Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/154/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a prísediacich Marty Hrstkovej a Marty Poluchovej v trestnej veci obžalovaného X. G. stíhaného pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa k a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. mája 2012 takto

rozhodol:

Obžalovaný X. G., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom Z. K. č. XXX, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 31. 07. 2010 v čase do 22.30 hod. v obci Z. K. za železničným priecestím smerom na mesto A. po predchádzajúcom vzájomnom konflikte s poškodenými A. O. a A. O. viedol osobné motorové vozidlo zn. W. X., ev.č. A - XXX BX, ktoré nasmeroval na poškodeného A. O., ktorý stihol tesne pred blížiacim sa vozidlom uskočiť za osobné motorové vozidlo zn. K. L., ev.č. BA - XXX FX stojace na krajnici vozovky, o ktorého pravý bok sa zároveň po celej dĺžke s vozidlom otrel, vzápätí sa s vozidlom otočil, a toto v rýchlosti nasmeroval na poškodeného A. O., pričom tento stihol tesne pred blížiacim sa vozidlom uskočiť za stojace vozidlo, do ktorého zadného svetla a ľavých zadných dverí následne narazil, čím poškodenému C. G. spôsobil škodu vo výške 1.060,- €,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného,

- poškodil cudziu vec, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa k v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , , , , k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa , k trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému C. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. č. XX, I., škodu vo výške 4.510,- €

odôvodnenie:

Obžalovaný X. G. učinil o skutku, ktorý mu je kladený za vinu, vyhlásenie podľa , že je nevinný, preto súd vykonal dokazovanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného X. G., výsluchom svedkov C. G., A. O., A. O. a J. M., podľa prečítal svedecké výpovede X. O., W. K., K. P. a A. E., podľa vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný X. G. uviedol, že s rodinou O. má jeho rodina dlhodobé spory. Na D. A. obžalovaného zozadu napadli A. a A. O., ktorí ho po páde na zem ešte dokopali. Obžalovaný nastúpil do svojho vozidla a chcel odísť z D. A., avšak jeho vozidlo zablokoval taxík - L., v ktorom sedeli poškodení. S obžalovaným sedel vo vozidle aj jeho bratranec J. M.. Počas cesty do Z. K. ho poškodení v taxíku prenasledovali. J. M. vystúpil pri železničnej stanici s tým, že si to s nimi vybaví. Obžalovaný pokračoval smerom domov, čo je cca 200 m od železničnej stanice. Od domu obžalovaného tento videl, ako O. J. M. bijú, a to tak, že jeden na ňom kľačal a druhý ho päsťou udieral. Preto išiel zo svojím vozidlom smerom k nim, zvýšil rýchlosť, lebo chcel, aby od M. odskočili a neubližovali mu. Dostal však šmyk, v dôsledku ktorého oškrel taxík a narazil do stromu. Otočil sa a znova išiel smerom k taxíku, vtedy tu už M. nebol, možno do taxíka narazil aj druhýkrát, a obaja poškodení utekali za ním k jeho autu. Potom išiel domov. S poškodenými sedel vo vozidle ešte jeden chlapec. Obžalovaný veľmi ľutuje, čo sa stalo.

Svedok C. G., taxikár, uviedol, že na D. A. ho dvaja muži, ktorí nastúpili do jeho vozidla, inštruovali, aby išiel do Z. K. za vozidlom zn. W. X.. Pri železničnom priecestí v Z. K. ho vyzvali, aby zastavil a išli pešo do uličky. Svedok potiahol s vozidlom kúsok ďalej, aby nestál v križovatke, a zaparkoval na odstavnom parkovisku. O chvíľu videl vo vzdialenosti asi 5 m, ako k jeho autu utekajú tí dvaja zákazníci a za nimi sa veľkou rýchlosťou rútilo vozidlo. Jeden z nich otvoril dvere na taxíku a chcel nastúpiť, ale už nestihol, nakoľko sa rútilo to vozidlo, ktoré následne oškrelo pravý bol auta, zatiaľ čo on uskočil na kapotu. Ten druhý chcel tiež nastúpiť, otvoril dvere, ale tiež nastúpiť nestihol, nejako skočil do auta, nohy mu však ostali visieť na dverách. Dvere sa v dôsledku toho vykrivili, posunul sa stĺpik. Medzi tým, čo prvý odskočil na kapotu a druhý naskočil do auta, vozidlo útočníka sa otočilo o 180 stupňov za taxíkom. Svedok tu v tom čase nevidel žiadnu ďalšiu osobu, viezol len týchto dvoch zákazníkov. Útočník odišiel, a o chvíľu sem prišla biela W., ktorá zastavila za taxíkom, preto svedok naštartoval a vrátil sa aj so zákazníkmi na D. A.. Cestou zavolal políciu. Nevidel, že by jeho zákazníci v Z. K. niekoho bili.

