Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-5T/186/2011

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou Mgr. Marcelou Kosovou v trestnej veci obžalovaného C. T., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.05.2012, takto

rozhodol:

Podľa súd trestnú vec obžalovaného C. T., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v H., trvale bytom H., U. X, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. v znení . na tom skutkovom základe, že:

obvinený C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. č. X dňa 14.09.2010 v čase okolo 23,00 hod. v H. na U. ul. č. X v byte fyzicky napadol svoju bývalú manželku H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., U. ul. č. X, a to tak, že po predchádzajúcej hádke ju jeden krát udrel do oblasti tváre, následne došlo k poraneniu poškodenej v oblasti rebier, čím jej boli spôsobené zranenia a to pomliaždenie pravej strany hrudníka, ktoré si vyžiadali lekárske vyšetrenie s práceneschopnosťou od 16.09.2010 do 01.10.2010, t.j. 15 dní, pričom uvedené zranenia ako aj dĺžka a spôsob liečenia boli potvrdené aj znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia I.. I. H., vo vypracovanom znaleckom posudku,

p o s t u p u j e

Obvodnému úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Staromestská 6, Bratislava,

na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa v znení neskorších predpisov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V dňa 28.11.2011 pod sp. zn. podal na obv. C. T. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného C. T., poškodenej svedkyne H. T., prečítaním výpovede svedka C. T. ml., výsluchom svedka M. H., znalkyne I.. I. H., znalca N.. I.. C. Y. C.., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, správ a povestí na obžalovaného a odpisu registra trestov.

Obžalovaný C. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzťahy s bývalou manželkou sú veľmi zlé, všetko sa to začalo po rozvode, kedy vyhlásila, že sa mu pomstí. Svoju bývalú manželku nenapadol nikdy v minulosti, ani teraz. Ona bola tá, ktorá na neho zaútočila popolníkom v čase, keď sedel v obývačke na posteli, ako sa bránil tak ho udrela po čele a poškriabala na ruke, mal dotrhané pyžamo, vysypala mu obsah popolníka do postele. Potom, keď odchádzal zo spálne ani nevie, čo sa presne na chodbe udialo, bola tam kuca-paca. Bolo to rýchle, keď sa otočil, ona už bola za ním, on sa snažil zobrať jej popolník z

ruky, vykrývať jej útok. Nevie presne, či jej najskôr zobral popolník a potom sa udrela, alebo naopak. Ako náhle sa udrela, tak prestala. Povedal jej, nech pokojne zavolá políciu, ale ona zatelefonovala synovi. Tento asi po 15 minútach prišiel a spýtal, čo sa stalo. Obžalovaný mu povedal, aby sa spýtal matky a ukázal mu dotrhané pyžamo a ako mu vyzerá posteľ po tom, čo mu tam hodila popolník plný špakov. Obžalovaný ani nevedel, že boli u lekára. Na druhý deň stretol v obchode pána H., ktorý sa ho spýtal čo má na čele, na čo mu povedal, že ho napadla bývalá manželka. Tento sa ho spýtal, prečo nešiel k lekárovi a na políciu, on mu povedal, že jej nechce robiť zle.

Poškodená svedkyňa H. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný ju najskôr napadol v obývačke, keď ju udrel päsťou alebo dlaňou do ľavej alebo pravej strany tváre, spadla na gauč a odleteli jej okuliare. Potom na ňu zaútočil na chodbe tak, že ju karatistickým kopom kopol do hrudníka. Hodilo ju o stenu, vyrazilo jej dych a padla na zem a nejako sa dostala do spálne, odkiaľ zavolala synovi. Spôsobil jej modrinu na tvári, ktorá v podstate nastála za nič - objavila sa až 17.09.2010, kvôli tomu kopu nevedela chodiť, nadýchnuť sa, najlepšie jej bolo v pololeže. Trestné oznámenie podala až neskôr, lebo sa na to necítila a potom mala veľa práce. Z obžalovaného strach nemá, len sa mu snaží vyhýbať.

Svedok M. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si všimol v ten deň zranenia na tvári obžalovaného - na čele aj na ruke. Spýtal sa ho, čo sa mu stalo, povedal, že ho napadla bývalá manželka popolníkom. Myslí, že uviedol, že ho mala napadnúť, hodiť mu popolník do postele a roztrhať pyžamo. Tvrdil, že sa vyslovene bránil, že sa zakryl rukou, aby ho druhý krát netrafila do hlavy. Nevie, či mali medzi sebou fyzické spory, raz bol svedkom, ako mu poškodená urobila žiarlivostnú scénu.

