Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cpr/1/2011

Uznesenie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci žalobcu: Š. X., K.. X. X. XXXX, O. B. T. XXXX/XX, XXX XX J. W., právne zastúpený X.. X. G., U., W. W. B. Y., Q.Á. XX, proti žalovanému: V. I., I. B., J. XX, XXX XX S.H., H.: XXX XXX XX, právne zastúpený X.. B. G., U. W. W. B. S., J. XX, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, takto

rozhodol:

Súd schvaľuje zmier uzavretý medzi žalobcom a žalovaným v tomto znení:

Žalobca a žalovaný sa dohodli, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom 30. 9. 2011.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.000,- Eur brutto do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby v sume 24,90 Eur na účet Okresného súdu Košice I, vedený v peňažnom ústave Štátna pokladnica Bratislava do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby v sume 24,90 Eur na účet Okresného súdu Košice I, vedený v peňažnom ústave Štátna pokladnica Bratislava do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 28. 11. 2011 žiadal súd, aby určil že skončenie pracovného pomeru výpoveďou vykonané listom žalovaného zo dňa 26. 9. 2011 je neplatné a zároveň žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tými skutočnosťami, že u žalovaného sa zamestnal ako montér výťahov od 27. 3. 2006 na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 24. 3. 2006. Prácu u žalovaného vykonával tak, že všetky pokyny na prácu a inštrukcie dostával od H.. V., vedúceho strediska zamestnávateľa B. Y.. Vedúci strediska v Y.R. mu telefonicky oznámil, kedy sa má dostaviť na stredisko, kde ho vybavili všetkými potrebnými vecami (finančná záloha na cestovné náhrady, prípadne služobné auto, materiál alebo náradie potrebné pre prácu) a vyslal ich na pracovnú cestou na určené miesto. V roku 2011 v mesiacoch január, február a marec pracoval v O., v apríli čerpal dovolenku a od 28. 4. 2011 do 18. 7. 2011 bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky. Ešte počas práceneschopnosti sa telefonicky informoval

u H.. V. o tom, kam bude vyslaný na pracovnú cestu po ukončení práceneschopnosti, avšak H.. V. mu potom oznámil, že on už nie je v tejto veci kompetentný a má sa obrátiť na nového nadriadeného V. B., pracovisko Košice. Dňa 12. 7. 2011 telefonoval pánovi B., ktorý mu oznámil že momentálne pre neho prácu nemá, avšak v dohľadnom čase sa má začať nejaká stavba v P. S., a po príprave staveniska na montáž výťahu mu telefonicky oznámi konkrétny termín nástupu na pracovnú cestu. Dňa 27. 9. 2011 s prekvapením obdržal list žalovaného zo dňa 20. 9. 2011, v ktorom ho upozornil na závažné porušenie pracovnej disciplíny, absencie od 19. 7. 2011 s tým, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny môže voči nemu uplatniť výpoveď podľa , (zrejme myslené ust. , ). Na uvedené upozornenie ihneď písomne reagoval listom zo dňa 27. 9. 2011, v ktorom vysvetlil situáciu a okolnosti ktoré ich zapríčinili, vrátane obsahu informácie od H.. V. a pána B.. Na list zo dňa 27. 9. 2011 však žalovaný nereagoval ani telefonicky, a dňa 28. 9. 2011 obdržal od žalovaného ďalší list označený ako výpoveď daná zamestnávateľom. Týmto žalovaný ako zamestnávateľ oznámil, že s ním končí pracovný pomer na základe zavinenej absencie a to výpoveďou o porušení pracovnej disciplíny podľa ust. s dovetkom, že pracovný pomer končí dňom 30. 9. 2011. Listom zo dňa 13. 10. 2011 oznámil žalovanému, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy. Dôvody pre ktoré považuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou za neplatné sú uvedené v liste zo dňa 13. 10. 2011. Napokon zo samotného textu výpovede nie je vôbec jasné a zrejmé z akého zákonom ustanoveného dôvodu mu dal zamestnávateľ výpoveď, či pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, na ktorých odstránenie mal v posledných dvoch mesiacoch vyzval a on ich v primeranom čase neodstránil ( , bod 4 ), alebo z dôvodu, pre ktorý by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, hoci bol upozornený na možnosť výpovede ( ). Rovnako je presvedčený, že nevykonávanie práce pred daním výpovede ako aj po doručení výpovede, až doby, kedy sa mal skončiť pracovný pomer uplynutím výpovednej doby t.j. dňa 30. 11. 2011 bolo spôsobené pre inú prekážku v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý mu neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a nie pre jeho zavinené porušenie pracovnej disciplíny. Na jeho list zo dňa 13. 10. 2011 žalovaný vôbec nereagoval.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 5. 3. 2012. Navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je pravdou to čo uvádza žalobca, že by mu bol oznámil, že nemá preňho prácu. Žalobca potom, čo ukončil práceneschopnosť sa do práce nedostavil, a nekontaktoval sa s ním. Neoznámil mu ani dôvod prečo nenastúpil do práce, preto mu oznámil, že mu vykazuje absenciu. Listom zo dňa 28. 12. 2011 adresovaným žalobcovi oznámil žalobcovi, že boli splnené zákonné dôvody na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z jeho strany ako zamestnávateľa, pretože došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Uvedomujúc si formálne nedostatky v skutkovom vymedzení výpovedného dôvodu a termínu skončenia pracovného pomeru, týmto listom zároveň oznámil žalobcovi, že na výpovedi z pracovného pomeru v znení listu zo dňa 26. 9. 2011 netrvá. Zároveň ho vyzval na pokračovanie v práci, pričom nástup do práce mu stanovil na 2. 1. 2012. Urobil tak z dôvodu, že žalobca neakceptoval návrh žalovaného na ukončenie pracovného pomeru dohodou, ktorý postup navrhol právny zástupca žalovaného svojim listom zo dňa 29. 11. 2011, adresovaným právnemu zástupcovi žalobcu. Nakoľko žalobca v práci naďalej absentoval, opätovne ho vyzval listom zo dňa 17. 1. 2012 na okamžitý nástup do práce najneskôr 23. 1. 2012 s upozornením, že po márnom uplynutí stanoveného termínu pristúpi k okamžitému skončeniu pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca na túto výzvu žalovaného nereagoval, do práce nenastúpil, preto s ním okamžite skončil pracovný pomer v znení jeho listu z 8. 2. 2012.

