Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-94-2011.pdf
PDF · 112.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/94/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu I.. I. G., C. X, R., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Kazárom, ul. ČSA č. 25, Banská Bystrica proti žalovanému Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Mierová 4, Humenné, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Barňákom, Kukorelliho 58, Humenné o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 2. 6. 2011 domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 17. 3. 2011. Túto žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy s právnym predchodcom žalovaného zo dňa 8. 7. 1986 ako pedagogický pracovník. Dňa 1. 10. 1996 došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej pracoval ako pedagogický pracovník na dvojtretinový úväzok a ako metodik na jednotretinový úväzok. Na porade konanej dňa 11. 3. 2010 riaditeľka žalovaného oboznámila zamestnancovom so znením Dodatku č. 4 k Pracovnému poriadku, ktorý sa týkal zmeny organizačnej štruktúry, personálneho obsadenia a hlavných úloh zamestnancov a oznámila, že funkcia metodika - pedagóga sa stáva nadbytočnou. Toho istého dňa požiadala o prerokovanie výpovede a dňa 18. 3. 2010 predsedníčka výboru ZO OZ PŠaV oznámila, že výpoveď berie na vedomie, táto výpoveď nebola prerokovaná s členmi výboru, iba sama predsedníčka odpovedala. Žalobca bol v čase od 17. 3. 2010 do 14. 3. 2011 práceneschopný a po nástupe do zamestnania mu zamestnávateľ doručil výpoveď z pracovného pomeru z 17. 3. 2011. Žalobca je toho názoru, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná, má závažné formálne nedostatky, je toho názoru, že prerokovanie výpovede pred 12 mesiacmi nie je prerokovaním konkrétnej výpovede.
Žalovaný sa k písomne odôvodnenej žalobe vyjadril písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 24. 8. 2011. V tomto písomnom vyjadrení žalovaný potvrdil, že žalobca pracoval u žalovaného vo funkcii metodik-pedagóg. Rozhodnutím riaditeľa žalovaného (štatutárnym zástupcom) zo dňa 11. 3. 2010 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce došlo k racionalizačným opatreniam, v rámci ktorých sa zrušila funkcia metodika-pedagóga, ktorú žalobca vykonával. Keďže žalovaný nemal inú vhodnú prácu, ktorú by mohol vykonávať žalobca, dal žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Výpoveď bola v zmysle § 74 ZP prerokovaná so zástupcami zamestnancov ZO OZ PŠaV pri CPPPaP v Humennom dňa 18. 3. 2010. Žalovaný je toho názoru, že výpoveď z pracovného pomeru je platná a v súlade s ustanoveniami ZP tak ako sú uvedené v písomnej
výpovedi zo dňa 17. 3. 2011, ktorá bola žalobcovi v ten istý deň doručená. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie riaditeľa žalovaného zo dňa 11. 3. 2010 o znížení stavu zamestnancov a zrušení funkcie metodika-pedagóga bolo a zostalo nemenným rozhodnutím aj počas doby práceneschopnosti žalobcu. Výpoveď žalobcu bola prerokovaná ZO OZ PŠaV pri CPPPaP v Humennom na základe žiadosti žalovaného zo dňa 11. 3. 2010, o čom bol žalovaný informovaný odpoveďou zo dňa 18. 3. 2010 predsedníčkou výboru ZO OZ. Tým boli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 74 ZP a výpoveď bola prejednaná so zástupcami zamestnancov ZO OZ. Ak žalobca poukazuje na to, že aké časové obdobie uplynulo od prejednania a doručenia výpovede, žalovaný poukazuje na to, že toto bolo spôsobené práceneschopnosťou žalobcu a na rozhodnutí riaditeľa žalovaného o zrušení miesta metodika-pedagóga, ako aj dôvode výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP - nadbytočnosti sa nič nezmenilo. Z tohto dôvodu žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
V rámci dokazovania súd vykonal nasledovné dokazovanie: Vypočul žalobcu, zástupcu žalovaného, zabezpečil a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: Organizačným poriadkom žalovaného, v rámci ktorého s oboznámil s organizačnou štruktúrou žalovaného na kalendárny r. 2009 a 2010, Dodatkom č. 4 zo dňa 11. 3. 2010, stanoviskom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 2. 2. 2012, štatistickými údajmi vykázanými žalovaným za školský rok 2009/2010 a školský rok 2010/2011, ktoré poskytol Ústav informácií a prognóz školstva, prehľadom o rozpočte u žalovaného na kalendárne roky 2009 - 2011, s pracovnou náplňou zamestnanca žalovaného Mgr. I. Č..
