Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-193-2011.pdf
PDF · 110.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/193/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu : F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX Ž.L., proti žalovanej : O. Z., bytom V.. N. XX, XXX XX Ž., právne zastúpenej JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom Bytča, Štefánikova 217, v konaní o zaplatenie 2.302,29 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.291,41 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.291,41 Eur od 15.8.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 138,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.8.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia 2.302,29 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je dedičom po poručiteľovi Jozefovi Rehákovi, kde ku dňu jeho smrti predmetom mali byť okrem iného aj peňažné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v SLSP a.s. a 1- ica peňažných prostriedkov na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v SLSP a.s. ku dňu smrti poručiteľa 17.1.2009. Žalovaná bez akéhokoľvek dôvodu 2 dni po smrti poručiteľa dňa 19.1.2009 z uvedeného účtu aj z uvedenej vkladnej knižky finančnú hotovosť vo výške 2.302,29 €, ktoré získala protiprávne a odmietla ich žalobcovi vydať.
Žalovaná sa vo veci písomne vyjadrila v odpore zo dňa 7.11.2011 proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 8C/193/2011 zo dňa 24.10.2011 tak, že žalobca o svojho otca nejavil záujem ani pri jeho ťažkej chorobe, opatrovala ho žalovaná so svojou sestrou, po jeho úmrtí zabezpečila pochovanie otca a náležitosti súvisiace s úmrtím, na čo vynaložila nemalé finančné prostriedky.
Na pojednávaní konanom dňa 4.4.2012 sa žalobca pridržiaval písomne podaného návrhu a skutkovo osobne vypovedal. Uviedol, že výšku uplatneného plnenia vypočítal podľa výberu peňazí vo výške 3.570,- €, ktorú rozdelil na polovicu a k tomu pripočítal sumu ďalšieho výberu 500,- €. Vychádza z toho, že notár mu tieto predmety vyčíslil ku dňu smrti poručiteľa - jeho otca M. F.. O pohreb jeho otca by sa rád postaral, keby bol o jeho úmrtí upovedomený, ale o jeho smrti sa dozvedel iba z večerníka. Je pravdou, že on sa o svojho otca v starobe a chorobe nestaral, ani nevedel akú mal chorobu, ale oni nežili v spoločnej domácnosti od narodenia. Rodičia žalobcu boli rozvedení, a keď sa jeho otec vrátil z plavby po 3/4-te roku, bol doma asi 3 až 5 mesiacov a vtedy ho volal, aby žalobca chodieval k nemu. Po asi 15-tich rokoch života sa ho otec opýtal, či chce ísť bývať k nemu, ale žalobca odpovedal že nie, lebo
žije so svojou mamou. Odvtedy sa ten vzťah zhoršil a maximálne iba žalobca chodil za svojim otcom. Je mu ľúto, že ho nezavolali na pohreb jeho otca, tohto pohrebu sa nezúčastnil a nevie, kto vynaložil náklady na pohreb.
Žalovaná osobne vypovedala, že peniaze z účtu aj smrti poručiteľa ako tvrdí žalobca vybrala. Otec žalobcu nedostával podporu ani žiadne peniaze, lebo bol nezamestnaný a bol v jednaní so železnicami. Otec žalobcu bol bratom žalovanej a jej ďalšej sestry, u ktorej býval bezprostredne pred jeho smrťou. Postupne sa najprv dohodli, že pôjde bývať k mame žalovanej, ktorá vtedy mala 8 rokov a keď ona zomrela, tak išiel bývať k sestre žalovanej do garsónky a za túto garsónku sestra žalovanej musela platiť. Namieta žalobcovi, že keď žalovaná navštívila otca žalobcu v nemocnici, bol tam aj žalobca, takže vedel, že tento poručiteľ - jeho otec je chorý. Samotná žalovaná bola sestrou tohto poručiteľa - otca žalobcu. Výzvy žalobcu na vrátenie vybratých peňazí zaznamenala, ale na ne neodpovedala, lebo všetky peniaze minula. Stále keby bolo treba, tak by tie peniaze vyúčtovala. Na otázku, či započítala túto pohľadávku voči žalobcovi, prakticky či preukázala ďalšie pohľadávky, ktoré by mala voči jeho predchodcovi odpovedá, že u žalobcu nakoniec nebrali ohľad na nič, lebo on sa o svojho otca nestaral, a tieto peniaze boli aj tak použité. Samotná žalovaná nebola účastníčkou dedičského konania po tomto poručiteľovi.
Na pojednávaní konanom dňa 7.5.2012 sa žalobca stále domáhal podanej žaloby s tým, že pôvodne bol so žalovanou problém ten, že ona mu v rokovaniach hovorila, že takéto výbery vôbec neuskutočnila, a keď ich dodatočne doložil tak hovorila že to nie je možné. Tým ho dotlačila v tom, že sa musel domáhať toho čo mu patrí. Žalobca skutkovo namietal, že neuznáva argument o tom, či sa staral o otca, keď nebývali v spoločnej domácnosti a obdobne jeho otec sa nestaral o žalobcu ani keď bol chorý. Dodatočné tvrdené darovanie namieta žalovanej s tým, že ak mala zriadené dispozičné právo, nemala zmluvu o darovaní uzatvorenú písomnou formou. Skutkovo vypovedal, že o smrti svojho otca sa dozvedel z novín a potom dostal zásielku od notára v dedičskom konaní. Notár po celý čas konal so žalobcom, žalobca čakal, že ich bude viac, ale bol tam sám. Potvrdzuje, že sa po smrti svojho otca so žalovanou stretol keď už mal papiere, kontaktoval žalovanú práve na základe toho, že sa dozvedel aké účty boli zistené v dedičskom konaní a potom zistil, že peniaze z týchto účtov boli vybraté. On nevie, kto tieto 2 účty označil za predmet dedičského konania. On sa o nich dozvedel od notára a s právoplatným osvedčením v peňažných ústavoch zistil, že peniaze sú vybraté. Žalovaná v právnom zastúpení sa vo veci bránila tým, že každopádne postupne doložili doklady o tom, na čo žalovaná použila vybraté peniaze a poukazuje na povahu toho, že poručiteľ dobrovoľne zriadil dispozičné právo s účtom žalovanej, a v tomto sa jedná o určité darovanie a s takto darovanými peniazmi disponovala podľa jeho účelu. Žalovaná žalobcovi nikdy nehovorila to, že by takéto výbery neuskutočnila vôbec. Okrem argumentu, že žalovanej bolo zriadené dispozičné právo, žalovaná zamýšľa dokazovať to, že predmetné peniaze jej boli zo strany poručiteľa darované výsluchom jej sestry M. O., u ktorej poručiteľ býval 22 mesiacov pred jeho smrťou a hlavne oni dve sa o poručiteľa aj bezplatne starali. Žalovaná osobne vypovedala, že jej poručiteľ tieto peniaze daroval pod podmienkou, že ona sa o všetko riadne postará. Bol to umierajúci človek a on jej vtedy povedal, že jej necháva peniaze, ktoré má na obidvoch účtoch, aby žalovaná s nimi mohla disponovať s tým, že ona sa postará o riadnu výstavbu jeho pomníka.
Súd vychádzal zo zhodných častí tvrdení sporových strán a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu žalovanej a listinnými dôkazmi a zistil :
Podľa osvedčenia o dedičstve JUDr. M. I., notára č. XXD/XX/XXXX, Dnot XX/XXXX po poručiteľovi menom M. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, bol jediným dedičom zo zákona v prvej dedičskej skupine žalobca. Aktívami dedičstva boli okrem iného účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sporožíro vedený v SLSP a.s. so zostatkom vo výške 513,44 € a 1/2 -ica vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX spoločný vklad vedenej v SLSP a.s. so zostatkom vo výške 1.788,85 €, keď celková suma vkladnej knižky je 3.577,70 €.
Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX bol ku dňu 1.1.2009 zostatok 513,44 €, dňa 19.1.2009 došlo k hotovostnému výberu sumy 500,- € a k ďalším účtovným operáciám na ťarchu účtu (záporné) spočívajúcim prevažne v odpočítavaní poplatkov za vedenie účtu; položkou v prospech účtu (kladnou) bolo pripísanie kreditného základného úroku vo výške 0,03 €, v dôsledku čoho spolu zostatok v čase výpisu k 9.2.2010 bol mínus 100,85 €. Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX bol zostatok k 1.1.2009 suma 3.577,70 €. Dňa 19.1.2009 došlo k výberu sumy 3.570,- € a k ďalším účtovným operáciám, z ktorých na ťarchu účtu (záporné) bolo zdanenie kreditných úrokov 0,18 Eur, zdanenie kreditných úrokov druhého majiteľa 0,18 Eur, poplatok za zrušenie vkladnej knižky 6,64 Eur a za hotovostný výber pri zrušení účtu vo výške 2,66 Eur; Položkou v prospech účtu (kladnou) bolo pripísanie kreditného úroku vo výške 1,96 €, v dôsledku čoho zostatok účtu bol ku dňu výpisu 0,- Eur.
Žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie 2.302,29 € jemu ako dedičovi M. F. listom zo dňa 6.9.2010, na ktorý žalovaná odpovedala listom zo dňa 20.9.2010 odmietavo s poukazom na starostlivosť o poručiteľa s tým, že žalovaná je ochotná toto preukázať a následne listom zo dňa 18.11.2010 žalobca vyzval žalovanú na predloženie dokladov k použitiu sumy 2.302,29 €, čo podľa výsledkov reklamačného konania pošty by žalovaná ako adresátka osobne prevzala dňa 22.11.2010.
Podľa listinných dokladov predložených žalovanou, táto zaplatila sumu 209,79 € dodávateľovi GAS, s.r.o. za pohreb, dodávateľovi Pohrebníctvo V. U. ( úprava, prevoz ) 477,75 € a za kvety ( ikebana ) 19,92 € a ťažko čitateľnými pokladničnými lístkami doložila, že zaplatila 406,55 € + 7,30 € za jedlo, čo odôvodňuje karom. Ďalej podľa fotokópie dokladu žalovaná zaplatila za dodávku a montáž žulového pomníka 1.470,- € ( faktúra a príjmový doklad čl. 34, 35 spisu ).
Podľa § 175b zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.
1) Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví. 2) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví. 3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.
1) Ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva. 2) Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne a v zápisnici uvedie, že sa tak stalo.
Podľa § 175m OSP Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety (právna úprava sporných pohľadávok a bezpodielového spoluvlastníctva manželov u poručiteľa - pozn. súdu).
Podľa § 175o ods. 1 OSP Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú
cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane.
Podľa § 175q OSP1) Súd v uznesení o dedičstve a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo c) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov alebo d) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, alebo e) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. 2) Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa § 175l a 175o.
Podľa § 460 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 461 ods. 1 OZ Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Podľa § 470 OZ Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 481 OZ Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. 3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 580 OZ Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 34 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Súd zaviazal žalovanú titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa cit. ust. § 451 OZ, lebo žalobca ako dedič poručiteľa Jozefa Reháka zo zákona zdedil peniaze na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške zostatku 513,44 € a 1/2-icu peňazí na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške zostatku 1.788,85 € (keď celková suma vkladnej knižky bola 3.577,70 €), ale po smrti poručiteľa z týchto účtov čerpala žalovaná. Súd pritom skutkovo vychádzal z toho, že predmet dedičstva zahrňujúci predmetné
zostatky na účtoch bol ustálený v dedičskom konaní. V čase vyhlásenia rozsudku možno v tomto konaní právne nazerať podľa výsledkov dedičského konania, že tieto peniaze od smrti poručiteľa M. F. dňa 17.1.2009 patrili žalobcovi. Tým, že žalovaná z týchto peňazí čerpala dňa 19.1.2009, sa nevyhnutne na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, lebo právne nie je daný dôvod na to, aby niekto iný ako majiteľ účtu čerpal z účtu peniaze patriace inej osobe, aj keď má k predmetnému účtu zriadené dispozičné právo. Preto nevyhnutne muselo byť súčasťou úvah súdu toto bezdôvodné obohatenie žalovanej ako relatívne samostatný právny dôvod, lebo ani prípadná pohľadávka voči majiteľovi účtu nezakladá inej osobe právny dôvod z cudzieho účtu čerpať, inak povedané, bolo by vecou majiteľa účtu, či a kedy by určitú pohľadávku splnil.
Vo výške bezdôvodného obohatenia žalovanej prihliadol na to, že žalovaná sa obohatila Ad 1/ v celej výške svojho čerpania 500,- € a na ňu sa viažuceho poplatku 1,56 € z výberu na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, na ktorom boli výlučne vo vlastníctve právneho predchodcu a následne vo vlastníctve žalobcu, čiže aj keď primerane ku dňu smrti bol potvrdený zostatok vo výške 513,44 €, lebo ďalšie zistené účtovné zápornú operácie sú na ťarchu žalobcu ako majiteľa účtu, potencionálne škodou žalobcu, ale nie bezdôvodným obohatením žalovanej. Žalovaná sa ďalej obohatila Ad 2/ vo výške 1/2 zostatku na účte (vkladnej knižke) č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške (3.577,70 : 2 =) 1.788,85 €, lebo účet jej čiastočne patril ako jeho spolumajiteľke v miere 1/2, obohatila sa teda čerpaním vo výške nad túto pomernú mieru, pričom účtovné operácie, najmä poplatky za výber a zrušenie účtu, boli vykonané výhradne vo vzťahu k tomuto čerpaniu tak, že zostatok na tomto účte zostal nulový, pričom žalobca by už nemal mať náklady ako príjemca peňazí na základe tohto rozsudku. Žalovaná sa tak spolu bezdôvodne obohatila vo výške 500 + 1,56 + 1.788,85 = 2.290,41, v tejto výške ju súd zaviazal a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
Toto konanie bolo špecificky poznačené východiskami rodinných vzťahov k Jozefovi Rehákovi ako poručiteľovi, voči ktorému súd primerane okolnostiam tohto sporu z výpovedí oboch účastníkov zistil, že nežil v jednej domácnosti so žalobcom ako svojím synom a napokon jediným dedičom zo zákona v prvej dedičskej skupine, lebo rodičia žalobcu boli rozvedení. Takto tiež primerane okolnostiam súd zistil, že o tohto poručiteľa sa pred smrťou starala žalovaná ako jeho sestra a jej ďalšia sestra M. O., u ktorej poručiteľ pred smrťou býval. Takto zistené skutočnosti v okolnostiach sporu neboli vyhodnotené tak, že by najmä žalobca si uplatnil svoje právo v rozpore s dobrými mravmi, lebo aj keď sa za daných rodinných pomerov o neho nestaral, pôvodne bol nevyhnutne maloleté dieťa a neskôr sa nezistilo, že by bol o pomoc požiadaný, pričom predovšetkým v zistených východiskách bol oprávneným dedičom svojho otca.
