Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/59/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozefa Dudovičová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo v konkurze, IČO: 00 168 998, so sídlom v Považskej Bystrici, Hliny č. 1412/4, zastúpený JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum č. 27/32, proti žalovaným: 1/ M. F., nar. X..XX.XXXX, bytom v Q. F., A. č. XXXX/XX, 2/ Ing. W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., R. B. F. č. XX, 3/ X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., Q. č. XX, 4/ E. T., rod. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v N., Y. č. XX, 5/ W. U., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., X. č. 1, 6/ H. M., nar. X.X.XXXX, bytom v X., K. č. 7, 7/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., R. č. 9, zastúpená JUDr. Oľgou Pacolákovou, bytom v Košiciach, Bielocerkevská č. 4, v konaní o zaplatenie 23.478,66 eur s prísl. takto

rozhodol:

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. - 7. rade o zaplatenie 23.478,66 eur žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. až 7. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu, COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2003 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. - 144. rade na zaplatenie sumy 4.555.672,- Sk (151.220,61 eur) a na náhradu trov konania.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2004 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz.

Podaním doručeným súdu dňa 7.4.2006, správkyňa konkurznej podstaty súdu oznámila, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -303 zo dňa 11.4.2005 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a zároveň navrhla, aby sa v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm d) ZKV v konaní pokračovalo.

Po začatí konania žalobca dňa 27.9.2007 súdu oznámil, že žalobu voči žalovaným v 35., 59., 109., 110. a 127. rade berie v celom rozsahu späť. Súd uznesením č. k. konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 35., 59., 109., 110. a 127. rade zastavil a nárok žalobcu proti žalovaným v 1.

- .34., 36. - 58,. 60. - 108., 111. - 126. a 128. - 144. rade vylúčil na samostatné konanie. Po právoplatnosti uznesenia súd následne vylúčil na samostatné konanie nárok medzi žalobcom a žalovanými v 38., 42., 55., 72. a 126. rade, ako aj ďalšie nároky žalobcu proti ostatným žalovaným.

Proti žalovanej v 1. rade (pôvodne v 9. rade) sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 91.711,- Sk (3.044,25 eur), proti žalovanému v 2. rade sumy 57.096,- Sk (1.895,24 eur), proti žalovanej v 3. rade sumy 147.614,- Sk (4.899,89 eur), proti žalovanej v 4. rade sumy 241.350,- Sk (8.011,36 eur), proti žalovanej v 5. rade sumy 84.247,- Sk (2.796,49 eur), proti žalovanému v 6. rade sumy 78.646,- Sk (2.610,57 eur) a proti žalovanej v 7. rade sumy 6.654,- Sk (220,88 eur).

Žalobu (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. ) odôvodnil žalobca tým, že žalovaní v 1. - 144. rade mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa ako zamestnanci na prevádzkovej jednotke č. 110 Hypermarket Košice. Vykonaním kontrolnej inventarizácie ku dňu 17.11.2001 za obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001 bolo vyčíslené manko vo výške 4.854.739,- Sk, ktoré bolo rozúčtované na jednotlivých zamestnancov PJ podľa podielu, ktorý zodpovedá funkcii, ktorú v kolektíve vykonáva. Uvedené manko bolo prerokované na mimoriadnom zasadnutí UIK v dňoch 11.2.2003 za prítomnosti prizvaných pracovníkov PJ 110 - žalovaných v 1. - 144. rade, kde mali možnosť vyjadriť sa k vzniku manka. Z výsledkov inventarizácie, UIK doporučila predstavenstvu družstva predpísať manko k náhrade prítomným aj neprítomným pracovníkom PJ 110, na základe rozúčtovania, a to zaplatením do 31.3.2003. Do uvedeného termínu zo 160 povinných pracovníkov uhradilo, resp. sa zaviazalo uhradiť v splátkach 16 pracovníkov, 144 pracovníkov manko neuhradilo. Výzvou zo dňa 27.8.2003, resp. dňa 5.9.2003 boli žalovaní vyzvaní na úhradu dlžnej čiastky. Na predžalobnú výzvu niektorí nereagovali, niektorí uviedli, že im nebola odpočítaná kaucia. Po odpočítaní kaucie a úrokov boli dlžné čiastky upravené.

Na pojednávanie konané dňa 7.5.2012 sa nedostavila žalovaná v 7. rade, ktorej neprítomnosť ospravedlnila jej zástupkyňa a súhlasila, aby súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej v 7. rade, preto v zmysle ust. , súd prejednal vec v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. až 6. rade. rade, prednesmi právneho zástupcu žalobcu, zástupkyne žalovanej v 7 rade, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: písomnými vyjadreniami žalovaných, pracovnými zmluvami, Dohodami o hmotnej zodpovednosti, mesačnými výkazmi prevádzkovej jednotky, Inventarizačným zápisom o inventarizácii hospodárskych prostriedkov zo dňa 19.11.2001, vyúčtovaním č. 123/11/2001 zásob tovaru v predajni 110 Hypermarket Košice zo dňa 25.1.2002, Opravným záznamom č. 9/2002 o oprave zúčtovania inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice, rozúčtovaním manka zo dňa 14.8.2002, Zápisom z mimoriadneho zasadania ústrednej inventarizačnej komisie zo dňa 11.2.2003, Opravným záznamom č. 3/03 o oprave inventúry na PJ 110 Košice Hypermarket zo dňa 8.7.2003, rozúčtovaním manka - opravný záznam 3/03zo dňa 23.7.2003, dohodami o ukončení pracovného pomeru, výzvami k úhrade, uznesením o vyhlásení konkurzu, mzdovými listami zamestnancov, listami o započítaní pohľadávok, obsahom spisu tunajšieho súdu , , a , pričom iné dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1.