Žalobca bol zamestnaný u právneho predchodcu žalovaného Okresného úradu, Odboru školstva od 8. 7. 1986 ako pedagogický pracovník. Neskôr na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy bol od 1. 10. 1996 v pracovnom pomere ako pedagogický pracovník na dvojtretinový úväzok a ako metodik na jednotretinový úväzok. Dňa 10. 3. 2010 sa konala u žalovaného operatívna porada, na ktorej riaditeľka žalovaného PhDr. Z. G. oznámila, že ruší pracovné miesto žalobcu z organizačných zmien. Žalobca dôvodil, že tento dôvod riaditeľka neodôvodnila, nevysvetlila, nechápal to nielen on, ale ani jeho kolegovia. Následne bol žalobca od 16. 3. 2010 práceneschopný do 14. 3. 2011. Po ukončení PN žalobca nastúpil do práce, potom mu plynula výpovedná lehota, neskôr si čerpal dovolenku a od 1. 7. bol nezamestnaný a zaradený do evidencie nezamestnaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom. Žalobca dôvodil, že ako dôvod, pre ktorý uplatnil túto žalobu na príslušnom súde, je skutočnosť, že mu nebola daná informácia a to nielen jemu, ale aj ostatným spolupracovníkom a že má za to, že vopred nedošlo k prerokovaniu jeho výpovede s odborovým zväzom.
V ďalšom cestou právneho zástupcu doplnil žalobca, že výpoveď prevzal až po vrátení z PN v marci 2011, výpovedi nepredchádzalo prerokovanie s odborovou organizáciou u jeho zamestnávateľa a usmernil pozornosť súdu aj na skutočnosť, že výpoveď mu bola daná z organizačných dôvodov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce.
V priebehu konania zo strany žalobcu došlo k spochybneniu prerokovania výpovede danej žalobcovi žalovanou príslušnou odborovou organizáciou. Súd v priebehu konania po oboznámení s predloženými listinnými dôkazmi vyslovil, že žalovaný preukázal zákonný postup pri aplikácii ust. § 74 ZP, predložil výpoveď z pracovného pomeru danú žalobcovi na prerokovanie ZO OZ a tým, že základná organizácia vzala na vedomie písomné rozhodnutie riaditeľky, nepodala negatívnu odpoveď, akceptovala stanovisko riaditeľky.
V ďalšom konaní žalobca poukázal na to, že v súvislosti s financovaním mal žalovaný v r. 2010 dostatok platových náležitostí a to aj na vyplácanie nenárokovateľných náležitostí ako sú odmeny a osobné príplatky a v rozpočte, ktorý bol zriaďovateľom stanovený na r. 2011 došlo k poklesu iba o 2.000,-- eur, čo je vo vzťahu k celoročnému rozpočtu iba zanedbateľná čiastka a vôbec nepokrýva platové náležitosti na jedno pracovné miesto. Poukázal aj na prehlásenie štatutárneho zástupcu žalovaného, že ak aj prehlásil, že zaznamenal nedostatok finančných prostriedkov na odmeňovanie pre r. 2011 v rozpočte, neurobil nič preto, aby v dohodovacom konaní, ktoré je každoročne zo zákona, uplatňoval dofinancovanie. Žalobca naďalej poukazoval na nedodržanie postupu pri prerokovaní výpovede danej žalobcovi tak ako to vyžaduje ust. § 74 ZP. Zároveň poukázal aj na to, že nebola splnená zo strany žalovaného ani povinnosť podľa § 63 ods. 2 ZP, rozhodnutím odporcu z 11. 3. 2010 bolo
zrušené pracovné miesto metodika-pedagóga na úseku poradenstva, kariérnom vývine, v sociálnom vývine, v prevencii a metodike výchovného poradenstva s tým, že bolo vytvorené miesto sociálneho pedagóga, na ktorého pracovná náplň zrušeného miesta metodik-pedagóg mala prejsť. Organizačnej štruktúre do organizačnej zmeny však na tomto úseku je uvádzané aj pracovné miesto sociálneho pracovníka podľa organizačnej zmeny p. Mgr. Q., ktorá pracovala na mieste sociálneho pracovníka, mala prejsť na novovytvorené miesto sociálneho pedagóga s tým, že mala vykonávať aj pracovné povinnosti, ktoré vyplývali zo zrušeného pracovného miesta metodik-pedagóg. Ani novovytvorené pracovné miesto, ani miesto