Z prečítanej výpovede svedka C. T. mladšieho z prípravného konania vyplýva, že mu telefonovala matka

- poškodená, aby hneď prišiel domov, lebo ju otec kopol a ona nevie chytiť dych. Po jeho príchode sa matka sťažovala, že nevie chytiť dych, bolí ju hrudník a bola roztrasená. Šiel za otcom - obžalovaným, aby mu vynadal. Tento mu ukázal, že má v posteli špaky a všimol si, že má roztrhané tričko, v ktorom spáva. Tiež mal niečo na ruke a čele - mal tam odratú kožu. Matka sa ho spýtala, čo má robiť, on jej povedal, že nech robí čo chce, nech zavolá na políciu a spýta sa, čo má robiť. Potom išiel so psom von za priateľkou, keď sa vrátil, matka ho požiadala, aby ju odviezol na ošetrenie. Do nemocnice prišli niečo po polnoci.

Z lekárskej správy zo dňa 15.09.2010 o 02.34 hod vyplýva, že pacientka uvádza, že ju kopol bývalý manžel do pravej časti hrudníka, od kedy má bolesti. Objektívne je uvádzaná oblasť bez opuchu, hematómu, dotyková bolestivosť v oblasti 8-11 rebra v oblasti prednej až zadnej pazušnej čiary. Bol odporučený kľudový, šetriaci režim, kontrola u obvodného chirurga o 3 dni. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že poškodená bola PN od 16.09.2010 a práce schopná bola od 01.10.2010.

Znalkyňa I.. I. H. na hlavnom pojednávaní prezentovala znalecký posudok, ktorý na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní vypracovala ohľadne poranení poškodenej. Čo sa týka dĺžky PN u poškodenej, poukázala na to, že išlo o pohmoždenie pravej strany hrudníka, kedy lekár určí dĺžku PN výslovne na základe subjektívnych pocitov bolesti pacienta. Čo sa týka lekárskych správ uviedla, že ošetrujúci lekár na jej požiadanie vypracoval doplňujúce správy. Ohľadne možného mechanizmu vzniku zranenia na hrudi uviedla, že sa uvádza bolesť v oblasti 8 až 11 rebra vpravo, čo je dotyková bolesť zodpovedajúca veľkosti dlane. Pripustila, že je možný aj iný mechanizmus zranenia hrudníka poškodenej, a to udretie o stenu.

Znalec N.. I.. C. Y. C.. na hlavnom pojednávaní prezentoval znalecký posudok, ktorý na požiadanie obžalovaného vypracoval ohľadne poranení poškodenej. Uviedol, že čo sa týka dĺžky PN, v zdravotnej dokumentácii neboli uvádzané žiadne subjektívne potiaže, teda nie je možné vylúčiť, že bolesť u poškodenej trvala aj menej ako 13 dní, ktoré uvádzal v lekárskom posudku. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia hrudníka poškodenej, vzhľadom na to, že v zdravotnom zázname neboli popísané žiadne ďalšie následky na povrchu kože, odrenina, podliatina - nedá sa presne a bližšie charakterizovať zraňujúci predmet. Nebolo popísané zranenie, bola uvedená iba diagnóza, dá sa iba konštatovať, že zraňujúci predmet bol tupého charakteru, bez hrán a výstupkov, pôsobil len povrchovo, nie príliš intenzívne, lebo nedošlo k poškodeniu kostených štruktúr, rebier. Jediným prejavom bola bolestivosť v danej oblasti. Takýto špecifický následok mohol vzniknúť aktívnym mechanizmom - úderom, alebo

pasívnym mechanizmom - nárazom. Ohľadne modriny na tvári poškodenej uviedol, že v čase prvotného ošetrenia poškodenej už museli byť na tvári viditeľné buď opuch alebo modrina, pretože na tvári sa takéto zranenie po takom čase už musí prejaviť, avšak nič také sa v správe neuvádza.

Súd predovšetkým poukazuje na to, že nedefinuje ublížením na zdraví každú poruchu zdravia, ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie však jediným ani rozhodujúcim. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného, resp. pracovná neschopnosť musí trvať najmenej sedem dní, ale pri súčasnom splnení všetkých ďalších kritérií. Správne právne závery o tom, akú povahu má ublíženie na zdraví a či vôbec ide o takéto ublíženie v zmysle Tr. zák. alebo len o drobné ublíženie na zdraví vykazujúce napr. znaky priestupku, resp. aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku páchateľa hrozilo, môže súd urobiť len na základe lekárskeho zistenia alebo posudku, ako i zo spôsobu mechanizmu vzniku zranenia ustáleného znalcami, pričom pre závery súdu nie je smerodajné, ako sa poškodený po útoku zdravotne subjektívne cítil. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých došlo k útoku, na jeho intenzitu, či a aký predmet páchateľ na útok použil, musí sa preukázať, že úmysel

