Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/45/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky C. T., bytom Košice, T.. I. Č.. X, právne zastúpená JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Národná trieda 72, proti odporcom: 1/ W. T., bytom O. Č.. XXX, 2/ C. T., naposledy bytom O. Č.. XXX, 3/ O. T., bytom O. Č.. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 11, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosti - dom sÚ.. Č.. XXX, O., parc. č. XXX/X vo výmere XXX C. nachádzajúci sa na B. Č.. XXX katastrálne územie O., obec O., okres Prešov, Správa katastra G. a odovzdať ich navrhovateľke do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhala vypratania nehnuteľnosti - dom súp. č. XXX, O. parc. č. XXX/X vo výmere XXX C.X , nachádzajúce sa na LV č. XXX kat. úz. O. obec O. okr. G., Správa katastra Prešov voči odporcom.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. V prípade vypratania navrhovali, aby súd pridelil odporcom bytovú náhradu.

Súd vo veci rozhodol 13.06.2011 rozsudkom, kedy návrhu vyhovel. Voči rozsudku podali odvolanie odporcovia.

Krajský súd svojím uznesením zo dňa 27.10.2011 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol: že v predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, vlastnícky patria žalobkyni a táto si uplatňuje na ne nárok, pretože nemieni ďalej umožňovať bývanie žalovaných v predmetnom rodinnom dome a užívanie týchto nehnuteľností. Toto právo jej nepochybne patrí a vyplýva z ustanovenia , avšak so zreteľom na všetky okolnosti prípadu je potrebné vždy uvažovať nad konkrétnou realizáciou takto definovaného vlastníckeho práva, ako aj nad okolnosťami, ktoré sú s výkonom tohto práva spojené. Vždy je potrebné v súvislosti s uplatňovaním a priznaním určitého práva uvažovať aj s aplikáciou ustanovenia a zvažovať, či konkrétna realizácia a výkon práva nebude v rozpore s dobrými mravmi a taktiež je potrebné vždy skúmať, či nie je namieste aplikovať aj analogicky tie ustanovenia právnych predpisov, ktoré svojou povahou najviac sa približujú riešeniu situácie, ktorá v konkrétnom prípade vznikla.

Je nepochybné, že medzi žalobkyňou a žalovanými nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a v súčasnosti vlastne žalovaní bývajú v predmetnom rodinnom dome len na základe práva bývania, ktoré im vzniklo odvodene od ich rodičov, ktorí sa do predmetného rodinného domu nasťahovali so súhlasom pôvodných vlastníkov nehnuteľností a rodičov matky žalovaných. Toto sa udialo v roku 1984, teda v čase, keď žalovaní boli ešte maloletí. Okolnosť, že sa do tohto rodinného domu zo svojho pôvodného bydliska sťahujú, nemohli teda nijakým spôsobom ovplyvniť, pretože museli nasledovať svojich rodičov a riadiť sa ich pokynmi. Žalovaní sa nijakým spôsobom najmä so zreteľom na svoj vek nezaviazali poskytovať nejakú pomoc alebo opateru svojim starým rodičom, pretože tieto záväzky spočívali na rodičoch žalovaných. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo preukázané žiadne porušenie povinnosti (a ani prevzatie nejakých záväzkov) zo strany žalovaných vo vzťahu k ich starým rodičom alebo vo vzťahu k žalobkyni. Je pochopiteľné, že v predmetných nehnuteľnostiach zostali naďalej bývať, pretože ako bolo vyššie naznačené, mali odvodené právo bývania od okolnosti, že ich rodičia v predmetnom rodinnom dome bývali legálne a to so súhlasom pôvodných vlastníkov.

Preto je v súčasnosti potrebné vážne sa zamyslieť nad otázkou bytovej náhrady pre žalovaných, ak majú z tejto nehnuteľnosti odísť. V konaní totiž doposiaľ neboli odstránené medzery v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré robia tento skutkový stav a odôvodnenie rozhodnutia nepreskúmateľným.

