Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-203-2011.pdf
PDF · 101.85 KB
No categories available
3T/203/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci obžalovanej X. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. mája 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaná X. S., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom K. č. XX, I., nezamestnaná,
s a u z n á v a z a v i n n n ú, ž e
dňa 08. 05. 2007 v čase o 19,30 hod. ako vodička osobného motorového vozidla zn. C. F. ev.č. MA XXXBJ v I. na H. ulici pred domom č. XX v smere do U. D. pri manévri otáčania sa smerom do centra I. vychádzajúc z pravého okraja vozovky nedala prednosť motocyklu zn. H. XXX P. ev.č. XXXAD, ktoré viedol poškodený D. Q., nar. XX. XX. XXXX, v smere od centra mesta I. do obce U. D., čím porušila ustanovenie § 21 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, v dôsledku čoho vyvolala kolíznu situáciu pre poškodeného, ktorý ju nedokázal odvrátiť a zabrániť zrážke, s motocyklom narazil do vozidla obvinenej, v dôsledku čoho utrpel fraktúru rebier na pravej strane hrudníka, pomliaždenie pravého a ľavého pľúcneho laloku, zlomeninu tela 12. hrudného stavca, zlomeninu dolnej časti vretennej kosti s posunom úlomkov a ďalšie zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní do 27. 03. 2008,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, a skutok spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona,
č í m s p á c h a l a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona samostatnému trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému D. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. č. X., I., škodu vo výške 15.719,- €.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení
- N. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. č. XX, D.,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO 35 937 874, Mamateyova č. 17, Bratislava,
- S. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. č. X, I.,
o d k a z u j ú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaná X. S. sa zo spáchania skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, cítila nevinná, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej X. S., výsluchom svedkov D. Q., N. K. a K. K., výsluchom znalcov Ing. O. Z., Ing. X. C. a MUDr. Q. C., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka S. W., podľa § 269 Trestného poriadku vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaná X. S. uviedla, že sa so svojím vozidlom chcela otočiť doľava. Vzhľadom na to, že nechcela brzdiť premávku, vyhodila pravý blinker a zastavila pri pravom okraji vozovky. Keď to situácia v cestnej premávke umožňovala, pozrela do spätného zrkadla i priamym pohľadom za seba, nešli žiadne vozidlá, preto vyhodila ľavý blinker a začala sa otáčať cez pravý jazdný pruh smerom doľava. Po začiatku otáčacieho manévru v tesnej blízkosti zbadala motorokára, ako stojí na jednom kolese. Keď už bola za prerušovanou čiarou, vľavo videla prichádzať vozidlo, pokračovala v otáčaní, auto ju obišlo z pravej strany, následne už zbadala v tesnej blízkosti motocyklistu. K zrážke došlo v strede vozovky. Fakt, že obžalovaná videla vozidlo, a motocykel nie, si obžalovaná vysvetľuje tým, že motorka išla veľmi rýchlo a predbehla to vozidlo. Obžalovaná zastavila vozidlo a vystúpila, ten človek ležal pod motorkou, preto nastúpila opäť do vozidla, otočila kolesá smerom doprava, nakoľko sa zľakla, že mal ruku zakliesnenú pod kolesom.
Svedok D. Q. uviedol, že viedol motocykel rýchlosťou 40 - 45 km/h, keď z pravej strany vozovky bez akejkoľvek signalizácie prudko vybočilo na kraji stojace vozidlo do jeho jazdného pruhu. Svedok sa snažil vyhnúť zrážke naklopením motocykla doľava smerom k stredovej čiare, avšak v opačnom jazdnom pruhu išli vozidlá, nemal sa kadiaľ vozidlu vyhnúť, preto brzdil, a následne došlo k zrážke v pravom jazdnom pruhu. Vyhnúť vozidlu sa chcel preto, lebo predpokladal, že vozidlo bude pokračovať v priamom smere jazdy v pravom jazdnom pruhu, avšak ono sa začalo otáčať. Pred zrážkou neregistroval pred sebou žiadne iné vozidlo, ani žiadne nepredbiehal. Pred jazdou nepožil žiadne omamné látky.
