Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-114-2012.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/114/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO 35 697 270 proti odporcovi: C. T., nar.X.X.XXXX, bytom E. O. , ul.C. Č..XXX/XXX o zaplatenie sumy 992,75 eura s prísl. takto:
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 610,29 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.7.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 36,30 eura a to všetko v splátkach po 50 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 992,75 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že dňa 27.4.2006 a dňa 8.11.2006 uzavreli zmluvy o pripojení, podľa ktorých odporca využíval jeho telekomunikačné služby a boli mu zapožičané SIM karty, pričom odporca si riadne neplatil za poskytnuté služby a za obdobie od 21.2.2008 do 23.4.2008 a vznikol mu nedoplatok v sume 162,90 eura a okrem toho je odporca podľa zmlúv povinný zaplatiť zmluvnú pokutu spolu v sume 829,85 eura.
Odporca potvrdil, že mu boli poskytnuté mobilné telefóny na základe uzavretých zmlúv, avšak faktúry prestal platiť z dôvodu zhoršenia finančnej situácie a požiadal, aby mu bolo umožnené zaplatiť pohľadávku v splátku po 50 eur mesačne, keďže je na invalidnom dôchodku a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a ostatným spisovým materiálom a zistil, že účastníci dňa 27.4.2006 uzavreli zmluvu o pripojení č.A 2371568, podľa ktorej navrhovateľ poskytoval odporcovi telekomunikačné služby a okrem toho mu odpredal mobilný telefón zn.LG KG220 za kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 eura). Súčasťou zmluvy o pripojení bol dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 27.4.2006 , pričom v bode 2.4 tohto dodatku bolo dohodnuté, že v prípade porušenia niektorej povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 tohto článku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Sk (331,94 eura). Zároveň účastníci dňa 8.11.2006 uzavreli zmluvu o pripojení č.A 2620810 spolu s dodatkom k tejto zmluve , podľa ktorej bol odporcovi poskytnutý účastnícky program Paušál 399,- Sk a bol mu odpredaný mobilný telefón zn.SONY ERICSSON W300i za kúpnu cenu 1,- Sk a v bode 2.5 dodatku bolo dohodnuté, že v prípade porušenia
niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku je účastník povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- Sk (497,91 eura).
Odporca riadne neplatil za telekomunikačné služby od 21.2.2008 do 23.4.2008 a vznikol mu nedoplatok v sume 162,90 eura, pričom navrhovateľ ho písomne vyzval na zaplatenie uvedenej sumy dňa 18.6.2008 a taktiež si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 829,85 eura podľa dodatkov k zmluvám o pripojení.
Podľa § 43 ods.1 Zákona č.610/2003 z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadi potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ods.2, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods.4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 992,75 eura spolu s úrokom z omeškania je dôvodný iba čiastočne. Je nesporné, že účastníci uzavreli zmluvy o pripojení spolu s dodatkami, na základe ktorých boli odporcovi odpredané mobilné telefóny a odporca na základe uzavretých zmlúv využíval služby navrhovateľa, avšak za tieto riadne neplatil a preto mu za obdobie od 21.2.2008 do 23.4.2008 vznikol nedoplatok vo výške 162,80 eura , ktorý odporca neuhradil ani na základe písomnej výzvy navrhovateľa zo dňa 18.6.2008. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj zaplatenie zmluvnej pokuty spolu vo výške 829,85 eura s poukazom na dodatky k zmluvám o pripojení, v ktorých bola v jednom prípade dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Sk a v druhom prípade vo výške 15.000,- Sk. Je nesporné, že inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 OZ. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je ako z povahy veci vyplýva obtiažne splniteľný len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty ako i jej výšky je zásadne vecou vzájomnej
dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.
I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, upravenej v I.časti 5.hlavy Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia prejednávaných zmlúv determinovalo spotrebiteľské zmluvy ako kúpne zmluvy, zmluvy o dielo alebo iné odplatné typy zmlúv upravené v 8.časti tohto zákona a zmluvy podľa § 55 pokiaľ sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé typy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, ktorej predaj resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou , pretože nemôže vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ustanovenie § 53 OZ, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods.2 OZ). Naviac ustanovenie § 54 OZ zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy niet pochýb o tom, že zmluva uzatvorená účastníkmi konania je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou a tým sa pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa v tomto konaní zároveň otvoril priestor pre tzv.súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a to i vo vzťahu k dojednaným zmluvným pokutám.
