Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_TT-20S-39-2023.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Subarea
TT-20S/39/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského 48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808 427, právne zastúpený: Krivak & Co, s. r. o., so sídlom Gajova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 4564-P/2023 zo dňa 24.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd p r i z n á v a správnej žalobe zo dňa 18.05.2023 odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 18.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 18.05.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 4564-P/2023 zo dňa 24.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odboru legislatívno-právneho č. 13719-3000/2022 zo dňa 08.12.2022, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške XXX XXX,XX Eur podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.11.2019 (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že žalobca zadal zákazku na predmet „Obstaranie dopravcu pre poskytovanie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme pre ŽSK v rámci regiónov Orava na obdobie rokov 2020-2022“ postupom priameho rokovacieho konania bez preukázania splnenia podmienok na jeho použitie podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, ku ktorej bolo oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 222/2019 dňa 18. 11. 2019 pod č. 545494 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 236/2019 dňa 19. 11. 2019 pod značkou 33762-DES, pričom výsledkom tohto postupu žalobcu bolo uzatvorenie Zmluvy o službách prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme v dopravnom regióne Orava č. ŽSK 1054/2019/OD zo dňa 29. 11. 2019 so spoločnosťou ARRIVA Liorbus, a.s., Bystrická cesta 62, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 403 431, čím sa žalobca vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní.
2. Žalobca zároveň navrhol posúdiť zákonnosť rozhodnutí žalovaného, ktoré vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ktoré predchádzalo konaniu o uložení pokuty za správny delikt, a to rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8127-9000/2022 zo dňa 25.07.2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, odboru dohľadu č. 16271-6000/2019-OD/27 zo dňa 18.05.2022, ktorým žalovaný konštatoval porušenie § 10 ods. 1 spojení s § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.
3. Žalobca v správnej žalobe okrem iného navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia by jemu, ako aj obyvateľom Žilinského samosprávneho kraja, hrozila mimoriadne závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, ale aj ďalšie nenapraviteľné následky. Okamžitým výkonom rozhodnutia a zaplatením pokút spolu vo výške X,X mil. Eur (druhá pokuta vo výške viac ako X,X mil. Eur je predmetom súdneho konania pod sp. zn. TT-14S/43/2023) by žalobca prakticky nedokázal plniť svoje zákonné úlohy samosprávneho kraja, ani zmluvné povinnosti zo zmlúv, a ani plniť záväzky zamestnávateľa voči zamestnancom. Vzhľadom na súčasnú dobu enormného zdražovania, kedy žalobca pri obmedzených príjmoch nemá finančné prostriedky ani na pokrytie nevyhnutných potrieb, by zaplatenie pokút malo doslova fatálne následky na chod samosprávneho kraja s dopadom na desaťtisíce obyvateľov samosprávneho kraja.
4. Žalobca apeloval na prihliadnutie na výšku uložených pokút pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalovaný zdôraznil jeho úlohy, ktoré je povinný zabezpečovať v oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy, územného plánovania rozvoja regiónu, sociálnych služieb, ochrany životného prostredia, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia atď. Ďalej konkretizoval, že jeho rozpočet na rok 2023 je vo výške XXX XXX XXX Eur s tým, že do rozpočtu sa dostali len tie najnevyhnutnejšie výdavky spojené s fungovaním žalobcu a pridružených organizácií a zariadení, ktoré v žalobe vymenoval, avšak ďalšie nevyhnutné výdavky sa do rozpočtu ani nedostali, ako uviedol napr. rekonštrukcie rôznych zariadení, nehnuteľností, obnova techniky a vozového parku na údržbu ciest, či odstránenie nevyhovujúceho stavu ciest. Výdavky žalobcu rastú rýchlejším tempom ako príjmy, čo je ovplyvnené najmä valorizáciou platov zamestnancov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti a výrazným nárastom cien energií, stavebných materiálov a potravín.
5. Ďalej žalobca dodal, že nedisponuje finančnými prostriedkami na zaplatenie pokút spolu vo výške X,X mil. Eur a prakticky si to ani nevie predstaviť okamžite zaplatiť, pretože by mohol nastať totálny kolaps fungovania samosprávneho kraja. V prípade, ak by žalobca okamžite uhradil pokuty vo výške X,X mil. Eur, bol by nútený o túto sumu okamžite znížiť svoje výdavky. Okamžite znížiť bežné výdavky na základné a najnevyhnutnejšie výdavky by však spôsobilo, že žalobca by nedokázal plniť úlohy, pre ktoré bol zriadený, pretože by nedokázal vyplatiť mzdy zamestnancom a odviesť odvody, uhrádzať záväzky zo zmlúv týkajúcich sa bežnej prevádzky. V konečnom dôsledku by to podľa žalobcu mimoriadne negatívne zasiahlo stovky zamestnancov žalobcu a jeho organizácií, ktorí by museli byť prepustení, stovky klientov v domoch sociálnych služieb a ich rodiny, ktorí by si museli hľadať nové umiestnenie, stovky žiakov a študentov, kde by hrozilo zatvorenie škôl, jedální alebo zrušenie internátov, ale aj tisíce obyvateľov kraja, pretože by hrozilo zatvorenie niekoľkých knižníc a galérií.
6. Napokon žalobca uviedol, že výška pokút X,X mil. Eur tvorí 22,5 % bežných pravidelných mesačných transferov na chod úradu a organizácií, ktoré financuje. A teda v dôsledku zaplatenia pokuty by musel konkrétne znížiť mesačný transfer svojím organizáciám a zariadeniam (školským, soc. službám, kultúrnym, správe ciest), a tiež by nebol schopný vyplatiť mzdy zamestnancom v školských zariadeniach, zariadeniach soc. služieb, v kultúre, prípadne niektoré zariadenia by musel zrušiť. Ak by žalobca mal znížiť iné ako tieto základné výdavky na chod žalobcu a organizácií, znamenalo by to rovnako tak fatálne dopady na fungovanie žalobcu v tom zmysle, že by mu chýbali zdroje na spolufinancovanie rozostavaných stavieb z eurofondov s následkom povinnosti vrátiť zdroje prijaté z eurofondov v objeme niekoľkých miliónov Eur, tiež by bolo ohrozené plnenie záväzkov zo zmlúv s dopravcami, ktorí zabezpečujú prímestskú autobusovú dopravu, čím by existovalo riziko zastavenia prímestskej autobusovej dopravy v Žilinskom kraji, a tiež by bolo ohrozené plnenie záväzkov z úverových zmlúv. Úverový dlh žalobcu je vo výške XX,X mil. Eur a jeho predčasné splatenie by pre žalobcu znamenalo následky nútenej správy. Záverom žalobca dodal, že nevidí rozpor s verejným záujmom, ale práve naopak, vyhovením tomuto návrhu sa verejný záujem ochráni. Žalovaný finančné zdroje vo výške X,X mil. Eur nepotrebuje. Naproti tomu, Žalobca ich potrebuje existenčne.
7. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 29.09.2023. Žalovaný k uvedenému návrhu poznamenal, že návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku je síce rozsiahly, avšak nedôvodný, nepreukázaný a navrhol ho zamietnuť. Návrh žalobcu nespĺňa požiadavky stanovené v § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), keďže žalobca bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne negatívne dôsledky mu hrozia a ako sa majú prejaviť. Žalobca zároveň nepreukázal, že priznanie odkladného účinku je vo verejnom záujme. K rozpočtu žalobcu vo výške XXX XXX XXX Eur žalovaný uviedol, že z neho nevyplýva hrozba závažnej ujmy ani iný negatívny následok, a keďže
žalobca o pokute vedel skôr, ako pripravoval rozpočet, mal ju zahrnúť do výdavkov. Nie je možné, aby žalobca porušil zákon a len preto, že je samosprávnym krajom a z tejto pozície mu vyplývajú určité povinnosti, nemal by platiť pokutu za porušenie zákona udelenú mu na základe právoplatného rozhodnutia. Žalovaný tiež poukázal na možnosť uzatvoriť dohodu o splátkach na žiadosť žalobcu ako dlžníka po splnení podmienok v zmysle § 7 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Administratívne spisy boli správnemu súdu doručené dňa 02.10.2023.
8. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“ alebo aj „správny súd“).
9. Podľa § 493e SSP, v platnom znení: „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
10. Podľa § 184 SSP: „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“
11. Podľa § 185 písm. a) SSP: „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
12. Podľa § 186 ods. 1 SSP: „Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.“
13. Podľa § 186 ods. 2 SSP: „Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.“
14. Podľa § 188 SSP: „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
15. Podľa § 149 ods. 2 SSP: „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“
16. Súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
17. Procesným predpokladom rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého: „Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.“ Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
18. Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal pre prípad uskutočnenia výkonu napadnutého rozhodnutia na hrozbu mimoriadne závažnej ujmy, značnej finančnej škody, ale aj spôsobenie nenapraviteľných následkov. Hrozbu takýchto následkov žalobca dôvodil primárne výškou právoplatne uložených pokút, rozpočtom a výdavkami určenými na konkrétne stanovené ciele, prípadným nepriaznivým dôsledkom v oblastiach, ktoré má finančne podporovať a nemohol by, svojou úverovou zadlženosťou a neexistenciou rozporu s verejným záujmom, ktorý práve vníma opačne, t. j. že by vznikol nepriznaním odkladného účinku žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe, súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu (a aj ním podporované organizácie a zariadenia) mohla mať ďalekosiahle nenapraviteľné, prípadne až likvidačné, dôsledky, s dopadom práve na tieto ďalšie subjekty (zamestnancov, školské, sociálne, kultúrne, verejno-prospešné zariadenia a pod.). Súd má za to, že žalobca tvrdenú finančnú situáciu preukázal, a to s odkazom na dve vyjadrenia riaditeľky ekonomického odboru zo dňa 05.05.2023, v ktorých je potvrdená výška rozpočtu na rok 2023, výška úverového dlhu a konkretizovaná výška výdavkov, ktoré sa do rozpočtu na rok 2023 nedostali. Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Taktiež nedochádza k zániku pohľadávky žalovaného, ale „len“ k odloženiu jej splnenia do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
19. Zároveň súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).