Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/32/2012

Potvrdené rozhodnutím 8Co/295/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Ing. R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., ul. J. F. č. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom so sídlom A., F. Z. č. X, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/32/2012-47 zo dňa 9. mája 2012, takto rozhodol: rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2.238,85 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.238,85 eur od 04. 11. 2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Výrok, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, zostáva n e d o t - k n u t ý . Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 98,92 eur k rukám JUDr. Stanislava Stehuru, advokáta so sídlom A., F. Z. č. X, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku."

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: K.. R. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom vo U., Ul. R.. F. č. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Štehurom, advokátom so sídlom Žilina, Bánovská cesta č. 7, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.238,85 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.238,85 € od 4.11.2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 8.2.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady škody vo výške 2.310,11 € s úrokom z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície PZ v Dolnom Kubíne sp. zn. CVS:OUJP-481/2002 zo dňa 31.3.2003 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa ust. § 248 ods. 1,3 Tr. zákona a pre trestný čin krádeže podľa ust. 247 ods. 1,5 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku vyššie citovaného uznesenia vyšetrovateľa PZ. Keďže považoval toto rozhodnutie za nezákonné, podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra v Dolnom Kubíne uznesením č. -19 zo dňa 19.5.2003 ako nedôvodnú zamietla. V ďalšom konaní ho Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. zo dňa 19.9.2007 uznal za vinného zo spáchania predmetných trestných činov. Proti citovanému rozsudku opäť podal opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline uznesením č. lTo/140/2007 zo dňa 8.1.2008 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. Okresná prokuratúra v Dolnom Kubíne uznesením č. -6 zo dňa 13.1.2010 zastavila trestné stíhanie z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Navrhovateľ uviedol, že v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ku ktorému došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. V dôsledku nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa PZ mu preto vznikla škoda vo výške 2.073,23 €, spočívajúca v zaplatení trov obhajoby v trestnom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené. Žiadosťou zo dňa 12.4.2011 o predbežné prerokovanie nároku, adresovanú Ministerstvu vnútra SR si uplatnil náhradu škody vo výške 2.073,23 € spolu s príslušenstvom, ktorá mu v dôsledku nezákonného rozhodnutia vznikla. Ministerstvo vnútra SR jeho žiadosť postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, ako príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy, ktoré mu listom zo dňa 3.11.2011 oznámilo, že jeho žiadosť prerokovalo, pričom jej nevyhovelo. V súvislosti s predbežným prerokovaním jeho nároku mu vznikli náklady v sume 236,88 €, ktoré uhradil advokátovi za poskytnuté právne služby. Keďže odporca je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu požadoval aj zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, a to od dňa 4.5.2011, keďže jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 3.5.2011. Základná úroková sadzba k 4.5.2011 bola vo výške 1,25 %, preto žiada, aby odporca zaplatil z nezaplatenej sumy aj 9,25% ročný úrok z omeškania počnúc dňom 4.5.2011 do zaplatenia.

