Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-57-2012.pdf
PDF · 133.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/57/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozefa Dudovičová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo v konkurze, IČO: 00 168 998, so sídlom v Považskej Bystrici, Hliny č. 1412/4, zastúpený JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum č. 27/32, proti žalovaným: 1/ Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. č. 1, zastúpený JUDr. Q. K., bytom v H., G. č. 4, 2/ S. G., nar. X.X.XXXX, bytom v H., Z. č. 2, zastúpená JUDr. Q. K., bytom v H., G. č. 4, 3/ Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., H. č. 5, 4/ D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v H., N. č. 2, zastúpená JUDr. Q. K., bytom v H., G. č. 4, 5/ S. A., nar. X.X.XXXX, bytom v H., O. č. XX, zastúpená JUDr. Q. K., bytom v H., G. č. X 6/ K. L., nar. X.X.XXXX, bytom v H., P.. M. č. XX, zastúpený JUDr. Q. K., bytom v H., G. č. 4, v konaní o zaplatenie 4.180,14 eur s prísl. takto
rozhodol:
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. - 6. rade o zaplatenie 4.180,14 eur žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v 1., 2., 3. a 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca je p o v i n n ý n a h r a d i ť žalovaným v 4. a 6. rade trovy konania v sume 56,93 eur titulom trov právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcu, COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2003 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. - 144. rade na zaplatenie sumy 4.555.672,- Sk (151.220,61 eur) a na náhradu trov konania.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2004 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.
Podaním doručeným súdu dňa 7.4.2006, správkyňa konkurznej podstaty súdu oznámila, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2K 221/04-303 zo dňa 11.4.2005 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a zároveň navrhla, aby sa v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm d) ZKV v konaní pokračovalo.
Po začatí konania žalobca dňa 27.9.2007 súdu oznámil, že žalobu voči žalovaným v 35., 59., 109., 110. a 127. rade berie v celom rozsahu späť. Súd uznesením č. k. 13C 390/2003 konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 35., 59., 109., 110. a 127. rade zastavil a nárok žalobcu proti žalovaným v 1.
- .34., 36. - 58,. 60. - 108., 111. - 126. a 128. - 144. rade vylúčil na samostatné konanie. Po právoplatnosti
uznesenia súd následne vylúčil na samostatné konanie nárok medzi žalobcom a žalovanými v 38., 42., 55., 72. a 126. rade, ako aj ďalšie nároky žalobcu proti ostatným žalovaným.
Proti žalovanému v 1. rade (pôvodne v 2. rade) sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 102.259,- Sk (3.394,38 eur), proti žalovanej v 2. rade sumy 1.873,- Sk (62,18 eur), proti žalovanému v 3. rade sumy 1.371,- Sk (45,51 eur), proti žalovanej v 4. rade sumy 5.167,- Sk (171,52 eur), proti žalovanej v 5. rade sumy 6.477,- Sk (215 eur) a proti žalovanému v 6. rade sumy 8.784,- Sk (291,58 eur).
Žalobu (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 13C 390/2003) odôvodnil žalobca tým, že žalovaní v 1. - 144. rade mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce ako zamestnanci na prevádzkovej jednotke č. 110 Hypermarket Košice. Vykonaním kontrolnej inventarizácie ku dňu 17.11.2001 za obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001 bolo vyčíslené manko vo výške 4.854.739,- Sk, ktoré bolo rozúčtované na jednotlivých zamestnancov PJ podľa podielu, ktorý zodpovedá funkcii, ktorú v kolektíve vykonáva. Uvedené manko bolo prerokované na mimoriadnom zasadnutí UIK v dňoch 11.2.2003 za prítomnosti prizvaných pracovníkov PJ 110 - žalovaných v 1. - 144. rade, kde mali možnosť vyjadriť sa k vzniku manka. Z výsledkov inventarizácie, UIK doporučila predstavenstvu družstva predpísať manko k náhrade prítomným aj neprítomným pracovníkom PJ 110, na základe rozúčtovania, a to zaplatením do 31.3.2003. Do uvedeného termínu zo 160 povinných pracovníkov uhradilo, resp. sa zaviazalo uhradiť v splátkach 16 pracovníkov, 144 pracovníkov manko neuhradilo. Výzvou zo dňa 27.8.2003, resp. dňa 5.9.2003 boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej čiastky. Na predžalobnú výzvu niektorí nereagovali, niektorí uviedli, že im nebola odpočítaná kaucia. Po odpočítaní kaucie a úrokov boli dlžné čiastky upravené.