Účastníci dňa 3. 5. 2012 navrhli súdu, aby schválil medzi nimi uzavretý zmier v časti týkajúcej sa určenia, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného skončil dňom 30. 9. 2011, a že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.000,- Eur brutto. Zmier uzavreli aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a zaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby. Obidvaja zhodne požiadali súd, aby schválil ich zmier v takom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa ust. ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním alebo počas konania účastníkov vyzvať, aby sa

o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Podľa ust. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre uzavretie zmieru, tento nie je v rozpore s právnymi predpismi, a preto zmier uznesením schválil.

Ustanovenie v zásade síce predpokladá, že predmetom zmieru bude predmet sporu, avšak žiadne ustanovenie zákona nezakazuje súdu schváliť zmier nad rámec predmetu sporového konania. Totiž aj zmier schválený nad rámec predmetu sporu má za následok skočenie konania. Zákon umožňuje súdu schváliť zmier aj vtedy, ak daný vzťah nie je ešte predmetom súdneho sporu. Naviac uzavretie zmieru navrhujú účastníci konania, a preto jeho uzavretie nemožno hodnotiť ani ako rozhodnutie ultra petitum.

Nebolo tak žiadnej zákonnej prekážky, ktorá by bránila súdu v sporovom konaní schváliť podľa ust. zmier, ktorého obsah prekročil rámec daný predmetom sporu, v danom prípade o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nakoľko nepripustenie takéhoto postupu by bránilo zmierlivému vyriešeniu sporných vzťahov medzi účastníkmi konania.

Výrok o trovách konania je súčasťou uzatvoreného zmieru a je v súlade s ust. , podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.

Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosť manželstva, alebo o určenie či to manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo určí náhradu trov konania poplatníkovi.

Podľa ust. § 11 ods. 7, veta druhá citovaného zákona, ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov.

Súd zaviazal žalobcu a žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v sume 49,75 Eur (50% zo sumy 99,50 Eur) podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy , a to každého vo výške 1, z dôvodu, že si to tak účastníci konania dojednali v návrhu na uzavretie súdneho zmieru, ktorý bol predložený súdu na pojednávaní dňa 3.5.2012.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie

o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva

neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od

právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.