Odporca súdu dňa 29.2.2012 doručil svoje písomné stanovisko vo veci, v ktorom navrhol, aby súd návrh ako právne neopodstatnený v celom rozsahu zamietol. V rámci svojho vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ odvodzuje vznik svojho nároku od uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia, ktoré považuje za nezákonné rozhodnutia. Vzhľadom na to, že predmetné rozhodnutia boli vydané za účinnosti , je potrebné uplatnený nárok posúdiť podľa tohto zákona. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je splnenie nasledovných podmienok: nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, základ nároku nie je daný. Podľa jeho názoru nie je možné za nezákonné rozhodnutie považovať žiadne rozhodnutie v trestnom konaní, keďže žiadne rozhodnutie nebolo po svojej právoplatnosti zrušené pre nezákonnosť a nespĺňa preto atribúty nezákonného rozhodnutia tak, ako to vyžaduje ustanovenie Nezákonným je iba rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a následne bolo zrušené, pričom muselo byť zrušené pre nezákonnosť. Podľa názoru odporcu v konaní nie je preukázané, že by akýkoľvek orgán v trestnom konaní nedovoleným spôsobom zasiahol do práv navrhovateľa. Pokiaľ tieto orgány vykonávali dôvodné procesné úkony predpokladané (dovolené) právnym poriadkom, pričom neprekročili zákonom stanovené medze, nie je možné hovoriť o nesprávnom postupe týchto orgánov. Postup orgánov v prípravnom konaní ešte nie je rozhodnutím o vine obvineného, ktorá sa v priebehu trestného konania dokazuje, resp. preveruje. Preto s konečnou platnosťou o vine a treste rozhoduje až súd (pokiaľ už prokurátor nezastaví trestné stíhanie). Ani zastavenie trestného stíhania automaticky neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali nesprávne, resp. nezákonne, preto nemožno z uznesenia o zastavení trestného stíhania vyvodiť nezákonnosť ich predchádzajúceho rozhodovania, resp. nesprávnosť ich postupu. Skutočnosť, že nedošlo k odsúdeniu navrhovateľa, neznamená nezákonnosť trestného stíhania. Možnosť odlišného posúdenia právneho a skutkového stavu štátnymi orgánmi v závislosti od výsledku dokazovania je zákonom predpokladaná, dôsledkom odlišného posúdenia však nie je popretie celej fázy prípravného konania. Preto odporca odmieta posúdiť postup akýchkoľvek štátnych orgánov v trestnom konaní z titulu zastavenia trestného stíhania ako nesprávny a nezákonný. Odporca preto spochybňuje existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým by malo byť uznesenie o vznesení obvinenia vydané v súlade s . V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. , z ktorého odôvodnenia citoval: "Ústavní soud zdůrazňuje, že jeho rozhodnutí v této věci nelze v žádném případě interpretovat tak, že by každé vznesení obvinění, které nevyústilo v pravomocný odsuzující rozsudek, bylo možno paušálně považovat za nezákonné. Tomu je třeba rozuměti tak, že v každé trestní věci je na místě v každé fázi trestního řízení (přípravným řízením počínaje) bedlivě a pozorně zvažovat, jak se ten který případ ve své aktuální, zejména důkazní situaci vyvíjí, pečlivě sledovat aktuální stav prováděných důkazů a s tím spojené do úvahy přicházející jeho právní hodnocení reflektovat v dalším procesním postupu. Ten je zapotřebí uvedeným skutečnostem přiměřit a v tomto směru přijmout příslušná rozhodnutí, která s ohledem na uvedené nemusí vždy vést až k podání obžaloby a tedy postavení obviněného před soud. Jinak řečeno, při zmíněném pečlivém posuzování každé konkrétní trestní věci v kterémkoliv jejím stadiu, a to všemi orgány činnými v trestním řízení může ve svém důsledku vést i k tomu, že obviněný nemusí vynakládat prostředky (zejména i na své právní zastoupení) k tomu, aby prokazoval, že trestní řízení je proti němu vedeno neoprávněně. (ÚS ČR sp.zn. )." Odporca tiež citoval odôvodnenie uznesenia Okresnej prokuratúry Dolný Kubín č. -6 zo dňa 13.1.2010 (najmä str. 4), podľa ktorého je nepochybné, že skutok sa stal a že na jeho konaní sa osobne podieľal obvinený, pričom toto jeho konanie hodnotí prokuratúra ako konanie za istých okolností "neférové." V súlade s týmito závermi vyslovenými v právoplatnom rozhodnutí je potom tvrdenie, že navrhovateľ si od spoločnosti vystupujúcej v trestnom konaní v procesnom postavení poškodenej preberal, resp. nechával vyplácať rôzne sumy, ktoré spoločnosti nevrátil ani nevyúčtoval, avšak toto jeho konanie po dôkladnom posúdení napokon nebolo posúdené ako konanie spĺňajúce všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Túto situáciu je podľa názoru odporcu potrebné vnímať v tom kontexte, že pri vznesení obvinenia policajné orgány boli povinné postupovať podľa č. (keďže na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba), ako aj v tom kontexte, že sám navrhovateľ svojím konaním prispel k svojmu obvineniu, čo má priamy vplyv na posúdenie spoluzavinenia uplatnenej škody. Odporca tiež uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ vynaložil finančné prostriedky na svoju obhajobu, neznamená, že ich náhradu si môže automaticky dôvodne uplatňovať ako škodu. Keďže v tomto prípade nešlo o prípad nutnej obhajoby, nebolo nevyhnutné, aby navrhovateľ vynakladal prostriedky na svoju obhajobu. Bolo teda jeho slobodným rozhodnutím zvoliť si právneho zástupcu a takýmto spôsobom naložiť so svojím majetkom. Pri skúmaní existencie škody je potrebné posúdiť navrhovateľom vynaložené finančné prostriedky tak z hľadiska nutnosti ako aj účelnosti. Odporca k vyjadreniu pripojil aj judikatúru v tejto oblasti, podľa ktorej v prípade nutnej obhajoby sú jednotlivé úkony vykonané obhajcom na účelnú ochranu obvineného podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánu činného v trestnom konaní, ktorými sa konanie realizuje. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní môže vyvolať zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre obvineného, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie takto môže byť samo príčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme obvineného. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú potom v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané, a za škodu takto vzniknutú zodpovedá štát podľa ustanovenia § i ods. i zákona č. 58/1969 Sb. (NS iCz/41/90). Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (žalobcu), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ustanovenia , a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám ( ) (NS Cdo 53/93). Poľa názoru odporcu je zrejmé, že nakoľko nešlo o prípad nutnej obhajoby, nie je možné posúdiť výdavky navrhovateľa na obhajobu ako nevyhnutné. Odporca v tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že ak by aj hypoteticky šlo o prípad nutnej obhajoby, zostávala by tu ešte povinnosť preukázať, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony nutnej obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonným rozhodnutím. Odporca tiež upozornil, že žalobou a jej prílohami nie je riadne preukázaná výška majetkovej škody. Nemožno mať za preukázané, že majetok navrhovateľa sa zmenšil o vyčíslené trovy obhajoby, a teda že tieto uhradil. Pokiaľ by boli splnené ostatné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím by mohla vzniknúť iba taká škoda spočívajúca v trovách obhajoby, ktorá by predstavovala odmenu za riadne preukázané a účelné vykonané úkony právnej služby. Pokiaľ by preto súd považoval základ nároku za daný, odporca navrhol pripojiť trestný spis Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. za účelom overenia, či boli vyúčtované úkony skutočne vykonané a či boli účelné. Ohľadom vyúčtovaného cestovného by bolo potrebné doložiť osvedčenie o evidencii vozidla, ktorým sa vykonávali cesty, a to najmä s cieľom overenia spotreby vozidla. Odporca tiež uviedol, že v prípade, ak by súd dospel k záveru o tom, že náklady predbežného prerokovania sú tiež škodou spôsobenou nezákonným rozhodnutím, bude zrejmé, že v predmetnej veci je možné uplatniť len raz úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, nakoľko v mene navrhovateľa konajú vždy iní právni zástupcovia. V opačnom prípade by totiž štát mohol byť zaviazaný na úhradu neúčelne žalobcom vynaložených trov konania (spôsobených nehospodárnou zmenou advokáta) a vznikol by mu záväzok nahrádzať totožný úkon právnej služby dvom (zrejme príbuzensky zviazaným advokátom. Odporca k uplatnenému úroku z omeškania tiež uviedol, že štát sa môže dostať do omeškania až márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty určenej pre predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Je potrebné uviesť, že uplatnenie pohľadávky náhrady škody voči štátu podlieha osobitnému režimu v rámci predbežného prerokovania, pre ktoré zákonodarca určil štátu 6-mesačnú lehotu na prípadné uspokojenie nároku. Uvedená lehota je určená pre preskúmanie uplatneného nároku, posúdenie jeho dôvodnosti a je zároveň osobitnou úpravou splatnosti pohľadávky voči štátu (dlžníkovi je poskytnutá osobitná 6-mesačná lehota pre uspokojenie nároku). Je preto vylúčené omeškanie štátu pred uplynutím lehoty pre predbežné prerokovanie nároku.