Svedok A. O. uviedol, že dal na D. A. obžalovanému facku z dôvodu neustálych konfliktov medzi ich rodinami. Stretol tu svojho najmladšieho brata X., ktorý mal rozbité ústa a hovoril, že mu to urobili X. a A. G.. Druhý brat A. volal hneď obžalovanému, že čo to má znamenať, a nech si to vybaví radšej s nimi. Svedok videl obžalovaného odchádzať z D. A. na vozidle zn. W. X., a svedok s bratom A. nastúpili do taxíka a išli za obžalovaným, aby si to s ním vybavili. Po príjazde do Z. K. z vozidla obžalovaného vystúpili asi 3 osoby, určite tam bol obžalovaný a J. M., ktorí išli smerom k nim. Obžalovaný mal v ruke palicu. Svedok požiadal taxikára, aby zastavil, a obaja vystúpili z taxíka. A. O. dal M. asi 4 facky a svedok A. O. išiel na obžalovaného. Obžalovaný sa otočil a utekal preč. Medzitým sa taxík otočil a zastavil na opačnej strane. A. a A. O. smerovali k taxíku, ktorý bol v tom čase od nich vzdialený asi 30 m. Zbadali, že sa na nich rúti auto obžalovaného, preto začali k taxíku utekať, nestalo sa to prvý raz, už v minulosti autom zaútočil na ich otca, ktorý bol PN 16 dní. Na rútiace sa vozidlo svedok reagoval tak, že utiekol za kufor taxíka, obžalovaný prešiel popri taxíku a narazil do stromu. Otočil sa a opäť išiel na nich, svedok rýchlo nastúpil, otvoril svojmu bratovi zadné dvere, ale keďže auto obžalovaného už bolo blízko, jeho brat nestihol nastúpiť, pretože bol z vonkajšej strany zadných dverí, a to auto ho nabralo. On vyskočil, preletel cez tie otvorené dvere a dopadol na zem. Postavil sa a rýchlo nastúpil. Prišla bielo - oranžová dodávka, v ktorej sedel A. G., a zozadu narazil do taxíka. Taxikár ich s poškodenými dverami odviezol na

D. A., kde už boli policajti. V taxíku sa s nimi tam aj späť viezol A. A. z A., asi 31 ročný, ktorý sedel vedľa taxikára. Svedok ho v prípravnom konaní neuviedol, nakoľko tento nechcel mať s vecou nič spoločné, a ani by to nepomohlo.

Svedok A. O. vypovedal v podstate zhodne ako jeho brat A. O. s tým rozdielom, že si nebol istý, či obžalovaný mal v Z. K. v ruke palicu, ďalej s tým, že M. nebil, len ho prisadol, aby neútočil, a jeho brat A. čakal, čo sa bude diať. Taxikár zatiaľ prešiel na opačnú stranu a zaparkoval. Svedok kľačiac na M. videl prichádzať z ulice, na ktorej býva obžalovaný, vozidlo obžalovaného a za ním dodávku. Obaja bratia sa premiestňovali k taxíku, keď sa vozidlo obžalovaného na nich vyrútilo. A. O. stihol nastúpiť, obžalovaný mu trafil tenisku, svedok A. O. sa schoval za závoru a presunul sa k dverám taxíka, ktoré jeho brat nechal otvorené, a chcel nastúpiť. Medzitým sa obžalovaný s vozidlom otočil a opäť išiel smerom na nich. Svedok sa nachádzal pred otvorenými dverami taxíka bližšie k prednej časti vozidla, nemal kde uskočiť pred rútiacim sa vozidlom, preto sa odrazil od kapoty, vyskočil hore a dopadol na zem. Mal roztrhané nohavice, odretú kľúčnu kosť a modriny. Vrátili sa na D. A. v rovnakom zložení, ako prišli, t.j. aj s A. A.. Tohto svedok predtým neuviedol, lebo on ani nevedel, o čo ide, dozvedel sa to až cestou späť na D. A..

Svedok J. M. uviedol, že po konflikte obžalovaného s O. na D. A. išli spolu domov vozidlom obžalovaného. Svedok v Z. K. vystúpil a chcel ísť smerom domov, obžalovaný pokračoval v jazde. V tom z auta, ktoré ich predtým na D. A. zablokovalo, vystúpili 3 osoby, z ktorých si pamätá A. a A. O.. Začali svedka biť do oblasti tváre a potom ho na zemi kopali a bili. Keď svedok ležal zohnutý na zemi a držal si hlavu, počul túrovanie motora. Pozrel smerom doľava a videl, že jeden z útočníkov uteká k ich autu. Svedkovi sa podarilo vyšmyknúť a utekal smerom domov. Nič viac už nevidel, len o chvíľu počul náraz.

Výpoveď svedka J. M. sa odlišovala od jeho tvrdení v prípravnom konaní, kedy skutok popísal tak, že videl obžalovaného vo vozidle, postavil sa do stredu cesty, aby ho zastavil, medzitým útočníci utekali k taxíku, obžalovaný prešiel okolo neho. Svedok kúsok odskočil, a obžalovaný prešiel s vozidlom popri poškodených. Nemohol do nich naraziť, nakoľko oni utekali poza stánok.

Rozpory vo výpovediach svedok odôvodnil tak, že keď sa poškodeným vymanil a utekal smerom domov, obzrel sa a videl poškodených utekať okolo stánku.

Svedka A. G. súd predvolal na hlavné pojednávania, avšak od jeho výsluchu upustil z dôvodu, že svedok neuposlúchol výzvu súdu, aby pred začatím výsluchu obžalovaného a svedkov opustil pojednávaciu miestnosť, čím bola zmarená možnosť vypočuť svedka zákonným spôsobom.

Rovnako súd upustil od výsluchu svedka obhajoby J. B., ktorý v prípravnom konaní odmietol vypovedať a následne na hlavnom pojednávaní obžalovaný na jeho výsluchu netrval.

Na hlavnom pojednávaní vznikli indície, že skutok pozorovala ďalšia osoba - istý A. A., ktorého sa však súdu napriek vykonaným šetreniam nepodarilo ustáliť.

Z výpovede svedka X. O. vyplýva, že v inkriminovaný deň mal na D. A. konflikt s A. G., ktorý ho fyzicky napadol.

Svedok W. K., ktorý bol v ten večer u A. G. v Z. K. spolu s A. priateľkou P., uviedol, že obžalovaný volal A. G., že ho prepadli O., a že ho bijú. Svedok vyšiel pred dom, obžalovaný prišiel svojím autom, a vzápätí zase odišiel. Svedok nevidel, či ide smerom späť na D. A. alebo k železničnej stanici.

Svedkyne K. P. a A. E. potvrdili, že obžalovaný dostal na D. A. od A. O. facku, v dôsledku ktorej spadol na zem, Postavil sa a utiekol.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o ohliadke miesta činu, náčrtok miesta činu, fotodokumentáciu, doklady od vozidiel, výpis zo živnostenského registra, doklady ku škode, daňové priznanie, vyjadrenie SKP, správy o povesti a odpis registra trestov obžalovaného.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že nebolo sporným, že medzi obžalovaným a poškodenými nastal na D. A. konflikt, ktorý pokračoval tak, že všetci aktéri sa presunuli do Z. K., kde došlo k tomu, že obžalovaný nasmeroval vozidlo na poškodených A. a A.

O., ktorí museli pred ním uskočiť, pričom došlo k poškodeniu taxíka. Tieto skutočnosti vyplývajú zhodne z výpovede obžalovaného, poškodených aj svedka J. M. a udalosti v Z. K. potvrdil aj taxikár C. G.. Obhajoba obžalovaného spočívala v podstate v tom, že jednal v krajnej núdzi, keď zachraňoval svojho bratranca J. M. pred ujmou na zdraví spôsobenou poškodenými. Zo svedeckých výpovedí poškodených, C. G., dokonca aj J. M. však vyplýva, že obžalovaný zaútočil vozidlom na poškodených v čase, keď sa svedok M. v ich tesnej blízkosti nenachádzal, teda mu útok naňho už netrval, ani nehrozil, preto je vylúčené, že obžalovaný konal v krajnej núdzi v zmysle . Ak by aj sledoval odvrátenie nebezpečenstva hroziacemu J. M., čo však bolo vyvrátené, spôsob a povaha jeho konania boli také, že vystavil poškodených nebezpečenstvu ohrozenia ich života, preto je obžalovaný za svoje konanie plne trestne zodpovedný. Uvedenému nasvedčuje aj fakt, že po útoku na prvého z poškodených vykonal so svojím vozidlom otáčací manéver, kedy mal časovú možnosť opätovne si uvedomiť nebezpečenstvo svojho konania a upustiť od neho bez ujmy pre kohokoľvek, avšak neurobil tak, ale snažil sa zraziť aj druhého z poškodených. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená a skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný tým, že nasmeroval vozidlo na telo poškodených takou rýchlosťou, že sa im podarilo tesne pred vozidlom uskočiť, naplnil znaky skutkovej podstaty pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa . Jeho úmysel spôsobiť poškodeným ťažkú ujmu na zdraví vyplýva z okolností skutku a nástroja, ktorý pri útoku použil (vozidlo), keď je vylúčené, aby opakovaným útokom vozidlom na telo človeka páchateľ smeroval k tomu, aby spôsobil poškodenému „len“ ublíženie na zdraví, t.j. kratší čas trvajúcu poruchu zdravia bez poškodenia životne dôležitých orgánov. K ťažkej ujme na zdraví u poškodených nedošlo, preto je potrebné konštatovať, že zločin ublíženia na zdraví podľa obžalovaný spáchal v štádiu pokusu podľa . Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa , čo súd vyvodil zo spôsobu spáchania trestného činu, ako aj z toho, že po útoku na prvého z poškodených sa obžalovaný s vozidlom otočil, a následne nasmeroval vozidlo na druhého poškodeného, t.j. jeho konanie bolo mienené a cielené na porušenie zákonom chránených záujmov.

Popri pokuse ublížiť na zdraví poškodeným obžalovaný poškodil aj taxík, na ktorom spôsobil škodu vo výške 1.060,- € podľa listinných dôkazov, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa , pri ktorom súd zavinenie obžalovaného vyhodnotil ako nepriamy úmysel v zmysle , a to z dôvodu, že pohybom vozidla na osoby nachádzajúce sa v tesnej blízkosti iného vozidla musel byť uzrozumený s tým, že môže dôjsť aj k poškodeniu tohto vozidla.

Konanie obžalovaného, ktoré súd subsumoval pod skutkové podstaty vyššie uvedených dvoch trestných činov, tvorilo jeden neoddeliteľný celok s jednotnou pohnútkou, miestom, časom a spôsobom spáchania trestných činov, preto súd konštatuje, že oba trestné činy obžalovaného tvoria jeden skutok, a obžalovaný ich spáchal v jednočinnom súbehu.

Obžalovaný X. G. bol dva razy súdne trestaný, prvé odsúdenie má zahladené, a druhý raz bol odsúdený v roku 2006 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý vykonal. V roku 2010 spáchal priestupok v cestnej premávke, za ktorý bol sankcionovaný pokutou vo výške 200,- €. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Súd v zmysle zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď nepriznal obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú v , nakoľko obžalovaný síce svoje konanie verbálne oľutoval, avšak nepriznal sa, čo je v zmysle podstatou tejto poľahčujúcej okolnosti, keď sa má za to, že páchateľ vykonal istú sebareflexiu a nadobudol kritický postoj k svojmu konaniu. U obžalovaného sú dané 2 priťažujúce okolnosti, a to podľa - spáchal viac trestných činov, a podľa - už bol za trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 0:2.

Obžalovaný spáchal dva trestné činy v jednočinnom súbehu, preto bolo potrebné uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v . Prísnejším zákonným ustanovením zbiehajúcich sa trestných činov je ustanovenie , ktorého trestná sadzba je 4 až 10 rokov. Z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností bolo potrebné podľa

ods. 4 zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o ?, kedy vznikne trestná sadzba 6 až 10 rokov. Prihliadajúc na okolnosti predchádzajúce skutku, konkrétne dlhodobé konflikty medzi rodinou obžalovaného a poškodených, ako aj okolnosti bezprostredne predchádzajúce skutku, t.j. fyzický konflikt na D. A., v ktorom obe strany pokračovali aj po opustení D. A., resp. tento poškodení opustili vyslovene preto, aby svojím konaním nadviazali na potýčku z D. A., boli pripravení na útok na obžalovaného, ako aj na štádium zločinu, keď k následku nedošlo, by uloženie trestu odňatia slobody čo i len na spodnej hranici trestnej sadzby bolo neprimerane prísne. Súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to vo výmere 3 roky, ktorý jednak zodpovedá závažnosti konania obžalovaného a následku, a bude spĺňať najmä výchovnú funkciu trestu. Neprichádza do úvahy podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody, keď predchádzajúci krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý obžalovaný vykonal, sa minul svojmu účinku. Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Nakoľko obžalovaný sa dopustil zločinu pri vedení motorových vozidiel, a vozidlo použil ako nástroj, teda zneužil svoje vodičské oprávnenie, bolo potrebné mu uložiť podľa , aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá. Vzhľadom na súčasné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na spodnej hranici zákonnej sadzby.

V adhéznom konaní si poškodený C. G. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.510,- € titulom ušlého zisku za obdobie od 01. 08. 2010, t.j. odkedy nemohol v dôsledku totálnej škody na vozidle vykonávať činnosť taxikára, do 31. 12. 2011, keď nasledujúci deň sa zamestnal. Vychádzajúc z daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, kedy poškodený vykazoval zisk 10.824 €, t.j. 902,- € mesačne v priemere, súd vynásobil priemerný čistý mesačný príjem poškodeného počtom mesiacov, kedy v dôsledku škody nepracoval, t.j. 902 x 5, a podľa na základe listinných dôkazov zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 4.510 ,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.