- 7. rade (ďalej „žalovaní") došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru, pričom jednotliví žalovaní zároveň podpísali Dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorenú podľa § 176 a nasl. Zák. práce. Miestom výkonu práce u všetkých žalovaných bol Hypermarket Jednota a prevádzkové jednotky Jednoty SD divízie Košice, na Lubinej ul. č. 1 v Košiciach Nad jazerom 2053 s tým, že pracovník bol povinný vykonávať prácu aj v iných prevádzkových jednotkách Jednoty SD - divízie Košice. Uvedené skutočnosti vyplývajú z pripojených pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej zodpovednosti.

Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné a vyplynulo to aj z predložených listinných dôkazov, že v dňoch od 17.11.2001 do 19.11.2001 bola v predmetnej prevádzkovej jednotke č. 110 v Košiciach vykonaná inventúra zásob tovaru za inventúrne obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001. O priebehu a výsledkoch inventúry bol spísaný inventarizačný zápis, z ktorého vyplynulo, že účtovná zásoba podľa výkazu bola v sume 24.570.731,78 Sk, skutočná zásoba podľa inventúry v sume 19.173.596,55 Sk (rozdiel = 5.397.135,23 Sk).

Vyúčtovaním č. 123/11/2001 zásob tovaru v predajni 110 Hypermarket Košice zo dňa 25.1.2002 bol vyčíslený rozdiel - manko v celkovej sume 4.774.794,- Sk.

Opravným záznamom č. 9/2002 o oprave zúčtovania inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice zo dňa 31.7.2002, bolo vyčíslené manko po oprave v celkovej sume 4.854.739,69 Sk.

Opravným záznamom č. 3/03 o oprave inventúry na PJ 110 Hypermarket Košice zo dňa 8.7.2003 vyplynulo, že na základe preverených záväzkov na účte 326 110 podľa priloženého zoznamu sa manko znižuje o sumu 125.100,- Sk. Vyčíslené manko po oprave je 4.729.639,- Sk. Uvedené manko bolo na základe opraveného záznamu č. 3/03 rozúčtované medzi jednotlivých žalovaných dňa 23.7.2003. Žalovaný v 2., 3. a 4. rade (v písomnom podaní zo dňa 29.7.2004) namietali výšku manka ako aj spôsob jeho rozúčtovania.

Zo zápisu z mimoriadneho zasadnutia ústrednej inventarizačnej komisie konanej v dňoch 11.2.2003 a 19. a 20.2.2003 v Košiciach, na ktorom mali zamestnanci možnosť sa vyjadriť k vzniku manka a výsledkom inventúry vyplýva, že väčšina zamestnancov nebola ochotná uhradiť vzniknuté manko z dôvodu, že si nebola vedomá toho, aby manko vzniklo vinou zamestnancov, zároveň v jednotlivých vyjadreniach namietali, že na prevádzke bola nedostatočná strážna služba, dochádzalo k znižovaniu stavu pracovníkov SBS, na prevádzkovej jednotke bol nedostatočný riadiaci personál, zamestnanci sa na vzniku manka nepodieľali, keďže boli pri príchode ako aj odchode z pracoviska kontrolovaní, organizácia nevytvorila požadované podmienky, aby bolo zabránené krádežiam zo strany zákazníkov, nebol zabezpečený kamerový systém, vedenie nereagovalo na sťažnosti zo strany zamestnancov.

Žalovaná v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že do COOP Jednoty nastúpila v októbri 2000, pracovný pomer ukončila výpoveďou 31.5.2001. U žalobcu bola zamestnaná v pozícii vedúcej oddelenia mliečnych výrobkov, pečiva a mrazených výrobkov. Od otvorenia predajne 6.12.2000 do ukončenia pracovného pomeru mala výhrady k pracovným podmienkam a preto má výhrady k tomu, aby musela Jednote niečo platiť. Keď nastupovali do zamestnania, na predajnej ploche bolo približne 20 väzňov, ktorí zabezpečovali nejaké práce a 80 iných ľudí, ktorí zabezpečovali káble, elektriku a pod., zamestnanci preberali tovar a umiestňovali ho do skladu, pričom predajňa nevyzerala tak, že by sa mala v decembri otvoriť. Všetci títo ľudia pracovali za prítomnosti asi piatich zamestnancov strážnej služby, ktorí však nemohli zabezpečiť, aby už v tom čase nemizol tovar. Asi po 3 týždňoch od otvorenia prevádzky, začali upozorňovať riaditeľa na nedostatky, nakoľko to bol druhý hypermarket v Košiciach a prichádzalo doň veľa zákazníkov. Už tieto skutočnosti ju začali nabádať k výpovedi. Uviedla, že pri krádeži pristihla aj pracovníka strážnej služby, na čo upozornila riaditeľa, pána S.. Ako bola vec vyriešená jej oznámené nebolo. Raz, keď šla z práce, cestou na električku videla partiu chlapcov 20 až 25 ročných, ktorí mali v ruksaku ukradnuté veci, drogériu - drahé parfémy, mydlá, sprchové gély a pod., ruksaky položili na chodník a dohadovali sa, kde (do pohostinstiev a iných obchodov) a za koľko to pôjdu rozpredať. Aj na túto skutočnosť hneď upozornila vedenie, čo sa s tým dialo vedomosť nemala, pretože nikdy nebola spätná väzba. Aj jej núkali na ulici kradnutý alkohol, keď sa opýtala odkiaľ je, bolo jej povedané, že z Jednoty. Zamestnanci spísali aj petíciu, že nesúhlasia s tým, aby mali hmotnú zodpovednosť, ak nie je predajňa zabezpečená, pričom zabezpečenie predajne nebolo žiadne, bola to obrovská plocha, denno-denne sa pretriasalo, že hypermarket Jednota je najlepší „biznis" pre zlodejov. Uviedla, že keď v skladových priestoroch prasklo potrubie, bolo potrebné vybrať stropné dosky, zo stropu vypadol tovar, ktorý bol pripravený na ukradnutie alebo bol zjedený, boli tam len obaly od tovaru, zamestnanci však do skladu prístup nemali. Pokiaľ ide o cigarety, ktoré sú jedným z najdrahších tovarov, mala za to, že pri takom drahom tovare má byť robená inventúra ak nie každý deň tak aspoň každý týždeň. Keď bola robená inventúra, práve z tohto tovaru najviac chýbalo. Neskôr pracovala v iných prevádzkach, kde boli tiež cigarety, ktoré každú chvíľu kontrolovali. Počas jej práce v obchode nikdy manko nebolo. Z uvedených dôvodov preto dala výpoveď. Uviedla, že sa nestotožňuje s tým, aby sa vina hodila na bývalých zamestnancov. Pracovať mohli len ak mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, nikto nešiel do práce s tým, aby spôsobil manko. Keď pozvali predsedu predstavenstva na sedenie a ohradzovali sa k podmienkam, v akých pracujú bolo im, síce nepriamo, ale medzi riadkami povedané, že ak sa im nepáči môžu odísť a to priamo predsedom predstavenstva. Poukázala na to, že jej bolo vyčíslené manko cca 90.000,- Sk a to za obdobie február až máj, pričom pri skončení jej pracovného

