Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_8Cpr-1-2012.pdf
PDF · 74.08 KB
Case nature
Subarea
8Cpr/1/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: F.. A. Š., W.. X.XX.XXXX, F. Ž., G.. H. Č.. XXXX/ X, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Danielom Malikom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Martine, ul. Rázusova č. 4213/3, proti odporcovi: ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 867 594, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 8, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Navrhovateľka n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 10.4.2012 domáhala určenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 17.1.2012 daná odporcom navrhovateľke je neplatná a pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom trvá.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Jednou z podmienok konania, ktorá patrí medzi tzv. neodstrániteľné podmienky konania, je spôsobilosť byť účastníkom konania.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 18 OZ, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
Podľa § 19a ods. 2 OZ, právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.
Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len zákon o bankách ), pobočka zahraničnej banky je organizačná zložka zahraničnej banky umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa odseku 1; všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len "členský štát") sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu pobočku zahraničnej banky.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o bankách, zahraničná banka so sídlom na území členského štátu môže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. m) a n) bez bankového povolenia, ak oprávnenie na ich výkon bolo tejto zahraničnej banke udelené v členskom štáte, a to na základe písomného vyjadrenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.
V prejednávanej veci bola ako účastník na strane odporcu označená ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenej na území Slovenskej republiky na základe jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie podľa § 2 ods. 8 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o bankách a podanikaním podľa § 21 ods. 1, 3, a 4 Obchodného zákonníka. Zahraničnou bankou je: ZUNO BANK AG, so sídlom Am Stadtpark 3, 1030 Viedeň, Rakúsko, akciová spoločnosť zapísaná Obchodným registrom Obchodného súdu vo Viedni pod č.: FN 326454 f. Tá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky prostredníctvom vyššie uvedenej pobočky zahraničnej banky, ktorá je jej organizačnou zložkou. Z toho vyplýva, že takto zriadená organizačná zložka - ZUNO BANK AG, pobočka zahraničnej banky - nie je samostatnou právnickou osobou, t.j. nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda nemôže byť nositeľom procesnoprávnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania. Napriek tomu, že pobočka zahraničnej banky je zapísaná v obchodnom registri, predstavuje len vnútorný útvar právnickej osoby - banky. Pobočka nekoná a nemôže konať vo svojom mene. Vystupovať v právnych vzťahoch môže len podnikateľ ako právnická osoba, ktorá organizačnú zložku zriadila. Skutočnosť, že organizačná zložka nie je samostatným právnym subjektom, len časťou podniku podnikateľa, vyjadruje aj požiadavka zákona na označenie organizačnej zložky pri jeho prevádzkovaní. Organizačná zložka musí používať obchodné meno podnikateľa, čím je zvýraznené, že nemôže vystupovať pod vlastným menom, lebo nie je subjektom práva. Zároveň zákon požaduje, aby bol k obchodnému menu pripojený povinný dodatok, z ktorého vyplynie, že ide o organizačnú zložku.
Vzhľadom na to, že v návrhu označený odporca nemal v čase začatia konania spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p., ktorá skutočnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania na strane odporcu, súd pri aplikácii § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie zastavil.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že odstránenie vyššie uvedeného nedostatku neprichádza do úvahy, vzhľadom na jeho povahu, ani postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., ktorý je možný len vo vzťahu k subjektu, ktorý má spôsobilosť byť účastníkom konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľka tým, že v návrhu za odporcu označila subjekt, ktorý v čase začatia konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, nesie procesné zavinenie na zastavení konania, nemá právo na náhradu trov konania a tieto znáša sama. Odporcovi ako subjektu, ktorý nie je procesne spôsobilý, nemohlo právo na náhradu trov konania vzniknúť a preto súd pri aplikácii prvej vety cit. zák. ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.