.
4. Exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému neúspešne doručené do vlastných rúk prostredníctvom poštovej prepravy. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 06.08.2020 v súlade s ust. § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa Upovedomenie o začatí exekúcie považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku v prípade, ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie. V predmetnej veci bolo Oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07.07.2020. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v posudzovanej veci doručené dňa 06.08.2020 a teda uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo oznámenie v Obchodnom vestníku zverejnené. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 07.08.2020, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom koniec lehoty pripadol na 21.08.2020. Nakoľko sa povinný domáha zastavenia exekúcie návrhom (v poradí prvé podanie povinného) datovaným dňa 04.04.2023, nemôže byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd preskúmal návrh povinného spolu s jeho prílohami, a aj napriek skutočnosti, že bol podaný oneskorene, sa zaoberal jeho dôvodmi a dospel k nasledujúcemu záveru.
5. Súd musí konštatovať, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle §61k ods. 2 Exekučného poriadku, takže sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada a návrh nemá odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku.
6. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
7. Na rozdiel od exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných pred 01.04.2017, kde povinný mohol kedykoľvek podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie (na ktorý sa koncentrácia konania nevzťahovala), už zákonodarca v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
8. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, Návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na oprávnenému.
14. Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.
15. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zameškanie lehôt.
16. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
18. Povinný v návrhu ktorý súd podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné, povinný žiada o preskúmanie aj nápravu nesprávneho príkazu exekútora, o preskúmanie zákonnosti zaplatiť neexistujúcu sumu a zrušenie nariadenia exekúcie udelené súdnemu exekútorovi vo veci rozhodnutia F. G. H. H. sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX o zaplatenie 10.222,99 eur (istina 6.222,99 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 19.05.2018 do zaplatenia, zmluvná pokuta 4.000,- eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur). Povinný uviedol, že chcel zaplatiť túto sumu, ale po niekoľkých týždňoch pátrania v archíve spoločnosti AFINOX s.r.o., keďže výpočet sa realizuje z údajov podľa zmluvného vzťahu, nenašiel žiadnu zmluvu medzi oprávneným a spoločnosťou AFINOX s.r.o. ohľadne tejto sumy, lebo je napísané istina 6.222,99 eur a istina je požičaná suma peňazí. Do istiny sa nezahrňujú úroky, poplatky, úroky z omeškania, t.j. nezapočítava sa príslušenstvo dlhu. Istina je finančná suma, ktorú si klient požičiava od veriteľa. Jednoducho v ich prípade táto istina neexistuje. Ak ide o faktúry, ktoré boli predložené súdu, niekoľko týždňov povinný pátral v archíve spoločnosti AFINOX s.r.o., pokiaľ nenašiel odpoveď. Tieto predložené faktúry neexistujú v účtovníctve AFINOXu. Tento prípad o 6.222,99 eur je vymyslený prípad. Uvedené faktúry, ktoré mu súd doručil, sú podvod a priviedli súd k omylu. Keď sa vráti k obsahu spisu zisťuje, že spomínané faktúry, ktoré si od neho oprávnený nárokoval, nikdy neexistovali, oprávnený predložil súdu proformy - zálohové faktúry a nie faktúry. V ekonomickom žargóne sa proformy nikdy nerovnali faktúram. Proformy neboli nikdy zaznamenané v účtovníctve. Nejedná sa totiž o účtovné doklady. Ide o bezdôvodné obohatenie oprávneného, ktoré predstavuje sumu 6.222,99 eur. Istina je požičaná suma peňazí, ale tu ide o vypočítané úroky, z ktorej sú vypočítané ďalšie úroky. Oprávnený v zálohovej faktúre uvádza (Fakturujem Vám podľa zmluvy zo dňa 19.05.2016: denný úrok 01.06.2017 - 30.06.2017 zo sumy 20.000 eur /30 dní 546,- eur/, zmluvná pokuta 10 % z úroku podľa bodu 3.6 Zmluvy /1ks 62,50/, spolu na úhradu 608,50 eur). Táto suma je vypočítaná ako zálohová faktúra. Zálohová faktúra nikdy nie je faktúra, nie je to daňový doklad. Povinný neuznáva celú túto sumu a sankcie 20 % zmluvná pokuta, 0,091 % denne úrok z omeškania t.j. 33,215 % ročne, 0,091 % zmluvná pokuta denne t.j. 33,215 eur ročne a teda spolu sankcie 86,43 % ročne zo sumy - tu ide o úžeru. Tento prípad splní skutok úžerníctva, ktorý sa jednoducho stal. Tento prípad sa zaväzuje o prípad 48EX XXX/ XX o vymoženie 20.000,- eur, tzn., že prípad 6.222,99 eur mal spočívať v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, čo v prípade 20.000,- eur vzniká legitímna otázka, prečo je to odčlenené? Z jedného prípadu tak vznikajú dva prípady, pričom aj tam už boli požadované úroky aj sankcia. Ako sa platí za niečo, čo nie je? Nie sú žiadne objednávky, neexistujú zmluvy, neexistujú žiadne faktúry ani
dodacie listy. Na základe čoho má platiť? Nemusí samozrejme platiť za položky, ktoré nemajú právny podklad. Teda žiadne ustanovenie zákona o úveroch neuvádza povinnosť samostatne uvádzať ešte aj súčet rozdelenej na dve samotné, ale duplicitné výpočty. Jednou z najčastejších skutkových podstát finančných deliktov je podvod. Oprávnený sa chce nedovolene obohatiť na jeho úkor, je to trestné a neprijateľné. Oprávnený uviedol súd do omylu, pretože dobre vedel, že firma AFINOX s.r.o., ktorá dlhuje peniaze, už neexistuje, takže nemá k dispozícii účtovníka, takže ho môže ľahko okradnúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný žiada, aby súd prehodnotil svoje rozhodnutie a aby došlo k spravodlivosti a aby zrušil nariadenie exekúcie súdnemu exekútorovi.
19. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27.03.2023 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vo veci 48EX XXX/XX nesúhlasí so zastavením exekúcie o vymáhanie sumy 6.222,99 eur s úrokom z omeškania zo sumy 20.000,- eur od 19.05.2018 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 4.000,- eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a ďalej trov upomínacieho konania, všetko priznané exekučným titulom - platobným rozkazom F. G. H. H. sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 03.12.2019 z dôvodu, že povinný vymáhanú pohľadávku oprávneného ku dňu vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie neuhradil ani sčasti a jeho výhrady voči vymáhanej sume sú celkom bezdôvodné. Neexistujú žiadne zákonné dôvody podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktoré by mal súd exekúciu zastaviť. 20. Poverený súdny exekútor sa k predmetnému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 21. Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podaní povinného však vyplýva, že povinným namietané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte pred začatím exekučného konania, a preto tieto mal namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je totiž založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 22. Exekučný súd ďalej uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu. 23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je podaný oneskorene, pričom
v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako to je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. 28. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený ani povinný si nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili súd nepriznal trovy konania žiadnej zo strán.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.