Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX D., 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX D., 3. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XXX, XXX XX D. a 4. Poľovnícka spoločnosť JÁNYOK, so sídlom Horné Janíky 356, 930 39 Janíky, IČO: 52 606 163, všetci zastúpený JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 30 958 300, proti žalovaným: 1. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX D., 2. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XXX, XXX XX D., 3. Poľovnícke združenie Sokol Janíky, so sídlom Dolné Janíky 33, 930 39 Janíky, IČO: 34 003 541 a 4. Združenie majiteľov poľovných pozemkov Dolné Janíky, Horné Janíky, F., so sídlom Dolné Janíky 33, 930 39 Janíky, IČO: 48 430 421, žalovaní 2. a 3. zastúpení JUDr. Ernestom Csongom, advokátom, so sídlom Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 082 813, o určenie, či tu právo je alebo nie je a o určenie právnej skutočnosti, na odvolanie žalovaných 2. a 3. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. : – 412 zo dňa 14.10.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odmieta odvolanie žalovaných 2. a 3. voči zamietajúcemu výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

III. Odvolací súd r u š í výrok III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a vec v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I., že žalovaný 3. nie je na základe Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Janíky uzavretej dňa 10. decembra 2015, zaevidovanej Opatrením Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor č. OU-DS-PLO-2016/001096 - 2 zo dňa 18. januára 2016, oprávneným užívateľom Poľovného revíru Janíky, vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní sú povinní nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , , , , , , , , o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a , , , , , , , (ďalej len „“).

1.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav, ktorý súčasne nepovažoval medzi stranami za sporný: Dňa 02.11.2015 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Janíky, ktorého priebeh osvedčil JUDr. Fedor Klimo, notár so sídlom v Galante, o čom vyhotovil notársku zápisnicu. Prílohami notárskej zápisnice boli okrem iného aj prezenčná listina, pozvánka zvolávateľa na zhromaždenie a 2 x verejné vyhlášky zo dňa 07.10.2015, ktorých obsahom je pozvánka na zhromaždenie, prílohou notárskej zápisnice neboli plnomocenstvá, z ktorých žalovaný 4. vyvodzoval svoje oprávnenie zvolať zhromaždenie a hlasovať na ňom v mene vlastníkov poľovných pozemkov. V notárskej zápisnici notár uviedol, že neosvedčuje správnosť rozpisu a výmery vlastníkov poľovných pozemkov, ani autenticitu písomných splnomocnení. Zvolávateľom zhromaždenia bol žalovaný 4., ktorý deklaroval, že zastupuje 52,201779 % z celkovej výmery poľovného revíru Janíky. V rámci bodu 6 programu zhromaždenie rozhodovalo o poľovníckej organizácii, ktorá bude do budúcna užívateľom poľovného revíru. Zhromaždenie rozhodlo, že týmto užívateľom bude žalovaný 3. Za prijatie tohto rozhodnutia hlasoval iba žalovaný 4., ktorý mal disponovať 52,20177 % hlasov. V rámci bodu 8 programu zhromaždenie rozhodovalo o ustanovení splnomocnencov na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zhromaždenie rozhodlo, že týmito splnomocnencami budú žalovaní 1. a 2. Za prijatie tohto rozhodnutia hlasoval iba žalovaný 4., ktorý mal disponovať 52,20177 % hlasov. Záverom zhromaždenie hlasovalo ešte o súhrnnom uznesení, sumarizujúcom rozhodnutia prijaté na tomto zhromaždení za prijatie súhrnného uznesenia hlasoval iba žalovaný 4., ktorý mal disponovať 52,20177 % hlasov. V nadväznosti na zhromaždením prijaté rozhodnutia bola dňa 10.12.2015 uzavretá Zmluva o užívaní poľovného revíru, ktorou bol postúpený výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre Janíky, a to na dobu 10 rokov počnúc dňom 17.01.2016. Ako prenajímateľ bolo v zmluve uvedené „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Janíky, zastúpené splnomocnenými zástupcami: I. H. a D. J., s uvedením ich dátumov narodenia a bydliska. Ako nájomca bol v zmluve uvedený žalovaný 3. Zmluvu zaevidoval Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor ku dňu 17.01.2016, opatrením OU-DS-PLO-2016/001096-2 z 18.01.2016, pod evidenčným č. Poľov EZ 02/2016 DS.

1.2.1 Dňa 27.08.2019 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Janíky, ktorého priebeh osvedčil JUDr. Tomáš Trella, notár so sídlom v Bratislave, o čom vyhotovil notársku zápisnicu. Podľa notárskej zápisnice sa predmetného zhromaždenia zúčastnili vlastníci, resp. ich oprávnení zástupcovia zastupujúci 55,294821002 % celkovej výmery pozemkov v poľovnom revíri Janíky. V rámci bodu 7 programu zhromaždenie rozhodovalo o poľovníckej organizácii, ktorá bude užívateľom poľovného revíru. Zhromaždenie rozhodlo, že týmto užívateľom bude žalobca 4.. Rozhodnutie bolo prijaté 55,294821002 % hlasov. V rámci bodu 9 programu zhromaždenia rozhodovalo o ustanovení splnomocnencov na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zhromaždenie rozhodlo, že týmito splnomocnencami budú žalobcovia 1. a 2. Rozhodnutie bolo prijaté 55,294821002 % hlasov. Rovnakým počtom hlasov bolo prijaté aj súhrnné uznesenie, sumarizujúce rozhodnutia prijaté zhromaždením. V nadväznosti na zhromaždením prijaté rozhodnutia bola dňa 12.09.2019 uzavretá Zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru „Janíky“, ktorou bol postúpený výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre Janíky, a to na dobu 10 rokov počnúc dňom účinnosti zmluvy. Ako prenajímateľ boli v zmluve uvedení „Vlastníci poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v spoločnom poľovnom revíri Janíky, zastúpení splnomocnenými zástupcami: E. F. a A. B., s uvedením ich dátumov narodenia a bydliska. Ako nájomca bol v zmluve uvedený žalobca 4. Zmluvu okresný úrad nezaevidoval z dôvodu skoršej evidencie zmluvy z roku 2015 (evidovanej pod č. Poľov EZ 02/2016 DS), o čom žalobcov informoval písomným vyrozumením zo dňa 30.09.2019.

1.3 Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyrovnal s námietkou žalovaných o nedostatku právomoci civilného súdu vec prejednať a rozhodnúť tak, že dôvodil, že je to zásadne súd, a nie správny orgán, kto má právomoc konať, ak vznikne spor o tom, či zhromaždenie bolo platne zvolané, či na ňom disponovali zúčastnené osoby platnými plnomocenstvami, či došlo k prijatiu rozhodnutí zhromaždenia v súlade so zákonom (pretože iba rozhodnutie súladné so zákonom môže vyvolávať zákonom predpokladané účinky), či došlo k platnému prejavu vôle a k platnému uzatvoreniu zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie je tak založená právomoc súdu skúmať zmluvu o užívaní poľovného revíru a jej súlad so zákonom s čím je nerozlučne spojené tiež skúmanie procesu, ktorý uzavretiu zmluvy predchádzal, pretože zmluva môže byť uzavretá iba so subjektom schváleným zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov a uzavrieť zmluvu za vlastníkov môžu iba osoby, ktoré na to zhromaždenie

vlastníkov v súlade so zákonom poverilo ( v spojení s ).

1.4 Pokiaľ ide o námietku žalovaných smerujúcu k absencii naliehavého právneho záujmu na určení, ktorý podľa žalovaných nebol zo strany žalobcov preukázaný, súd prvej inštancie poukázal na možnosť vyplývajúcu priamo zo podať žalobu podľa , na základe ktorej súd určí, či tu sú alebo nie sú práva zo zmluvy o užívaní poľovného revíru. Naliehavý právny záujem teda nie je potrebné preukazovať. Bez ohľadu na to naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, keď žalobcovia tvrdili a preukázali, že došlo k uzavretiu zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorú okresný úrad odmietol zaevidovať z dôvodu evidencie staršej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá je však podľa žalobcov neplatná. Rozhodnutie, ktorým súd určí, že tu nie sú práva zo zmluvy z dôvodu jej neplatnosti je podkladom pre okresný úrad pri posudzovaní splnenia podmienok evidencie zmluvy, keď na ním dosiaľ evidovanú zmluvu nebude môcť prihliadať, resp. ju nebude môcť posúdiť ako prekážku zaevidovania neskoršej zmluvy o užívaní poľovného revíru a zmluvu z evidencie vymaže.

1.5 K námietke žalovaných k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že ak na platné uzavretie písomnej zmluvy o užívaní poľovného revíru postačuje, aby boli v zmluve uvedení iba splnomocnenci poverení podpisom zmluvy, nie je potom žiaden legitímny dôvod na to, aby stranami sporu, ktorého predmetom je súdny prieskum takto uzavretej zmluvy, nevyhnutne museli byť všetci vlastníci dotknutých poľovných pozemkov. Okruh pasívne legitimovaných osôb v danom konkrétnom prípade nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu, ktorý by podmieňoval úspech v spore tým, že žalovanými budú nevyhnutne všetci vlastníci poľovných pozemkov. Ak žalovanými sú všetky subjekty, ktoré reálne uzavreli spornú zmluvu, t. j. žalovaní 1. a 2. ako splnomocnení zástupcovia, ktorí (jediní) podpísali zmluvu za vlastníkov poľovných pozemkov a žalovaný 3. ako poľovnícka organizácia, ktorá uzavrela spornú zmluvu a ktorá na základe nej vykonáva v poľovnom revíri právo poľovníctva, a zároveň žalovaný 4. ako zvolávateľ zhromaždenia a zároveň subjekt, ktorý ako jediný hlasoval za prijatie sporných rozhodnutí, vystupujúci ako splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov disponujúcich spolu 52,20177 % hlasov, podľa súdu prvej inštancie žalobcovia riadne určili okruh pasívne legitimovaných účastníkov. Je tak nepochybné, že rozsudok bude záväzný pre všetky osoby, ktoré v skutočnosti prijali všetky sporné rozhodnutia a podpísali spornú zmluvu o užívaní poľovného revíru. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá na 10 rokov. Ak by mal súd konať so stovkami vlastníkov pozemkov (žalobcovia uviedli až tisíc), s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote možno uzavrieť, že také konanie by skončilo po uplynutí platnosti zmluvy, ak by vôbec skončilo (odročovanie pojednávaní pre ospravedlnenia účastníkov a ich právnych zástupcov, prerušenie konania v prípade úmrtia účastníka a pod.), to samé o sebe odporuje požiadavke účinnej súdnej ochrany, keď základným účelom civilného sporového konania je poskytnutie reálnej súdnej ochrany porušeným či ohrozeným právam, a to v efektívnom a hospodárnom súdnom konaní v takom čase a takým spôsobom, aby to pre účastníka, ktorý sa súdnej ochrany domáha, malo skutočný význam.

1.6 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil tým, že z notárskej zápisnice o priebehu zhromaždenia v roku 2015 zistil, že za prijatie predmetných rozhodnutí hlasoval výlučne žalovaný 4. ako splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov reprezentujúci 52,20177 % všetkých hlasov. Z prezenčnej listiny tvoriacej prílohu notárskej zápisnice vyplynulo, že jedným z vlastníkov zastupovaných na zhromaždení žalovaným 4. mala byť aj K. L., ktorej prináležalo 2,854356 % všetkých hlasov. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že K. L. zomrela dňa XX.XX.XXXX, je teda zrejmé, že žalovaný 4. nebol oprávnený na zhromaždení v roku 2015 zastupovať K. L. a nedisponoval na ňom hlasmi prináležiacimi K. L. v podiele %. Odčítaním hlasov K. L. predmetné rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov v roku 2015 zjavne neboli prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov (52,20177 - 2,854356 = 49,347414), a teda nie sú platnými rozhodnutiami zhromaždenia, ktoré by vyvolávali účinky predpokladané . Žalovaný 3. nebol platným spôsobom ustanovený za užívateľa poľovného revíru Janíky. Zároveň neboli platným spôsobom splnomocnení žalovaní 1. a 2. na uzavretie spornej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že zmluvu neuzavreli oprávnené osoby, pretože na zmluve nie je podpis vlastníkov, ale iba podpisy neplatne ustanovených splnomocnencov, z tohto dôvodu zmluva nemôže byť platne uzavretá. Rozhodnutie zhromaždenia o ustanovení žalovaného 3. za budúceho užívateľa poľovného revíru nebolo prijaté nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov a sporná zmluva o užívaní poľovného revíru je neplatná, žalovaný 3. nie je oprávneným užívateľom poľovného revíru Janíky.

1.7. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, čo odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali určenia právnych skutočností bez toho, že by to vyplývalo z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) C. s. p); zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že výrok napadnutého rozsudku, ktorým určil, že žalovaný 3. nie je oprávneným užívateľom poľovného revíru, fakticky konzumuje i rozhodnutie o určení žalobcami uvádzaných právnych skutočností, keď všetky žalobcami formulované výroky smerujú v podstate k tomu, že žalovaný 3. nie je oprávneným užívateľom poľovného revíru.

1.8 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že priznal žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď žalobcovia boli v spore proti žalovanému plne úspešný z dôvodu, že súd určil, že žalovaný 3. nie je oprávneným užívateľom poľovného revíru.

2. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 2. a 3. (v ďalšom texte „žalovaní“) z dôvodov uvedených v ustanovení , a s tým, že neboli splnené procesné podmienky konania, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k vecnej legitimácii ako aj v otázke naliehavého právneho záujmu sú podľa žalovaných nesprávne a nezákonné. Zdôraznili, že podľa , zmluvu o užívaní poľovného revíru podpisuje vždy 100 % vlastníkov poľovného revíru a teda plnením tejto zmluvy sú dotknutí všetci vlastníci poľovného revíru. Za nesprávny tak považovali záver súdu prvej inštancie o tom, že účastníkmi zmluvy sú len tí, ktorí zmluvu podpísali. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o tom, že žalovaný 3. nie je na základe zmluvy oprávneným užívateľom poľovného revíru, bez toho aby rozhodol o tom, že zmluva o užívaní poľovného revíru je neplatná a súčasne, že opatrenie okresného úradu o zaevidovaní zmluvy je v rozpore so . V tejto súvislosti žalovaní namietli, že ak súd prvej inštancie vyhovel žalobe, žalobca nedosiahol žiadnu zmenu svojho právneho postavenia, pretože príslušný okresný úrad, už zaevidovanú zmluvu na základe rozhodnutia súdu v znení žalobného petitu tak, ako sa ho domáhal žalobca (výrok I. napadnutého rozsudku), nevyradí z evidencie ( ), pretože platnosť a ani účinnosť tejto zmluvy nebola zrušená. Žalovaní súčasne uviedli, že žaloba sledovala len jeden cieľ, bez ohľadu na vôľu ostatných vlastníkov poľovného revíru a to, aby sa poľovný revír sa dostal do užívania žalobcov, za podobných podmienok ako je poľovný revír doteraz užívaný.

2.2 Pokiaľ žalobcovia chceli osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, museli na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe súdom určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Žalobcovia však neosvedčili naliehavý právny záujem, súd prvej inštancie mal preto žalobu zamietnuť. Podľa žalovaných je žaloba podaná žalobcami nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá však v zmysle môže byť podaná iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zo a o zmene a doplnení niektorých zákonov ani z iného právneho predpisu takúto možnosť nie je možné vyvodiť. Žalobcovia sa nedomáhali neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru ( a nasl. ) žaloba podaná žalobcami je preto procesne neprípustná s ohľadom na ustanovenie

2.3 K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaní ďalej uviedli, že stranami v spore nevyhnutne musia byť všetci vlastníci spoločného Poľovného revíru a uvedený zámer vyplýva z príslušných ustanovení upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe. Namietli, že v tomto prípade ide o spoločný poľovný revír a skutočnosť, že za vlastníkov podpísali zmluvu splnomocnenci zvolení na zhromaždení, nie je z hľadiska vecnej legitimácie právne významná, pretože ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné práva, alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca, alebo žalovaný ( C. s. p). Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia neplatnosti zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenie,

resp. sporná zmluva boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov. Pokiaľ teda žalobcovia na strane žalovaných označili len zvolávateľov zhromaždenia, zvolených splnomocnencov, neoznačili na strane žalovaných všetky pasívne vecne legitimované subjekty, súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť (poukázali pritom na rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave sp. zn. ).