V odôvodnení rozhodnutia totiž súd prvého stupňa sa nezaoberá okolnosťami, kde bývajú rodičia žalovaných a za akých okolností sa odsťahovali z predmetného rodinného domu. Taktiež nie je zrejmé, či žalovaní mali možnosť svojich rodičov nasledovať do iného miesta bydliska a prečo tak neurobili.

V zásade však v súčasnom štádiu konania je možné konštatovať, že prichádza do úvahy analogická aplikácia ustanovenia v súvislosti s analogickou aplikáciou ustanovenia , pretože ide tu o situáciu obdobnú ako v prípade, ak vlastník bytu dáva výpoveď z nájmu bytu nájomcovi, pretože byt potrebuje pre seba alebo pre svojich príbuzných. V takom prípade potom nájomcovi bytu patrí bytová náhrada.

V tomto smere súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho názoru, že ak medzi účastníkmi nebola uzavretá nájomná zmluva, nie je v žiadnom prípade nárok na bytovú náhradu. Ako bolo vyššie naznačené, je potrebné sa zaoberať analogickou aplikáciou právnych predpisov, v primeranom rozsahu a v korešpondencii s ustanovením pojednávajúcim o dobrých mravoch. To sa týka pochopiteľne aj konkrétnej formy a primeranosti bytovej náhrady.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere o konkrétne zistenie všetkých okolností bývania žalovaných v predmetnom rodinnom dome po odsťahovaní sa starých rodičov, zistiť vyššie uvedené otázky týkajúce sa rodičov žalovaných a následne tieto otázky vyhodnotiť z pohľadu analogickej aplikácie právnych predpisov, ktoré je možné takýmto spôsobom aplikovať.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi, spisom tunajšieho súdu XXC XX/XXXX ako aj ostatným spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX kat. úz. O., obec O., Správa katastra Prešov a to rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X o výmere XXX C.. Navrhovateľka poukazovala na to, že už 12 rokov sa celá záležitosť naťahuje. Jedná sa o rodičovský dom, ktorý jej rodičia darovali. V predmetnom dome bývala jej nebohá sestra, ktorá sa mala starať o rodičov, ale napokon sa o rodičov nestarala. Vzťahy sa narušili už dávno predtým, keď jej nebohá sestra a odporcovia bývali so starými rodičmi, ale oni ich z domu vyháňali. Vôbec sa o nich nestarali a všetky tieto okolnosti ohľadne starostlivosti boli už preukazované v konaní XXC/XX/XX. Ona za dom platí daň, ale dom je vo veľmi zlom stave. Treba sa o neho starať, ale nikto sa o neho nestará. Keď bola situácia s rodičmi neúnosná, tak v roku 1998 ich zobrala k sebe do Košíc do bytu. Predtým chodievala za nimi do domu,

navarila im, nanosila drevo a bolo to tak dvakrát do týždňa, pretože sestra a jej deti sa o nich nestarali. Potom ako ich zobrala do Košíc do bytu, tak mama zomrela v roku 2000 a otec v roku 2005. Dovtedy bývali u nej v byte. Navrhovateľka uviedla, že do Radatíc chodí tak 1 - 2 krát do mesiaca, pretože tam má svokru. Do domu však nejde, pretože sa bojí a to svojich synovcov, odporcov. Naposledy bola v dome v roku 2004 po povodniach, keď vynášali veci, niečo sa vyhadzovalo a niečo brali do Košíc. Zo spodu už kľúče nebrala, pretože môžu byť povodne, aby sa tam synovci dostali v prípade núdze.