pomeru sa pýtala sa riaditeľa, či bude robená inventúra, riaditeľ jej povedal, že inventúru robiť nebudú, nerobili ju ani keď odchádzali a prichádzali iní zamestnanci. Domnievala sa však, že to nebol názor pána S., ale jeho nadriadených. Pokiaľ ide o inventúru na ploche 1.000 m2, túto robilo asi 5 zamestnankýň s 5 skenermi, pričom inventúra sa nestihla riadne spočítať a mala za to, že na takej ploche sa inventúra nerobí jednu noc, ale robia sa minimálne tri spočítania, ktoré trvajú 48 až 72 hodín. Inventúra sa robí s brigádnikmi, oni ju robili sami. Stalo sa, že v počítači bol stav tovaru 0 ks, pričom ona mala ešte 200 ks tovaru. Vždy prišli na niečo, čo sa nestihlo spočítať, pretože mali málo času, nezaučených zamestnancov a položky, ktoré sa našli po inventúre neboli započítané, boli len spísané a odovzdané riaditeľovi. Vedenie sa však rozhodlo, že sa to má nechať tak.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení dňa 28.1.2009 ako aj vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s výpoveďou žalovanej v 1. rade. U žalobcu pracoval ako zástupca riaditeľa. S p. S., boli prví dvaja, ktorí nastúpili do hypermarketu a týždeň pred jeho otvorením mali zabezpečiť 100 %-nú prevádzku. Na ploche pracovalo asi 100 ľudí, pred otvorením prevádzky však nebola vykonaná inventúra, nemali žiadne informácie o tom, či tovar, ktorý bol objednaný aj navezený alebo nie, prípadne či bol navezený do skladu a druhými dverami zo skladu aj vyvezený. Od otvorenia prevádzky sa nenašiel jeden človek, ktorý by povedal, že tovar, ktorý tam mal byť skutočne aj navezený bol. Pravidelne sa zúčastňoval na sedeniach vedenia a všetky nedostatky, ktoré mu boli podriadenými oznámené buď on alebo p. S. tlmočili vedeniu. Keď navrhovali dôležitú vec - namontovať kamerový systém bolo im povedané „myslíte si, že máme peniaze na kamerový systém, strážte si to sami". Po obchode s riaditeľom p. S. chodili ako strážne psy, keď bol predvedený pravý zlodej pred strážnu službu, prišla polícia, bol spísaný záznam, zlodeja pustili, ten prišiel na plochu a zasmial sa mu do očí s tým, že už je tu zase. Jediný kto bol na prevádzke kontrolovaní boli zamestnanci. Bolo trápne, keď musel každý deň strážnej službe otvárať kufrík, či niečo neukradol. Pokiaľ ide o inventúru vykonanú za obdobie od 5.2. do 7.11.2001 uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru podpísal 28.2.2001, čerpal dovolenku a z Jednoty odišiel 15.3.2001. Pracovný pomer ukončil preto, že zamestnávateľ nereagoval na nedostatky, na ktoré viackrát poukázal a to nezabudovanie ochranného a bezpečnostného kamerového systému, nezabezpečenie strážnej služby, neflexibilnosť na ostatné požiadavky riaditeľa prevádzky. Keď sa pri odchode stretol s predsedom predstavenstva p. Y. a povedal mu prečo odchádza, tento nereagoval. Uviedol, že pri nástupe do pracovného pomeru zložil kauciu 15.000,- Sk a odchádzal s tým, že voči bývalému zamestnávateľovi nemá žiadne podlžnosti. Poukázal na článok 9 Dohody o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorého Jednota s.d. je povinná vykonať inventarizáciu v prípade, že dochádza ku zmene vo funkcii vedúceho alebo niektorého jeho zástupcu. Inventúra v jeho prípade však vykonaná nebola. Pokiaľ ide o výšku manka, toto mohli čiastočne spôsobiť „malí zlodejíkovia", ale aj zlodeji, o ktorých zamestnanci ani netušili. Neboli urobené žiadne kroky, aby Jednota ochránila 4 milióny. 1. inventúra, ktorá bola vykonaná 5.2.2001 nebola inventúra, bol to chaos, inventúru robili v noci všetci, ktorí mali ruky, nohy, tovar bol spočítaný fyzicky, avšak nebol o tom vykonaný žiaden záznam, stav zásob nebol porovnaný so stavom uvedeným v počítači. Keď odchádzal 28.2.2001, pýtal sa, či existuje nejaký záznam z inventúry, či má niečo podpisovať, nič však ohľadne inventúry nebolo, nikdy žiaden zápis nepodpisoval. Z 2. inventúry vykonanej za obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001 mu bol doručený zápis, ani tento však nepodpisoval. Žalovaný v 2. rade zároveň namietal výšku manka, ako aj voči nemu žalobcom uplatňovanú sumu.

Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že v COOP Jednote pracovala od 15.2.2001 do konca augusta 2001. Pracovnú zmluvu mala uzavretú na dobu určitú, zamestnávateľ jej chcel pracovný pomer predĺžiť, ona to však odmietla, pretože videla, že Jednota končí, posúvali sa regály, zmenšovala sa plocha. U žalobcu pracovala v hlavnej pokladni s peniazmi a stravnými lístkami. Odchádzala z pracoviska posledná, odovzdávala tržby bezpečnostnej službe. Keď končila pracovný pomer urobila sa inventúra trezoru - peňazí, nakoľko tam pracovali dve zamestnankyne a každá mala trezor, manko nebolo zistené. Uviedla, že žiadala o vykonanie inventúry na celej prevádzke, nedostala však žiadnu odpoveď. Po skončení pracovnej zmeny, keď si niečo v obchode kúpila, musela o tom predložiť doklad a pracovníci strážnej služby jej prezreli celú tašku. S tovarom do kontaktu neprichádzala a na predajnej ploche sa nezdržiavala.

Žalovaná ako prílohu písomného vyjadrenia zo dňa 11.6.2004 predložila listinu označenú ako „Žiadosť o vykonanie mimoriadnej inventúry" zo dňa 22.8.2001, o vykonanie ktorej žiadala z dôvodu ukončenia pracovného pomeru dňom 31.8.2001. V písomnom vyjadrení zároveň uviedla, že na tento jej list žalobca neodpovedal a mimoriadnu inventúru nevykonal. Poukázala na to, že žalobca porušil svoju povinnosť v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti, keď pri jej nástupe do pracovného pomeru v pozícii

vedúcej pokladní, nevykonal inventarizáciu a túto nevykonal ani pred skončením jej pracovného pomeru. Počas trvania jej pracovného pomeru žalobca porušoval aj iné povinnosti nevykonaním inventarizácie pri prijímaní nových zamestnancov, zabezpečení strážnej služby, ktorej zamestnanci mali prístup ku všetkému tovaru, nemal zabezpečený majetok proti krádežiam.

Žalovaná v 4. rade vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí s tým, čo bolo uvedené jej bývalými kolegami a taktiež odmieta zaplatiť jej vyčíslenú sumu. Pracovala v COOP Jednote ako vedúca administratívneho príjmu, prichádzala do kontaktu len s dodacími listami, fyzicky tovar nepreberala. Do kancelárie jej bola donesená jedna vzorka tovaru a dodací list, fyzicky ale nevidela, či v skutočnosti bolo dodané také množstvo tovaru, ako je uvedené na dodacom liste. Následne zadala množstvá tovaru do počítača za pomoci troch operátorov, tovar preberali vedúci alebo zástupcovia vedúcich daného úseku. Uviedla, že pri príchode do práce a odchode z práce boli kontrolovaní len zamestnanci. Ak mal zamestnanec niečo z iného obchodu, bolo v ich záujme dať si to označiť strážnou službou. Všetko čo sa predávalo na predajni a doniesli si do práce muselo byť označené. Ak bol chytený nejaký zlodej, spísal sa záznam, zlodeji sa však opäť vrátili. Nebolo v ich moci ustriehnuť tovar a neboli ani školení naháňať zlodejov. Uviedla, že v súčasnosti pracuje v obchode, nemá podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, predajňa je však zabezpečená, tak ako aj tovar, pri pokladniach sú umiestnené turnikety, čo v COOP Jednote nebolo. Pokiaľ ide o skutočnosť, že podpísala inventarizačný zápis uviedla, že im bolo povedané, že ak nechcú odísť tak to musia podpísať. Podpísali teda to, čo bolo administratívne „zbúchané", vedenie odišlo, neboli ani dohľadané tovary. Podpísala len to, že uvedenú inventúru administratívne spracovala, fyzicky však tovar nepočítala. Uvedený zápis podpísala aj p. X., ktorá fyzicky preberala tovar, jej podpis (žalovanej v 4. rade) však nie je na žiadnom dodacom liste, že tovar bol fyzicky prijatý na predajňu. Jej bola predložená faktúra z dodávateľských firiem, pripol sa k nej príjmový doklad z počítača a všetko odišlo do učtárne v Považskej Bystrici. Aj pokiaľ išlo o odpisy reklamovaných alebo poškodených tovarov, prišiel z danej firmy dobropis a pripojila sa k nemu výdajka.

Žalovaná v 5. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 16.6.2004 uviedla, že u žalobcu bola zamestnaná od 20.11.2000 do 31.5.2001. Poukázala na bod 1. dohody o hmotnej zodpovednosti a uviedla, že ani po podpise dohody ani neskôr nepodpísala inventárny zoznam o hodnotách, ktoré jej mali byť zverené. V hypermarkete neboli zavedené bezpečnostné kódy, preto predavačky, okrem svojich povinností suplovali technické zabezpečenie tovaru, vykonávali aj funkciu strážnikov. Tento nedostatok bol verejným tajomstvom, o ktorom vedelo aj vedenie spotrebného družstva Jednota. Napriek tejto skutočnosti a tomu, že žalobca v bode 3. dohody o hmotnej zodpovednosti sa zaviazal zabezpečiť pracovníkovi také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia riadny výkon jeho pracovných úloh a ak zistí nedostatky, ktoré pracovníkovi bránia v riadnom výkone pracovných úloh, urobí opatrenia na ich odstránenie, sa tak počas jej pôsobenia v Jednote nestalo. Žalobca nevykonal povinnú inventarizáciu v zmysle bodu 9. dohody napriek tomu, že k 31.5.2001 ukončili pracovný pomer takmer všetky vedúce prevádzky, resp. oddelení hypermarketu.