Na pojednávanie konané dňa 7.5.2012 sa nedostavili žalovaní v 4. a 6. rade, neprítomnosť ktorých ospravedlnila ich zástupkyňa a súhlasila, aby súd prejednal vec v ich neprítomnosti, preto v zmysle ust. §101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaných v 4. a 6. rade.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1., 2., 3., a 5. rade, prednesmi právneho zástupcu žalobcu, zástupkyne žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 6. rade, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: písomnými vyjadreniami žalovaných, pracovnými zmluvami, Dohodami o hmotnej zodpovednosti, mesačnými výkazmi prevádzkovej jednotky, Inventarizačným zápisom o inventarizácii hospodárskych prostriedkov zo dňa 19.11.2001, vyúčtovaním č. 123/11/2001 zásob tovaru v predajni 110 Hypermarket Košice zo dňa 25.1.2002, Opravným záznamom č. 9/2002 o oprave zúčtovania inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice, rozúčtovaním manka zo dňa 14.8.2002, Zápisom z mimoriadneho zasadania ústrednej inventarizačnej komisie zo dňa 11.2.2003, Opravným záznamom č. 3/03 o oprave inventúry na PJ 110 Košice Hypermarket zo dňa 8.7.2003, rozúčtovaním manka - opravný záznam 3/03zo dňa 23.7.2003, dohodami o ukončení pracovného pomeru, výzvami k úhrade, uznesením o vyhlásení konkurzu, mzdovými listami zamestnancov, listami o započítaní pohľadávok, obsahom spisu tunajšieho súdu 43C 447/2005, 44C 503/2005, 45C 111/2005 a 29C 50/2005, pričom iné dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1.
- 6. rade (ďalej „žalovaní") došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru, pričom jednotliví žalovaní zároveň podpísali Dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorenú podľa § 176 a nasl. Zák. práce. Miestom výkonu práce u všetkých žalovaných bol Hypermarket Jednota a prevádzkové jednotky Jednoty SD divízie Košice, na Lubinej ul. č. 1 v Košiciach Nad jazerom 2053 s tým, že pracovník bol povinný vykonávať prácu aj v iných prevádzkových jednotkách Jednoty SD - divízie Košice. Uvedené skutočnosti vyplývajú z pripojených pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej zodpovednosti.
Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné a vyplynulo to aj z predložených listinných dôkazov, že v dňoch od 17.11.2001 do 19.11.2001 bola v predmetnej prevádzkovej jednotke č. 110 v Košiciach vykonaná inventúra zásob tovaru za inventúrne obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001. O priebehu a výsledkoch inventúry bol spísaný inventarizačný zápis, z ktorého vyplynulo, že účtovná zásoba podľa
výkazu bola v sume 24.570.731,78 Sk, skutočná zásoba podľa inventúry v sume 19.173.596,55 Sk (rozdiel = 5.397.135,23 Sk).
Vyúčtovaním č. 123/11/2001 zásob tovaru v predajni 110 Hypermarket Košice zo dňa 25.1.2002 bol vyčíslený rozdiel - manko v celkovej sume 4.774.794,- Sk.
Opravným záznamom č. 9/2002 o oprave zúčtovania inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice zo dňa 31.7.2002, bolo vyčíslené manko po oprave v celkovej sume 4.854.739,69 Sk.
Opravným záznamom č. 3/03 o oprave inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice zo dňa 8.7.2003 vyplynulo, že na základe preverených záväzkov na účte 326 110 podľa priloženého zoznamu sa manko znižuje o sumu 125.100,- Sk. Vyčíslené manko po oprave je 4.729.639,- Sk. Uvedené manko bolo na základe opraveného záznamu č. 3/03 rozúčtované medzi jednotlivých žalovaných dňa 23.7.2003.
Zo zápisu z mimoriadneho zasadnutia ústrednej inventarizačnej komisie konanej v dňoch 11.2.2003 a 19. a 20.2.2003 v Košiciach, na ktorom mali zamestnanci možnosť sa vyjadriť k vzniku manka a výsledkom inventúry vyplýva, že väčšina zamestnancov nebola ochotná uhradiť vzniknuté manko z dôvodu, že si nebola vedomá toho, aby manko vzniklo vinou zamestnancov, zároveň v jednotlivých vyjadreniach namietali, že na prevádzke bola nedostatočná strážna služba, dochádzalo k znižovaniu stavu pracovníkov SBS, na prevádzkovej jednotke bol nedostatočný riadiaci personál, zamestnanci sa na vzniku manka nepodieľali, keďže boli pri príchode ako aj odchode z pracoviska kontrolovaní, organizácia nevytvorila požadované podmienky, aby bolo zabránené krádežiam zo strany zákazníkov, nebol zabezpečený kamerový systém, vedenie nereagovalo na sťažnosti zo strany zamestnancov.
Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že začiatkom októbra 1999 začal pracovať v supermarkete žalobcu na KVP na Dénešovej ulici ako vedúci predajne. Hneď po nástupe podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti, budova však v tom čase ešte nebola funkčná. Po otvorení predajne stále na budove pracovali stavbári a robotníci. Po otvorení supermarketu bolo jasné, že nebolo možné dodržiavať dohodu o hmotnej zodpovednosti, na čo upozorňoval Ing. O. aj Ing. H. a síce, že nič nie je zabezpečené, ani kontrola zákazníkov, regály boli vysoké cez 2 metre, bola to plocha o rozlohe 1.700 m2, neboli tam žiadne kamery, telefonické spojenia s pokladňami, na čo mu bolo povedané, že to časom bude zabezpečené. Vo februári 2001 napísal aj správu, upozornenie na nedostatky spojené s dodržiavaním hmotnej zodpovednosti. Neprišla mu však žiadna odpoveď. Medzitým odišiel zástupca riaditeľa hypermarketu Nad Jazerom a jemu bolo toto miesto ponúknuté. Hneď na prvej schôdzi sa pýtal, či je predajňa zabezpečená proti krádežiam a bolo mu povedané, že zabezpečené nič nie je. Bola tam strážna služba, ktorá však kontrolovala len zamestnancov, na zákazníkov nemali žiadne nástroje. Nič teda proti krádežiam nebolo zabezpečené, na čo opäť upozorňoval. Následne vypovedal dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú poslal poštou aj faxom do Považskej Bystrice, čo však žalobca neakceptoval. Žalovaný mal však za to, že odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti bol jeho jednostranný právny úkon, ktorý je platný. Neskôr bol práceneschopný, a keď sa vrátil do práce čakala ho výpoveď z pracovného pomeru. Pracovný pomer ukončil v auguste 2001, žalobca však inventúru nevykonal. Pokiaľ však ide o časový úsek vykonania inventúry mal za to, že to nebolo správne, pri zamestnancoch, ktorí majú podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti bolo ideálne robiť inventúru každý mesiac, aby aj zamestnanci vedeli, čo sa deje a či sa im oplatí tam pracovať.
Žalovaný v 1. rade ako prílohu k písomnému vyjadreniu k žalobe dňa 4.6.2004 pripojil listinu označenú ako „Upozornenie na nedostatky spojené s dodržiavaním hmotnej zodpovednosti" zo dňa 7.2.2001 (č.l. 15 spisu), list adresovaný predsedovi SD Považská Bystrica označený ako „Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti" zo dňa 4.5.2001 (č.l. 16), a list adresovaný personálnemu odd. SD Jednota označený ako „Vyjadrenie k dohode o hmotnej zodpovednosti" zo dňa 15.5.2001 (č.l. 17 spisu).
Žalovaný ďalej uviedol, že pracoval aj v hypermarkete v Prešove, ktorého veľkosť bola obdobná, nebolo tam žiadne manko, hypermarket bol zabezpečený, boli tam kamery, boli ľudia, ktorí dohliadali na to, aby nedochádzalo ku krádežiam. Každý jeden zamestnanec bol kontrolovaný a domnieval sa, že v COOP Jednote to vedenie zanedbávalo s tým, že keď sa niečo ukradne, tak to zaplatia zamestnanci.
Zamestnanci si však svoje povinnosti plnili, zabezpečovali vykladanie a dokladanie tovaru, príjem tovaru, cenovky a pod.. Ak bol nejaký problém s tovarom buď sa tovar dodal alebo sa zmenila faktúra. Celkovo COOP Jednota fungovala tak, že mala veľkosklad inde ako predajne, veľkosklad bol v Trebišove, ktorý bol zriadený za účelom, že bude dodávať tovar na všetky predajne aj v Košiciach. Tento veľkosklad mal však sám so sebou problém a to zabezpečiť to čo potrebovali. Fungovali po telefóne, keď zavolali do Trebišova, že potrebujú viac druhov tovaru, oni si to zapísali, sami však nevedeli čo im do predajne dôjde. Toto všetko musel zabezpečovať on okrem toho, že aj dohliadal na predajňu.
Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanú sumu nie je ochotná žalobcovi uhradiť. V hypermarkete Jednota pracovala od jeho otvorenia ako pokladníčka. Na predajnej ploche bolo 23 pokladní. Pri svojej práci, blokovaní tovaru nemala možnosť sledovať, čo sa deje na predajni, hmotnú zodpovednosť mala aj za peniaze. Na predajni nebolo žiadne zabezpečenie, žiadne kamery, zrkadlá ani turnikety, kontrolu zabezpečovala len strážna služba, kontrolovali však len zamestnancov, prezerali kabelky, kontrolovali bločky, ak si niečo na predajni kúpila. Tržbu odovzdávala každý deň. Uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o tom, aký bol počiatočný stav zásob, neprevzala ani žiadne prostriedky na základe inventárneho zoznamu tak, ako to vyplýva z dohody o hmotnej zodpovednosti. Poukázala na to, že pokladníčky mali tiež problémy s pokladňami, keď napríklad ak chceli nablokovať nejaký tovar, pokladňa ho nebrala s tým, že ho nemajú na sklade, volala hlavnú pokladňu, ktorá ten tovar dohodila a mohli ho blokovať. Na nedostatky v pracovných podmienkach upozorňovala strážnu službu, ktorej pracovníci sa prechádzali po predajni, bolo ich však veľmi málo. Keď im povedala, že predajňa nie je dostatočne zabezpečená povedali jej, aby to povedala vedeniu. Keď videla aká je v Jednote situácia, dala výpoveď z pracovného pomeru. Počas trvania jej pracovného pomeru bola vykonaná jedna inventúra, ktorá bola vykonávaná v noci. Poukázala tiež na to, že pri podpise pracovnej zmluvy zaplatila zamestnávateľovi kauciu 4.200,- Sk, pre prípad manka, kaucia jej vrátená nebola.
Žalovaný v 1. rade pokiaľ ide o počítačovú sieť a pokladne uviedol, že na takúto veľkú predajňu to bol veľmi nevyhovujúci systém, o celý počítačový systém sa staral jeden človek, ostatní počítačoví operátori boli v Považskej Bystrici, s nimi sa komunikovať nedalo. Keď im však zavolali, či napríklad môžu zadať do počítača napríklad 10 rožkov, lebo sa nedajú predať, keďže sa ukazuje, že nie sú na sklade, povedali, že môžu.
Žalovaná v 5. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v COOP Jednote pracovala od 2.12.2000 na oddelení mliečnych výrobkov, kde do regálov vykladala tovar, ktorý preberala vedúca. Pracovný pomer som ukončila 31.5.2001. Keď urobila nákup v predajni bola som kontrolovaná SBS-kou. O počiatočnom stave zásob nemala žiadne vedomosti a nepreberala ani žiaden tovar na základe inventárneho záznamu. Počas trvania jej pracovného pomeru bola vykonaná len jedna inventúra. V ostatnom sa stotožnila s výpoveďou ostatných žalovaných a uviedla, že predajňa nebola zabezpečená kamerovým systémom, ani turniketmi, kontrolu vykonávala strážna služba, ktorej počet však bol nedostatočný.
Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že do hypermarketu Jednota nastúpil 1 roka po jeho otvorení ako mäsiar, pracovný pomer som ukončil pred skončením činnosti prevádzky. Zúčastnil sa na inventúre za obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001. Objekt predajne však nebol zabezpečený, dochádzalo ku krádežiam, na čo upozorňoval svoju vedúcu, keďže nachádzali prázdne sáčky od mäsa, zákazníci prišli, vybrali mäso a odišli s ním bez zaplatenia.
Zástupkyňa žalovaných v 4. a 6. rade zotrvala na písomných vyjadreniach zo dňa 22.2.2007 a 4.2.2009 v ktorých uviedla, že žalovaná v 4. rade vykonávala prácu predavačky a pokladníčky a vzhľadom na svoje pracovné zaradenie a v súlade s popisom práce, nemala vykonávať kontrolnú činnosť na ploche predajne. Jej práca spočívala v dokladaní tovaru do regálov, vyexpedovaný tovar zo skladu písomne nepreberala. Ak pracovala v pokladni, vyslovene sa starala o peniaze a správnosť markovania tovaru. V tejto súvislosti mala povinnosť udržať stav tržby s následnou uzávierkou pokladne. Žalovaný v 6. rade pracoval ako skladník a v súlade s popisom práce nemal vykonávať kontrolnú činnosť na ploche predajne, na ktorú sa nedostal ani po pracovnej dobe, nakoľko predajňa bola po ukončení predajného času uzavretá, zakódovaná a kódy boli známe len vedeniu. Stávalo sa, že do skladu vstúpili aj cudzí ľudia a to predovšetkým za účelom kontroly tovaru, prípadne podpísania príslušných dokladov. Ako