sociálneho pracovníka, ktoré organizačnou zmenou zrušené nebolo, nebolo navrhovateľovi v rámci § 63 ods. 3 ZP ponúknuté. Pritom navrhovateľ na väčšinu činnosti, ktoré z organizačného opatrenia, ktorým bola zrušená funkcia žalobcu metodik-pedagóg obsiahnutá v Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku žalovaného kvalifikačné požiadavky žalobca spĺňal, rovnako ako na pracovné miesto sociálneho pracovníka. Žalovaný v súlade s obsahom svojho písomného vyjadrenia žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca pracoval u žalovaného vo funkcii metodik- pedagóg a rozhodnutím riaditeľky žalovaného zo dňa 11. 3. 2010 o znížení stavu zamestnancov, cieľom ktorého bolo zvýšiť efektívnosť práce, došlo k racionalizačným opatreniam, v rámci ktorých zrušila funkciu metodika-pedagóga, ktorú vykonával žalobca. Žalovaná nemala vhodnú prácu, ktorú by mohol vykonávať žalobca, preto bola daná žalobcovi výpoveď v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodu nadbytočnosti, žalovaná poukázala na rozhodnutie o znižovaní stavu zamestnancov cieľom, ktorého rozhodnutia bolo zvýšiť efektívnosť práce. Žalovaná k rozhodnutiu zo dňa 11. 3. 2010 uviedla, že týmto rozhodnutím sa zrušila tabuľková funkcia metodik-pedagóg a zároveň sa rozhodlo o organizačnej zmene štruktúry jednotlivých pozícií a o znížení stavu pracovníkov o jedného pracovníka. Aj z listinných dôkazov, ktoré predložil počas konania žalovaný preukázal, že došlo k zníženiu stavu zamestnancov z 9 na 8 a týmto nadbytočným pracovníkom sa stal práve žalobca a to z toho dôvodu, že bola zrušená funkcia metodik-pedagóg, ktorú vykonával žalobca, ale aj z tohto dôvodu, že aj na túto prácu nespĺňal predpoklady odborného spôsobu. Dôvodom pre výpoveď však nebola odborná spôsobilosť, ale nadbytočnosť. Riaditeľka žalovaného poukázala na to, že právom zamestnávateľa je rozhodnúť sa, ktorý pracovník je pre neho nadbytočný a práve z týchto uvedených dôvodov sa žaloba stal nadbytočným pracovníkom. Listinnými dôkazmi predloženými v konaní žalovaná preukázala, že z rozpočtu žalovaného na kalendárne roky 2009 - 2011 vyplýva, že nedochádza k nárastu finančných prostriedkov v rozpočte, ale k poklesu. Pracovnou náplňou zamestnanca Mgr. Č. na funkciu sociálny pedagóg preukázal žalovaný, že táto zahŕňa v časti aj poradenskú a metodickú činnosť. K námietkam žalobcu, že nebol dodržaný postup žalovaného pri naplnení ust. § 74 ZP pri výpovedi danej žalobcovi žalovaný poukázal na to, že časový posun bol iba v tom, že žalobca mal dlhodobú PN, ale výpoveď z pracovného pomeru je platná a v súlade s ustanoveniami ZP tak ako sú uvedené v písomnej výpovedi zo dňa 17. 3. 2011, ktorá bola žalobcovi v ten istý deň doručená, bola prejednaná na základe žiadosti žalovaného s odborovou organizáciou. Poukázal na to, že žalovaný ako právny subjekt rozhodol o organizačnej zmene, zrušil funkciu metodik-pedagóg, ktorú vykonával žalobca a keďže nemal inú vhodnú prácu pre žalobcu, nikto iný nebol prijatý, teda žalobca sa stal nadbytočným a zo svojej kompetencie rozhodol, že nadbytočným zamestnancom je práve žalobca. K rozhodnutiu riaditeľa žalovaného zo dňa 11. 3. 2010 o znížení stavu zamestnancov, ktorým dochádza k racionalizačným opatreniam s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, v rámci ktorých sa zrušila funkcia metodika-pedagóga, poukázal žalovaný, že došlo k zvýšeniu výkonnosti práce a to je práve tá racionalizácia a efektivita pracoviska. Na prácu, ktorú vykonával žalobca nebol nikto nový prijatý, agenda žalobcu bola čiastočne rozdelená medzi všetkých odborných pracovníkov nielen medzi funkciu sociálny pedagóg, ale medzi funkcie špeciálny pedagóg a funkcie psychológ.