Vo svojej výpovedi žalovaná uviedla, že sa pripája k vyjadreniam bývalých kolegov, žalovaných. Uviedla, že u žalobcu pracovala na oddelení drogérie. Keď ukladali tovar, drahé parfumy boli voľne položené na regáloch, na čo poukázala, pričom jej bolo povedané, aby sa nestarala a pracovala. V tom momente myslela, že z Jednoty odíde, mala však pred 50-kou, preto zostala. Pracovný pomer ukončila k 31.5.2001. Predavačky chodili po predajni, pár ľudí aj chytila, videla ako si jeden „zákazník" dáva parfum do košíka, za rohom si ho však skryl do bundy, keď to oznámila strážnej službe nevedeli parfum nájsť, mal dobrú skrýšu, nakoniec ho však našli. Videla tiež manželov s detským kočíkom, v nákupnom košíku mali tovar, neskôr sa opäť pozrela, už tovar v košíku nemali a keď im povedala, aby ho vybrali z kočiara, pani povedala manželovi „daj jej to". Kradli aj deti, keď k nim utekala k pokladni, pokladníčka povedala, že to sú len deti, určite nič nemajú a pustili ich. Chodili teda po predajni ako strážne psy. Veľa vecí tiež našli medzi mrazenými výrobkami. Na takej veľkej predajnej ploche ich bolo málo. Keď pokladníčky nemali prácu strážili tovar. Ak si niečo v predajni kúpila, kým sa šla prezliecť, bola jej strážnou službou skontrolovaná celá taška a pri odchode aj kabelka.

Žalovaný v 6. rade v písomnom vyjadrení dňa 22.1.2009 uviedol, že u žalobcu pracoval od 20.11.2000 do 4.6.2001 vo funkcii zástupcu vedúceho oddelenia. Poukázal na bod 9. dohody o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorého bola organizácia povinná vykonať inventarizáciu tovaru ak dochádza k zmene vo funkcii

vedúceho alebo jeho zástupcu. Predmetom žaloby je manko za obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001, pričom na neho sa vzťahuje obdobie len do 4.6.2001, kedy ukončil pracovný pomer. Pri skončení pracovného pomeru žalobca odmietol vykonať inventúru s argumentom, že kvôli jednej osobe nezatvoria celú prevádzku. Namietal tiež výšku manka a na neho rozúčtovaného podielu.

Vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že u žalobcu bol zamestnaný ako zástupca vedúceho na zelenine, čo je do množstva a ceny najnevýhodnejší tovar na krádež a pripojil sa k vyjadreniam bývalých kolegov. Pokiaľ ide o žalovanú v 4. rade uviedol, že pracovala niekedy aj 20 hodín denne, ostatní preberali len svoj tovar, žalovaná v 4. rade na administratívnom príjme musela prijímať všetok tovar. Prišli tri nákladné autá, vyšlo 5 závozníkov, čo sa dalo sa prepočítalo, príjmový doklad sa potom odniesol na učtáreň, kde mali toľko práce, že to nestíhali.

Žalovaní v 1. až 6. rade zhodne uviedli, že niekoľkokrát upozorňovali zamestnávateľa na nedostatky na pracovisku, nič sa však nedialo.

Zástupkyňa žalovanej v 7. rade zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 12.4.2012, v ktorom uviedla, že žalovaná vykonávala prácu predavačky a vzhľadom na svoje pracovné zaradenie a v súlade s popisom práce, nemala vykonávať kontrolnú činnosť na ploche predajne. Na plochu predajne sa nedostala ani po pracovnej dobe, nakoľko predajňa bola po skončení predajného času zavretá, zakódovaná a kódy boli známe len vedeniu. Ako predavačka obdržala zo skladu tovar, ktorý v pracovnom čase vykladala do regálov. Tovar sa zo skladu preberal bez výdajky, ev. bez príjmového dokladu. Pri vykladaní tovaru do regálov sa plne sústredila, nakoľko tovar musel byť vyložený aj s príslušnými cenovkami a zo zachovaním správnej doby trvanlivosti. Popri tejto práci bolo nemysliteľné sledovať na ploche zákazníkov, potenciálnych zlodejov. Žalovaná nikdy nebola oboznámená s obsahom zvýšenej zodpovednosti, a v tejto súvislosti nemožno obísť zanedbanie povinnosti zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ nepoučil zamestnanca ako nakladať so zverenými hodnotami. Poukázala na to, že neexistoval žiaden počiatočný stav zverených hodnôt, ani ďalšie doklady, ktoré by sa týkali prevzatých hodnôt pre účely DoHZ. Mala za to, že žalobca musí preukázať stav hodnôt iným spoľahlivým spôsobom, než len vyčíslením sumy, ktorú žiada uhradiť a poukázala na to, že žalobca jej nikdy neoznámil výsledný stav inventúry. Je nesporné, že zamestnávateľ zanedbal svoje povinnosti tým, že žalovanej bolo znemožnené so zverenými hodnotami hospodáriť, starať sa o ne, resp. disponovať s nimi. Po tom, čo zamestnávateľ sa od zamestnancov dozvedel a zistil závady v pracovných podmienkach, bol povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie, k čomu však nikdy nepristúpil.