Svedok N. K. viedol motorové vozidlo v opačnom smere jazdy v čase kolízie vozidla obžalovanej a motocykla. Registroval protiidúceho motocyklistu a periférne videl červenú F., ako sa ide otáčať. Nakoľko sa motocyklista blížil do dráhy otáčajúceho sa vozidla, svedok predpokladal, že dôjde k zrážke. K zrážke došlo asi 10 m za vozidlom svedka. Za motocyklom neregistroval žiadne vozidlo, čo bolo vozidlo pred motocyklistom, svedok nevie.
Svedok K. K. išiel v čase pred nehodou pešo do potravín a pozoroval vozidlo, ktoré bolo neskôr účastníkom dopravnej nehody, vo vzdialenosti asi 60 m od neho. Najprv počul zvuk motorky, ktorú neskôr aj zbadal, a videl ako spomenuté vozidlo vošlo do dráhy motocyklistu, ktorý na to reagoval tak, že sa snažil vozidlu vyhnúť vľavo, ale motorka naňho spadla.
Z výpovede svedka S. W. vyplýva, že tento bol v čase skutku držiteľom osobného motorového vozidla, na ktorom jazdil spravidla on, občas ho požičal bývalej družke X. S.. Ďalej sa vyjadril k nákladom na opravu vozidla.
Znalec z odboru doprava cestná, Ing. X. C., uviedol, že vo veci vypracoval dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi, nakoľko vypracovaniu druhého znaleckého posudku predchádzala rekonštrukcia dopravnej nehody, z ktorej vyplynuli technicky významné skutočnosti. Nakoľko verzia obžalovanej o priebehu nehodového deja je odlišná od toho, ako nehodový dej popisoval poškodený, znalec pracoval s dvoma alternatívami možnosti zabrániť nehode. Pri oboch alternatívach boli rovnako ustálené rýchlosti
kolíznych vozidiel, avšak odlišný bol prednehodový dej. Znalec označil techniku jazdy obžalovanej ako extrémnu, s tým, že spôsob otáčania vozovke bol dôvodom pre vznik kolíznej situácie. Obžalovaná mala možnosť nehode zabrániť tak, že by sa otáčala technicky správne, t.j. že by sa pohľadom smerom na I. presvedčila, či je otáčanie na vozovke možné. V takom prípade by musela zistiť, že motocykel sa k nej bezprostredne blíži, a nemohla by sa otáčať. To, že vodička motocykel nepozorovala, resp. ho zbadala až v tesnej blízkosti, potvrdzuje, že sa náležite nevenovala vedeniu vozidla a nepresvedčila sa o skutočnej dopravnej situácii. Jej rozhľadové možnosti boli preverené pri rekonštrukcii, ktorej záverom bolo, že rozhľad bol úplne postačujúci na to, aby pri dôslednom sledovaní premávky včas spozorovala prichádzajúci motocykel a patrične na to zareagovala. Technika jazdy motocykla mala dva nesprávne prvky, a to prekročenie povolenej rýchlosti jazdy - 50 km/h, keď v danom úseku vozovky bolo povolené jazdiť rýchlosťou 40 km/h, a chybné brzdenie, keď vodič nedokázal odhadnúť proporcionalitu brzdenia predného a zadného kolesa, predné koleso prebrzdil a prevrátil sa s motocyklom.
Znalec Ing. O. Z., rovnako znalec z odboru cestná doprava, vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z rovnakých podkladov ako Ing. X. C., vrátane účasti na rekonštrukcii. Z týchto podkladov dospel k záveru, že technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky, ktorá oneskorene reagovala na cyklistu pri otáčaní, kedy ohrozila motocyklistu jazdiaceho za ňou. Otáčanie v čase, keď prichádzal motocyklista vyvolalo pre motocyklistu kolíznu situáciu, ktorý keby brzdil správne, nebol by spadol. Rýchlosť motocyklistu nebola príčinou toho, že spadol. Dohľadové pomery zistené pri rekonštrukcii boli také, že vodička ho musela vidieť bez zreteľa na jeho rýchlosť. Správna technika jazdy obžalovanej by bola taká, že by pri odbočovaní išla k ľavej časti svojho jazdného pruhu, tam by počkala potrebný čas do momentu, kedy by v opačnom jazdnom pruhu nejazdilo žiadne vozidlo, a potom by vykonala otáčací manéver. Keď už sa rozhodla otáčať z pravej časti svojho jazdného pruhu, mala dať prednosť všetkým vozidlám bez ich ohrozenia. Motocyklista narazil so ľavého predného kolesa vozidla. Znalec uviedol, že dospel k rovnakým záverom ako Ing. X. C., čo mu tento pri rekonštrukcii sám ústne potvrdil.
Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, MUDr. Q. C., sa vyjadril k zraneniam poškodeného D. Q., keď uviedol, že tento v rovnakom čase utrpel zranenia uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a že tieto zranenia sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Poškodený bol 2x hospitalizovaný, neskôr sa podrobil vyňatiu kovového implantátu z ľavého zápästia s tým, že liečenie zranení trvalo 1 rok. Znalec sa vyjadril k bodovému ohodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Z listinných dôkazov súd poukazuje najmä na zápisnicu o rekonštrukcii s fotodokumentáciou, zápis o ohliadke motorového vozidla, doklady ku škode, odborné vyjadrenie, náčrtok, osvedčenie o evidencii vozidla, kalkuláciu opravy, evidenčné karty oboch vodičov, správy o povesti obžalovanej a odpis z registra trestov ako aj na podstatný obsah spisu ORP - 586/2 - OVK - BH - 2008 (záznam z miesta dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, plán miesta dopravnej nehody, náčrtok, fotodokumentácia).
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a zistil, že obhajoba obžalovanej, ktorá svoju vinu popierala, spočívala v tom, že v čase, keď vyšla z pravého okraja vozovky za účelom otočenia doľava, dopravná situácia takýto manéver umožňovala, pretože obžalovaná priamym pohľadom i pohľadom do spätného zrkadla skontrolovala situáciu v pravom jazdnom pruhu, motocyklistu nevidela, preto sa začala otáčať, avšak motocyklista sa k nej priblížil takou extrémnou rýchlosťou, že ho zbadala až tesne pred nárazom. Na hlavom pojednávaní však boli produkované len také dôkazy, ktoré obhajobu obžalovanej jednoznačne vyvracajú. Okrem usvedčujúcich svedeckých výpovedí N. K. a K. K. obhajobu obžalovanej vyvracajú aj výpovede znalcov. V tejto súvislosti súd považuje za mimoriadne dôležité skúmanie dohľadových pomerov obžalovanej na danom úseku vozovky, ku ktorým sa vyjadrovali aj znalci z odboru cestná doprava, ktorí sa aj zúčastnili rekonštrukcie. Súd si osvojil zhodné tvrdenia znalcov o absencii podstatných rozdielov v ich znaleckých posudkoch. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že rýchlosť poškodeného motocyklistu bola síce vyššia ako povolená pred začiatkom jeho reakcie, nebola však príčinou vzniku kolíznej situácie. Podľa znalca Ing. O. Z. dokonca musela obžalovaná motocyklistu vidieť pred začiatkom otáčania bez ohľadu na jeho rýchlosť. Znalec Ing. X. C. vyslovene vylúčil extrémnosť rýchlosti motocyklistu, keď v zhode s druhým znalcom ustálil rýchlosť pred začiatkom reakcie na 50 km/h. Vodička mala výhľad na 118 metrov, a pri správnej technike jazdy musela prichádzajúceho motocyklistu vidieť. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že rýchlosť motocyklistu nebola v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Bezprostrednou príčinou toho,
