Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-67-2023.pdf
PDF · 75.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/67/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: XXX XX B. C. XXX, zast. JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, Dobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica, IČO: 51028557 proti žalovanému: 1) A. A., zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 811 04 Bratislava, 2) D. E., zast. Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, 811 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v k. ú. B. C., obec B. C., F. B. G., vedená na LV č.XXX ako EKN parc.č.XX, záhrada vo výmere 389 m2, v podiele 1/8 pod B2 a v podiele 3/8 pod B3, patrí do vlastníctva žalobcu A. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX, rod. číslo: XXXXXX/XXXX, občan SR.
Súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhal titulom vydržania určenia, že nehnuteľnosť v k.ú. B. C. zapísaná na LV č. XXX EKN parc.č. XX záhrada o výmere 389m2 v podiele 1/8 pod B2 a v podiele 3/8 pod B3 patrí do jeho vlastníctva. Žalobca predmet sporu užíva. Žalované sú sestry žalobcovej prastarej matky E. I. H. E., ktorá podielové spoluvlastníctvo s nimi vyporiadala ešte za svojho života a pozemok darovala svojej dcére, žalobcovej starej matke, J. B. v roku 1957, ktorá vlastníctvo previedla za svojho života darovacou zmluvou na žalobcu v roku 2012. Od roku 1957 doposiaľ užívací stav nebol zmenený, bol nepretržitý a nerušený. Posledným oprávneným držiteľom v priamej príbuzenskej línii je žalobca, keď dobromyseľná a nerušená držba trvá viac ako 65 rokov.
2.Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že tvrdenia žalobcu súd podporné listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil. Žiadne tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe nerozporovali.
3.Podľa § 177 ods.2 písm.b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
4.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5.Súd vo veci rozhodol dňa 30.10.2023 bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 16.10.2023.
6.Podľa § 115 Zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
7.Podľa § 116 ods.1 toho istého zákona vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
8.Podľa § 116 ods.2 toho istého zákona kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
9.Podľa § 145 ods.1 toho istého zákona ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
10.Podľa § 145 ods.2 toho istého zákona v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
11.Podľa § 132a ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1982 kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
12.Podľa § 135a ods.1 toho istého zákona vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
13.Podľa § 134 ods.1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
14.Podľa § 134 ods.3 toho istého zákona do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
15.Žalobca v spore preukázal splnenie zákonných podmienok pre určenie vlastníckeho práva titulom vydržania EKN parc. č.XX v podiele 1/8 a v podiele 3/8 zapísané na LV č. XXX k.ú. B. C.. Žalobcova prastará matka E. I. H. E., vyporiadala svoje podielové spoluvlastníctvo so svojimi sestrami (žalovanými v 1.,2. rade) za svojho života. Uvedená skutočnosť vyplýva z obsahu Darovacej zmluvy zo dňa 04.04.1956.Pozemok následne darovala Darovacou zmluvou uzavretou dňa 04.04.1956 svojej dcére (žalobcovej starej matke) J. B.. J. B. darovala nehnuteľnosť (podiel) Darovacou zmluvou K. XXXXX/ XXXX E. L. XX.XX.XXXX M. XXX/XXXX žalobcovi. Pôvodne bola nehnuteľnosť evidovaná v PK vložke č.XXX. Od roku 1957 došlo k rozdeleniu, kde záhrada bola odpísaná do novej PK vložky č. XXX, pričom toto rozdelenie vlastníctva bolo celou rodinou akceptované. Na pozemku si právna predchodkyňa žalobcu (jeho stará matka) spolu s manželom postavila rodinný dom, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu ( zápis na LV č. XXX). Žalobcova držba je dobromyseľná, nepretržitá, po dobou viac ako 10 rokov, s tým, že predtým bola nehnuteľnosť v oprávnenej držbe jeho právnych predchodcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu vyhovel.
16.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, na základe čoho mu vzniklo právo náhradu trov konania voči žalovaným. Trovy konania však priznať nežiadali. Súd preto rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).