Z listinného dôkazu Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy bolo preukázané, že dňa 1. 10. 1996 došlo u žalobcu s jeho zamestnávateľom (právnym predchodcom Okresným úradom, Odborom školstva a kultúry v Humennom) k zmene obsahu pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej vykonával dohodnutý druh práce pedagogického pracovníka v Centre voľného času v Humennom v dvojtretinovom úväzku ako pedagogický pracovník v Centre voľného času a jednotretinový úväzok metodika pre výchovno- poradenskú činnosť na OPPP v Humennom. Dňa 31. 8. 1999 došlo k ďalšej dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy, kde došlo k zmene výkonu práce z Centra voľného času Humenné na pedagogicko- psychologickú poradňu v Humennom a došlo k zmene dohodnutého druhu práce z pedagogického pracovníka centra voľného času na odborný pracovník pedagogicko-psychologickej poradne. Dňa 17. 3. 2011 bola doručená žalobcovi výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. č. 311/2001 Z. z. z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce.
Dňa 18. 3. 2010 Základná organizácia OZ PŠaV pri CPPPaP Humenné odpovedala riaditeľke žalovaného, že prerokovala výpoveď žalobcu na základe žiadosti riaditeľky žalovaného zo dňa 11. 3. 2010 a odpovedala, že berie na vedomie písomné rozhodnutie riaditeľky.
Organizačný poriadok Pedagogicko-psychologickej poradne Humenné bol vydaný dňa 20. 9. 2005. Organizačný poriadok je vnútorno-organizačnou normou, ktorá určuje najmä: základné pravidlá riadiacej činnosti a metód práce PPP, zásady deľby práce, rozsah právomocí, povinností a zodpovednosti zamestnancov PPP, základnú organizačnú štruktúru, vzťahy nadriadenosti a podriadenosti, základnú pôsobnosť jednotlivých súčastí PPP. V súlade s organizačným poriadkom žalovaného personálne obsadenie pozostáva z psychológa, špeciálneho pedagóga, metodika-pedagóga, hospodársko- administratívneho pracovníka, sociálneho pracovníka. Kvalifikačné požiadavky a povinnosti týchto zamestnancov stanovuje organizačný poriadok žalovaného.
Z dodatku č. 4 zo dňa 11. 3. 2010 k Organizačnému poriadku PPP Humenné zo dňa 20. 9. 2005 z čl. III. Osobitná časť bod 1. Organizačná štruktúra vyplýva, že funkcia metodika-pedagóga sa stáva nadbytočnou s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a že táto funkcia zaniká dňom účinnosti dodatku č. 4 , najneskôr ku dňu 31. 3. 2010. Pracovné kompetencie preberá sociálny pedagóg.
Zo štatistických údajov, ktoré vyplynuli z podkladov doručených súdu Ústavom informácií a prognóz školstva a z podkladov o rozpočte žalovaného na kalendárne roky 2009 - 2011, bolo zistené, že po zmene štruktúry a zrušenia funkcie metodik-pedagóg a po znížení odbornej funkcie pracovníkov o jedného u žalovaného, došlo k navýšeniu výkonnosti CPPPaP. Z prehľadu o rozpočte žalovaného taktiež bolo preukázané, že dochádza k poklesu bežných výdavkov, mzdy, platov, služobných príjmov, následne poistného a príspevku do poisťovní, aj tovaru a služieb.
Zo stanoviska Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 2. 2. 2012 vyplýva, že pracovnú činnosť „pedagóg-metodik“ v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie právne predpisy nepoznajú. Usmernili pozornosť súdu na zmenu Zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ale uviedli, že žalovaný ako samostatný právny subjekt si určuje profesijnú štruktúru svojich zamestnancov, teda či sa bude, resp. nebude pracovná činnosť metodika v centre vykonávať, je plne na rozhodnutí príslušného centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa ust. § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len zo zákonných dôvodov. Jeho dispozičné právo je oproti zamestnancovi ohraničené možnosťami, dôvodmi uvedenými a špecifikovanými v zákone. V danom prípade žalovaný dal výpoveď žalobcovi z dôvodu nadbytočnosti, vzhľadom na rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce (Dodatok č. 4 k Organizačnému poriadku pedagogicko-psychologickej poradne Humenné zo dňa 20. 9. 2005, ktorý dodatok č. 4 bol vydaný žalovaným dňa 11. 3. 2010). V zmysle tohto dodatku sa funkcia metodika-pedagóga stala nadbytočnou a zanikla dňom účinnosti dodatku č. 4, najneskôr ku dňu 31. 3. 2010. Pracovné
kompetencie prebral sociálny pedagóg. Pri výklade nadbytočnosti dochádza k mylnej domnienke, že sa musí jednať o znižovanie stavu zamestnancov v organizácii, podniku, vo firme. K použitiu tohto ustanovenia môže dôjsť i za predpokladu, že sa počet zamestnancov navyšuje, že zamestnávateľ prijíma nových zamestnancov. V tomto prípade musí ísť o tú skutočnosť, že dané konkrétne pracovné zaradenie, funkcia, miesto a teda i zamestnanec sa stane pre zamestnávateľa nadbytočným. K takémuto kroku pristupuje zamestnávateľ potom, čo sa rozhodlo o novej organizačnej štruktúre s následným vytvorením nového organizačného poriadku. Zamestnávateľ, jeho štatutárny orgán rozhodne rozhodnutím o novej organizačnej zmene, ktorá bude mať za následok i znižovanie počtu zamestnancov, či zrušenie pracovných pozícií.
Je vo výlučnej kompetencii a rozhodnutí zamestnávateľa o akú pracovnú pozíciu, funkciu, teda druh práce sa bude jednať a ktorý zamestnanec tým bude postihnutý. Ak napr. zamestnávateľ zamestnáva piatich vodičov a rozhodne sa znížiť počet vodičov na troch, je jeho výlučným právom rozhodnúť sa, kto dostane výpoveď a ktorí vodiči ostanú zamestnaní. Je to jeho subjektívne hodnotenie, ale hodnotenie by malo vychádzať z pracovných výsledkov. Ak k takejto organizačnej zmene u zamestnávateľa dôjde, ktorým zrušil pracovné miesto za predpokladu, že má inú vhodnú prácu, takúto prácu má ponúknuť tomuto zamestnancovi. V danom prípade však žalovaný inú vhodnú prácu, ktorú by mohol vykonávať žalobca nemal, preto mu to aj v písomnej výpovedi oznámil.
Podmienkou platnosti výpovede danej zamestnávateľom je predchádzajúce prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov. V danom prípade bolo preukázané, že u žalovaného sa konala pracovná porada dňa 11. 3. 2010, na ktorej okrem iného bol oboznámený Dodatok č. 4 k Organizačnému poriadku žalovaného zo dňa 20. 9. 2005, na ktorom bolo vydané rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov, na ktorom sa funkcia, ktorú vykonával žalobca metodik-pedagóg stala nadbytočnou a na tejto porade riaditeľka predložila žiadosť o prerokovanie výpovede žalobcu predsedníčke odborovej organizácie p. G.. Predsedníčka odborovej organizácie listom zo dňa 18. 3. 2010 podala odpoveď, v ktorej oznámila, že odborová organizácia berie na vedomie písomné rozhodnutie riaditeľky, teda neoznámila, že má námietky, resp. výhrady.