Napokon primerane rozsahu prejednania tejto veci v sporovom konaní je ustálené, že žalovaná sa postarala o pohreb tohto poručiteľa, čo žalobca skutkovo nerozporoval. K tomuto konaniu došlo okrem iného preto, že náklady pohrebu neboli uplatnené ako ťarcha v dedičskom konaní za okolností, keď súdny komisár konal výhradne so žalobcom ako jediným dedičom a nákladmi pohrebu sa pravdepodobne vôbec nezaoberal. Tunajší súd v sporovom konaní si je vedomý, že aj keď je v právomoci dedičského súdu, resp. notára ako súdneho komisára, ustáliť predmet dedičstva v dedičskom konaní, tak možnosť označiť konkrétne aktíva, ale najmä ťarchy ako tzv. pasíva, je prakticky obmedzená rozsahom známych skutočností. Súdny komisár spravidla môže východiskovo informatívne konať s osobou, ktorá prichádza do úvahy ako dedič, nemusí však mať všetky informácie o predmete a ťarchách dedičstva. Je však príznačné, že ťarcha spočívajúca v nákladoch pohrebu je typickou ťarchou dedičstva, teda popri prípadných dlhoch poručiteľa osobitne podľa cit. ust. § 170 ods. 1 OZ. Napokon ak takáto typická ťarcha dedičstva nebola vyporiadaná v dedičskom konaní, tak má svoj osobitný právny režim ako samostatná pohľadávka.
V dosiaľ naznačených smeroch úvah súdu je spolu príznačné, že spravodlivo nemožno automaticky prihliadnuť na obranu žalovanej tak, že by na čerpanie peňazí patriacich žalobcovi mala právny dôvod. Podľa preukázaného skutkového stavu sa jedná práve o dve samostatné pohľadávky, a to pohľadávka žalobcu z bezdôvodného obohatenia a pohľadávka žalovanej zo zariadenia pohrebu poručiteľa. Tieto pohľadávky sa stretli a na obranu žalovanej bolo možné prihliadnuť, iba keby došlo k ich započítaniu. Podmienkou započítania pohľadávok podľa cit. ust. § 580 OZ je 1/ vzájomnosť pohľadávok, 2/ plnenie
rovnakého druhu, v tomto prípade v peniazoch, 3/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie, tieto doteraz uvedené podmienky splnené boli, ale nebola splnená štvrtá, a to 4/ prejav smerujúci k započítaniu.
Prejav smerujúci k započítaniu by musel mať náležitosti relatívne samostatného právneho úkonu podľa § 34 OZ. Lenže žalovaná, pokiaľ sa doslova „minutím peňazí“ bránila, nevytvorila predpoklady pre to, aby žalobca ako opačný účastník týchto dvoch pohľadávok v pozícii veriteľa aj dlžníka, si mohol byť takéhoto započítania z určitých pohľadávok vedomý. Je príznačné, že podľa oboznámenej predžalobnej komunikácie sa žalobca najprv domáhal vrátenia peňazí a potom toho, aby mu žalovaná náklady pohrebu vyúčtovala. Žalovaná mu odpovedala na prvú výzvu na vrátenie peňazí a na druhú výzvu na predloženie dokladov už neodpovedala. Započítací prejav podľa cit. ust. § 580 OZ by musel mať určitú hmotnoprávnu povahu, teda musí byť relatívne samostatný voči samotnej procesnej obrane pred súdom, inak povedané, na samotnú procesnú obranu pred súdom nemožno prihliadnuť, ak k započítaciemu vôľovému úkonu nedošlo. Aj keď podľa cit. ust. § 580 OZ započítací prejav vôle nemusí mať písomnú formu, primerane jeho právnej povahe musí byť v náležitostiach podľa § 34 OZ zjavné, z akého právneho titulu má k započítaniu dôjsť a v akej výške. V tejto súvislosti prichádza do úvahy list žalovanej z 20.9.2010 ako odpoveď žalobcovi, ale ten podľa jeho obsahu je konštatovaním, že požadovanú sumu 2.302,29 žalovaná s jej sestrou „poskytli“ otcovi žalobcu, ktorý po dva roky býval u sestry žalovanej M. O., kde neplatil za stravu a ubytovanie, že požadovanú sumu 2.302,29 použili na pohreb otca žalobcu, kar ako i úpravu hrobu po pohrebe, a bol námietkou toho, že sa žalobca o svojho otca nestaral. Takýto list bol príliš všeobecný a nejasný, aby bol započítavacím právnym úkonom.