Odporca v 3. rade uviedol, že v roku 1984 sa presťahovali z bytovky v Prešove do O., že majú dochovať babku s dedkom, a že tam budú bývať. Vzťahy boli riadne, o starých rodičov sa starali a to až do roku 1998. Celá nehnuteľnosť vyzerá tak, že dole sú 2 izby a kuchyňa a hore 3 izby a špajza. V dolných izbách bývala babka s dedkom, oni bývali hore. Kuchyňa bola jedna, tam varila mama. Čo sa týka kúrenia, tak v každej izbe je pec, kde treba kúriť. Uviedol, že keď trebalo kúriť, tak kúrili aj starým rodičom a všetko to fungovalo do roku 1998, kým prišla prvá povodeň a zatopilo dom. Vzťahy sa vyhrotili a navrhovateľka zobrala starých rodičov do Košíc. V dome býva teraz on so svojimi dvoma bratmi, všetci sú slobodní. On má 38 rokov, brat 36 a najmladší má 30 rokov. Žiadne nájomné navrhovateľke neplatia, pretože nebola spísaná žiadna nájomná zmluva.

Navrhovateľka uviedla, že keď konanie XXC/XX/XX bolo ukončené, vyzývala navrhovateľka svoju sestru, aby vypratali predmetnú nehnuteľnosť. Následne jej sestra vážne ochorela, preto nechcela ju vyhadzovať na ulicu. Sestra jej zomrela v júli 2007. Následne sa navrhovateľka pokúšala komunikovať so synovcami, neplatili ani za elektriku, musela ju platiť navrhovateľka, preto ju dala odpojiť. Následne ochorel aj manžel jej nebohej sestry a zomrel v roku 2009. Potom vyzývali odporcov, listy sú pripojené k návrhu, aby dobrovoľne vypratali nehnuteľnosť a až tak podávali návrh na súd.

Odporcovia v 1. a 2. rade neboli vypočutí v konaní. Odporca v 1. rade bol riadne predvolávaný na pojednávanie, no na pojednávanie sa nedostavil. Odporca v 2. rade sa zdržiava na neznámom mieste v cudzine. Jeho bratia odporcovia v 1. a 3. rade neuviedli jeho adresu, preto mu súd ustanovil opatrovníka a to Obec O..

V konaní tunajšieho súdu XXC/XX/XX sa navrhovateľka S. T., nebohá matka súčasných odporcov v 1. až 3. rade domáhala určenia, že má za vypratanie predmetnej nehnuteľnosti právo na bytovú náhradu vo forme primeraného náhradného bytu. Vo veci bolo vynesených viacero rozsudkov. Najvyšší súd SR svojim rozsudkom zrušil v roku 2005 rozsudok krajského súdu a konečný rozsudok krajského súdu je z 15.2.2007, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že má za vypratanie predmetnej nehnuteľnosti právo na bytovú náhradu vo forme primeraného náhradného bytu. Dôvodom na zamietnutie bola v zmysle rozsudku NS SR skutočnosť, že právo na zabezpečenie bytovej náhrady nie je samotne uplatniteľným právom, ale je to len v súvislosti s vyprataním, preto súd nemohol takejto žalobe vyhovieť.

Po zrušujúcom uznesením krajského súdu, súd vykonal vo veci ďalšie dokazovanie. Ohľadne rodičov odporcov súd chce poukázať na svoj predchádzajúci rozsudok, z ktorého vyplýva, že rodičia odporcov zomreli a túto situáciu mal súd preukázanú už na začiatku konania a bola nesporná.

Súd na návrh odporcov vypočul vo veci starostov obce a to bývalého starostu I. J., ktorý bol starostom od roku 1990 do roku 2002, ako aj súčasného D. M. T., ktorý je starostom obce O. od roku 2002.

Svedok I. J. uviedol, že pozná všetkých účastníkov konania. Navrhovateľka je jeho spolužiačka. Pozná aj účastníkov z druhej strany aj ich starých rodičov. Podľa neho problémy nastali, keď boli záplavy v roku 1998. Vie, že tam bol problém medzi babkou a jej dcérou, teda pani T. a jej mamou, že sa tam rozdávali veci z charity a že s tým vznikol nejaký problém v tomto období. Potom sa starí rodičia odsťahovali, ale aký základný problém tam bol, to mu nikto nepovedal. Bol tam pomáhať riešiť aj konflikty, možno dvakrát. Pamätá si, že to bolo po povodniach. Ako starosta vypočul aj jednu aj druhú stranu a snažil sa tie konflikty uhladiť. Odporcov považuje za normálnych dedinských chlapcov.

