Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/50/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú N.F. J. W., Q.. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, pracovisko Senec, Kysucká 14, dcéru D. Y., bytom T. U., S. XX, zastúpenej Niku & partners, s.r.o., JUDr. Anna Niku, konateľ- advokát, Bratislava, Prokopa Veľkého 51 a J.. R. W.W., W. U. Š., X. J. Č.. X, W. Y., J.. J. X, zastúpeného Mgr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou, Bratislava, Nobelova 34, o úpravu rodičovských práv a povinností, dňa 7.5.2012 takto

rozhodol:

Maloletú N. J. W., Q.. XX.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

Obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej N. J. - za obdobie od 1.11.2009 do 30.9.2010 sumou 160 € mesačne a od 1.10.2010 sumou 230 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám otca maloletej.

Zročné výživné ku dňu 30.4.2012 v sume 5.230 € povoľuje matke splácať po 120 € mesačne spolu s bežným výživným, od mája 2012, pod následkom straty výhody splátok.

Rodičia maloletej sú p o v i n n í zaplatiť z titulu náhrady trov konania každý čiastku 453,43 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Bratislava II.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Na návrh matky zo dňa 15.2.2006 tunajší súd rozhodnutím č. -89 zo dňa 20.9.2006 upravil rodičovské práva a povinnosti ku maloletej N. J. W., ktorú zveril do osobnej starostlivosti otca; matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 3.500.- Sk mesačne od 1.10.2006 a upravil jej styk s maloletou každý týždeň od piatka popoludnia do 19.00 hod. v nedeľu, štyri týždne počas letných školských prázdnin, tiež cez jarné prázdniny, Veľkú noc a počas vianočných sviatkov a po nich nasledujúcich zimných prázdnin. Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. -149 zo dňa 15.5.2007 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na potrebu doplniť dokazovanie zisťovaním majetkových pomerov rodičov, odôvodnených potrieb maloletej, tiež nariadením kontrolného znaleckého dokazovania vzhľadom na nepresvedčivé závery znaleckého posudku PhDr. Mateja Czaka.

V ďalšom konaní súd opakovane vypočul rodičov maloletej, aj samotnú N., tiež jej triednu učiteľku, oboznámil sa s početnými písomnými podaniami rodičov, dokladmi o ich príjmoch, o plneniach, poskytovaných maloletej matkou, súpisom nákladov na potreby N., so znaleckými posudkami PhDr. Evy Borzovej PhD. a PhDr. Štefana Matulu ako aj inými na vec sa vzťahujúcimi dokladmi, na základe čoho zistil, že maloletá N. pochádza z manželstva rodičov, ktorí sú od apríla 2005 v rozvodovom konaní, vedenom dosiaľ na Okresnom súde v Pezinku. Rodičia sa doteraz nedohodli na úprave ich rodičovských práv a povinností ku t.č. 14-ročnej N., ktorá s nimi a bratom Z. Y., Q.. XXXX, žila v ich spoločnom dome vo T. U. (s výnimkou niekoľkých mesiacov v roku 2007, kedy si matka prenajala byt v Y.), do začiatku novembra 2009, kedy sa s ňou otec odsťahoval do prenajatého bytu v Y.. Pri svojom pôvodnom rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností súd vychádzal zo stavu, kedy otec, pracujúci na živnosť v domácom prostredí, zabezpečoval dcére starostlivosť prevažne počas pracovných dní a matka, slobodná umelkyňa, živiaca sa prevažne dabingom, počas týždňa zaneprázdnená, sa mohla dcére venovať najmä počas víkendov. V čase pôvodného rozhodnutia nebola uzákonená striedavá rodičovská starostlivosť, takže hoci starostlivosť o N. sa realizovala približne v uvedenom režime, čo konštatoval vo svojom posudku aj prvý znalec, matka sa proti rozhodnutiu odvolala, poukazujúc na to, že zverením N. do starostlivosti otca sa maloletá úplne dostane pod jeho vplyv, ktorý otec využíva na to, aby ju matke úplne odcudzil a tiež takáto úprava výchovy naruší silnú súrodeneckú väzbu medzi N. G. Z.. Vo svojom vyjadrení ku odvolaniu matky otec poprel takúto väzbu N. na Z., ktorého výchovu matka nezvládla, čoho dôkazom sú aj jej lístky adresované Z.. Trestné oznámenie, ktoré matka na neho podala pre neprimerané fyzické potrestanie Z., označil za účelové - medzi tvrdeným skutkom a podaním oznámenia uplynulo niekoľko rokov. V trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod č. bol otec maloletej rozhodnutím zo dňa 13.11.2007 uznaný vinným v zmysle ust. § 215 ods.l písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a odsúdený bol na trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Po zrušení tohto rozhodnutia odvolacím súdom v roku 2008 sa v uvedenej trestnej veci naďalej koná.

