Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/8/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2024/008960-003 zo dňa 07.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 08.03.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 08.03.2024 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2024/008960-003 zo dňa 07.02.2024, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, organizačného odboru č. OU-ZA-OO-2023/015177-013 zo dňa 15.11.2023. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle ustanovenia o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v súlade s ustanovením o správnom konaní (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 80 Eur z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v tým, že ako držiteľ zapísaný v dokladoch osobné vozidlo značky: ŠKODA 105L, EČV: G., VIN: H. neuzavrel pre obdobie od 11.03.2021 do 11.03.2022 zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na uvedené vozidlo podľa ustanovenia

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že žalobca je dôchodca, a teda jeho jediným príjmom je len starobný dôchodok v sume 507,30 Eur mesačne. Žalobca uviedol, že žalobcovi bude opäť uložená pokuta pre porušenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu poistného zmluvného poistenia (ďalej len „PZP“), pričom jeho povinnosť platiť povinnosť z PZP pre ďalšie obdobia ako obdobie uvedené v rozhodnutí prvostupňového orgánu, zostáva týmto rozhodnutím nedotknutá, a to napriek skutočnosti, že vozidlo odhlásiť a ani zmeniť držiteľa vozidla objektívne nedokáže z dôvodov popísaných v žalobe. Takto teda žalobcovi hrozí ukladanie ďalších pokút správnym orgánom a vymáhanie splatného poistného z PZP aj za ďalšie obdobia, a tým aj nútený výkon takýchto rozhodnutí, to všetko za situácie, že žalobca nemá k dispozícií žiadne právne nástroje tomuto zamedziť, čo bude mať nesporne existenčné dôsledky na žalobcu aj vzhľadom na to, že jeho jediným príjmom je len starobný dôchodok, a preto priznanie

odkladného účinku je v súlade s verejným záujmom. Ďalej žalobca uviedol, že súd pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe skúma, či samotný návrh na priznanie odkladného účinku spĺňa formálne náležitosti, správna žaloba bola podaná včas a spĺňa zákonom stanovené náležitosti, pričom takýto odklad má preventívny charakter a plní aj ochrannú funkciu v záujme predchádzania protiprávnemu stavu, ktorý by výkon neskôr zrušeného rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Na záver žalobca uviedol, že takýto odklad je teda dôvodný vtedy, keď existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkon spochybneného rozhodnutia naruší práva osoby, spôsobí nezvratný protiprávny následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného a členov jeho rodiny. Uvedené vyžaduje aj samotný charakter exekučného konania, v ktorom platí zásadu zákazu restitutio in integrum a s tým súvisiace reparácie a satisfakcie.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.07.2024 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k návrhu žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, na základe ktorých by mal byť splnený dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ďalšie pozastavenie účinnosti rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu až do právoplatnosti rozhodnutia súdu by bolo v rozpore s verejnými záujmami, sledovanými ustanoveniami , preto žalovaný navrhol návrh žalobcu podľa na priznanie odkladného účinku zamietnuť.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

9. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného

účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

10. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojím návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len vo všeobecnej rovine tvrdením, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 507,30 Eur a hrozí mu opätovné ukladanie pokút správnym orgánom a vymáhanie splatného poistného z PZP za ďalšie obdobia a tým aj nútený výkon takýchto rozhodnutí, avšak žalobca nepreukázal, že jeho finančná situácia je skutočne natoľko nepriaznivá, že by v dôsledku výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila tak závažná značná finančná škoda, ktorá by bola dôvodom vyhovieť jeho návrhu na odklad napadnutého rozhodnutia.

12. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade fyzickej osoby – jeho osobná, majetková a finančná situácia. Správny súd zdôrazňuje, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 80 Eur. S poukazom na výšku uloženej povinnosti v sume 80 Eur sa správny súd nedomnieva, že ide o takú vysokú sumu, ktorá by mala za následok hrozbu značnej finančnej škody a bola by až do takej miery neúnosná, že by pre žalobcu predstavovala značné, až existenčné riziko. Žalobca správnemu súdu nepreukázal, že by bol osobou v existenčnom ohrození v stave hmotnej núdze, ktorá by mu absolútne znemožňovala splniť si povinnosť uloženú v tejto výške. Uvedené neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na účastníka administratívneho konania. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda, pretože je poberateľom dôchodku. Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej povinnosti uloženú napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia

žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne a hypoteticky. Správny súd uvádza, že zamýšľané dôsledky, ktoré mienil žalobca dosiahnuť návrhom na priznanie odkladného účinku, a to zamedzenie vydávania budúcich rozhodnutí v danej veci, nemožno dosiahnuť priznaním odkladného účinku správnej žalobe, ale až prípadným rozhodnutím správneho súdu vo veci samej. V prípade ak by boli voči žalobcovi vedené ďalšie konania, v ktorých by mu hrozilo opätovné uloženie pokuty za ďalšie obdobia, v ktorých nebola uzavretá zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má žalobca možnosť požiadať o prerušenie konania v administratívnom konaní. Taktiež ani v prípade začatia exekučného konania nie je priznanie odkladného účinku správnej žalobe dôvodom na zastavenie exekúcie.

14. Správny súd v danom prípade nemal preukázaný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).