že došlo k zrážke, boli v zmysle znaleckého dokazovania dva hlavné faktory, a to nesprávna technika jazdy obžalovanej, ktorá sa otáčala v čase, keď tadiaľ jazdil motocyklista, a nesprávna technika jazdy poškodeného D. Q., ktorý reagoval na obžalovanú naklopením motocykla a následným nesprávnym brzdením, v dôsledku čoho poškodený stratil stabilitu. Ak by brzdil technicky správne a zachoval priamy smer jazdy, k zrážke by nedošlo, nakoľko by zastavil motocykel pred miestom zrážky. Rovnako, ak by obžalovaná vykonávala otáčací manéver v čase, keď motocykel už prešiel daný úsek vozovky, t.j. ak by mu dala prednosť, tiež by k zrážke nedošlo. Hodnotiac, či boli títo účastníci dopravnej nehody povinní konať takýmto spôsobom, súd dospel k záveru, že obžalovaná vzhľadom na svoje výhľadové pomery mohla a mala prichádzajúceho motocyklistu vidieť, preto bola povinná dať mu prednosť v jazde, a ak motocyklistu nevidela, bolo to zo subjektívnych dôvodov na strane obžalovanej. Naopak, motocyklista vidiac vozidlo obžalovanej, ktoré či už so zapnutou smerovkou alebo bez nej, sa presunulo z okraja vozovky do pravého jazdného pruhu, sa oprávnene domnieval, že vozidlo bude pokračovať v jazde v pravom jazdnom pruhu, t.j. v rovnakom smere ako motocykel, preto sa presunul k stredovej čiare, aby mohol vozidlo obísť, keďže nestačil bezpečne znížiť rýchlosť (k čomu povinný nebol, nakoľko mal prednosť v jazde). K tomuto záveru súd dospel preto, že správny a bežný spôsob otáčania doľava je taký, že otáčací manéver sa začína pri ľavej časti jazdného pruhu. Poškodený zistil, že vozidlo mení smer jazdy smerom doľava, t.j. že sa otáča, v čase, keď už bol v tesnej blízkosti vozidla, a preto reagoval prirodzeným spôsobom, že začal brzdiť. Aj keď v zmysle znaleckého dokazovania reagoval technicky nesprávne, jeho konanie nebolo príčinou vzniku nehody, ale bolo len technicky nesprávnou reakciou na kolíznu situáciu vyvolanú obžalovanou. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dopravnú nehodu zavinila obžalovaná X. S..
Súčasťou skutku, ktorý je obžalovanej kladený za vinu, je aj vznik ťažkej ujmy na zdraví poškodeného D. Q.. Vznik ťažkej ujmy na zdraví bol preukázaný znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že zranenia poškodeného obmedzovali v obvyklom spôsobe života zásadným spôsobom po dobu takmer 10 mesiacov. Tieto zranenia vznikli priamym pôsobením dvoch príčin za situácie, keď pri absencii ktorejkoľvek z nich by k následku nedošlo, tzn. ak by obžalovaná dala prednosť motocyklistovi, neutrpel by zranenia, a ak by motocyklista reagoval technicky správne, zastavil by pred miestom zrážky a následok by rovnako nevznikol. Podľa ustálenej súdnej praxe ak následok vyvolalo viac príčin, treba posudzovať význam každej z príčin k hľadiska vzniku následku. V tejto súvislosti bol súd povinný odlišovať medzi technicky nesprávnym spôsobom jazdy a nedovoleným spôsobom jazdy. Motocyklista síce jazdil technicky nesprávne, avšak v danej dopravnej situácii, keď v jeho dráhe vznikla náhla prekážka, o ktorej nevedel, kam bude smerovať, resp. prirodzene predpokladal, kam bude pokračovať, jeho reakcie boli v prvom rade zákonom dovolené, a v neposlednom rade zodpovedali jeho pudu sebazáchovy. Nemožno od nikoho očakávať, aby v stresovej situácii, ktorú pre neho vyvolal iný účastník cestnej premávky, jednak disponoval odbornými technickými vedomosťami a jednak ich uplatňoval. Naopak, od každého účastníka cestnej premávky sa vyžaduje dodržiavanie jej pravidiel, preto konanie obžalovanej, ktorá nedala prednosť v jazde poškodenému, súd považuje za zásadnú, a z právneho hľadiska jedinú príčinu vzniku následku.
Obžalovaná tým, že nedala prednosť v jazde prichádzajúcemu motocyklistovi, porušila ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, čo súd vzhľadom na okolnosti prípadu a následok vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti, a spôsobila tak ťažkú ujmu na zdraví. Týmto naplnila znaky skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Zavinenie obžalovanej súd vyhodnotil v zmysle § 16 písm. a) Trestného zákona ako vedomú nedbanlivosť, nakoľko obžalovaná ako nositeľ vodičského oprávnenia mala byť svojich povinností znalá a bola povinná ich uplatňovať.
Súd odmietol návrh obžalovanej na doplnenie dokazovania vyžiadaním zdravotnej dokumentácie poškodeného D. Q. za účelom preverenia, či nebol v čase vzniku dopravnej kolízie pod vplyvom omamných látok, nakoľko z vyššie uvedených úvah so zreteľom na priebeh nehodového deja je zrejmé, že ak by tomu tak aj bolo, táto okolnosť by nemala vplyv na zavinenie obžalovanej. Porušenie právnych predpisov poškodeným bolo znaleckým dokazovaním preukázané (rýchlosť jazdy) a rovnako bolo preukázané, že spôsob jazdy poškodeného pred tým, než obžalovaná vyvolala kolíznu situáciu, nebol v príčinnej súvislosti so vznikom kolízie. Obžalovaná ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 02. 04. 2012 navrhla vypočuť Ing. C. H., ktorý vo veci vypracoval prvý znalecký posudok (34/2007), na základe ktorého
bola vec so záverom o technickej nesprávnosti jazdy motocyklistu postúpená na prejednanie priestupku. Vzhľadom na skutočnosť, že výzvu na podanie návrhov na doplnenie dokazovania podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaná prevzala dňa 02. 02. 2012 a obhajca dňa 03. 02. 2012, kedy bola obžalovaná zároveň poučená o tom, že návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré nebudú súdu oznámené v čase doručenia výzvy, súd môže odmietnuť, súd nepovažoval tento návrh za včasný v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku, keď spomenutý znalecký posudok bol súčasťou spisu takmer od začatia trestného stíhania „vo veci“. Preto bez posudzovania dôvodnosti návrhu na doplnenie dokazovania súd tento odmietol. Súd upustil od výsluchu svedkyne A. K., a to na základe zhodného stanoviska prokurátora a obžalovanej.
Obžalovaná X. S. nebola súdne trestaná ani prejednávaná za priestupok, v mieste bydliska požíva dobrú povesť, nemá záznam v evidenčnej karte vodiča. Je osamelou matkou 6 ročného dieťaťa, žije s rodičmi, je nezamestnaná s nárokom na podporu v nezamestnanosti vo výške 300,- € mesačne.
Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona a zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pomer je 1:0.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona. So zreteľom na to, že účelom trestu je jednak potrestať páchateľa so zameraním na jeho prevýchovu, zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti ako aj vyjadriť morálne odsúdenie pri rešpektovaní individuálneho prístupu ku každému páchateľovi trestného činu, súd dospel k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by bolo vzhľadom na odstup času od skutku (5 rokov) a osobu obžalovanej, neprimerane prísne. Obžalovaná nie je cestným pirátom ani kriminálne závadovou osobou, doposiaľ sa do rozporu so zákonom nedostala, teda možno dôvodne predpokladať, že jej konanie bolo ojedinelým excesom. Výchovný vplyv by iste malo uloženie peňažného trestu, ktorý by zodpovedal povahe trestného činu a zavineniu (jedná sa o nedbanlivostný prečin), avšak vzhľadom na osobné pomery obžalovanej je takýto trest nevymožiteľný. Vyhodnotiac okolnosti prípadu a možnosti nápravy obžalovanej, ktoré sú priaznivé, a nie je u nej predpoklad recidívy, súd dospel k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť uložením samostatného trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá, ktorý súd vzhľadom na odstup času uložil na spodnej hranici zákonnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 1 Trestného zákona. Takýto druh trestu spĺňa aj ochrannú funkciu vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej premávky.
V adhéznom konaní si nárok na náhradu škody uplatnili poškodení D. Q., Všeobecná zdravotná poisťovňa, N. Q. a S. W..
Poškodený D. Q. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 15.719,- € titulom bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia poukazujúc na bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku MUDr. Q. C.. Súd skúmal nárok čo do dôvodu a výšky podľa predpisov civilného práva. Škoda poškodenému bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, preto súd aplikoval ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka), podľa ktorých je zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa môže zodpovedná osoba zbaviť len v prípade, že preukáže, že vzniku škody nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 Občianskeho zákonníka. Nakoľko výsledky dokazovania preukazujú, že obžalovaná mohla nehode zabrániť tým, že by viedla motorové vozidlo v súlade so zákonom, objektívne zodpovedá za škodu spôsobenú poškodenému D. Q.. Poškodený bližšie nešpecifikoval, ako dospel k výpočtu škody 15.719,- €, len všeobecne poukázal na znalecký posudok. Znalec MUDr. Q. C. určil, že bodové ohodnotenie úrazu zodpovedá 605 bodov + 35 bodov + 705 bodov, t.j. spolu 1.345 bodov titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd dospel k záveru, že položka 605 bodov zodpovedá sume 6.938 €, a to výpočtom 605b x 345,48 Sk (hodnota bodu do 30. 05. 2007), t.j. 20.9015,40 Sk: 30,126 = 6.938,- €. Ďalšia položka 705 bodov zodpovedá sume 8.781,- €, a to výpočtom 705b x 375,22 Sk (hodnota bodu do 30. 05. 2008), t.j. 26.453,10 Sk : 30,126 = 8.781,- €. Poškodený opomenul zahrnúť do nároku 35 bodov, súd však bol viazaný uplatneným nárokom čo do výšky a nemohol priznať viac, preto podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú k náhrade sumy 15.719,- € (6.938,- € + 8.781,- €).
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., žiadala zaviazať obžalovanú k náhrade škody vo výške 2.921, 58 € titulom nákladov na zdravotnú starostlivosť poškodeného D. Q.. Listinným dôkazom v tejto časti bolo vyčíslenie uhradených platieb za poistenca poisťovne (č.l. 80) a položkovitý rozpis nákladov(č.l. 81). Vzhľadom na skutočnosť, že splnomocnenec poškodeného Mgr. K. H. sa hlavného pojednávania osobne nezúčastnil, bolo by potrebné pre preukázanie dôvodnosti vynaloženia nákladov vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného konania, preto súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného na občianske súdne konanie.
Poškodený N. Q. si titulom škody na motocykli uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 6.575,71 €. Obžalovaná spochybnila výšku škody i aktívnu legitimáciu poškodeného. Nakoľko podľa vyjadrenia D. Q. poškodený N. Q. sa dlhodobo nachádza v zahraničí, a úlohou trestného konania nie je na úkor rýchlosti konania riešiť čiastkové otázky náhrady škody, súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného na občianske súdne konanie.
Nakoniec S. Račan žiadal priznať nárok na náhradu škody vo výške 348,54 €, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov na opravu osobného motorového vozidla, na ktorom v čase nehody jazdila obžalovaná. V tejto súvislosti obžalovaná žiadala doplniť dokazovanie vypočutím zástupcu Komunálnej poisťovne, a.s., v ktorej podľa vyjadrenia obhajcu bolo vozidlo v tom čase poistené. Z dôvodov vysvetlených v predchádzajúcom odseku súd návrh odmietol a odkázal poškodeného na občianske súdne konanie, keď primárnou úlohou súdu na hlavnom pojednávaní je rozhodnutie o vine a treste s tým, že o nárok na náhradu škody súd môže aj v trestnom konaní priznať, ak sú na to splnené zákonné podmienky.