Závery znaleckého posudku, ktorý PhDr. Borzová, PhD., podala dňa 15.2.2008, konštatovali, že vzťah maloletej N. k otcovi je intenzívny a vysoko pozitívny. Zabezpečuje jej bazálnu starostlivosť, stal sa pre ňu oporou. Vzťah k matke, ktorý bol ešte

-396

pred dvoma rokmi prioritný, sa postupne uvoľnil. Maloletá jednoznačne uprednostňuje otca, ktorému sa nedirektívnymi situačnými manipuláciami (vrátane spoločného lôžka) podarilo v povedomí dieťaťa vmanévrovať matku do pozície zavrhovaného rodiča. Táto rola nie je jednoznačne autentická; v neprítomnosti otca maloletá prejavuje náklonnosť k matke. Pre výchovu maloletej a starostlivosť o ňu majú dobré osobnostné vybavenie obaja rodičia; obaja však majú aj problematické vlastnosti - otec je vzhľadom k profesionálnej a náboženskej orientácii - organizuje a vedie semináre o rozvoji osobnosti, filozofii, ezoterike a liečiteľstve, je kňazom Majstrov esejských (náboženské združenie v SR neregistrované, orientované na podporu zdravého života), vytrvalý a pri výchove systematický, má výhody manipulátora. Vo svojej religiozite je autoritou, čo je síce pozitívne ale nesie riziko fanatizmu, netolerantnosti až krutosti. Matka je citlivá, kultivovaná, ale aj submisívna, nesystematická v konaní. V záťažových situáciách reaguje citovo-afektívne, s nižšou racionálnou kontrolou. Jej prednosťou je láska a neha, ktorú vie dieťaťu dať. Súhrn osobnostného vybavenia rodičov, prístupu a vzťahu k dieťaťu s prihliadnutím k veku a pohlaviu maloletej, preferuje predpoklady matky na zvládnutie výchovy a osobnej starostlivosti o maloletú za predpokladu intenzívneho a častého kontaktu s otcom. Otcov prínos pre maloletú by sa lepšie uplatnil v školskom, pracovnom týždni od pondelka do piatka, s poskytnutím rozsiahlejšieho časového potenciálu. Po vypočutí znalkyne, ktorá zdôraznila, že maloletej by najviac prospela úplná rodina s oboma rodičmi, alebo aspoň rodičia, schopní nekonfliktne spolu komunikovať, vtedajšia právna zástupkyňa otca JUDr. Pavelková navrhla v záujme zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov uložiť výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 Zák. o rod. a pojednávanie za účelom zistenia jeho účinku odročiť na niekoľko mesiacov. Obaja rodičia súhlasili s využitím odborného psychologického poradenstva. Uznesením č. -229 zo dňa 17.9.2008 súd maloletej a obom jej rodičom uložil podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR

v Bratislave. Správa o výsledkoch poradenstva zo dňa 17.3.2009 uvádzala, že rodičia naďalej nie sú schopní dohodnúť sa o výchove dcéry, hoci rozviesť sa chcú obaja. Dohodli sa na tom, že s matkou bude N. tráviť každý týždeň od skončenia vyučovania v piatok do 19.00 hod. v nedeľu, pričom letné prázdniny si rozdelia podľa pôvodného, zrušeného rozhodnutia súdu. Následne právna zástupkyňa matky oznámila, že Okresný súd v Pezinku v rámci rozvodového konania nariadil nové znalecké dokazovanie a požiadala o odročenie pojednávania, určeného na júl 2009. Po tom, čo sa otec dňa 9.11.2009 s N. odsťahoval zo spoločného domu T. T. U. bez toho, aby matke oznámil, kde budú bývať, upravil súd predbežným opatrením č. zo dňa 7.4.2010 na žiadosť matky jej styk s maloletou N.F. - každý týždeň od 17.00 hod. v piatok do 18.00 hod. v nedeľu. Styk sa však v určenom rozsahu nerealizoval - podľa otca pre neochotu N. tráviť s matkou celé víkendy (nechcela u matky nocovať) podľa matky preto, že N., poznajúc postoj otca, nechcela konať proti jeho vôli. O výkon uvedeného predbežného opatrenia matka nepožiadala, s ohľadom na dcéru. V auguste 2011 Okresný súd v Pezinku poslal tunajšiemu súdu vyžiadaný posudok, ktorý pre potreby rozvodového konania vypracoval v júni 2011 namiesto pôvodne ustanovenej PhDr. Martínkovej znalec z odboru psychológia PhDr. Štefan Matula. V záveroch svojho posudku znalec označil vzťah N. k otcovi ako výrazne pozitívny; vnútorne jednoznačne pozitívny je aj vzťah k matke, i keď navonok je demonštrovaný ako kritický. K bratovi Z. má N. odmietavý vzťah; ak by s ním vyrastala v jednej domácnosti, hrozí riziko dekompenzácie jej aktuálne stabilizovaného stavu. Negatívne ovplyvňovanie maloletej zo strany otca ani zo strany matky zistené nebolo. Negatívne je v poslednom období ovplyvnená

správaním sa brata Z.. Pre výchovu a starostlivosť o maloletú majú dobré predpoklady obaja rodičia. Po komplexnom vyhodnotení znaleckého dokazovania je podľa znalca väčší predpoklad zdravého fyzického a psychického vývinu maloletej v súčasnosti u otca. S matkou by maloletá mala tráviť každý druhý víkend od piatka do nedele, primeranú časť prázdnin a sviatkov. Základným predpokladom ďalšieho zdarného duševného vývinu maloletej je vzájomná rodičovská kooperácia a ich vzájomný rešpekt.

Podľa správy kolízneho opatrovníka, ktorý v novembri 2011 prešetril pomery v terajšom bydlisku otca a N., bývajú v 2-izbovom, kompletne zariadenom byte v Y. na I.. J.. J. X, v dlhodobom prenájme, kde má N. vlastnú izbu, prispôsobenú jej potrebám a požiadavkám. Matka dosiaľ býva v spoločnom dome vo Veľkom Bieli, spolu so synom Z., ktorý ukončil prípravu na povolanie v septembri 2010.

Maloletá N., t.č. žiačka 7. ročníka ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským v Y., s rozsiahlou záujmovou činnosťou (krúžok ľudových tancov, dejepisný, astronomický, divadelný, spevácky zbor) ktorú súd dňa 12.3.2012 vypočul, jednoznačne prejavila vôľu zostať s otcom, ktorý je jej najbližší. S mamou sa môže stretávať tak ako teraz - každú sobotu popoludní, s výnimkou jednej soboty v mesiaci, kedy cestujú k otcovej matke do Šale. Celé víkendy u mamy tráviť nechce - jednak preto, že v nedeľu chodieva s otcom do kostola, kde mama nechodí a tiež preto, že u mamy nemôže dobre spať - vracajú sa jej tam zlé spomienky na konflikty, ktoré sa tam odohrali. S bratom sa u mamy vída len zriedka - Z. si ju buď nevšíma, alebo ju "buzeruje". Má pocit, že mama sa o ňu intenzívnejšie zaujíma vždy pred pojednávaním. Ak má (N.) nejaký problém, mama ju síce vypočuje, ale hlbšie sa oň nezaujíma; nezisťuje, čo a prečo jej prekáža, prečo napríklad nemôže u nej spať. V lete by mohla s mamou stráviť 1-2 týždne, mimo termínu pobytu v letnom tábore, do ktorého chodieva. S otcom sa málokedy nezhodnú; ak sa tak stane, otec netrvá vždy na svojom rozhodnutí, niekedy jej vyhovie. Mamu si ctí, ale necíti, že by o ňu mala skutočný záujem. Nie sú si blízke. Na rozdiel od otca mama nie vždy hovorí a robí to isté.

Obaja rodičia zotrvali na svojich stanoviskách, resp. matka, vzhľadom na aktuálnu zákonnú úpravu, žiadala zveriť N. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, bez určenia vyživovacej povinnosti. Otec žiadal zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti; striedavú starostlivosť nepovažoval za reálnu, i keď nevylúčil, že k nej môže dôjsť v budúcnosti, po zmiernení napätia medzi ním a matkou. Styk matky s N. navrhol ponechať na rozhodnutie dcéry, alebo pri jeho úprave rešpektovať jej rozsiahle mimoškolské aktivity. Aktuálne náklady na potreby N. vyčíslil na čiastku 815 € v priemere za mesiac. Výživné matke navrhol určiť od októbra 2006 do decembra 2008 zhodne ako v zrušenom rozhodnutí, (podľa ktorého matka plnila výživné do apríla 2007 vrátane), od januára 2009 do októbra

2009 sumou 130 €, čo zohľadňuje podiel matky na nákladoch na potreby N. v uvedenom období a od novembra 2009 sumou 300 € mesačne. Okrem uvedených plnení navrhol započítať plnenia po 100 €, poskytnuté matkou päťkrát v roku 2011 a trikrát (ku dňu rozhodnutia štyrikrát) po 100 €.

Matka uviedla, že pokiaľ súd maloletú zverí do starostlivosti otca, nie je dôvod na určenie jej vyživovacej povinnosti do novembra 2009, kedy sa otec s N. K.dsťahoval, pretože dovtedy financovali jej potreby spoločne, a spoločne sa podieľali aj na nákladoch bývania. Poskytla časť dokladov o nákupe potrieb pre dcéru a orientačne uviedla hodnotu plnení, poskytnutých dcére v rozhodnom období.

-397

Kolízny opatrovník N. navrhol, s ohľadom na vykonané dokazovanie, zveriť ju do osobnej starostlivosti otca, s tým, že právo zastupovať ju a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia. Styk N. s matkou doporučil ponechať neobmedzený - podľa dohody s N.. Do novembra 2009, dokedy rodičia obaja financovali potreby maloletej, výživné navrhol neurčiť a od novembra 2009 ho určiť čiastkou 200 € mesačne s ohľadom na príjmy rodičov a nadsadenosť viacerých otcom vyčíslených položiek na potreby N..

Matka maloletej od septembra 2010 inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem spoločného domu s manželom nevlastní iný majetok väčšej hodnoty. V rokoch 2006 až 2011 dosiahla podľa predložených potvrdení daňového úradu čistý ročný príjem v čiastkach 311 228.- Sk, 345 223.- Sk, 366 121.- Sk, 13 167 €, 14 358 € a 14 137 €.

Otec taktiež okrem spoločného domu neuviedol iný majetok väčšej hodnoty. V rokoch 2006 až 2011 mal podľa predložených daňových priznaní čistý ročný príjem v čiastkach 138 504.- Sk, 168 480.- Sk, 173 899.- Sk, 5 459 €, 5 455 € a 5 376 €. Okrem N. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Po upozornení matkou na rozpor medzi jeho zistenými príjmami (za posledné dve zdaňovacie obdobia priemerne mesačne 455 a 448 €) a vyčíslenými mesačnými nákladmi na potreby N. - 815 € spolu s alikvotnou časťou nákladov na bývanie, bez jeho osobných nákladov, uviedol, že vyčerpal úspory z predošlých rokov, tiež mu pomáhajú rodičia - podľa potreby čiastkami 500 až 1.000 €, pričom nevedel uviesť úhrn týchto plnení ročne.

Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zver dieťa do osobnej starostlivosti. Podľa § 62 ods. l až 4 Zák.

o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima (t.č. určeného sumou 86,65 €) na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rod. ak to majetkové pomery

povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na

tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 75 ods. l Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj

vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré

povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. l Zák. o rod. právo na výživné sa nepremlčiava. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa

možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vzhľadom na zistený skutočný stav rozhodol súd o zverení maloletej N. J. W. do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o ňu samostatne stará a vychováva ju od novembra 2009, pričom už od začiatku konania sa vo väčšej miere podieľal na starostlivosti o ňu, vzhľadom na charakter svojho a matkinho povolania. Sama N.F. si želá zostať u otca, ku ktorému ju viaže silné citové puto, predstavuje pre ňu istotu a stabilitu. Je nesporné, že otec sa intenzívne usiloval dostať dcéru pod svoj vplyv, čo bolo zjavne motivované najmä obavou z nesystematického výchovného vplyvu matky, ktorá nezvládala výchovu staršieho syna Z., reagujúc na poruchy v jeho správaní sa raz rozhorčene, inokedy rezignovane (vyrastie z toho). Negatívnym dôsledkom otcovho vplyvu je však vnútorná obava N. prejaviť pred ním svoje city k matke