Súčasný starosta Obce O. M. T. vo svojej výpovedi uviedol, že poznal aj rodičov odporcov, navrhovateľku, pozná odporcov ako aj rodičov navrhovateľky. Prečo sa rodičia odporcov odsťahovali k svojim rodičom J. nevie povedať. Rodičia Katuščákovci žili samostatne. To, že by tam boli nejaké problémy nevedel, aj keď je v nejakom vzdialenejšom príbuzenskom vzťahu. To, že tam boli súdne spory vie, bol aj v predchádzajúcom konaní vypočutý ako svedok a môže povedať len to, čo povedal predtým, že nevidel nejaký problém v spolunažívaní, resp. si ho nepamätá. Nevie ako následne problémy v rodine vznikli a ani nevie prečo, ale vie, že T. neurobili nič, aby sa to urovnalo. Teraz keď tam žijú traja, nerobia s tou nehnuteľnosťou nič. Všetci sú nezamestnaní. Stredný syn išiel do zahraničia, ale či to bolo oficiálne nevie. Zásadne nepreberajú žiadne zásielky a je s nimi ťažká komunikácia. Najstaršieho syna nevidel dlho, stredný syn je teraz doma, ale bol dlhší čas v zahraničí. Najmladšieho naposledy videl pod vplyvom alkoholu a je vtedy s ním ťažká debata. Dokonca ho polícia riešila pre podpálenie trávy. Sú nezamestnaní. On vyhlásil aktivačné práce v obci, ale z nich sa nikto neprihlásil. Občania sa na nich nesťažujú, len je s nimi veľmi ťažká komunikácia a nikto s nimi nekomunikuje, iba keď tak niekto v krčme, nejaká partia rovesníkov.

Navrhovateľka predložila súdu aj ďalšie dôkazy, napr. list svojich rodičov, kde svoju dcéru S. T. s rodinou

- matku odporcov vyzývala, aby v roku 1999 opustili jej rodinný dom, ktorý bol vtedy ešte jej vlastníctvom a to práve z dôvodu neznesiteľnej situácie spolunažívania s nimi v jednom dome.

Vo veci bola vypočutá ďalšia svedkyňa C. K., sestra navrhovateľky. Tá uviedla, že boli štyri deti po rodičoch. Rodičia ostali bývať v rodičovskom dome samy a sestra, matka odporcov bývala s manželom v družstevnej bytovke, ale rodičia jej pomáhali. Oni sa následne dozvedeli, až keď už ich rodičia pozvali bývať do rodičovského domu. Zo začiatku nebol s tým problém, pretože mali dobré súrodenecké vzťahy. Ich mama - pani J. veľmi chcela, aby sa vzťahy sestry s manželom (pani T.Á. zlepšili). Zo začiatku to aj bolo dobré, ale potom sa ten vzťah zhoršoval a keď pred 17. rokmi, keď tam prišla svedkyňa, tak sestra

- pani T. veľmi nadávala na mamu. Ostali z toho šokované, pretože nezvykli takto o rodičoch rozprávať, ani s rodičmi sa takto rozprávať. Vzťahy boli veľmi narušené. Potom ich už len sestra ignorovala a prišli na radu samé incidenty. Dokonca ju raz aj starší syn O. - odporca napadol. Keďže sestra - T.Á. s rodinou odmietla rodičom pomáhať, volala im napr. do Košíc, že mama má horúčku, ale že si vymýšľa, avšak keď prišli, mama mala štyridsiatky teploty. Sestra (T.) jej nepomáhala ani s varením a praním, museli sa striedať, chodiť do O. z Koších, brať pranie do Košíc, variť a podobne. Bolo to veľmi náročné. Napokon sa rozhodli, že ich sestra - navrhovateľka zoberie do Košíc, pretože sa to nedalo takto zvládať. Ich matka (J.) bola veľmi sklamaná zo sestry - T. aj z celého toho, čo sa udialo. Najprv ju chcela vydediť, ale potom sa rodičia rozhodli, že dom darujú po súhlase ostatných súrodencov sestre C. T.. Bolo to určite ešte pred povodňou v roku 1998. Keď prišli po povodniach sestru - T. zaujímali iba poistky, pretože poistky platili oni a sestra sa o to vôbec nestarala, dokonca ani o elektriku a keď prišiel nedoplatok, tak poslali papier do Košíc, aby to oni uhradili, hoci tam bývali a spotrebovávali elektriku oni. Matka (pani J.) bola veľmi sklamaná z tejto situácie, preto darovala dom sestre, pretože chcela vyriešiť situáciu ešte za jej života, aby sa to neťahalo v dedičskom konaní. Ich matka zomrela v júna 2000 a otec v roku 2005.

Svedkyňa uviedla, že dlho by mohla rozprávať o veciach, ktoré veľmi narušovali vzťahy. Na dokreslenie akí sú odporcovia uviedla, že asi pred piatimi rokmi prišiel O. T. za jej synom, ktorý je invalidný dôchodca, pretože je postihnutý a ovplyvnil ho a presvedčil jej syna, aby si na svoje meno zobral telefón od mobilného operátora, ale ten si zobral Rastislav k sebe a jej syn sa k tomu priznal až potom, keď začali chodiť upomienky od mobilného operátora. Musel to potom následne svedkynin syn splácať, bolo to asi 20.000,-Sk. To uviedla na dokreslenie toho, aký odporcovia podľa nej sú. Svedkyňa uviedla, že sa potom chcela synovcovi dovolať, ale keď ju počul v telefóne hneď zložil. Svedkyňa uviedla, že keď sa chceli do domu nasťahovať potom ako zomrel otec odporcov, nebola s odporcami žiadna komunikácia, bolo to problematické a doteraz je s nimi problematické spojiť sa a komunikovať.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , , zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a toto jej vlastnícke právo nebolo nikým v rámci konania spochybnené. Bolo preukázané, že navrhovateľka ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti nemôže užívať predmetnú nehnuteľnosť a nehnuteľnosť užívajú odporcovia v 1. až 3. rade, ktorí sú jej synovci. Z výpovedi odporcu v 3. rade, ale aj z obsahu spisu XXC/XX/XX vyplýva, že všetci odporcovia sa ešte ako deti presťahovali do domu v Radaticiach, ktorý bol vo vlastníctve ich starých rodičov s tým, že ich majú rodičia dochovať. Z výpovede navrhovateľky, ako aj odporcu v 3. rade a zo spisu XXC/XX/XX bolo zrejmé, že vzťahy sa v 90-tych rokoch vyhrotili a k samotnému dochovaniu starých rodičov napokon nedošlo, pretože v roku 1998 ich navrhovateľka presťahovala k sebe do bytu do Košíc, kde aj napokon zomreli. Tieto skutočnosti neboli nikým spochybnené.

Odporcovia však namietali skutočnosť, že im v prípade vypratania patrí právo na bytovú náhradu. S týmto sa však súd nestotožnil. Odporcovia v 1. až 3. rade sú synovia sestry navrhovateľky, ktorá spolu so svojim manželom a deťmi prišla do O. dochovať rodičov, ktorí jej umožnili bývať v predmetnom dome za účelom, že sa o nich postará. Tieto skutočnosti boli preukázané, avšak podľa názoru súdu nie je možné odvodiť z nich nájomný vzťah medzi rodičmi odporcov a rodičmi navrhovateľky.

Aj v zmysle záverov Krajského súdu je nepochybné, že odporcovia nemôžu svoje bývanie v predmetnom rodinnom dome odvodzovať od nájomného vzťahu, pretože ten neexistuje. Krajský súd poukazoval na to, že sa súd musí vyporiadať otázkou, či odporcom nevzniklo právo bývania, keďže ich rodičia v predmetnom rodinnom dome bývali legálne a to so súhlasom pôvodných vlastníkov.

