Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/121/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: A. C., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XX, E., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová, s. r. o., so sídlom Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. B. XXX, o návrhu starých rodičov maloletého dieťaťa: G. B., narodený XX.XX.XXXX a F. B., narodená XX.XX.XXXX, obaja s trvalým pobytom A. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní starých rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -28 zo dňa 04.08.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie vyhovel (čo do rozsahu čiastočne) návrhu starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali dočasnej úpravy styku s maloletou tak, že títo sú oprávnení stretávať sa s maloletou na verejnosti v prítomnosti matky, v prvú sobotu každého kalendárneho mesiaca od 15:00 hod do 18:00 hod. Matke uložil povinnosť, aby 24 hodín pred stretnutím oznámila starým rodičom miesto stretnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , prvá veta, , , (ďalej len ), , , , až 3 , (ďalej len „“) a článkom 5 a , zákon o rodine (ďalej len „“), vecne tým, že bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku starých rodičov s maloletou.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že starí rodičia doručili dňa 18.07.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhli, dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej, upraviť ich styk s maloletou tak, že budú oprávnení sa s ňou stýkať na verejnosti, v prítomnosti matky, v každom párnom týždni v sobotu od 15:00 hod do 18:00 hod a v každom nepárnom týždni v nedeľu od 15:00 hod do 18:00 hod. S maloletou majú vytvorený silný citový vzťah, keďže sa s ňou od narodenia stýkali na týždennej báze, zväčša cez víkend. Od času odlúčenia matky maloletého a ich syna im začala matka brániť v ich styku s maloletou, ktorú tak už tri mesiace nevideli. Otec maloletej potvrdil, že matka bráni v styku jeho rodičov s maloletou. Matka navrhla návrh zamietnuť, pretože starým rodičov nebráni v styku s maloletou a za primeraný rozsah považuje interval stretnutia raz, najviac dvakrát mesačne, v rozsahu pár hodín. Nepopiera, že starí rodičia majú dôležité miesto v živote maloletej. Je to však otec, ktorý bráni v ich stretnutí, pretože opakovane zmaril stretnutie s maloletou, kedy otca vyslovene žiadala, aby zobral dcéru na stretnutie bez jej prítomnosti a navštívili aj starých rodičov. Matka maloletej netuší,

či starí rodičia vedia o tom, že ich syn takýmto spôsobom marí stretnutia so svojou dcérou, a o tom, že mala skutočný záujem, aby sa s maloletou stretli.

4. Dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk starých rodičov s maloletou tak, ako to vyplýva z odseku 1. Medzi matkou a rodičmi otca maloletej prebieha komunikácia len sprostredkovane cez otca, a to i v čase, kedy vzťahy medzi rodičmi maloletej sú veľmi napäté, čo negatívne poznačuje vzťah matky s ostatnými príbuznými maloletej zo strany otca. Z uvedeného dôvodu považoval za nutné upraviť stretávanie sa maloletej so starými rodičmi v neprítomnosti jej otca, pretože pôsobí rušivo pri vytváraní a rozvíjaní ich vzťahových väzieb s maloletou. Starí rodičia osvedčili neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré vyžaduje okamžitý zásah súdu, keď od marca 2023, t. j. po dlhšiu dobu nevideli svoje vnúča. S ohľadom na vek maloletej a z dôvodu, že tak v nízkom veku nemá maloleté dieťa vytvorené trvalé pamäťové stopy zo stretnutí so starými rodičmi spred viac ako štyroch mesiacov, súd prvej inštancie upravil styk dieťaťa so starými rodičmi len v prítomnosti matky a na verejnosti. Z uvedeného dôvodu zároveň uložil matke povinnosť 24 hodín vopred pred výkonom styku informovať starých rodičov o mieste stretnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, keďže určená frekvencia a trvanie stretávania sa starých rodičov s maloletou rešpektuje právo dieťaťa na budovanie a rozvíjanie vzťahov aj s inými blízkymi osobami a zohľadňuje tiež vek maloletej a jej denný režim (spánok cez deň).

5. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. -83 zo dňa 07.06.2023 vyplýva, že otec má neodkladným opatrením dočasne upravený styk s maloletou v každom párnom týždni v pondelok a v nedeľu od 16:00 hod. do 19:00 hod. v prítomnosti matky, na verejnosti a v každom nepárnom týždni v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. v prítomnosti matky, na verejnosti.

6. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie starí rodičia maloletej. Z obsahu odvolania vyplýva, že starí rodičia namietajú, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach ( a a ). Matka podľa starých rodičov uvádza nepravdivé fakty. Síce ich synovi napísala, že môže zobrať maloletú na stretnutie s nimi, ale potom mu ju odmietla odovzdať, pretože nemal autosedačku na prepravu maloletej, ktorú mu matka odmietala odovzdať. Na ich žiadosť o stretnutie s maloletou odpovedala nesúhlasne s tým, že im umožní stretnutie, ak sa jej celá rodina ospravedlní. Pritom je to ona, kto by sa mal ospravedlniť im. So synom komunikujú a v rodine majú harmonické vzťahy. Matka ale opakovane bráni otcovi v styku s maloletou. Neumožňuje styk s ich dcérou, teda tetou maloletej, ktorá sa snažila o stretnutie, keďže má tiež s maloletou vytvorenú citovú väzbu. Je nespravodlivé, že rodina matky sa môže stýkať s maloletou bez obmedzení a im je toto právo upierané. Matka svoju nenávisť voči ich synovi prenáša na celú rodinu. Upravený styk je podľa starých rodičov nepostačujúci na vytváranie si citových väzieb s maloletou. Navrhli upraviť ich styk s maloletou v každý párny týždeň v nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky a otca a v každom nepárnom týždni v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky. K odvolaniu priložili vyjadrenie otca maloletej, ktorý potvrdil, že matka mu bráni v styku s maloletou, ak sa stretnutie uskutoční, matka je konfliktná, nahráva si ho, berie mu maloletú z rúk, neumožňuje mu dcéru ani nakŕmiť.

7. Matka doručila SMS komunikáciu medzi ňou a starými rodičmi, z ktorej je zrejmé, že ich vzťah a komunikácia sú narušené. Matka nesúhlasila s prítomnosťou tety maloletej zo strany otca na stretnutí.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie starých rodičov nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

9. Predmetom konania je návrh starých rodičov na dočasnú úpravu ich styku s maloletou v prítomnosti matky, v každom párnom týždni v sobotu od 14:30 hod. do 19:00 hod. a v každom nepárnom týždni v nedeľu od 14:30 hod. do 19:00 hod.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania starých rodičov voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, keďže ich návrhu vyhovel iba čiastočne, keď upravil ich styk s maloletou v prvú sobotu každého kalendárneho mesiaca od 15:00 hod. do 18:00 hod., a to na verejnosti, v prítomnosti matky. V odvolacom konaní starí rodičia navrhli upraviť ich styk s maloletou v každý párny týždeň v nedeľu od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky a otca a v každom nepárnom týždni v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky.

11. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý postupoval správne, keď čiastočne vyhovel návrhu starých rodičov na styk s maloletou. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľom, ktorí navyše v odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. K ich odvolacím námietkam sa však žiada doplniť nasledovné:

12. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 5 , o rodine (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

22. „Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, a len v prípadoch bezprostredného ohrozenia ich zdravia, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je prípustné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Je potrebné zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov či blízkych osôb týkajúcich sa realizácii ich výchovného pôsobenia, pričom posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale právnym posúdením veci. V súlade s ust. vety prvej Zákona o rodine, môže súd upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň to vyžadujú pomery v rodine. Zákon pritom odkazuje pri výklade pojmu blízkej osoby na ust. . Súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť styk dohodou, pričom musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a síce ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. Blízke osoby však nemajú zákonné právo na styk s maloletým dieťaťom na rozdiel od rodičov maloletého dieťaťa, súd však môže vziať do úvahy záujem dieťaťa a konkrétne pomery v rodine a upraviť styk aj s blízkymi osobami, vždy však pôjde o výnimočné prípady. Táto výnimočnosť je vyjadrená aj tým, že citované ustanovenie nemá kogentnú povahu a súdu z dikcie zákona vyplýva len možnosť, nie povinnosť upraviť styk blízkych osôb s maloletým dieťaťom.....dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom.... Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5), nota bene je v záujme dieťaťa, pri zohľadnení individuálnych okolností rodiny, vytvorenie podmienok pre pravidelný kontakt dieťaťa so svojimi starými rodičmi. Za vytvorenie takýchto podmienok je zodpovedný v prvom rade rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, preto ak nie je rodič, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti (v prejednávanom prípade matka) schopný alebo ochotný vytvoriť podmienky pre stretávanie maloletého dieťaťa s inými blízkymi osobami, čím trpia nielen tieto blízke osoby (starí rodičia, tety, strýkovia, a pod.), ale takáto situácia je nepochybne aj v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, je intervencia súdu do vzťahov účastníkov na mieste.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 25.03.2020).

23. V prejednávanej veci nie je medzi účastníkmi sporná samotná existencia práva na styk starých rodičov s maloletou. Starí rodičia v odvolaní namietajú rozsah styku, ktorý určil súd prvej inštancie v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, a to v rozsahu jedného stretnutia v mesiaci, v prvú sobotu každého kalendárneho mesiaca od 15:00 hod do 18:00 hod. Navrhli styk upraviť v každú sobotu v nepárnom týždni od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v každú nedeľu v párnom týždni od 16:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky, teda aj v čase, kedy má otec dočasne upravený styk s maloletou. Matka nesúhlasila s nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu, že starým rodičom nebráni v styku s maloletou a umožnila otcovi, aby zabezpečil stretnutie maloletej so starými rodičmi. Otec sa vyjadril podporne k návrhu svojich rodičov dôvodiac, že tak ako jemu i starým rodičom matka bráni v styku s maloletou.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri stanovení rozsahu styku dieťaťa s ďalšími príbuznými potrebné dôkladne zvažovať najlepší záujem dieťaťa, ktorý môže byť oslabený, okrem iného aj z dôvodu existencie narušených vzťahov medzi rodičom a príbuznými dieťaťa, o ktorých styku je rozhodované. Taktiež je potrebné vziať do úvahy právo rodičov, ktorí majú rodičovskú zodpovednosť a zodpovedajú za vývoj a výchovu dieťaťa. Je to rodič, ktorému primárne svedčí právo určenia rozsahu styku s ďalším príbuzenstvom. Vychádzajúc z odvolania starých rodičov a vyjadrení rodičov je nepochybné, že vzťahy medzi matkou a starými rodičmi (ako aj medzi matkou a otcom) sú výrazne narušené, preto v danej veci existujú faktory svedčiace v prospech užšieho styku starých rodičov a maloletej, o to viac, že tento má prebiehať v prítomnosti matky. Je nevyhnutné vylúčiť prehlbovanie konfliktu núteným stykom na základe neodkladného opatrenia, ktorého účelom je práve ochrániť dieťa pred akýmikoľvek ohrozujúcimi vplyvmi, vrátane jeho vystaveniu hádkam a vzájomnému osočovaniu, ku ktorým už preukázateľne dochádza počas realizácie styku s maloletou.

25. Po preskúmaní veci má preto odvolací súd za to, že rozsah určený súdom prvej inštancie neodkladným opatrením je správny a dostatočný, pretože zohľadňuje záujem maloletej na zachovaní jej citových väzieb ku starým rodičom a chráni maloletú pred rodinným konfliktom. Návrh starých rodičov na úpravu styku v čase, kedy má súdom určený styk otec s maloletou nemá žiadnu oporu v zákone. Starým rodičom nesvedčí (pokiaľ nie sú obmedzené práva rodičov) právo styku s maloletým dieťaťom v rovnakom rozsahu ako ktorémukoľvek rodičovi. Na základe tejto úvahy v danom prípade nemožno akokoľvek zasahovať do styku rodiča s maloletou, ktorý autoritatívne určil súd. Žiada sa dodať, že styk so svojou rodinou má dieťaťu zabezpečiť v prvom rade vždy rodič v rámci času s dieťaťom. Preto nič nebráni otcovi, aby na jeho stretnutí s maloletou boli prítomní aj starí rodičia, či ďalší príbuzní. Na druhej strane je potrebné, aby otec predvídal a zohľadnil, akým spôsobom sú tieto osoby pripravené dať do popredia záujem maloletej na nerušenom, pokojnom styku, bez ohrozujúcich vplyvov. Pokiaľ totiž styk maloletého dieťaťa so širším príbuzenstvom vedie k rodinnému napätiu, nemusí byť takýto styk v záujme dieťaťa. Rozchod rodičov by sa mal dieťaťa dotknúť v čo najmenšom možnom rozsahu, aký je možné vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu dosiahnuť a zachovanie dobrého vzťahu so starými rodičmi je tomu rozhodne na prospech. Preto je potrebné zdôrazniť, že všetci zúčastnení by mali v tomto smere skorigovať svoje prejavy a konať v najlepšom záujme maloletej tak, aby ju nevťahovali do svojich narušených vzťahov, čo by mohlo mať výrazne negatívny dopad na jej psychický a fyzický vývoj.

26. Starí rodičia teda nijak neosvedčili potrebu bezodkladne zabezpečiť ich kontakt s maloletou vo väčšom rozsahu formou neodkladného opatrenia a odvolací súd takýto dôvod z úradnej povinnosti ani nevzhliadol. (k veci pozri aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 01.12.2021, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18.09.2012, Nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. , )

27. Odvolací súd teda v záujme maloletej i starých rodičov potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

28. Ďalšie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

29. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v súlade s a .

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).