Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16P-91-2012.pdf
PDF · 75.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/91/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Š., N.. X.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov- matka: T.C. Š., N.. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXX, a otec: A. Š., N.. XX.X.XXXX, bytom V. Č.. XXX, o návrhu navrhovateľky: V. B.Á., N.. XX.X.XXXX, bytom V. Č.. XXX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd maloletého E. Š., N.. X.X.XXXX, zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky: V. B., N.. XX.X.XXXX, A. V. XXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a má právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok len v bežných veciach.
Súd ukladá rodičom povinnosť prispievať na výživu maloletého E. Š., a to matke T. Š. sumou vo výške 40,- Eur mesačne a otcovi A. Š., sumou vo výške 80,- Eur mesačne, pričom výživné je splatné u každého z rodičov, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Rodičia majú právo sa s maloletým E. Š. stretávať bez obmedzenia zo strany súdu.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 17C/80/2006-19 zo dňa 21.7.2006 v časti o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.3.2012, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloletého E. Š. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a rodičov maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého. Svoj návrh odôvodnila tým, že o maloletého sa už približne dva roky osobne stará a má s ním vytvorený veľmi dobrý vzťah. Na pojednávaní, ktoré sa dňa 7.5.2012 konalo na Okresnom súde Galanta, sa navrhovateľka v rámci výpovede vyjadrila v tom zmysle, že na podanom návrhu trvá, a pokiaľ ide o výživné, navrhuje, aby súd otca maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne a matku sumou 40 eur mesačne, nakoľko tá sa toho času živý len ako brigádnička. S návrhom navrhovateľky, súhlasili aj rodičia maloletého, avšak obaja trvali na tom, aby úprava styku rodičov s maloletým zostala bez obmedzenia. Kolízny opatrovník, v konaní zastupujúci záujmy maloletého dieťaťa, odporučil súdu zveriť maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom uviedol, že z prešetrených pomerov jednoznačne vyplýva, že medzi navrhovateľkou a maloletým je vytvorený veľmi dobrý citový vzťah a maloletý má u navrhovateľky vytvorené veľmi dobré podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy.
Na pojednávaní vo veci dňa 7.5.2012, na ktorom boli prítomní všetci účastníci konania, bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, načo sa tí vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku. Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Podľa ustanovenia § 44 ods.3 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Podľa ustanovenia § 45 ods. 7 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinnosť poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa ustanovenia § 62 ods.1 až 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením MPSVaR SR č. 194/2011 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno zaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 1.7.2011 suma 26,- Eur. Podľa ustanovenia § 43 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa ustanovenia § 207 ods. 1 O. s. p., vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, je v záujme maloletého dieťaťa, keďže navrhovateľka spĺňa morálne, osobnostné, aj zdravotné predpoklady, ktoré vyžaduje zákon pre zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti a má vytvorené podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého. Súčasne súd určil, ako majú rodičia dieťaťa prispievať na výživu maloletého, pričom určené výživné súd považuje za primerané, nakoľko zodpovedá kritériám stanoveným v Zákone o rodine. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci konania tohto svojho práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu.