Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1266-2001.pdf
PDF · 73.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/1266/2001
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s. , Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 proti povinnému: JAMIX, s.r.o., Májova 223, Lednické Rovne, IČO: 36 012 751, o vymoženie 75,99 € s prísl., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Rišiana, Pivovarská 1069, Žilina takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie zastavuje.
Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Slovenské telekomunikácie a.s. podal dňa 4.2.2000 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana návrh, ktorým sa domáhal proti povinnému vymoženia sumy 2.289 Sk a trov exekúcie, a to na základe rozhodnutia Oblastného telekomunikačného úradu Žilina č.k. ZA 1978/99 zo dňa 11.8.1999, vykonateľného dňa 18.11.1999.
Na základe žiadosti exekútora súd vydal dňa 30.7.2001 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 3.4.2012 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbR/153/2006-55 zo dňa 13.1.2012, právoplatného dňa 6.3.2012 bol povinný dňa 6.3.2012 zrušený bez likvidácie a dňa 27.3.2012 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 19 O.s.p. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Exekučné konanie je druhom občianskeho súdneho konania a podľa § 251 ods. 4 O.s.p. platia pre neho citované ustanovenia O.s.p. o procesných podmienkach konania, ktoré je súd povinný v každom štádiu konania prednostne skúmať a v prípade zistenia neodstrániteľných nedostatkov v podmienkach konania musí konanie z tohto dôvodu zastaviť. Ak nezistí prekážky konania, ktoré by viedli k jeho zastaveniu, preverí súd iné dôvody na zastavenie konania, tvrdené účastníkmi alebo exekútorom.
Podľa § 103 O.s.p. teda súd skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania. Jednou z nevyhnutných procesných podmienok konania je i spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto prípade bol návrh na vykonanie exekúcie podaný proti povinnému - právnickej osobe. V čase začatia konania mal povinný spôsobilosť byť účastníkom konania. Bolo však preukázané, že v priebehu konania povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 27.3.2012. Stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Ex. por. a keďže zanikol bez právneho nástupcu, nemožno pre túto neodstrániteľnú prekážku konania v exekučnom konaní pokračovať, nakoľko ustanovenie § 107 ods. 4 O.s.p. ukladá súdu v takomto prípade konanie zastaviť.
Preto súd exekučné konanie podľa § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil.
Exekučné konanie v tejto veci začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 4.2.2000. Prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Ex. por. prikazuje toto exekučné konanie dokončiť podľa predpisov platných a účinných do 1.2.2002.
Súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 70 €, na zaplatenie ktorých navrhol zaviazať oprávneného.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 1.2.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Ako už bolo vyššie uvedené, prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Ex. por. prikazuje toto exekučné konanie dokončiť podľa predpisov platných a účinných do 1.2.2002 a týka sa to aj rozhodovania o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. v zásade trovy exekúcie platí povinný. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu, jeho nemožno zaviazať na zaplatenie trov exekúcie, vzniknutých exekútorovi.
Exekútor neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia navrhuje zaviazať oprávneného k zaplateniu trov exekúcie. Súd podotýka, že ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého trovy exekúcie znášal oprávnený v prípade nemajetnosti povinného, nadobudlo účinnosť až 1.2.2002 a s poukazom na prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Ex. por. nemožno ho použiť pri rozhodovaní o trovách tejto exekúcie. Na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz a preto nemožno uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekúcie ani podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Ex. por.. Vzhľadom na právnu úpravu aplikovateľnú na dané exekučné konanie by bolo možné oprávneného zaviazať na trovy exekúcie jedine podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 1.2.2002. V zmysle tohto ustanovenia môže súd oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v lehote 4 mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu. Zo spisu vyplýva, že v
čase podania návrhu oprávneným na vykonanie exekúcie u exekútora bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným s viacerými predmetmi podnikania. Z exekučného spisu je zrejmé, že exekútor neoznámil oprávnenému skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nič teda nenasvedčovalo tomu, žeby povinný ako obchodná spoločnosť mal byť zrušený a vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Konanie o zrušenie povinného bez likvidácie začalo až v roku 2006, pričom povinný bol zrušený a vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu až v roku 2012. Po vyhodnotení uvedených okolností súd dospel k záveru, že oprávnený nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nemožno ho potom zaviazať na zaplatenie trov exekúcie podľa § 203 Ex. por..
Súd má za to, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej zákonom predpísané predpoklady, či sa dá vymenovať za exekútora. Súdny exekútor potom vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a musí rátať s možnosťou, že nastane v exekučnom konaní taký stav, že žiadneho z účastníkov nemôže súd zaviazať na zaplatenie odmeny a hotových výdavkov, ktoré exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Takéto riziko neuspokojenia zákonných nárokov exekútora je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri nútenom výkone rozhodnutí.
Z vyššie uvedených dôvodov súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd do Trenčína, v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.