Uvedené skutočnosti potvrdili tiež bývalí zamestnanci žalobcu (jeho právneho predchodcu), proti ktorým bol nárok žalobcu vylúčený na samostatné konania a síce to, že počet zamestnancov na prevádzke, vzhľadom na jej veľkosť bol nedostatočný, inventúry počas trvania pracovného pomeru niektorých z nich neboli vôbec vykonávané, pri nástupe do pracovného pomeru ani pri jeho skončení s jednotlivými zamestnancami, inventúry vykonávané neboli vzhľadom na vysokú fluktuáciu zamestnancov. Zamestnanci nemali vedomosť o počiatočnom stave zásob ani aké množstvo tovaru prichádzalo do skladu. Ďalší dôvod, ktorý žalovaným bránil v riadnom hospodárení so zverenými hodnotami a ktorý opakovane hlásili zamestnávateľovi bol ten, že dochádzalo ku krádežiam tovaru zo strany zákazníkov, pričom priestor bol nedostatočne chránený, nakoľko na predajni sa nenachádzali kamery a rovnako zamestnávateľ nevyhovel ich návrhu, aby sa namontovali nejaké zábrany ako majú ostatné hypermarkety, ktoré by slúžili na riadne zabezpečenie tovaru a upozorňovali zamestnancov, že z predajne je vynášaný tovar, na ktorom nebol odstránený ochranný kód, pričom ani drahší tovar nebol chránený ochrannými kódmi. Zamestnávateľ zabezpečil ochranu len formou súkromnej bezpečnostnej služby, jednalo sa však len o 2 - 4 pracovníkov, ktorí sa na predajni striedali, táto ochrana ale bola nedostatočná. Uvedené nedostatky zamestnanci opakovane hlásili zamestnávateľovi. Zo strany zamestnancov bola možnosť spôsobenia manka obmedzená na minimum a to aj z toho dôvodu, že boli dôsledne kontrolovaní pri príchode na pracovisko a pokiaľ si priniesli do práce nejaké potraviny alebo iný tovar z domu, tento museli ukázať a bol označený. Zamestnanci boli kontrolovaní strážnou službou vždy aj pri odchode z pracoviska, kedy museli ukázať zakúpený tovar spolu s pokladničným bločkom, zamestnanec strážnej služby tovar prekontroloval. Boli tiež vykonávaná námatkové kontroly v šatni, či sa tam nenachádza nejaký tovar. Vo vzťahu k veľkosti prevádzky zamestnanci ďalej uvádzali, že na prevádzke sa nachádzali viaceré oddelenia - mäsové výrobky, lahôdky, zelenina, mliečne výrobky,

pečivo, drogéria a ďalšie, pričom na jednotlivých oddeleniach boli približne 2 až 3 zamestnanci na jednej zmene a takýto počet bol nedostačujúci najmä s poukazom na to, že zamestnanci museli vykonávať viac činností ako dokladanie tovaru do regálov, kontrolovanie dátumu spotreby, správnosť cien a preto nemali možnosť dostatočným spôsobom zároveň kontrolovať aj zákazníkov tak, aby nedochádzalo ku krádežiam. Niektorí zo žalovaných poukazovali tiež na to, že na počítačoch dochádzalo k častým poruchám, k výpadku počítačového systému. Stávalo sa, že zákazník si kúpil určitý tovar, pričom pri nablokovaní tohto tovaru v pokladni vyšiel výstup, že takýto tovar sa na predajni vôbec nenachádza, následne tento tovar museli do počítačového systému nahadzovať. Niektorí zo žalovaných uvádzali, že mali dojem, že zamestnávateľ vzhľadom na uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti nemal záujem riešiť danú situáciu a oznamované nedostatky, naopak vzniknuté manká a ich náhradu riešil cestou uplatnenia náhrady škody voči hmotne zodpovedných zamestnancom.

Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že inventúra bola vykonaná v súlade s ustanoveniami stanovenými predpismi, každý pracovník na svojom úseku si mal spočítať tovar, inventarizačná komisia len kontrolovala tieto stavy. Namietal vyjadrenie žalovaných, že neboli zohľadnené položky, ktoré neboli spočítané, nakoľko vedenie stanovilo konečnú sumu manka 11.2.2003, komisia prizvala zamestnancov na zasadnutie a mohli sa k manku vyjadriť. Pokiaľ ide o inventarizáciu je to len súpis majetku, spracované boli príjmy a výdaje tovaru. Pokiaľ ide o čiastku určenú na zaplatenie žalovanému v 2. rade, táto bola vypočítaná podľa vládneho nariadenia k , teda podľa výšky príjmu a pokiaľ ide o námietku k článku 9 Dohody o hmotnej zodpovednosti, žalovaný v 2. rade mal o vykonanie inventúry požiadať.

Podľa ust. , , Zák. práce (účinného v čase zistenia schodku), ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ust. § 177 ods. 1, 2 cit. zákona, zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa prevádza na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá, alebo pokiaľ zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostala jeho písomné upozornenie neodstráni závady v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody tiež odstúpiť, ak na pracovisko je zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa ust. § 181 cit. zákona, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (§ 176) alebo za stratu zverených predmetov (§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.

Podľa ust. § 182 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.

Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov.

Podľa bodu 1 Dohody o hmotnej zodpovednosti, na základe dohody preberá pracovník hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiály a iných hodnotách, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď on sám (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo spoločne s pracovným kolektívom určitého pracoviska (hmotná zodpovednosť kolektívna), ktorého bude členom.

Hodnotami zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú všetky prostriedky, ktoré pracovník alebo pracovný kolektív prevezme na základe inventárneho zoznamu na začiatku hospodárenia v určitom pracovisku, a ktoré prevezme on alebo pracovný kolektív v priebehu svojej činnosti na pracovisku alebo v prevádzkarni kedykoľvek neskoršie.