- aj vzhľadom na znalecké zistenia nie je dôvod neveriť matke, že v neprítomnosti otca sa dcéra správa uvoľnene a prítulne. Otec síce navonok deklaruje, že dcéru vedie k úcte k matke a nijako jej nebráni v kontaktoch s ňou, očividne však vysiela neverbálne signály, pre ktoré sa N. k matke správa čoraz zdržanlivejšie a je čoraz viac kritická, v snahe dosiahnuť spokojnosť otca s jej konaním a správaním sa. Toto však v nej zákonite musí vyvolávať vnútorné napätie, pretože citové puto ju viaže aj k matke a nedostatočné kontakty s ňou ju ochudobňujú a narúšajú harmonický vývin jej osobnosti. Pre jej duševnú rovnováhu a schopnosť stať sa v dospelosti vyrovnanou a spokojnou ženou, potrebuje N. zostať v pravidelnom a dostatočne častom kontakte so svojou matkou, v pohode si užívať všetok spoločne strávený čas, víkendy a dovolenkové pobyty, bez pocitu viny voči otcovi. Ak si to otec včas neuvedomí a nezmení svoj prístup, nenapraviteľne naruší osobnostný vývin svojej dcéry.

Pretože do odsťahovania sa otca s N. začiatkom novembra 2009 sa o maloletú starali obaja rodičia, ktorí spoločne financovali náklady na bývanie, aj potreby maloletej (spätne nie je reálne možné zistiť presný rozsah plnení toho- ktorého z rodičov), určil súd vyživovaciu povinnosť matky od novembra 2009 v čiastke, zodpovedajúcej vtedajším odôvodneným potrebám maloletej, venujúcej sa už v tom čase rozsiahlej záujmovej činnosti, aj možnostiam a schopnostiam matky. Vzhľadom na trvanie ďalšej vyživovacej povinnosti matky voči synovi Z. do septembra 2010 odstupňoval súd ku tomuto termínu výšku výživného, ktorú určil od októbra 2010 čiastkou zodpovedajúcou zásadám v citovaných zákonných ustanoveniach, považujúc otcom vyčíslené náklady na potreby N. za nadsadené najmä v položkách za stravu, telefón, dovolenkové pobyty, pričom náklady za školské výlety boli uvedené duplicitne. Okrem toho v rozhodnom období matka príležitostne dcére zaplatila telefón, kúpila jej súčasti oblečenia, financovala spoločné rekreačné pobyty, dala jej vreckové.

Splátky na zročné výživné, vyčíslené po započítaní finančných príspevkov matky, poukázaných k rukám otca - 9 platieb po 100 € - povolil súd matke podľa ods.l vzhľadom na výšku čiastky.

Styk matky s maloletou N. súd neupravoval; predbežná úprava styku z apríla 2010 sa dosiaľ nerealizuje

- stretnutia dcéry s matkou sa uskutočňujú spravidla v sobotu popoludní, po vzájomnej dohode; strávili spolu aj niekoľko dní mimo domu vo T. U.. Sama

-398

N. si želá zachovať tento stav, čo súd rešpektoval. Matka napokon nechce dcéru do stretnutí nútiť; v snahe neprehlbovať jej vnútorný rozpor a napätie.

Povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania (posudok PhDr. Borzovej) vo výške 906,86 € (27.320.- Sk) uložil súd podľa rodičom maloletej napoly, pretože obaja svojím konaním prispeli ku stavu, ktorý takýto dôkaz vyžadoval.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. l písm. a/ O.s.p, pretože konanie vo veci starostlivosti o maloletých je možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia na

podpísaný súd, trojmo. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Účastníci, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku

vzdali, sa proti nemu nemôžu účinne odvolať.