Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-81-2012.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Subarea
9P/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci maloletých P. Q., A.. XX.X.XXXX Y. D. Q., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, pracovisko Gelnica, deti rodičov C. Q.O., A.. XX.XX.XXXX, W. F., W. XXX Y. Y. Q., A.. X.XX.XXXX, W. L., F. XX, v konaní o návrhu otca o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Otec sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu 12.3.2012 domáhal, aby súd znížil výživné z jeho strany na maloleté deti zo sumy spolu 110,- eur na minimálne zákonné výživné. Svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnej dobe je práceneschopný a po skončení práceneschopnosti sa bude musieť zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie, nakoľko ukončil pracovný pomer k 31.1.2012. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou s ktorou sa spoločne starajú o ich syna C. U., A.. XX.X.XXXX.
Na pojednávaní otec maloletej uviedol, že zníženie výživného požaduje od 1.5.2012. Návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že je práceneschopný a od mesiaca máj sa bude musieť hlásiť na úrade práce ako nezamestnaný. Jeho posledný pracovný pomer bol ukončený dohodou, na podnet zo strany zamestnávateľa. Do júna 2011 bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Jeho príjem zo živnosti za minulý rok bol nulový. V podstate už podnikateľskú činnosť nevykonával z dôvodu, že nebola práca a s podnikaním boli spojené vysoké výdavky na nákup benzínu, údržbu píly, odvody do poisťovní a pod.. Na základe živnosti pracoval ako pilčík. Nezamestnával žiadnych zamestnancov, nemal v prenájme žiadne nebytové priestory. V súčasnej dobe jeho príjmom sú nemocenské dávky. Vyučený je ako elektrikár, v tomto odbore však nikdy nepracoval. Žije v spoločnej domácnosti s družkou H. Ž., ktorej príjmom v súčasnej dobe je rodičovský príspevok. Od poslednej úpravy výživného mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi C.. S družkou a so synom žijú v obecnom byte, kde nájom platí 116,- eur a inkaso 95,- eur mesačne. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Spláca pôžičku, ktorá bola vzatá ešte za trvania manželstva s matkou detí.
Matka maloletých s návrhom nesúhlasila. Podľa oznámenia zamestnávateľa je jej priemerný mesačný príjem cca 480,- eur. Poukázala na to, že je hodnotená podľa výkonu a pokiaľ chce dosiahnuť takúto mzdu, nemôžem si dovoliť byť práceneschopná. Jej príjem je vyšší z dôvodu, že chodievala na nočné zmeny. Zamestnávateľa od mesiaca marec však nočné zmeny zrušil z dôvodu nedostatku zakázok a jej príjem bude cca o 50,- eur nižší. S deťmi býva sama v 3-izbovom prenajatom byte, kde platí nájomné a inkaso spolu vo výške 230,- eur. Predtým s deťmi bývala u rodičov, kde k dispozícii mali len jednu izbu. Samostatné bývanie zháňala už dlhšie z dôvodu, že deti rastú a potrebujú mať svoje súkromie. Od rozvodu manželstva okrem výživného otec deťom nad rámec určeného výživného neprispel. Syn je žiakom 6. ročníka N. Q. L., nestravuje sa v škole. Zaujíma sa o šport, chodieval na karate, v súčasnej dobe hrá volejbal. Dcéra D. navštevuje škôlku, za ktorú uhrádza približne 26, - eur mesačne. Navštevuje aj ďalšie krúžky, za ktoré je poplatok 10,- eur ročne. Okrem detí z manželstva s otcom detí, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
Kolízny opatrovník s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasil a žiadal, aby súd tento návrh zamietol, nakoľko nie je v záujme maloletých.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovne:
Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 7C/85/2010 bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.6.2010 bola na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti P. Y. D. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého P. sumou 60,- eur a maloletú D. sumou 50,- eur mesačne. Z obsahu spisu bolo zistené, že v čase tejto úpravy priemerný čistý mesačný príjem matky činil 367,14 eur. Otec maloletých v čase tejto úpravy mal príjem z podnikania. Podľa daňového priznania za rok 2009 mal z podnikania príjmy vo výške 5 299,- eur, výdavky vo výške 2 491,93 eur, rozdiel teda prestavoval sumu 2 807,07 eur, čo mesačne predstavuje zisk vo výške 233,91 eur. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k deťom pochádzajúcim z ich manželstva.
Podľa správy zamestnávateľa matky, u ktorého pracovala aj v čase poslednej úpravy, jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od marca 2011 do februára 2012 činil 482,54 eur.
Otec maloletých ku dňu 10.6.2011 zrušil ukončil podnikanie. Podľa daňového priznania za rok 2011 mal do uvedeného termínu príjmy z podnikania vo výške 2 500,- eur a výdavky vo výške 1 539,73 eur, rozdiel predstavuje sumu 960,27 eur, čo za obdobie 4 a pol mesiaca predstavuje sumu 213,39 eur mesačne. V období od 18.7.2011 do 31.1.2012 bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 540,91 eur. Pracovný pomer bol ukončený dohodou. Otec maloletých prejavil záujem o predĺženie pracovného pomeru, to ale nebolo možné zo strany zamestnávateľa.
Od 26.1.2012 je otec maloletých práceneschopný, za mesiac február mu bola priznaná nemocenská dávka vo výške 379,40 eur a za mesiac marec vo výške 405,60 eur.
Otcovi maloletých od poslednej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť s synovi C. U., nar. 15.8.2011. Žije v spoločnej domácnosti s jeho terajšou družkou, ktorej príjmom je v súčasnej dobe rodičovský príspevok.
Otec maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorej príjmom je rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom P., A.. XX.XX.XXXX a H., A.. XX.X.XXXX. Otec maloletých nie je vlastníkom nehnuteľností, ani motorových vozidiel.
Maloletý P. je žiakom 6. ročníka Základnej školy v L., maloletá Laura navštevuje predškolské zariadenie. Zdravotný stav oboch detí je dobrý.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného zo strany otca pre maloletých, ktorá bola v máji 2010 na strane maloletých došlo k zmene a to už len uplynutím času takmer dvoch rokov, kedy je možné konštatovať, že výdavky na ich odôvodnené potreby sa zvýšili. Okrem toho u maloletého Maroša došlo k podstatnej zmene v tom, že navštevuje II. stupeň základnej školy.
Pokiaľ sa týka matky maloletých, táto je naďalej zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, ako v čase poslednej úpravy. Jej príjem sa zvýšil zo sumy 367,14 eur na sumu 482,54 eur mesačne. K zmene došlo u matky a maloletých aj v tom, že kým v čase poslednej úpravy žili u rodičov matky, v súčasnej dobe žijú v prenajatom 3-izbovom byte. Skutočnosť, aby s matkou žil okrem detí v domácnosti aj niekto iný, v konaní nebola preukázaná. Okrem toho súd poukazuje na tú skutočnosť, že maloletí vzhľadom na ich rast a vývoj majú právo na zabezpečenie podmienok, ktoré by rešpektovali aj ich súkromie.
K podstatnej zmene pomerov došlo u otca maloletých a to hlavne v tom, že od poslednej úpravy výživného mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi z jeho terajšieho vzťahu. Vzhľadom k tomu, že otec maloletých nie je v súčasnej dobe zamestnaný, súd zisťoval dôvody rozviazania jeho posledného pracovného pomeru. Ten bol ukončený dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zo správy zamestnávateľa otca bolo zistené, že pracovný pomer nebolo možné zo strany zamestnávateľa predĺžiť a preto nie je možné konštatovať, aby ukončenie pracovného pomeru zavinil otec maloletých. V roku 2011 však zo strany otca maloletých došlo k ukončeniu živnostenskej činnosti, ktorú vykonával aj v čase poslednej úpravy. Podľa zdôvodnenia otca k jej ukončeniu došlo z dôvodu vysokých nákladov a toho, že jeho príjem z podnikania bol nulový. Porovnaním daňového priznania za rok 2009, z ktorého súd vychádzal v čase poslednej úpravy a daňového priznania za rok 2011 (len príjmov z podnikania) však bolo zistené, že jeho príjem sa oproti poslednej úprave znížil len nepatrne zo sumy 233,91 eur na sumu 213,39 eur. Preto súd konštatuje, že otec maloletých bez dôležitého dôvodu ukončil podnikateľskú činnosť a v tejto súvislosti konštatuje aj to, že vykonával na základe živnosti sezónne práce a pokiaľ aj nastalo obdobie, kedy mal práce menej, nemuselo z jeho strany dôjsť hneď k zrušeniu živnosti, ale mohol podnikanie napr. prerušiť. Pokiaľ sa týka práceneschopnosti otca maloletých má súd za to, že táto nebola dôvodom ukončenia jeho živnosti z dôvodu, že následne sa zamestnal v tej istej profesii. Okrem uvedeného súd poukazuje na to, že v súčasnej dobe príjmom otca sú len nemocenské dávky, tieto sú však vyššie než bol príjem otca v čase poslednej úpravy, pričom jeho výdavky v dôsledku práceneschopnosti predstavujú 3,- až 4,- eura mesačne.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti a ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.