skladník odbržal do skladu tovar, ktorý v priebehu pracovnej zmeny vyskladňoval prostredníctvom predavačiek. Na túto prácu sa plne sústredil, nakoľko vyskladnený mohol byť len ten tovar, ktorý bol nahodený cez centrálny počítač. Popri tejto práci bolo nemysliteľné sledovať na ploche zákazníkov, potenciálnych zlodejov. Svoju prácu vykonával zodpovedne, avšak práve pre nevyhovujúce pracovné podmienky a zlú organizáciu práce sa rozhodol po 6 mesiacoch ukončiť pracovný pomer. Žalovaní ďalej uviedli nikdy neboli oboznámení s obsahom zvýšenej zodpovednosti, a v tejto súvislosti nemožno obísť zanedbanie povinnosti zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ nepoučil zamestnanca ako nakladať so zverenými hodnotami. Poukázali na to, že neexistoval žiaden počiatočný stav zverených hodnôt, ani ďalšie doklady, ktoré by sa týkali prevzatých hodnôt pre účely DoHZ. Predávaný tovar v rámci neexistujúceho technického zabezpečenia sa nachádzal na regáloch voľne uložený, bez akýchkoľvek plomb, čo umožňovalo tovar voľne premiestniť mimo pokladne, mimo nákupného vozíka, o čom existujú zápisy v knihe krádeží. Obyvatelia v okolí PJ 110 vedeli o veľkých nedostatkoch v zabezpečení tovaru a vedeli o možnostiach krádeže. Táto informácia sa rýchlo rozšírila na celé mesto, a nedostatky na PJ 110 boli zneužívané masovo. Mali za to, že žalobca musí preukázať stav hodnôt iným spoľahlivým spôsobom, než len vyčíslením sumy, ktorú žiada uhradiť a poukázali na to, že žalobca im nikdy neoznámil výsledný stav inventúry. Je nesporné, že zamestnávateľ zanedbal svoje povinnosti tým, že žalovaným bolo znemožnené so zverenými hodnotami hospodáriť, starať sa o ne, resp. disponovať s nimi. Po tom, čo zamestnávateľ sa od zamestnancov dozvedel a zistil závady v pracovných podmienkach, bol povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie, k čomu však nikdy nepristúpil.
Uvedené skutočnosti potvrdili tiež bývalí zamestnanci žalobcu (jeho právneho predchodcu), proti ktorým bol nárok žalobcu vylúčený na samostatné konania a síce to, že počet zamestnancov na prevádzke, vzhľadom na jej veľkosť bol nedostatočný, inventúry počas trvania pracovného pomeru niektorých z nich neboli vôbec vykonávané, pri nástupe do pracovného pomeru ani pri jeho skončení s jednotlivými zamestnancami, inventúry vykonávané neboli vzhľadom na vysokú fluktuáciu zamestnancov. Zamestnanci nemali vedomosť o počiatočnom stave zásob ani aké množstvo tovaru prichádzalo do skladu. Ďalší dôvod, ktorý žalovaným bránil v riadnom hospodárení so zverenými hodnotami a ktorý opakovane hlásili zamestnávateľovi bol ten, že dochádzalo ku krádežiam tovaru zo strany zákazníkov, pričom priestor bol nedostatočne chránený, nakoľko na predajni sa nenachádzali kamery a rovnako zamestnávateľ nevyhovel ich návrhu, aby sa namontovali nejaké zábrany ako majú ostatné hypermarkety, ktoré by slúžili na riadne zabezpečenie tovaru a upozorňovali zamestnancov, že z predajne je vynášaný tovar, na ktorom nebol odstránený ochranný kód, pričom ani drahší tovar nebol chránený ochrannými kódmi. Zamestnávateľ zabezpečil ochranu len formou súkromnej bezpečnostnej služby, jednalo sa však len o 2 - 4 pracovníkov, ktorí sa na predajni striedali, táto ochrana ale bola nedostatočná. Uvedené nedostatky zamestnanci opakovane hlásili zamestnávateľovi. Zo strany zamestnancov bola možnosť spôsobenia manka obmedzená na minimum a to aj z toho dôvodu, že boli dôsledne kontrolovaní pri príchode na pracovisko a pokiaľ si priniesli do práce nejaké potraviny alebo iný tovar z domu, tento museli ukázať a bol označený. Zamestnanci boli kontrolovaní strážnou službou vždy aj pri odchode z pracoviska, kedy museli ukázať zakúpený tovar spolu s pokladničným bločkom, zamestnanec strážnej služby tovar prekontroloval. Boli tiež vykonávaná námatkové kontroly v šatni, či sa tam nenachádza nejaký tovar. Vo vzťahu k veľkosti prevádzky zamestnanci ďalej uvádzali, že na prevádzke sa nachádzali viaceré oddelenia - mäsové výrobky, lahôdky, zelenina, mliečne výrobky, pečivo, drogéria a ďalšie, pričom na jednotlivých oddeleniach boli približne 2 až 3 zamestnanci na jednej zmene a takýto počet bol nedostačujúci najmä s poukazom na to, že zamestnanci museli vykonávať viac činností ako dokladanie tovaru do regálov, kontrolovanie dátumu spotreby, správnosť cien a preto nemali možnosť dostatočným spôsobom zároveň kontrolovať aj zákazníkov tak, aby nedochádzalo ku krádežiam. Niektorí zo žalovaných poukazovali tiež na to, že na počítačoch dochádzalo k častým poruchám, k výpadku počítačového systému. Stávalo sa, že zákazník si kúpil určitý tovar, pričom pri nablokovaní tohto tovaru v pokladni vyšiel výstup, že takýto tovar sa na predajni vôbec nenachádza, následne tento tovar museli do počítačového systému nahadzovať. Niektorí zo žalovaných uvádzali, že mali dojem, že zamestnávateľ vzhľadom na uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti nemal záujem riešiť danú situáciu a oznamované nedostatky, naopak vzniknuté manká a ich náhradu riešil cestou uplatnenia náhrady škody voči hmotne zodpovedných zamestnancom.
Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že inventúra bola vykonaná v súlade s ustanoveniami stanovenými predpismi, každý pracovník na svojom úseku si mal spočítať tovar, inventarizačná komisia len kontrolovala tieto stavy. Namietal vyjadrenie žalovaných, že neboli zohľadnené položky, ktoré neboli
spočítané, nakoľko vedenie stanovilo konečnú sumu manka 11.2.2003, komisia prizvala zamestnancov na zasadnutie a mohli sa k manku vyjadriť. Pokiaľ ide o inventarizáciu je to len súpis majetku, spracované boli príjmy a výdaje tovaru. Pokiaľ ide o čiastku určenú na zaplatenie žalovanému v 2. rade, táto bola vypočítaná podľa vládneho nariadenia k Zákonníku práce, teda podľa výšky príjmu a pokiaľ ide o námietku k článku 9 Dohody o hmotnej zodpovednosti, žalovaný v 2. rade mal o vykonanie inventúry požiadať.
Podľa ust. § 176 ods. 1, 2, 3 zák. č. 65/1965 Zb. Zák. práce (účinného v čase zistenia schodku), ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa ust. § 177 ods. 1, 2 cit. zákona, zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostala jeho písomné upozornenie neodstráni závady v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody tiež odstúpiť, ak na pracovisko je zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Podľa ust. § 181 cit. zákona, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (§ 176) alebo za stratu zverených predmetov (§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.
Podľa ust. § 182 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.
Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov.
Podľa bodu 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti, na základe dohody preberá pracovník hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiály a iných hodnotách, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď on sám (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo spoločne s pracovným kolektívom určitého pracoviska (hmotná zodpovednosť kolektívna), ktorého bude členom.
Hodnotami zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú všetky prostriedky, ktoré pracovník alebo pracovný kolektív prevezme na základe inventárneho zoznamu na začiatku hospodárenia v určitom pracovisku, a ktoré prevezme on alebo pracovný kolektív v priebehu svojej činnosti na pracovisku alebo v prevádzkarni kedykoľvek neskoršie.
Podľa bodu 3. Dohody, Jednota SD sa zaväzuje zabezpečiť pracovníkovi také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia riadny výkon jeho pracovných úloh.
Ak zistí nedostatky, ktoré pracovníkovi bránia v riadnom výkone pracovných úloh, urobí opatrenia na ich odstránenie.
Podľa bodu 9. Dohody, Jednota SD je povinná vykonať inventarizáciu v prípade, že dochádza k zmene vo funkcii vedúceho alebo niektorého jeho zástupcu. Ak z kolektívu odchádza alebo do neho vstupuje iný pracovník, než vedúci alebo zástupca vedúceho, inventarizáciu netreba vykonávať, pokiaľ o ňu niektorý z členov pracovného kolektívu nepožiada. Žiadosti o vykonanie inventarizácie sa predkladajú písomne.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd mal v danom prípade za jednoznačne preukázané, že u žalovaných ako u zamestnancov právneho predchodcu žalobcu, došlo na základe písomne uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti k prevzatiu hmotnej zodpovednosti za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré boli povinní vyúčtovať, pričom sa u nich jednalo o spoločnú hmotnú zodpovednosť a u žalovaných v 1. až 7. rade nedošlo k platnému odstúpeniu od uvedenej dohody. Dohodou prevzatá zodpovednosť trvá od uzavretia takejto dohody na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii, v ktoromkoľvek kolektíve, kam by bol neskôr preradený zamestnanec až do skončenia pracovného pomeru (ak nedôjde platne k odstúpeniu od dohody).
Rovnako bolo preukázané a nebolo to medzi účastníkmi sporné, že došlo k vykonaniu inventarizácie zverených hodnôt, pričom výsledkom tejto inventarizácie bol po oprave - opravný záznam č. 3/03 zo dňa 8.7.2003 schodok vo výške 4.729.639,- Sk (156.995,25 eur). 16 bývalých zamestnancov im rozúčtovanú čiastku zaplatilo. Žalobca sa tak proti žalovaným (144 bývalým zamestnancom) domáhal zaplatenia celkovej sumy 4.555.672,- Sk (151.220,61 eur). Po začatí konania vzal žalobca žalobný návrh späť proti 5-im žalovaným späť a to v sume 26.259,- Sk (871,64 eur).
Pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať zavinenie hmotne zodpovedných zamestnancov, preukazuje len platne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, čo v danom prípade splnené bolo.
Na druhej strane však zákon umožňuje hmotne zodpovedným zamestnancom zbaviť sa zodpovednosti celkom prípadne sčasti, ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, kde jedným z dôvodov je skutočnosť, že zamestnanci nemali vytvorené vhodné pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok.
Vzhľadom na vyjadrenia žalovaných v 1. až 6. rade (ako aj ostatných žalovaných) súd v tomto prípade skúmal hlavne otázku, či došlo u zamestnancov k zbaveniu sa zodpovednosti v súlade s ust. § 176 ods. 3 Zák. práce a teda, či žalovaní preukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia a následne skúmal rozsah zbavenia sa tejto zodpovednosti.
Pokiaľ žalovaní v 1. až 6. rade (a napokon aj žalovaní vo vylúčených konaniach) ďalej tvrdili, že ochrana prevádzky počas prevádzkovej doby bola nedostatočná, keďže nebola dostatočne zabezpečená strážna služba v počte ako si to vyžadovala veľkosť predajnej plochy, nebolo zabezpečené označovanie niektorých druhov tovaru ochrannými kódmi, nebol zabezpečený kamerový systém, turnikety pri pokladniach, počet zamestnancov bol nedostatočný a pod., súd mal za to, že tieto nedostatky vedú k vyvodeniu záveru, že zamestnanci nemali zabezpečené podmienky na riadny výkon svojej práce a plnenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Súd mal za preukázané splnenie povinnosti uloženej zamestnancovi a to oznamovať zamestnávateľovi nedostatky, ktoré sú mu známe (ako ďalšia podmienka pre možnosť uplatnenia ust. Zákonníka práce o zbavení sa zodpovednosti zamestnanca za vzniknutý schodok). Súd poukazuje na výpoveď žalovaných, ktorí tiež oznamovali nadriadeným zistené nedostatky
na predajni, krádeže, požiadavky na zabezpečenie priestoru predajne a na podporu ich tvrdenia svedčí tiež Kniha evidencie zásahov, predložená žalovanými vo vylúčenom konaní vedenom pod sp. zn. 17C 28/2012, z ktorej vyplynuli početné záznamy o krádežiach za obdobie roku 2001. Žalovaný v 2. rade sa zúčastňoval aj pravidelných porád s vedením, na ktorých upozorňoval na uvedené nedostatky, zo stany zamestnávateľa však k ich odstráneniu nedošlo. Žalobca v priebehu konania neosvedčil vykonanie žiadnych opatrení na zníženie prípadne zabránenie vzniku schodku napriek tomu, že k vzniku schodku došlo na uvedenej prevádzke aj za obdobie od otvorenia prevádzky (6.12.2000) do 5.2.2001 a to vo výške 1.555.759,- Sk, pričom vzniknutý schodok bol na základe rozhodnutia predstavenstva družstva, podľa vyjadrenia navrhovateľa (č.l. 166 pôvodného spisu) zúčtovaný na ťarchu družstva, nakoľko pri navážaní tovaru a v čase otvorenia hypermarketu bol v týchto priestoroch zaznamenaný zvýšený pohyb iných ako hmotne zodpovedných osôb. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že prevádza hypermaketu bola otvorená v decembri 2000 a i napriek tomu, že za obdobie dvoch mesiacov bol vyúčtovaný schodok v sume 1.555.759,- Sk, právny predchodca žalobcu neučinil žiadne opatrenia na ochranu svojho majetku a ďalšiu inventúru vykonal až po takmer 10 mesiacoch a v čase, keď už niektorí zo žalovaných ukončili pracovný pomer a inventúry sa nezúčastnili. Vzniknuté schodky a ich náhradu riešil zamestnávateľ iba spôsobom vymáhania od hmotne zodpovedných zamestnancov. Z obsahu spisu sp. zn. 44C 503/2005 zároveň vyplynulo, že aj v nasledujúcom období na uvedenej prevádzke HM Jednota 110 dochádzalo k vzniku manka. Inventúrou pokladničnej hotovosti a stavu zásob za obdobie 21.1.2003 do 24.3.2003 bol zistený inventúrny rozdiel - manko spolu v sume 140.764,- Sk.