Súd vo veci nariadil a dňa 18.04.2012 vykonal pojednávanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to najmä spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. , uznesením OP Dolný Kubín č. -9 zo dňa 13.1.2010, vyúčtovaním odmien a výdavkov za advokátske úkony, faktúrou z č.l.14, výpisom z účtu (č.l. 26-28), príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 11.2.2011 (č.l.29), žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície PZ v Dolnom Kubíne sp. zn. ČVS:OUJP-481/2002 zo dňa 31.3.2003 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa ust. § 248 ods. 1,3 Tr. zákona a pre trestný čin krádeže podľa ust. 247 ods. 1,5 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 19. 2. 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín prevzal sumu vo výške 2.500,- € ako zálohu na služobnú cestu, pričom ku dňu skončenia svojho pracovného pomeru v tejto firme, dňa 23. 9. 2002 túto zálohu nevyúčtoval, ani nevrátil, čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 107.950,- Sk (3.583,28 €),

2/ dňa 20. 2. 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín prevzal sumu vo výške 2.600,- € ako zálohu na služobnú cestu, pričom ku dňu skončenia svojho pracovného pomeru v tejto firme, dňa 23. 9. 2002 túto zálohu nevyúčtoval, ani nevrátil, čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 112.086,- Sk (3.720,57 €),

3/ dňa 22. 2. 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín prevzal sumu vo výške 2.500,- € ako zálohu na služobnú cestu, pričom ku dňu skončenia svojho pracovného pomeru v tejto firme, dňa 23. 9. 2002 túto zálohu nevyúčtoval, ani nevrátil, čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 107.525,- Sk (3.569,17 €),

4/ dňa 19. 6. 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín ako nadriadený pracovník prikázal pokladníčke firmy vyplatiť mu sumu vo výške 2.500,- € ako zálohu na ročnú odmenu, hoci v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy mu takýto nárok priznaný nebol, čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 111.057,50 Sk (3.686,43 €),

5/ dňa 20. 6. 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín ako nadriadený pracovník prikázal pokladníčke firmy vyplatiť mu sumu vo výške 2.500,- € ako zálohu na ročnú odmenu, hoci v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy mu takýto nárok priznaný nebol, čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 110.872,50 Sk (3.680,29 €),

6/ dňa 21.6. 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín ako nadriadený pracovník prikázal pokladníčke firmy vyplatiť mu sumu vo výške 2.600,- € ako zálohu na ročnú odmenu, hoci v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy mu takýto nárok priznaný nebol, čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 115.193.- Sk (3.823,70 €),

7/ v mesiaci marec 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín ako nadriadený pracovník uložil mzdovej účtovníčke firmy vyplatiť mu za mesiac február 2002 základnú mesačný mzdu vo výške 87 000,- Sk (2.887,87 €) a prémie vo výške 20%. pričom v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy bol jeho základný mesačný plat stanovený na sumu vo výške 50.000, Sk (1.659,69 €), čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 53.000,- Sk (1.759,27 €),

8/ v mesiaci apríl 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín ako nadriadený pracovník uložil mzdovej účtovníčke firmy vyplatiť mu za mesiac marec 2002 základnú mesačný mzdu vo výške 87 000,- Sk (2.887,87 €) a prémie vo výške 40%, pričom v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy bol jeho základný mesačný plat stanovený na sumu vo výške 50.000, Sk (1.659,69 €), čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 72.500,- Sk (2.406,55 €),

