Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11S-1-2012.pdf
PDF · 72.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/1/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: M. G., bytom G. XXX/XX, G., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/09460-NSVOPC zo dňa 15. júna 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. AA/2011/09460-NSVOPC zo dňa 15. júna 2011. Žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, a to z dôvodu nezákonnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len správny orgán 1. stupňa) číslo: 2011/15667/092460/PPK/ŠMA zo dňa 15. apríla 2011, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že napriek opätovnému prehodnoteniu zdravotného stavu žalobcu, lekárske nálezy nepreukázali odkázanosť žalobcu na individuálnu prepravu. Žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, čím nespĺňa základnú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné a vzhľadom na jeho zdravotný stav a pretrvávajúce zdravotné problémy za nedôvodné, neobjektívne a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového a zdravotného stavu. Nesúhlasil so závermi vyplývajúcimi z napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a vypracovaných zdravotných posudkov, nakoľko jeho zdravotné postihnutie mu spôsobuje veľké ťažkosti pri chôdzi aj pri státí. Cestovanie hromadnými prostriedkami je pre neho zaťažujúce, pretože má veľké problémy už so samotným príchodom na zastávku. Žalobca považoval vypracované zdravotné posudky za neobjektívne a účelové. Uviedol, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50%. V rámci svojich možností sa snaží privyrábať si obchodnou činnosťou, v dôsledku ktorej musí často cestovať po celom Slovensku. Na presun používa vlastné motorové vozidlo a k parkovaniu mu v minulosti výrazne pomáhal parkovací preukaz, ktorý mu však v roku 2004 bol odňatý. Napokon žalobca uviedol, že v roku 2001 mal vážnu dopravnú nehodu, ktorá jeho zdravotný stav výrazne zhoršila. V súčasnosti je dlhodobo práceneschopný z dôvodu obojstrannej embólie pľúc, ktorú prekonal vo februári 2011 a
navyše v júni 2011 prekonal aj slabší srdcový infarkt. Mal za to, že všetky tieto ochorenia sú jasným dôkazom toho, že jeho zdravotný stav je vážny. Na záver uviedol, že nechápe vyjadrenie žalovaného, že je schopný sa dopraviť k prostriedku hromadnej dopravy za pomoci inej fyzickej osoby a nie je mu zrejmé, ako by malo toto odporúčanie žalovaného v praxi fungovať.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 13) navrhol, aby súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, z dôvodu oneskorene podanej žaloby žalobcom. Skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalobca prevzal dňa 22. júna 2011, pričom lehota na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia mu začala plynúť dňom 23. júna 2011 a márne uplynula dňa 23. augusta 2011. Žalobca však žalobu, zo dňa 30. decembra 2011, krajskému súdu doručil až dňa 02. januára 2012, teda po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p.. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaný vyjadril aj k námietkam uvádzaným žalobcom v žalobe. Žalovaný mal za to, že žalobca pri predchádzajúcich posúdeniach zdravotného stavu prvostupňovým správnym orgánom nebol nikdy posúdený ako odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Správny orgán prvého stupňa taktiež nerozhodoval o odňatí parkovacieho preukazu žalobcovi, táto pôsobnosť prešla do kompetencie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny až dňom 01. januára 2008, na základe zákona č. 447/2008 Z.z.. V súvislosti s mobilitou žalobcu žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že ÚPSVaR Trenčín dňa 24. februára 2010 vydal rozhodnutie číslo: 2010114822/074765//OPČ/BUC, ktorým bol žalobca uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vydaný preukaz ŤZP. Žalovaný v tejto súvislosti uzatvoril, že cestovanie prostriedkami verejnej hromadnej dopravy vzhľadom k zdravotnému postihnutiu žalobcu je dostatočne riešené preukazom ŤZP. Ďalej žalovaný konštatoval, že ani vykonávanie podnikateľskej činnosti osobou s ťažkým zdravotným postihnutím nie je dôvodom na vydanie parkovacieho preukazu. Námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného, neobjektívneho zistenia skutkového a zdravotného stavu nepovažoval žalovaný za dôvodnú. Poukázal na to, že v odvolacom konaní správny orgán doplnil dôkazné prostriedky o nový posudok a tento bol samostatným podkladom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca spĺňa len jednu podmienku z podmienok na vydanie parkovacieho preukazu a to, že je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nespĺňa druhú podmienku, a to odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. a nemá ani praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí.
Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že napadnuté rozhodnutie, tzn. rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni (rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. AA/2011/09460-NSVOPC zo dňa 15. júna 2011) bolo žalobcovi doručené poštou, dňa 22. júna 2011. Lehota na podanie žaloby proti uvedenému rozhodnutiu teda žalobcovi uplynula dňom 23. augusta 2011. Žalobca doručil žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, č. AA/2011/09460-NSVOPC zo dňa 15. júna 2011, tunajšiemu krajskému súdu dňa 02. januára 2012, tzn. po uplynutí lehoty na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného (§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného bola žalobcom podaná oneskorene, krajský súd rozhodol o zastavení konania, s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho krajského súdu
na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom
rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.