Ďalšie nedostatky v evidencii žalobcu (a jeho právneho predchodcu) súd zistil aj pri zisťovaní výšky uhradených kaucií a ich započítavaní na jednotlivé schodky, kde žalobca síce preukázal splatenie kaucie u jednotlivých zamestnancov (čo vyplynulo zo mzdových listov), avšak nevedel preukázať u niektorých žalovaných (144 bývalých zamestnancov) v akej výške a na ktorý schodok boli tieto kaucie započítané. Preto i v prípade, ak by sa súd nestotožnil s námietkami žalovaných o nemožnosti riadneho hospodárenia so zverenými hodnotami, nebolo by možné ustáliť výšku náhrady škody pripadajúcu na jednotlivých zamestnancov na schodku pri zohľadnení započítania kaucií, naviac aj s ohľadom na to, že pôvodne zistené manko bolo niekoľkokrát opravované opravnými záznamami, a viacerí zo žalovaných namietali aj skutočnú výšku manka.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko má za to, že došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti žalovaných za vznik schodku, keďže v konaní preukázali, že zamestnávateľ im nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, napriek tomu, že bol na uvedené nedostatky upozornený, tieto nedostatky sa vyskytovali opakovane, o čom zamestnávateľ mal vedomosť, pričom medzi uvedenou skutočnosťou a schodkom, ktorý bol zistený, je príčinná súvislosť.
O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. až 7. rade súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Zástupkyňa žalovaných vyčíslila trovy konania za zastupovanie všetkých žalovaných v celkovej sume 131,83 eur. Z obsahu pôvodného spisu sp. zn. 13C 390/2003 však súd zistil, že na žiadosť súdu, zástupkyňa žalovaných oznámila dňa 10.10.2007, ktorých zo 144 žalovaných zastupuje (č.l. 165). Medzi žalovanými ale neuviedla žiadneho zo žalovaných v 1. až 7. rade (pôvodne v 2., 24., 40., 47., 48. a 143. rade). Do spisu 17C 57/2012 však doložila plnú moc udelenú žalovanou v 4. rade zo dňa 1.6.2004, zo dňa 22.4.2004 a zo dňa 4.4.2011, žalovanou v 5. rade zo dňa 22.1.2009 a zo dňa 4.4.2011 a žalovaného v 6. rade zo dňa 22.1.2009, zo dňa 4.4.2011 a zo dňa 22.4.2004. Ďalej predložila plnú moc udelenú žalovaným v 1. rade zo dňa 4.4.2011, žalovanou v 2. rade zo dňa 4.4.2011. Žalovaný v 3. rade plnú moc JUDr. Q. K. neudelil.
Vzhľadom na to, že zástupkyňa žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 6. rade ukončila advokátsku činnosť k 31.12.206 nemohol jej súd priznať trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané po tomto období. V čase výkonu advokátskej činnosti však zastupovala žalovaných v 4. a 6. rade, u ktorých
si vyčíslila trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 56,98. U žalovanej v 4. rade v sume 28,49 eur (2 úkony právnej služby á 400,- Sk, t. j. 13,28 eur - príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 22.4.2004, resp. 1.6.2004, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 1.6.2004, 2x režijný paušál á 136,- Sk, t. j. 4,51 eur), a u žalovaného v 6. rade v sume 28,49 eur (2 úkony právnej služby á 400,- Sk, t. j. 13,28 eur - príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 22.4.2004, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 14.6.2004, 2x režijný paušál á 136,- Sk, t. j. 4,51 eur) a to za úkony právneho zastúpenia, ktoré mala vykonať do ukončenia advokátskej činnosti. Vzhľadom na to, že zástupkyňa žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 6. rade ukončila advokátsku činnosť k 31.12.206 nemohol jej súd priznať trovy právneho zastúpenia za ňou vyčíslené úkony právnej služby u ostatných žalovaných. Súd tak priznal splnomocnenej zástupkyni žalovaných v 4. a 6. rade v zmysle ust. § 13 ods. 1 v spojení s ust. § 17 ods. 2 vyhl. č. 163/2002 Z. z., trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 56,93 eur (4 x 13,28 eur + 4 x 4,51 eur = 71,16 eur - 20% (t.j. 14,23 eur) = 56,93 eur. Vzhľadom na to, že zástupkyňa žalovaných 4. a 6. rade si uplatnila trovy zastúpenia vo výške 28,49 eur u každého zo žalovaných, upravil súd výšku trov zastúpenia, nakoľko tieto boli uplatnené v slovenských korunách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.