9/ v mesiaci máj 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín ako nadriadený pracovník uložil mzdovej účtovníčke firmy vyplatiť mu za mesiac apríl 2002 základnú mesačný mzdu vo výške 87 000.- Sk (2.887,87 €) a prémie vo výške 40% pričom v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy bol jeho základný mesačný plat stanovený na sumu vo výške 50.000. Sk (1.659,69 €), čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 72.500,- Sk (2.406,55 €),

10/ v mesiaci jún 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín ako nadriadený pracovník uložil mzdovej účtovníčke firmy vyplatiť mu za mesiac máj 2002 základnú mesačný mzdu vo výške 87 000,- Sk (2.887,87 €) a prémie vo výške 40%, pričom v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy bol jeho základný mesačný plat stanovený na sumu vo výške 50.000. Sk (1.659.69 €), čím poškodenej firme SEZ. a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 72.500,- Sk (2.406,55 €),

11/ v mesiaci júl 2002 v Dolnom Kubíne, v priestoroch firmy SEZ, a.s. Dolný Kubín ako nadriadený pracovník uložil mzdovej účtovníčke firmy vyplatiť mu za mesiac jún 2002 základnú mesačný mzdu vo výške 87 000,- Sk (2.887,87 €) a prémie vo výške 20%, pričom v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy bol jeho základný mesačný plat stanovený na sumu vo výške 50.000, Sk (1.659,69 €), čím poškodenej firme SEZ, a.s. Dolný Kubín spôsobil škodu vo výške 53.000,- Sk (1.759,27 €).

Voči predmetnému uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra v Dolnom Kubíne uznesením č. -19 zo dňa 19.5.2003 ako nedôvodnú zamietla. V ďalšom konaní ho Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo dňa 19.9.2007 č.k. uznal za vinného zo spáchania predmetných trestných činov. Proti citovanému rozsudku opäť podal opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline uznesením č. lTo/140/2007 zo dňa 8.1.2008 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prokurátorovi vec na došetrenie. Okresná prokuratúra v Dolnom Kubíne uznesením č. -6 zo dňa 13.1.2010 zastavila trestné stíhanie z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2010. Uvedené skutočnosti vyplývali z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. a spisu Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne sp.zn. . Vzhľadom na uvedené trestné konanie si navrhovateľ zvolil obhajcu, ktorému bola následne vyplatená odmena spolu s príslušnými náhradami vo výške 2.073,23 €. Vyplatená náhrada spočívala v odmene R.. Z. L. za nasledujúce úkony: 12.6.2003 - prevzatie a príprava obhajoby vo výške 2.562,- Sk, 13.6.2003 - účasť na výsluchu obvineného na OR PZ Dolný Kubín vo výške 2.562,- Sk, 22.9.2003 - účasť pri výsluchu svedkov v Žiline vo výške 2.562,- Sk, 20.11.2003 - účasť pri oboznámení s a s výsledkami vyšetrovania vo výške 2.562,- Sk, 8.6.2005, 19.10.2005, 24.2.2006, 23.6.2006, 30.3.2007, 19.9.2007 - účasť na hlavnom pojednávaní spolu vo výške 9.232,- Sk, 19.11.2007 - odvolanie voči rozsudku vo výške 2.228,- Sk, 8.1.2008 - účasť na verejnom zasadnutí o odvolaní vo výške 2.382,- Sk, 12.1.2009 - účasť na výsluchu obvineného v Martine vo výške 86,93 €, náhrada za stratu času za tieto úkony spolu vo výške 17.950,- Sk a 46,36 €, paušálna náhrada režijných výdavkov vo výške 1.864,- Sk a 6,95 € a cestovné vo výške 475,64 €. Uvedené mal súd preukázané zo špecifikácie z č.l. 9-11. To, že tieto trovy obhajoby boli príslušnému advokátovi vyplatené mal súd preukázané z výpisov z účtu advokáta (dokladov z č.l. 26-27, 29). Žiadosťou zo dňa 12.4.2011 o predbežné prerokovanie nároku, adresovanú Ministerstvu vnútra SR si navrhovateľ uplatnil náhradu škody vo výške 2.073,23 € spolu s príslušenstvom. Ministerstvo vnútra SR jeho žiadosť postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, ako príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy. To mu listom zo dňa 3.11.2011 oznámilo, že jeho žiadosť prerokovalo, pričom jej nevyhovelo. Uvedená skutočnosť o predbežnom prerokovaní medzi účastníkmi nebola sporná. V súvislosti s predbežným prerokovaním navrhovateľovi vnikli náklady v sume 236,88 €, ktoré spočívajú v trovách jeho právneho zastúpenia, o čom svedčí doklad, založený na č.l. 14-15 a na č.l. 28.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, upravuje , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004; podľa ustanovenia cit. zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (...), sa spravuje doterajšími predpismi. Tým predpisom je v znení neskorších predpisov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Súd mal v zmysle vyššie citovaných ustanovení v konaní preukázané, že navrhovateľ bol v trestnom konaní, v rámci ktorého si zvolil obhajcu a tomuto vyplatil trovy obhajoby zbavený obvinení tým, že trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle cit. ustanovenia § 4 ods. 1 prvá veta uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Uvedená skutočnosť t.j. existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, bola zo strany odporcu rozporovaná. V tomto smere súd uvádza, že ako vo svojom uznesení sp.zn. uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky "pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad teleologický, ktorý vychádza zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle SR. V takomto prípade nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia." Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.1.2008, sp.zn. -281, ktorým bol odsudzujúci rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi na ďalšie konanie, nakoľko nebol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie bolo porušené ustanovenie (str. 5-6 tohto rozhodnutia). Práve z uvedenej citácie možno usudzovať nezákonnosť rozhodnutia, pre ktoré bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie, nakoľko išlo o podstatnú nedôslednosť v postupe objasňovania skutočností, dôležitých pre záver o opodstatnenosti trestného stíhania navrhovateľa. V tomto smere súd uvádza aj právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.1993, sp.zn. , podľa ktorej "ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení až zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia."