Je nesporné, že pri uzatváraní zmlúv o pripojení a ich dodatkov medzi účastníkmi odporcovi boli poskytnuté mobilné telefóny za zvýhodnenú cenu, pričom v jednom prípade predstavovala cena mobilného telefónu sumu 198,83 eura a v druhom prípade sumu 248,62 eura a oba mobilné telefóny boli odporcovi predané za sumu 0,03 eura. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto závisela od hodnoty telefónu , pričom odporca si mohol mobilný telefón odkúpiť bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie plnenia povinností počas doby viazanosti, resp. si mohol vybrať lacnejší telefón za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená nižšia zmluvná pokuta. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok je zabezpečená individuálnosť dohody a teda podľa názoru súdu dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu a plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody , čo znamená , že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody jej uplatnenie je dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody. Súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa ohľadom zmluvnej pokuty vychádzal z toho, že ustanovenia o zmluvných pokutách v zmluvách o pripojení nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože odporca mal v zmluve a dodatku jasne vymedzené povinnosti účastníka, ktoré musí dodržiavať a musel si byť vedomý, že v prípade porušenia týchto dohodnutých povinností je povinný zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Súd však bral pri rozhodovaní do úvahy aj skutočnosť, ohľadom výšky predajnej ceny mobilných telefónov, ktoré boli poskytnuté odporcovi a mal za to, že priznanie zmluvnej pokuty ako rozdielu medzi predajnou cenou a kúpnou cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcovi odpredaný, je dôvodné a preto priznal navrhovateľovi v prípade zmluvy o pripojení zo dňa 27.4.2006 zmluvnú pokutu do výšky 198,80 eura (predajná cena 198,83 eura a akciová cena 0,03 eura) a v prípade zmluvy o pripojení zo dňa 8.11.2006 zmluvnú pokutu do výšky 248,59 eura (predajná cena telefónu 248,62 eura a akciová cena 0,03 eura) . Vo zvyšku nad priznanú časť zmluvnej pokuty súd návrh ako nedôvodný zamietol, pretože považoval priznanie zmluvnej pokuty v plnej výške v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.1 OZ a teda nad priznanú zmluvnú pokutu považoval
ustanovenia dodatkov k zmluvám o pripojení v tejto časti za neplatné podľa § 39 OZ, pretože sa tieto ustanovenia priečia dobrým mravom, nakoľko zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške nad predajnú cenu mobilného telefónu už možno považovať za rozpor s dobrými mravmi.
Vzhľadom k tomu, že súd považoval návrh navrhovateľa dôvodný v časti zaplatenia sumy 162,90 eura za neuhradené služby ako aj v časti zmluvných pokút do výšky 447,39 eura, (198,80 eura a 248,59 eura) tak zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 610,29 eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 3.7.2008 do zaplatenia, nakoľko odporca sa dostal do omeškania s úhradou jednotlivých faktúr a napriek výzve navrhovateľa zo dňa 18.6.2008 pohľadávku v stanovenej lehote nezaplatil a preto podľa § 517 ods.2 OZ a § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. je povinný zaplatiť aj úrok z omeškania.
Vo zvyšku nad priznanú sumu 610,29 eura súd návrh zamietol z dôvodov vyššie uvedených.
Podľa § 160 ods.1 OSP súd povolil odporcovi zaplatiť priznanú pohľadávku ako aj náhradu trov konania v splátkach po 50 eur mesačne ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko odporca nie je schopná zaplatiť pohľadávku v hotovosti , keďže je na invalidnom dôchodku a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 O.s.p. tak, že náhradu trov pomerne rozdelil podľa úspechu účastníkov v konaní, pričom navrhovateľ mal v konaní úspech do výšky 61 % (bolo mu priznaných 610,29 eura z pôvodne uplatňovaných 992,75 eura, čo predstavuje približne 61 %) a preto má nárok na náhradu trov konania do tejto výšky a teda zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 59,50 eura predstavuje 61 % sumu 36,30 eura , pričom na strane odporcu, ktorý mal úspech v konaní do výšky 39 % nevznikli v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 36,30 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .