Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Prešov, so sídlom Bajkalská 32, Prešov IČO 173665 zastúpený JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou v Prešove, Konštantínova 3 proti žalovanej N. C., nar. X.X.XXXX bytom D., G. XX v konaní o zaplatenie 2 425,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 11.10.2010 č. k. -60, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti zamietol žalobu a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2 425,20 Eur a trovy konania 261,50 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca ako správca uzavrel so žalovanou ako vlastníčkou bytu v bytovom dome v D. na Ul. G. č. XX zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej bolo komplexné zabezpečenie výkonu správy domu vrátane obstarania služieb a plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Povinnosťou žalovanej ako vlastníčky bytu bolo mesačne vopred najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca uhrádzať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. V prípade omeškania s platbou bola v zmluve dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Žalovaná v konaní nespochybňovala výšku dlhu 2 425, 20 Eur, tvrdila len, že dlh voči žalobcovi by uhradila ak by bola zamestnaná. O prácu žiadala, ale neúspešne a zo so sociálnych dávok nebola schopná uhrádzať platby za bývanie. Podrobne popísala genézu svojich neúspešných pokusov zamestnať sa, o sprostredkovanie zamestnania požiadala aj žalobcu, pričom jeho vyhrážanie sa dražbou považovala za nedôstojné s poukazom aj na to, že žije v demokratickom štáte, ktorý ma rešpektovať a chrániť ľudské práva a ľudskú dôstojnosť. Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd právne aplikoval ust. a) ods. 1, , , a uzavrel, že žalobcom uplatnený žalobný návrh je čiastočne dôvodný pokiaľ ide o zaplatenie istiny 2 425,20 Eur. Žalovaná si od roku 2009 neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, nakoľko nepoukazuje žalobcovi mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv na plnenia spojené s užívaním bytu a na správu domu. Vo vzťahu k uplatnenému žalobnému návrhu týkajúceho sa zmluvnej pokuty súd považoval žalobný návrh za nedôvodný. Zmluvná pokuta vo výške 0,25 % za každý deň omeškania predstavuje ročne 91,25 %, čo je nepochybne neprimerané a

v rozpore s dobrými mravmi. S prihliadnutím na zlú životnú situáciu žalovanej súd rozhodol zmluvnú pokutu nepriznať vôbec a nevyužil ani možnosť túto moderovať.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. a tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 261, Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal aj s poukázaním na to, že vo veci nemal plný úspech. Taktiež aj s poukázaním na to, že žalovaná je v zlej finančnej situácií, je sociálne odkázaná a jej príjmy sú tvorené len dávkou v hmotnej núdzi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca. Poukázal, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť, keď nezaplatila riadne platby tak, ako to ukladá zmluva o výkone správy a . Preto podľa čl. 3 bod 4 zmluvy o výkone správy vznikla žalovanej povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Súd bezdôvodne nepriznal zmluvnú pokutu. V prípade, že zmluvná pokuta sa súdu javila ako neprimerane vysoká, mal postupovať podľa a) , ktorý súdu dáva moderačné oprávnenie, t. j. možnosť zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti. Bolo povinnosťou súdu priznať zmluvnú pokutu aspoň do výšky zákonného úroku z omeškania. Taktiež dôvodné sú aj trovy konania, keďže tieto sú závislé od výsledku sporu. Žalobca žiadal, aby odvolací súd v zamietavej časti zmenil rozsudok, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi vyčíslené trovy prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania predbežne vo výške 202,09 Eur.

Žalovaná k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedla, že súd rozhodol správne, ak nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia ani zmluvnú pokutu. Zdôraznila, že jediným jej príjmom je dávka v hmotnej núdzi 62,50 Eur mesačne. Ťaživá sociálna situácia žalovanej vznikla, keď po 26. rokoch zamestnania sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou a zamestnávateľ ju nahradil mladšími zamestnancami. Poukázala, že zo strany profesionálnej dražobnej spoločnosti s. r. o. jej bola doručená výzva umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ako aj ohliadku predmetu dražby, t. j. bytu na Ul. G. XX v D.. Zdôraznila, že dražbu v žiadnom prípade nepripustí, nakoľko existuje riešenie, a to výmena predmetného dvojizbového bytu (59 m2) za garsónku (28 m2) za výhodného doplatku, výška ktorého pokryje dlh voči žalobcovi. V súvislosti s možnou dražbou zaslala dňa 10.3.2011 súdu žalobu. Na záver uviedla, že chce žiť slušný život aspoň na úrovni priemeru, o ktorý sa musí postarať čo najlepšie, a preto verí, že dražba sa nezrealizuje a dúfa, že nebude o jedného bezdomovca viac.

Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca napadol len rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, tiež výrok o trovách konania. Odvolaním nebol teda napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2 425,20 Eur. Tento výrok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmavať (, , ). V napadnutej časti preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. . Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. , a) . Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Treba ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. nenariaďoval pojednávanie. Nariadenie pojednávania si totiž nevyžiadalo zopakovanie či doplnenie dokazovania, ani dôležitý verejný záujem, a ani to, že by súd rozhodoval vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa totiž vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa pritom

zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. V danom prípade je predmetom odvolacieho konania zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z čl. 3 bod 4 zmluvy o výkone správy zo dňa 8.10.2007 uzavretý medzi žalobcom ako správcom a žalovanou ako vlastníčkou bytu v bytovom dome v D. na Ul. G. č. XX. Uvedená zmluva (č. l. 11 - 16 spisu) je zmluvou spotrebiteľskou, v zmysle ktorej žalobca je dodávateľom a žalovaná je spotrebiteľkou, a preto sa na ňu vzťahujú ust. § a nasl. .

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ust. zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na dodávku služieb dodávateľom koná tento profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá zodpovednému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ust. veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu.

Z ust. vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška nie je limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. , t. j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje ročne 91,25 %, čo je nepochybne neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Ide totiž o neprimeranú sankciu. Ak spotrebiteľ sa omešká s viacerými splátkami, zmluvná pokuta môže dosiahnuť aj výšku dlhu. Je neprimerané, aby pri dlhu 2 425,20 Eur žalobca žiadal od žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu 1 932,43 Eur. Preto dohodnutá zmluvná pokuta je absolútne neplatná s poukazom na ust. (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa ). Z neplatnej zmluvnej pokuty nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej nevznikla povinnosť zmluvnú pokutu plniť. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne odôvodnil aj skutočnosť prečo nebolo možné použiť moderačné právo vo vzťahu k výške zmluvných pokút. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty považuje odvolací súd za správne. Námietky žalobcu považuje za neopodstatnené.

Keďže žalobca v konaní uplatnil povinnosť zaplatiť istinu vo výške 2 425,20 Eur (úspech žalobcu) pričom uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 1 932,43 Eur (úspech žalovanej), správne postupoval súd prvého

stupňa, ak o trovách konania rozhodol v súlade s ust. a s použitím ust. . Čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu len v zaplatenom súdnom poplatku (261,2 Eur) pričom správne žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia aj s poukazom, na to, že žalobca nemal plný úspech vo veci, a že žalovaná je v zlej finančnej situácii. Jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi 62,50 Eur mesačne, čím sú na strane žalovanej splnené podmienky na postup podľa .

Zo zreteľom na vyššie uvedené, ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania odvolací súd postupom podľa potvrdil rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s .Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal, nakoľko nebol v odvolacom konaním úspešným účastníkom a žalovaná si náhradu týchto trov neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.