Súd preto v konaní mal preukázanú existenciu právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, a za ktoré nesie štát objektívnu zodpovednosť. Ako uvádza aj odporca vo svojom vyjadrení konanie navrhovateľa po dôkladnom posúdení nebolo napokon posúdené ako konanie spĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Podľa , účinného do 1.1.2006 ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený.

Z citovaného ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva, že záver o tom, že skutok sa stal a že skutok je trestným činom, musí byť dokázaný nepochybne, pričom pre vznesenie obvinenia musí byť dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Nakoľko trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, postup orgánov štátu, ktoré vzniesli obvinenie proti navrhovateľovi pre spáchanie trestného činu nebolo správne a ani zákonné. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (uznesenie Najvyššie súdu SR sp.zn. ). Preto obranu odporcu v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.

Ďalším predpokladom pre zodpovednosť štátu je existencia škody a príčinnej súvislosti. V tomto smere odporca uviedol, že rozhodnutie navrhovateľa zvoliť si obhajcu v rámci trestného konania, vedenému proti nemu, bolo jeho slobodným rozhodnutím ako naložiť so svojím majetkom, a preto nakoľko nešlo o prípad nutnej obhajoby, nie je možné posúdiť výdavky navrhovateľa na obhajobu ako nevyhnutné.