2.4 Žalovaní poukázali aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, týkajúcu sa problematiky evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru podľa . V tejto súvislosti uviedli, že ak žalobcovia dospeli k záveru, že zmluvu o užívaní poľovného revíru zaregistroval okresný úrad v rozpore so zákonom, mali možnosť zjednať nápravu cestou správneho súdnictva, keď notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Povinnosťou správneho orgánu v priebehu procesu posudzovania dokumentov predložených na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je aj vylúčenie negatívnych podmienok evidencie ( ).

2.5 Žalovaní odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu a súčasne, aby odvolací súd priznal trovy konania žalovaným 2) a 3) voči žalobcom v rozsahu 100 %.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia 1. až 4. (v ďalšom texte „žalobcovia“), podľa ktorých je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zákonný, vecne správny, riadne a dostatočne odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a bez vady konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a teda nevidia naplnenie ani jediného z odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov, žalobcovia sa v plnom rozsahu stotožňili s odôvodnením napadnutého rozsudku, naviac v prípade dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru ide o absolútne neplatný právny úkon, nemožno preto vysloviť záver, že zaväzuje všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru. Ak žalovaní spochybnili prospech žalobcov z napadnutého súdneho rozhodnutia argumentáciou, že v prípade vyradenia dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru dôjde zrejme k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru uzavretej v prospech žalobcu 4., práve tým potvrdili, že napadnutý rozsudok je titulom, ktorý im priamo môže priniesť zmenu právneho postavenia, čím v podstate sami potvrdili existenciu právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných súvisiacu s výberom právnej ochrany, túto nemožno v danom prípade sankcionovať len preto, že sa žalobcovia nerozhodli podať správnu, ale civilnú žalobu, ktorej prípustnosť náležite odôvodnili.

3.1 Žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok súd prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a súčasne im priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že vyjadrenie žalobcov neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ktoré by neboli známe stranám sporu a ktoré by neboli v priebehu konania vznesené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenými stranami sporu len voči výrokom I. a III. ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je prípustné len voči výrokom I. a III, pričom voči výroku I. nie je dôvodné, a výrok III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolania zistil, že žalovaní odvolaním napadli aj výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

7. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Napadnutým výrokom II. súd prvej inštancie nerozhodol v neprospech žalovaných, na ich strane nie je preto daný dôvod oprávňujúci podať odvolanie.

9. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd odmietol odvolanie žalovaných proti napadnutému zamietajúcemu výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu sú, v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovanými a rozsahom ich odvolania, výroky I. a III. napadnutého prvoinštančného rozsudku. Ako je už vyššie uvedené - výrokom I. súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný 3. nie je oprávneným užívateľom Poľovného revíru Janíky. Napadnutým závislým výrokom III. súd prvej inštancie rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní sú povinní nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne.

12. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému podľa , v súlade s ktorým žalovaní tvrdili, že neboli splnené procesné podmienky konania, odvolací súd uvádza nasledovné:

12.1 Podľa podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

12.2 Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

12.3 Podľa iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

12.4 Podľa (ďalej „S. s. p.“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12.5 Podľa § 4 S. s. p., orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

12.6 Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12.7 Podľa § 7 písm. d) S. s. p., správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

