Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-780-2011.pdf
PDF · 75.02 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/780/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, proti povinnému F. Š., Z.. XX.X.XXXX, F. XXXX/ XX, XXX XX K. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Júlia Kubjatková, Nám. M.R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, zast. súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie pohľadávky vo výške 2 975,38 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
O p r á v n e n ý je p o v i n n ý súdnemu exekútorovi uhradiť trovy exekučného konania vo výške 39,83 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Júlia Kubjatková, podal na Okresný súd Trnava dňa 11.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 14Er/780/2011-11 zo dňa 5.12.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.
V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Keďže proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nepodal oprávnený, uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňom 11.4.2012.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie, ktoré si exekútor vyčíslil ako odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 vyhlášky určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v celkovej výške 39,83 EUR s DPH a v náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 4,98 EUR bez DPH v zmysle § 22 vyhlášky za 3 doporučené zásielky vo výške 3,40 EUR a paušálne výdavky (kancelárske potreby, toner, obálky) vo výške 1,58 EUR. Súdny exekútor za účelom preukázania vykonaných úkonov ako aj vzniku hotových výdavkov zaslal tunajšiemu súdu svoj exekučný spis.
Súd sa zaoberal otázkou, kto by mal v danom prípade platiť trovy exekúcie a dospel k záveru, že nakoľko dôvod zakladajúci povinnosť súdu zastaviť exekúciu spočíva v skutočnostiach už existujúcich pred začatím exekučného konania (t.j. nespôsobilosť exekučného titulu), je nutné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje zavinenie oprávneného.
V takýchto prípadoch je však nutné posudzovať zavinenie prísne a s ohľadom na všetky okolnosti, aby za žiadnych okolností nedošlo k poškodeniu práv ktoréhokoľvek účastníka konania.
Súd má jednoznačne za to, že nemožno požadovať náhradu trov od povinného, nakoľko exekúcia bola voči nemu od začiatku neprípustná, t.j. nemožno voči povinnému uplatniť náhradu trov takého exekučného konania, ktoré voči nemu ani nemalo byť začaté.
Okrem toho, oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol pred podaním návrhu na výkon exekúcie zo dňa 24.10.2011 spoľahlivo zistiť, že tu existuje dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Okrem skutočností uvedených v odôvodnení výroku o zastavení exekúcie už len fakt, že Slovenská republika ešte v roku 2004 vstúpila do Európskej únie mohol oprávneného vo veľkej miere ovplyvniť pri podávaní návrhu na výkon exekúcie, nakoľko ako podnikateľskému subjektu, ktorý má ako jeden z hlavných predmetov činnosti poskytovanie úverov, mohlo byť veľmi dobre známe, že trend ochrany spotrebiteľa je čoraz výraznejší a čoraz viac zaväzuje poskytovateľov úverov k opatrnosti.
Tunajší súd tak zaviazal k úhrade exekučných trov oprávneného a pri konečnom vyčíslení postupoval v súlade s vyhláškou v aktuálnom znení, nakoľko z výkladu a contrario prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky aktuálneho znenia vyplýva, že v exekučným konaniach začatých po 30.4.2008 patrí exekútorovi odmena podľa vyhlášky aktuálnej v čase podania návrhu na výkon exekúcie. Návrh na výkon exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.10.2011.
V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v prípade zastavenia exekúcie určuje paušálnou sumou vo výške najmenej 33,19 EUR za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Pretože v tomto prípade si exekútor uplatni minimálnu výšku odmeny, súd mu priznal plnú sumu, ako si súdny exekútor nárokoval za všetky úkony exekučnej činnosti, nakoľko takýto postup je v súlade s vyhláškou .
Súd teda súdnemu exekútorovi uznal odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 33,19 EUR, Súd teda zaviazal oprávneného na zaplatenie súdnemu exekútorovi odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 33,19 EUR.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o
poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise).
Súd na základe preštudovania predloženého exekučného spisu súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky za poštovné, pretože nebolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine.
Súd súdnemu exekútorovi takisto nemohol priznať také hotové výdavky, o ktorých vzniku nebol v exekučnom spise akýkoľvek doklad či aspoň zmienka, t.j. paušálne výdavky (kancelárske potreby, toner, obálky) vo výške 1,58 EUR.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má na základe predloženého osvedčenia o registrácii preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky mu zvýšil o DPH v sume 6,64 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku).
Odvolanie je prípustné len proti výroku o trovách exekúcie, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.