V zmysle judikatúry škodou sa myslí ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Ušlým ziskom je v podstate ušlý majetkový prospech a spočíva v nezväčšení sa majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, ak by nenastala škodová udalosť, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný priebeh vecí. (stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR ). To, že v dôsledku vynaloženia trov obhajoby došlo k zmenšeniu majetkového stavu u navrhovateľa mal súd preukázané. Otáznym, vzhľadom na vyjadrenie odporcu, zostáva iba fakt, či vynaložené trovy obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. V tomto smere súd uvádza, že navrhovateľ v postavení obvineného má právo zvoliť si obhajcu, pričom využitím tohto práva došlo k zmenšeniu jeho majetkového stavu t.j. ku škode. Využitie uvedeného práva, ktoré garantuje , nemožno považovať za slobodné rozhodnutie ako naložiť so svojím majetkom, pretože k takémuto rozhodnutiu je človek v postavení obvineného prinútený práve v dôsledku vydania uznesenia o vznesení obvinenia, čím na strane obvineného dochádza k zrovnoprávneniu jeho postavenia s celým aparátom štátu, ktorý disponuje nielen dostatočným materiálnym zabezpečením, ale aj kvalifikovanými jednotlivcami, znalými právnych predpisov. Prijať záver o tom, že iba v prípade nutnej obhajoby je preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody na nesprávnom rozhodnutí o vznesení obvinenia, nie je správne. Právo na obhajcu je zabezpečené pre každého obvineného. V prípade, že si ho nemôže dovoliť, obhajca by mu bol súdom ustanovený bez ohľadu na to, či by išlo o prípad nutnej obhajoby alebo nie. Zakotvenie nutnosti mať obhajcu v zákonom stanovených prípadoch je iba konštatovaním zo strany štátu o vážnosti prebiehajúceho trestného konania, kedy obhajoba obvineného musí byť zabezpečená prostredníctvom obhajcu, bez ohľadu na stanovisko obvineného. Nutnosť ustanovenia si obhajcu obvineným však môže vyplývať z úrovne spôsobilosti náležite sa obhajovať, tak ako ju vyhodnotí nie štát a jeho aparát, ale samotná osoba obvineného, takže podľa názoru súdu zvolenie si obhajcu a vynaloženie trov obhajoby v trestnom konaní, kde v prípade obvineného nejde o prípad nutnej resp. povinnej obhajoby je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu. Súd preto pristúpil ku skúmaniu skutočnosti, či výška majetkovej škody bola zo strany navrhovateľa riadne preukázaná.

Ako už súd vyššie uviedol, škodu navrhovateľa tvorí vyplatená náhrada trov obhajcu R.. Z. L. v trestnom konania, a to za nasledujúce úkony: 12.6.2003 - prevzatie a príprava obhajoby vo výške 2.562,- Sk, 13.6.2003 - účasť na výsluchu obvineného na OR PZ Dolný Kubín vo výške 2.562,- Sk, 22.9.2003