12.8 Procesné podmienky konania sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť ( ). Takýmito podmienkami sú napr. riadna žaloba (s náležitosťami podľa a ), právomoc súdu, príslušnosť súdu, procesná subjektivita strany sporu, procesná spôsobilosť strany sporu, prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci. Vadou predpokladanou v trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek nedostatkom v procesných podmienkach konania. Žalovaní vo svojom odvolaní výslovne neuviedli, ktorou konkrétnou vadou v súvislosti s procesnými podmienkami konania trpí konanie pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd pritom v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , ktoré zakotvuje povinnosť odvolacieho súdu prihliadnuť na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadnu vadu

prvoinštančného konania týkajúcu sa procesných podmienok, najmä, súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že s poukazom na citované ustanovenia , a a , , a S. s. p. je daná právomoc všeobecného civilného súdu prejednať predmetný spor, ktorý je sporom súkromnoprávnym (ako napokon uvádzajú aj žalovaní vo svojom odvolaní na str. 5). Odvolacia námietka žalovaných o tom, že neboli splnené procesné podmienky nie je daná, súd prvej inštancie sa správne vyrovnal i s ich námietkou v prvoinštančnom konaní, podľa ktorej mal vec prejednať správny súd (odseky 36. a 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

13. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému podľa odvolací súd uvádza, že k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

13.1 V súvislosti s uvedeným odvolacím dôvodom žalovaní súdu prvej inštancie nevytkli žiadne konkrétne pochybenia, ktoré by sa vzťahovali na nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a ktoré by mali podliehať odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd sa preto týmto odvolacím dôvodom nezaoberal.

14. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému podľa je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

14.1 Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ). Žalovaní v rámci uvedeného odvolacieho dôvodu namietali, že žaloba podaná žalobcami je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá však v zmysle môže byť podaná iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zo ani z iného právneho predpisu takúto možnosť nie je možné vyvodiť. Súd prvej inštancie podľa žalovaných postupoval nesprávne, keď naliehavý právny záujem na určení považoval za preukázaný. Predmetom súdneho konania by malo byť podľa žalovaných posúdenie platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a nie uznesení a iných úkonov, ktoré uzatvoreniu zmluvy predchádzali. V súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaní prezentovali názor, že stranami v prejednávanom spore nevyhnutne musia byť všetci vlastníci spoločného Poľovného revíru a uvedený zámer vyplýva z príslušných ustanovení , pričom ide o nerozlučné spoločenstvo ( ). Pokiaľ žalobcovia na strane žalovaných neoznačili všetky pasívne vecne legitimované subjekty, prvoinštančný súd mal žalobu už len pre samotný tento dôvod zamietnuť. Žalovaní pritom namietali, že súd prvej inštancie sa s ich námietkou nedostatku pasívnej legitimácie nevyrovnal. Poukazovali aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa problematiky evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru.

14.2 Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14.3 Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali, aby súd určil, že

- zmluvu o užívaní Poľovného revíru Janíky uzavretú dňa 10. decembra 2015 medzi žalovanými 1. a 2. ako splnomocnencami prenajímateľa na strane jednej a žalovaným 3. ako užívateľom na strane druhej, zaevidovanú Opatrením Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor č. OU-DS- PLO-2016/001096-2 zo dňa 18. januára 2016, nepodpísali vlastníci spoločného Poľovného revíru Janíky vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov (väčšinou podľa podielov) z výmery poľovného revíru Janíky,

- žalovaný 3. rade nie je na základe Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Janíky uzavretej dňa 10. decembra 2015 medzi žalovanými 1. a 2. ako splnomocnencami prenajímateľa na strane jednej a

ním ako užívateľom na strane druhej zaevidovanej Opatrením Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor č. OU-DS-PLO-2016/001096-2 zo dňa 18. januára 2016 oprávneným užívateľom Poľovného revíru Janíky,

- žalovaný 4. nebol oprávnený zvolať Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Janíky konané dňa 2. novembra 2015 v Dolných Janíkoch, ktorého priebeh je opísaný v Notárskej zápisnici notára JUDr. Fedora Klima č. N 251/2015, Nz 39998/2015 a nedisponoval na ňom oprávnením zastupovať nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov (väčšinou počítanou podľa podielov) začlenených do Poľovného revíru Janíky a hlasovať za nich.

14.4 Súd prvej inštancie žalobe výrokom I. vyhovel len v tej časti, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný 3. rade nie je na základe Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Janíky uzavretej dňa 10. decembra 2015 medzi žalovanými 1. a 2. ako splnomocnencami prenajímateľa na strane jednej a ním ako užívateľom na strane druhej zaevidovanej Opatrením Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor č. OU-DS-PLO-2016/001096-2 zo dňa 18. januára 2016 oprávneným užívateľom Poľovného revíru Janíky. Vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd preto v súlade s rozsahom odvolania uplatnený odvolací dôvod podľa preskúmal len vo vzťahu k tomuto žalobnému nároku a k tomuto výroku I.