Podľa bodu 3. Dohody, Jednota SD sa zaväzuje zabezpečiť pracovníkovi také pracovné podmienky, ktoré mu umožnia riadny výkon jeho pracovných úloh.

Ak zistí nedostatky, ktoré pracovníkovi bránia v riadnom výkone pracovných úloh, urobí opatrenia na ich odstránenie.

Podľa bodu 9. Dohody, Jednota SD je povinná vykonať inventarizáciu v prípade, že dochádza k zmene vo funkcii vedúceho alebo niektorého jeho zástupcu. Ak z kolektívu odchádza alebo do neho vstupuje iný pracovník, než vedúci alebo zástupca vedúceho, inventarizáciu netreba vykonávať, pokiaľ o ňu niektorý z členov pracovného kolektívu nepožiada. Žiadosti o vykonanie inventarizácie sa predkladajú písomne.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd mal v danom prípade za jednoznačne preukázané, že u žalovaných ako u zamestnancov právneho predchodcu žalobcu, došlo na základe písomne uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti k prevzatiu hmotnej zodpovednosti za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré boli povinní vyúčtovať, pričom sa u nich jednalo o spoločnú hmotnú zodpovednosť a u žalovaných v 1. až 7. rade nedošlo k platnému odstúpeniu od uvedenej dohody. Dohodou prevzatá zodpovednosť trvá od uzavretia takejto dohody na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii, v ktoromkoľvek kolektíve, kam by bol neskôr preradený zamestnanec až do skončenia pracovného pomeru (ak nedôjde platne k odstúpeniu od dohody).

Rovnako bolo preukázané a nebolo to medzi účastníkmi sporné, že došlo k vykonaniu inventarizácie zverených hodnôt, pričom výsledkom tejto inventarizácie bol po oprave - opravný záznam č. 3/03 zo dňa 8.7.2003 schodok vo výške 4.729.639,- Sk (156.995,25 eur). 16 bývalých zamestnancov im rozúčtovanú čiastku zaplatilo. Žalobca sa tak proti žalovaným (144 bývalým zamestnancom) domáhal zaplatenia celkovej sumy 4.555.672,- Sk (151.220,61 eur). Po začatí konania vzal žalobca žalobný návrh späť proti 5-im žalovaným späť a to v sume 26.259,- Sk (871,64 eur).

Pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať zavinenie hmotne zodpovedných zamestnancov, preukazuje len platne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, čo v danom prípade splnené bolo.

Na druhej strane však zákon umožňuje hmotne zodpovedným zamestnancom zbaviť sa zodpovednosti celkom prípadne sčasti, ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, kde jedným z dôvodov je skutočnosť, že zamestnanci nemali vytvorené vhodné pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok.

Vzhľadom na vyjadrenia žalovaných v 1. až 7. rade (ako aj ostatných žalovaných) súd v tomto prípade skúmal hlavne otázku, či došlo u zamestnancov k zbaveniu sa zodpovednosti v súlade s ust. § 176 ods. 3 Zák. práce a teda, či žalovaní preukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia a následne skúmal rozsah zbavenia sa tejto zodpovednosti.

Pokiaľ žalovaní v 1. až 7. rade (a napokon aj žalovaní vo vylúčených konaniach) ďalej tvrdili, že ochrana prevádzky počas prevádzkovej doby bola nedostatočná, keďže nebola dostatočne zabezpečená strážna služba v počte ako si to vyžadovala veľkosť predajnej plochy, nebolo zabezpečené označovanie niektorých druhov tovaru ochrannými kódmi, nebol zabezpečený kamerový systém, turnikety pri pokladniach, počet zamestnancov bol nedostatočný a pod., súd mal za to, že tieto nedostatky vedú k vyvodeniu záveru, že zamestnanci nemali zabezpečené podmienky na riadny výkon svojej práce a plnenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Súd mal za preukázané splnenie povinnosti uloženej zamestnancovi a to oznamovať zamestnávateľovi nedostatky, ktoré sú mu známe (ako ďalšia podmienka pre možnosť uplatnenia ust. o zbavení sa zodpovednosti zamestnanca za vzniknutý schodok). Súd poukazuje na výpoveď žalovaných, ktorí tiež oznamovali nadriadeným zistené nedostatky na predajni, krádeže, požiadavky na zabezpečenie priestoru predajne a na podporu ich tvrdenia svedčí tiež Kniha evidencie zásahov, predložená žalovanými vo vylúčenom konaní vedenom pod sp. zn. , z ktorej vyplynuli početné záznamy o krádežiach za obdobie roku 2001. Žalovaný v 2. rade sa zúčastňoval aj pravidelných porád s vedením, na ktorých upozorňoval na uvedené nedostatky, zo stany zamestnávateľa však k ich odstráneniu nedošlo. Žalobca v priebehu konania neosvedčil vykonanie žiadnych opatrení na zníženie prípadne zabránenie vzniku schodku napriek tomu, že k vzniku schodku došlo na uvedenej prevádzke aj za obdobie od otvorenia prevádzky (6.12.2000) do 5.2.2001 a to vo výške 1.555.759,- Sk, pričom vzniknutý schodok bol na základe rozhodnutia predstavenstva družstva, podľa vyjadrenia navrhovateľa (č.l. 166 pôvodného spisu) zúčtovaný na ťarchu družstva, nakoľko pri navážaní tovaru a v čase otvorenia hypermarketu bol v týchto priestoroch zaznamenaný zvýšený pohyb iných ako hmotne zodpovedných osôb. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že prevádza hypermaketu bola otvorená v decembri 2000 a i napriek tomu, že za obdobie dvoch mesiacov bol vyúčtovaný schodok v sume 1.555.759,- Sk, právny predchodca žalobcu neučinil žiadne opatrenia na ochranu svojho majetku a ďalšiu inventúru vykonal až po takmer 10 mesiacoch a v čase, keď už niektorí zo žalovaných ukončili pracovný pomer a inventúry sa nezúčastnili. Vzniknuté schodky a ich náhradu riešil zamestnávateľ iba spôsobom vymáhania od hmotne zodpovedných zamestnancov. Z obsahu spisu sp. zn. zároveň vyplynulo, že aj v nasledujúcom období na uvedenej prevádzke HM Jednota 110 dochádzalo k vzniku manka. Inventúrou pokladničnej hotovosti a stavu zásob za obdobie 21.1.2003 do 24.3.2003 bol zistený inventúrny rozdiel - manko spolu v sume 140.764,- Sk.

Ďalšie nedostatky v evidencii žalobcu (a jeho právneho predchodcu) súd zistil aj pri zisťovaní výšky uhradených kaucií a ich započítavaní na jednotlivé schodky, kde žalobca síce preukázal splatenie kaucie u jednotlivých zamestnancov (čo vyplynulo zo mzdových listov), avšak nevedel preukázať u niektorých žalovaných (144 bývalých zamestnancov) v akej výške a na ktorý schodok boli tieto kaucie započítané. Preto i v prípade, ak by sa súd nestotožnil s námietkami žalovaných o nemožnosti riadneho hospodárenia so zverenými hodnotami, nebolo by možné ustáliť výšku náhrady škody pripadajúcu na jednotlivých zamestnancov na schodku pri zohľadnení započítania kaucií, naviac aj s ohľadom na to, že pôvodne zistené manko bolo niekoľkokrát opravované opravnými záznamami, a viacerí zo žalovaných namietali aj skutočnú výšku manka.

V prípade žalovanej v 3. rade (žalobca totiž nepredložil listiny o započítaní vzájomných pohľadávok vo vzťahu ku všetkým žalovaným) žalobca mal oznámiť žalovanej listom označeným ako „Započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov" zo dňa 30.4.2003, že eviduje voči nej pohľadávku (manko) za inventúrne obdobie od 5.2.2001 do 17.11.2001 vo výške 154.250,- Sk a týmto jej jednostranným právnym aktom započítava na túto pohľadávku svoj záväzok voči nej v sume 1800,- Sk, pričom jej zostáva uhradiť zostatok manka vo výške 152.450,- Sk (č.l. 16 pôvodného spisu č. k. ). Následne mal žalobca listom označeným ako „Započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov" zo dňa 30.6.2003 žalovanej v 3. rade oznámiť, že eviduje voči nej pohľadávku (manko) vo výške 154.250,- Sk (t.j. v tej istej výške bez odpočítania sumy 1.800,- Sk) a týmto jej jednostranným právnym aktom započítava na túto pohľadávku svoj záväzok voči nej v sume 108,- Sk, čo predstavuje úrok z kaucií za rok 2002 (č.l. 80 pôvodného spisu sp. zn. ). Žalovaná suma, ktorú si však žalobca voči žalovanej uplatnil je vo výške 147.614,- Sk (154.250,- Sk - 1800,- Sk - 108,- Sk = 152.342,- Sk). V prípade žalovanej v

4. rade mal žalobca listom označeným ako „Započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov" zo dňa 30.6.2003 žalovanej v 4. rade oznámiť, že eviduje voči nej pohľadávku (manko) vo výške 248.982,- Sk a týmto jej jednostranným právnym aktom započítava na túto pohľadávku svoj záväzok voči nej v sume 420,- Sk, čo predstavuje úrok z kaucií za rok 2002 (č.l. 81 pôvodného spisu sp. zn. ). Žalovaná suma, ktorú si však žalobca voči žalovanej uplatnil je vo výške 241.350,- Sk (248.982,- Sk - 420,- Sk = 248.562,- Sk). Nie je teda zrejmé z čoho žalovaná suma pozostáva a na ktoré manko bola kaucia započítaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko má za to, že došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti žalovaných za vznik schodku, keďže v konaní preukázali, že zamestnávateľ im nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, napriek tomu, že bol na uvedené nedostatky upozornený, tieto nedostatky sa vyskytovali opakovane, o čom zamestnávateľ mal vedomosť, pričom medzi uvedenou skutočnosťou a schodkom, ktorý bol zistený, je príčinná súvislosť.

O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. až 7. rade súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. až 6. rade neboli právne zastúpení advokátom a nevznikli im žiadne trovy, súd im trovy konania nepriznal.

Zástupkyňa žalovanej 7. rade vyčíslila trovy konania v celkovej sume 23,18 eur, (2 úkony právnej služby á 400,- Sk, t. j. 13,28 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci, 2x režijný paušál á 136,- Sk, t. j. 4,51 eur), a to za úkony právneho zastúpenia, ktoré mala vykonať do ukončenia advokátskej činnosti. Z pôvodného obsahu spisu sp. zn. však súd zistil, že na žiadosť súdu, zástupkyňa žalovanej v 7. rade oznámila dňa 10.10.2007, ktorých zo 144 žalovaných zastupuje (č.l. 165). Medzi žalovanými však neuviedla aj žalovanú v 7. rade (pôvodne v 25. rade) a súdu predložila splnomocnenie na zastupovanie (t. j. prevzatie zastúpenia) až zo dňa 12.4.2012. V pôvodnom spise sa tiež nenachádza plnomocenstvo udelené žalovanou v 7. rade JUDr. Oľge Pacolákovej ani žiadne jej písomné vyjadrenie. Vzhľadom na to, že zástupkyňa žalovanej v 7. rade ukončila advokátsku činnosť k 31.12.206 nemohol jej súd priznať trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.