- účasť pri výsluchu svedkov v Žiline vo výške 2.562,- Sk, 20.11.2003 - účasť pri oboznámení s a s výsledkami vyšetrovania vo výške 2.562,- Sk, 8.6.2005, 19.10.2005, 24.2.2006, 23.6.2006, 30.3.2007, 19.9.2007 - účasť na hlavnom pojednávaní spolu vo výške 9.232,- Sk, 19.11.2007 - odvolanie voči rozsudku vo výške 2.228,- Sk, 8.1.2008 - účasť na verejnom zasadnutí o odvolaní vo výške 2.382,- Sk, 12.1.2009 - účasť na výsluchu obvineného v Martine vo výške 86,93 €, náhrada za stratu času za tieto úkony spolu vo výške 17.950,- Sk a 46,36 €, paušálna náhrada režijných výdavkov vo výške 1.864,- Sk a 6,95 € a cestovné vo výške 475,64 €. Vykonanie uvedených úkonov nebolo zo strany odporcu spochybňované okrem úkonu zo dňa 8.1.2008 za účasť na verejnom zasadnutí o odvolaní vo výške 2.382,- Sk. Z pripojeného spis Okresného súdu Dolný Kubín (z č.l. 279) vyplýva, že predseda senátu pred otvorením verejného zasadnutia zrušil termín verejného zasadnutia a vytýčil neverejné zasadnutie na rovnaký deň, pričom uvedeného verejného zasadnutia sa obžalovaný t.j. navrhovateľ ani jeho obhajca nezúčastnili. Nakoľko verejné zasadnutie neprebehlo (bolo zrušené pred jeho otvorením bez zaznamenania prítomnosti navrhovateľa jeho obhajcu) obhajcovi za takýto úkon nemôže patriť tarifná odmena za úkon právnej služby, pretože právnu službu v tomto prípade neposkytol, a preto mu v zmysle vyhlášky č. patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie, pričom uvedenú situáciu najbližšie upravuje citovanej vyhlášky ako odmena za účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci t.j. iba vo výške 595, Sk. Súd taktiež preskúmaval výšku cestovných výdavkov, ktoré sú v zmysle o cestovných náhradách tvorené základnou náhradou za každý 1 km jazdy a náhradou za spotrebované pohonné látky. V tomto smere zistil navýšenie cestovných náhrad za úkony vykonané v roku 2003 pri výške základnej náhrady za každý 1 km jazdy, keď obhajca sumu základnej náhrady stanovil vo výške 6,20 Sk, hoci podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 198/2003 z 2. júna 2003 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je výška tejto sumy iba 5,40 Sk; súd preto navýšenie o 360,- Sk považuje za nepreukázané. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že výška preukázaných trov obhajoby navrhovateľa v trestnom konaní je stanovená sumou 42.117,50 Sk za úkony do 1.1.2009 t.j. 1.398,04 €, sumou 140,24 € za úkony po 1.1.2009 a cestovným vo výške 13.026,76 Sk do 1.1.2009 t.j. 432,41 € a cestovným vo výške 31,28 € po 1.1.2009 t.j. je preukázaná súhrnne vo výške 2001.97,- €, ktorú navrhovateľovi priznal, pričom vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol.

Navrhovateľ si v žalobe tiež uplatnil náklady v sume 236,88 €, ktoré uhradil advokátovi za právne služby poskytnuté v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody. Aj napriek skutočnosti, že odporca uviedol, že neustanovuje povinnosť nahrádzať prípadné náklady súvisiace s predbežným prerokovaním, súd poukazuje rovnako ako aj navrhovateľ na ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, a to najmä na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 1999, sp.zn. , v ktorom je vyjadrený právny názor: "Náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa sú príslušenstvom tohto nároku." A preto navrhovateľovi okrem trov obhajoby z trestného konania vo výške 2.001,97 € priznal aj trovy právneho zastúpenia pri predbežnom prejednaní nároku t.j. príslušenstvo vo výške 236,88 € t.j. odporcu zaviazal na náhradu škody vo výške 2.238,85 €.

Navrhovateľ si v žalobe uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, ktorý požadoval od 4.5.2011, t.j. deň po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti. Odporca k tejto časti návrhu uviedol, že štát sa môže dostať do omeškania až márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty určenej pre predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Podľa platí, že pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, riadia sa právne vzťahy ním upravené ustanoveniami .

Podľa ak nie je čas splnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z uvedeného vyplýva, že štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa cit. zákona. Márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného právneho vzťahu ( ) dostáva do omeškania, a tak najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd považuje obranu odporcu za odôvodnenú, a preto nárok navrhovateľa na úroky z omeškania súd stanovil od 4.11.2011 a vo zvyšnej časti jeho nárok na úroky z omeškania (za obdobie od 4.5.2011 do 3.11.2011) zamietol.

Podľa Nariadenia vlády č. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba X. Z. F. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

K 4.11.2011 bola základná úroková sadzba X. Z. F. stanovená výškou 1,5%, z čoho vyplýva, že výška zákonného úroku z omeškania je stanovená na 9,5%. Nakoľko navrhovateľ požaduje úrok v nižšej výške, súd vyhovel jeho návrhu a priznal mu 9,25% ročný úrok z omeškania od 4.11.2011 do zaplatenia.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s 151 ods. 7 a priznal navrhovateľovi, ktorý bol neúspešný len vo výške 3%, čo súd považuje za neúspech v nepatrnej časti, náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).