14.5 V prípade uvedenej časti žaloby ide nepochybne o žalobu podľa citovaného ustanovenia - o určenie, či tu právo je alebo nie je. Takúto žalobu súd prejednaná v prípade, ak je na navrhovanom určení naliehavý právny záujem; tento naliehavý právny záujem však nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože vyplýva priamo z osobitného predpisu - , ktorý odkazuje práve na , teda na určenie či tu právo je alebo nie je. Odvolací súd je názoru, že pokiaľ by citované ustanovenie odkazovalo na , vtedy by bolo potrebné domáhať sa žalobou určenia neplatnosti zmluvy (ktorá je právnou skutočnosťou). Naviac, touto žalobou sa odstraňuje stav neistoty, vyplývajúci z pochybností o tom, či je žalovaný 3. oprávneným užívateľom poľovného revíru, v čom je premietnutý naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nie je preto správne tvrdenie žalovaných, že predmetná žaloba je žalobou podľa a súd prvej inštancie ju mal zamietnuť, pretože jej prípustnosť nevyplýva z osobitného predpisu. K uvedenému odvolací súd dodáva, že ustanovenie sa vzťahuje na žaloby o určení právnej skutočnosti. Právnou skutočnosťou je právny úkon - napr. zmluva, jej existencia, platnosť či neplatnosť. Žalobcovia sa však v uvedenej preskúmavanej časti svojej žaloby nedomáhali platnosti či neplatnosti právneho úkonu - zmluvy, nedomáhali sa teda určenia právnej skutočnosti. Domáhali sa určenia toho, či žalovaný 3. je alebo nie je nositeľom práva z určitej zmluvy - domáhali sa teda určenia práva. Súd prvej inštancie preto správne skúmal, či boli splnené hmotnoprávne podmienky vyplývajúce zo , naplnenie ktorých predpokladá danosť práva užívať poľovný revír v zmysle . Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania nebola platnosť resp. neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je právne relevantná ani tá odvolacia námietka, že sporovou stranou mali byť všetci vlastníci poľovných pozemkov, na ktorých je zriadený predmetný spoločný poľovný revír. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. tak odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, ktoré aj správne interpretoval, ani odvolací dôvod uplatnený žalovanými podľa preto nie je daný.

15. Ďalšie odvolacie námietky a odkazy na súdne rozhodnutia sú pre posúdenie správnosti napadnutého výroku I. súdu prvej inštancie bez právneho významu, odvolací súd sa nimi preto s poukazom na zásadu hospodárnosti nezaoberal.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. postupom podľa , z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

17. Závislým výrokom III. súd prvej inštancie priznal žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní sú povinní nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne. Uvedené rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení a Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobcovia boli v plnom rozsahu úspešní, keď súd určil, že žalovaný v 3. rade nie je oprávneným užívateľom poľovného revíru, a teda im patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Vo vzťahu k tomuto výroku odvolací súd konštatuje nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného návrhu (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalobca má plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným návrhom (petitom).

22. Porovnaním žalobného petitu, ktorým sa žalobcovia domáhali svojho nároku s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno konštatovať, že žalobcovia boli v celom rozsahu úspešní, pretože súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (výrok I. napadnutého rozsudku) a čiastočne ju zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku). Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách je preto nepreskúmateľné (napriek dôvodom uvedeným v ods. 54 napadnutého rozhodnutia), pokiaľ prvoinštančný súd tvrdí, že žalobcovia boli v plnom rozsahu úspešní (ods. 56 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Je potrebné, aby sa rozhodnutie súdu o všetkých uplatnených nárokoch žalobcov premietlo do rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania a aby svoje rozhodnutie súd náležitým spôsobom odôvodnil ( ).

23. Odvolací súd tak dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý závislý výrok o trovách konania zrušiť použitím ustanovenia a podľa v tejto zrušenej časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( a ).

24. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).