Odbory sú povinné zo zákona prerokovať výpoveď do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. V prípade, že v stanovenej lehote nedôjde k prerokovaniu zo strany odborov, má sa za to, že výpoveď prerokovaná nebola. V súlade s ust. § 74 ZP v danom prípade bola dodržaná zákonná lehota.
Ak žalobca namietal, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 17. 3. 2011 je neplatná, pretože má závažné formálne nedostatky, že nebola prerokovaná s odborovou organizáciou, pretože prerokovanie pred 12 mesiacmi nie je prerokovanie tejto konkrétnej výpovede, súd poznamenáva, že z listinného dôkazu preukázaného žalovaným vyplýva, že došlo k prerokovaniu dňa 18. 3. 2010, žalovanému bola poskytnutá odpoveď, ale žalobca bol dlhodobo práceneschopný od 17. 3. 2010 do 14. 3. 2011, čo potvrdil sám pred súdom, v tom je tento časový posun, ale na rozhodnutie žalovaného sa nič nezmenilo, preto žalovaný o tomto znova nerozhodoval. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že keď žalovaný rozhodnutím riaditeľky zo dňa 11. 3. 2010 rozhodol o znížení stavu zamestnancov, ktoré odôvodnil racionalizačnými opatreniami s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a funkcia žalobcu metodik-pedagóg sa stala nadbytočná, došlo k zníženiu stavu zamestnancov z 9 na 8. Nadbytočným pracovníkom sa stal práve žalobca. Po zmene štruktúry a zrušení tejto funkcie došlo k navýšeniu výkonnosti žalovaného, čo vyplýva z ukazovateľov (listinných dôkazov Ústavu informácií a prognóz školstva za školské roky 2009/2010 a 2010/2011). Pracovné povinnosti, ktoré vykonával žalobca sú v súlade s pracovnou náplňou zamestnankyne Č. (sociálny pedagóg) preukázané v jej náplni, nakoľko vykonáva sčasti poradenskú a sčasti metodickú činnosť. Súd preto po vykonanom dokazovaní konštatuje, že listinnými dôkazmi, ktoré preukázal žalovaný, ale aj zabezpečoval súd, sa žalovanému podarilo preukázať, že pracovnú náplň, ktorú vykonával u žalovaného žalobca, teraz žalovaný vykonáva s menším počtom pracovníkov, pričom na prácu, ktorú vykonával žalobca, neprijal nového pracovníka, teda efektivita a racionalizácia práce u žalovaného je preukázaná znížením o jedného pracovníka, pričom vykonáva sa tá istá agenda a výkonnosť aktivít žalovaného v školskom roku 2009/2010 a 2010/2011 narastá.
K predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP patrí to, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa tohto rozhodnutia zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t. j. že sa zamestnanec stal práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia je súčasne charakteristické, že zamestnávateľ aj naďalej môže (objektívne vzaté) zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom rozsahu) pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách. Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Zamestnanec nemusí byť vždy pre zamestnávateľa nadbytočným už v dobe podania výpovede (porovnaj dikciu ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP „Zamestnanec sa stane nadbytočný“). Pretože platnosť právnych úkonov, vrátane právnych úkonov podľa pracovno-právnych predpisov treba posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený, rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté pred podaním výpovede (rozsudok NS SR XCdo/XXX/XXXX zo dňa 30. 6. 2010).
V prejednávanej veci bolo preukázané, že rozhodnutie riaditeľa centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie o znížení stavu zamestnancov bolo vykonané dňa 11. 3. 2010 Dodatkom č. 4 k Organizačnému poriadku zo dňa 20. 9. 2005 a výpoveď daná žalobcovi bola dňa 17. 3. 2011. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a z dôvodu hodného osobitného zreteľa náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Súd bral v úvahu situáciu na strane žalobcu, ktorý bol dlhodobo PN v časovom rozpätí jedného roka, v súčasnosti je vedený v evidencii nezamestnaných na príslušnom ÚPSVaR, je iba poberateľom dávky v nezamestnanosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prihliadal najmä na okolnosti na strane žalobcu, jeho situácia osobná a sociálna sa od podania žalobného návrhu nezmenila a preto na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa na strane žalobcu tak ako to má na mysli ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a preto náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).