Po doplnenom dokazovaní však súd mal za preukázané, že ani rodičia odporcov, ktorí už medzičasom zomreli, tak ako bolo už vyššie uvedené, nemohli v predmetnom rodinnom dome bývať legálne v čase svojej smrti so súhlasom pôvodných vlastníkov. Podstatné sú časové okolnosti tohto prípadu.

Rodičia odporcov (T.) sa nasťahovali do rodinného domu v roku 1984 s tým, že sa jednalo o rodičovský dom (J.), ktorí boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Rodičia odporcov mali svojich rodičov dochovať a s touto podmienkou, tak ako bolo preukázané svedeckými výpoveďami ako aj výpoveďou samotného odporcu v 3. rade, s touto podmienkou v dome aj bývali. Avšak realita bola iná. Na základe svedeckých výpovedí, pripojeného spisu XXC XX/XXXX je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi odporcov (T.) a starými rodičmi odporcov (J.C.) sa výrazne zhoršili najneskôr v roku 1998, kedy z dôvodu, že im T. neposkytli opateru, boli J. nútení presťahovať sa k navrhovateľke do Košíc. Bolo to v roku 1998, kedy starí rodičia (J.) ako aj rodičia odporcov (T.) ešte žili. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase života starých rodičov J. a života rodičov odporcov už rodičia odporcov nemohli odvodiť svoje bývanie v predmetnom rodinnom dome ako legálne, pretože už v roku 1999 ich starí rodiča (J.), vlastníci predmetnej nehnuteľnosti vyzvali, aby predmetnú nehnuteľnosť do troch mesiacov ku dňu 30.04.21999 opustili a uvoľnili obývané priestory v ich rodinnom dome. Nie je teda možné, aby odporcovia odvodili právo bývania od práva bývania svojich rodičov, ktorí bývali v predmetnom rodinnom dome bez súhlasu pôvodných vlastníkov rodinného domu - starých rodičov Bombových. Nie je teda možné, aby ich právo bývania bolo odvodené od nelegálneho bývania ich rodičov, pretože starí rodičia Bomboví súhlas na

bývanie vo svojej nehnuteľnosti už svojej dcére - T. s jej rodinou nedali, resp. ho zobrali späť a žiadali, aby sa z predmetnej nehnuteľnosti vysťahovala.

Aj následný právny postoj starých rodičov odporcov a pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti - J., že v roku 1998 následne previedli túto nehnuteľnosť na svoju dcéru - navrhovateľku (T.) jednoznačne dosvedčuje to, že pôvodný vlastníci najneskôr v roku 1998 nedali súhlas rodičom odporcov k bývaniu v ich nehnuteľnosti a najneskôr od toho času rodičia odporcov nemali „právo bývania“ a teda nie je ani možné, aby toto právo bývania, ktoré nebolo legálne od roku 1998, odvodili následne po smrti svojich rodičov v rokoch 2007, 2009 odporcovia.

Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel bez povinnosti navrhovateľky poskytnúť odporcom v 1. až 3. rade akúkoľvek formu náhradného bývania.

Podporne na záver súd uvádza, že práve konanie a postoj odporcov voči svojej rodine - uvedené aj v tomto rozsudku, javí sa v rozpore s dobrými mravmi. Ich ignorácia - aj celého tohto konania - bez relevantného dôvodu naznačuje absenciu základnej sociálnej komunikácie a utvárania väzieb v rámci rodiny. V tomto prípade sa nejedná o nenájdenie konsenzu v rámci rodiny, ale o totálnu ignoráciu zo strany odporcov a neochotu riešiť reálne svoju situáciu, a to aj napriek preukázanej ochoty navrhovateľky komunikovať s odporcami a poskytnutého dostatočného časového priestoru (14 rokov).

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.