Súd si je tiež vedomý, že k započítaniu môže dôjsť aj počas súdneho sporu, ale ani prednesy v prospech sporovej strany žalovanej neboli započítavacím právnym úkonom. Obrana žalovanej bola poznačená postupným vývojom, všeobecnou námietkou nákladov žalovanej podľa jej písomného vyjadrenia, dodatočným doložením písomných dokladov z jej strany na pojednávaní 4.4.2012 a dodatočnými tvrdeniami o darovaní predmetných peňazí zo strany M. F. žalovanej na pojednávaní 7.5.2012, s ktorými sa súd vyporiada osobitne. Súd si je vedomý, že výhradne skutkovo takto listinnými dôkazmi žalovaná preukázala náklady spojené s pohrebom podľa predchádzajúceho skutkového oboznámenia súdom včítane vybudovania pomerne drahého pomníka vo výške ( 209,79 + 477,75 + 19,92 + 1.470,- = ) 2.177,46 €, ale ako uviedol vyššie, bez započítavacieho právneho úkonu bolo toto dokazovanie nadbytočné. Ďalej pokiaľ žalovaná ťažko čitateľnými pokladničnými lístkami preukázala, že zaplatila ( 406,55 + 7,30 =) 413,85 € za jedlo, čo odôvodňuje karom, súd aj osobitne by túto pohľadávku ako spôsobilú na započítanie neuznal, lebo aj keď kar je v našej spoločnosti po pohrebe obvyklý, ide podľa jeho povahy o spoločenskú udalosť spojenú so spomínaním na zosnulého pre samotných účastníkov karu, preto nie je nákladom spojeným s pohrebom. Súd si je vedomý, že podľa predžalobnej komunikácie samotný žalobca vyzval žalovanú na predloženie dokladov k nákladom pohrebu a ochotu na ne prihliadnuť vyjadril aj počas súdneho sporu, ale procesne sa stále pridržiaval žaloby a v kontexte vývoja sporu už bolo povinnosťou súdu vyhlásiť rozsudok.
Pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 7.5.2012 žalovaná namietla darovanie predmetných peňazí, z ktorých čerpala, ústnym právnym úkonom Jozefa Reháka, ktorý sa mal takto odvďačiť za starostlivosť a požiadať o pomník, je príznačné, že darovanie podľa cit. ust. § 628 OZ reálnym právnym úkonom, teda bez samotného odovzdania peňazí, tu prakticky bez ich včasného prevodu na iný účet alebo bez zmeny majiteľa účtu, sa nejedná o platný právny úkon. Z toho dôvodu súd neuznal skutkový argument o fakte darovania spočívajúci v tom, že M. F. zriadil žalovanej spolu - dispozičné právo na účte, na ktorom mu peniaze patrili vcelku a na účte, na ktorom mu peniaze patrili v miere 1/2 a v druhej polovici tieto patrili žalovanej. Pri tejto povahe darovacej zmluvy, ktorá je osobitne neplatná, ak sa má plniť až po darcovej smrti, už aj navrhované dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 7.5.2012 výsluchom sestry žalovanej bolo zjavne nadbytočné. Primerane na doplnenie sudca poznamenáva, že ak starostlivosť o Jozefa Reháka mala byť nielen východiskom jeho vďačnosti, ale až naznačovaným ďalším dôvodom, z ktorého by žalovanej mala vzniknúť pohľadávka spôsobilá na započítanie, tento nebol primerane preukázaný, osobitne ani voči nemu nebol preukázaný započítavací právny úkon a navyše podľa tvrdenia samotnej žalovanej M. F. býval u jej sestry, v dôsledku čoho by takáto pohľadávka nebola ani vzájomná medzi tunajšími účastníkmi.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, keď v konaní bol dominantne úspešný žalobca, neúspešný bol iba v relatívne zanedbateľnej časti, a preto mu súd priznal uplatnenú náhradu trov konania, ktorá je odôvodnená zaplateným súdnym poplatkom vo výške 138,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.