smeroval k ublíženiu na zdraví a tiež to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku. V týchto súvislostiach je nevyhnutné všestranne objasniť spôsobený následok, skúmať či ťažkosti uvádzané poškodeným zodpovedajú lekárskemu zisteniu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia jeho výsledkov jednotlivo i v súhrne dospel k jednoznačnému záveru, že konaním obžalovaného opísaným v upravenej skutkovej vete tohto uznesenia oproti podanej obžalobe, neboli splnené všetky zákonné znaky žalovaného prečinu ublíženia na zdraví. Dokazovaním bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k incidentu a konfliktu, ktorý (ako i sama poškodená uviedla vo vzťahu k jeho počiatku), v podstate vyprovokovala ona. Vo vzťahu k vzniku zranenia znalkyňa I.. H. uviedla, že je možný aj iný mechanizmus vzniku jej zranenia, a to udretie poškodenej o stenu. Uviedla ďalej, že lekár v takýchto prípadoch určí dĺžku PN výslovne na základe subjektívnych pocitov bolesti pacienta. Znalec I.. N.. C. Y., C.. Uviedol, že v zdravotnej dokumentácii neboli uvedené žiadne subjektívne potiaže poškodenej, pokiaľ takéto boli, mali byť uvedené v tejto dokumentácii. Akýkoľvek nález, i negatívny, je potrebné v zdravotnej dokumentácii uviesť, čo má veľký vplyv na správne posúdenie ublíženia na zdraví. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, rovnako ako znalkyňa I.. H. uviedol, že zranenie mohlo vzniknúť i pasívnym mechanizmom

- nárazom. Tento záver korešponduje i s vyjadrením samotného obžalovaného, ktorý sa okrem iného účinne bránil tým, že v žiadnom prípade nenapadol poškodenú tak, že by ju kopol do hrudníka. Čo sa týka zranenia na tvári poškodenej, k útoku malo dôjsť predmetného dňa okolo 23.00 hod a poškodená bola ošetrená okolo 02.30 hod nasledujúceho dňa, pričom v lekárskej správe z tohto ošetrenia sa neuvádza žiadne viditeľné zranenie na tvári - po údere päsťou, ako ho uvádza poškodená. V takomto časovom rozpätí by na tvári museli byť viditeľné buď opuch alebo modrina, pretože na tvári sa takéto zranenie určite po takomto čase musí prejaviť. Ohľadne dĺžky pracovnej neschopnosti poškodenej, ktorá je len jedným zo znakov charakterizujúcim ublíženie na zdraví znalec uviedol, že dĺžka PN mohla byť aj menej ako sedem dní.

Tvrdenie obžalovaného vo vzťahu k počiatku a priebehu celého incidentu korešponduje okrem iného i s výpoveďou ich syna v prípravnom konaní, ktorý síce nebol prítomný pri samotnom skutku, avšak videl v akom stave sa nachádzal obžalovaný a jeho posteľ - špaky v posteli, roztrhané tričko, odreniny na čele a ruke a v akom poškodená - bola roztrasená a uvádzala, že ju bolí hrudník.

Vykonaným dokazovaním dospel teda súd k záveru, že v rámci incidentu medzi obžalovaným a poškodenou, obžalovaný jeden krát udrel do oblasti tváre poškodenú (nebolo bez pochýb ustálené akým spôsobom a intenzitou, keďže zranenie nebolo v prvotnej lekárske správe uvádzané), následne medzi nimi došlo ku konfliktu na chodbe bytu, v dôsledku čoho poškodená bola poranená v oblasti rebier (zo strany znalcov bola pripustená možnosť vzniku tohto poranenia úderom o stenu), pri ktorom zranení bolo zo strany znalcov konštatované, že samotná dĺžka PN mohla byť aj kratšia ako sedem dní, a že sa pri nej v takomto prípade vychádza zo subjektívnych ťažkostí uvádzaných pacientom. Nebolo teda jednoznačne a bez pochýb preukázané jednak to, že obžalovaný mal v rámci tohto incidentu úmysel,

ktorý smeroval k ublíženiu na zdraví poškodenej a jednak nebol preukázaný taký charakter zranenia poškodenej, ktorý by mal „kvalitu“, akú vyžaduje pri aplikácii .

Teda skutok ustálený vo výroku tohto uznesenia podľa názoru súdu nie je trestným činom, mohol by však byť priestupkom v zmysle v znení neskorších predpisov (súd podotýka, že postúpenie veci sa týka skutku a nie jeho možného právneho posúdenia), na prejednanie ktorého je príslušný obvodný úrad, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vec postúpil na prejednanie príslušnému obvodnému úradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.