Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/186/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou Mgr. Editou Klapáčovou, v právnej veci S. M. G., J.. X.XX.XXXX, G. W. S., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, na návrh matky: D. G., J.. X.X.XXXX, J., G. H., Š. Č.. XX, za účasti otca: S. G., J.. XX.X.XXXX, G. K., G. W., H. Č.. XXX, Č. V., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti takto

rozhodol:

Z v e r u j e S. M. G., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, zastupovaním a správou majetku sa poveruje matka a otca z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima k rukám matky, vždy do 15 - tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, od 1.8.2010 do budúcna.

Dlžné výživné, vzniklé za obdobie od 1.8.2010 do 30.4.2012 zo strany otca voči maloletému v sume 500 Eur, ktoré súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 15 Eur mesačne, spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, pričom prvá splátka je splatná do 15 - tého dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a mi e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka svojim podaným návrhom zo dňa 23.8.2010 žiadala, aby súd zveril S. M. do jej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu 50 Eur mesačne, čo odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu.

Otec čiastočne s návrhom matky súhlasil. Súhlasil s tým, aby S. M. bol zverený do výchovy matke, nesúhlasil s výškou výživného, preukázal, že je bez práce a živí ho jeho matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou.

Kolízny opatrovník s návrhom matky súhlasil s tým, že výživné doporučuje určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

S. M. pochádza z manželského zväzku. Manželstvo jeho rodičov právne trvá, nebolo rozvedené. Z manželstva pochádzajú štyri deti, z toho tri sú už dospelé a jedno dieťa je S. M..

V spoločnej domácnosti jeho rodičia žili a hospodáril do júna 2010, kedy matka S. M. prestala tolerovať otcovi jeho neveru, aj to, že pil a do spoločnej domácnosti neprispieval. Od tej doby už spolužitie neobnovili. Svoju vyživovaciu povinnosť si otec k maloletému dieťaťu neplní žiadnym spôsobom.

Matka spolu s maloletým dieťaťom a dvoma plnoletými deťmi žijú v dvojizbovom byte, za užívanie ktorého platí 168 Eur mesačne, štvrťročne za odpad 24 Eur a Kábel plus 14 Eur mesačne. Plnoleté deti jej do domácnosti neprispievajú, sú nezamestnaní. Matka má jednu vyživovaciu povinnosť k S. M.. Od roku 2004 je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, poberá dávku v hmotnej núdzi 290 Eur mesačne a rodinné prídavky 20 Eur mesačne. Iný príjem nemá, je vlastníčkou bytu, v ktorom býva. Iný majetok nemá.

S. M. je žiakom 6 triedy základnej školy. Okrem bežných výdavkov, iné výdavky neuviedla. Po odrátaní všetkých nevyhnutných výdavkov jej ostáva 100 Eur mesačne na uhradenie výdavkov pre syna a tiež pre ňu.

Otec býva v Českej republike u svojej matky, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Je bez akéhokoľvek príjmu, bez práce, nemá povolený trvalý pobyt v Českej republike. Na Slovensku poberal dávku v hmotnej núdzi. V Českej republike je od 2/2011.

Do spoločnej domácnosti svojej matky neprispieva, ak potrebuje peniaze, dá mu matka. Má jednu vyživovaciu povinnosť k S. M..

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 36, ods. 1 Zákona o rodine, (1) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu, v súlade s cit., zák. ust. súd zveril S. M. do výchovy a opatery matky, zastupovaním a správou majetku poveril matku, keďže mu bolo preukázané, že sa o maloleté dieťa príkladne stará a zabezpečuje jeho potreby sama, keďže jeho otec si k nemu vyživovaciu povinnosť neplní, aj keď mu to vyplýva priamo zo zákona o rodine. Výšku výživného stanovil vo výške 30 % zo sumy životného minima v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov a majetku, aby bol schopný platiť vyššie výživné. Pokiaľ

sa otec zamestná, alebo získa majetok a bude mať preukázateľne dostatok finančných prostriedkov a majetku, môže matka podať návrh na zvýšenie výživného, keďže na strane otca dôjde k podstatnej zmene pomerov.

Na základe zhora uvedených skutočností v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, keďže matka žiadala určiť výšku výživného pre S. M. vo výške 50 Eur mesačne.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1, písm. a/OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnutie vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti , d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vedci ( )

Ak povinný dobrovoľné nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).