Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-36-2012.pdf
PDF · 75.42 KB
Case nature
Subarea
15CoP/36/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa T. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., ul. T. A. XX, právne zastúpeného JUDr. Tiborom Basistom, advokátom, Advokátska kancelária v Poprade, Štefánikova 8, proti odporkyni J. C., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C., ul. T. A. XX, právne zastúpenej JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Poprade, Okružná 785/16, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému T. C., nar. XX.X.XXXX a maloletej E. C., nar. X.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, o nariadení predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2P 27/2011 -33 zo dňa 1.3.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zveril maloletú E. C. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny mesiac a to od prvej nedele v mesiaci od 17. 00 hod. do prvej nedele v nasledujúcom mesiaci do 17.00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny mesiac a to od prvej nedele v mesiaci od 17.00 hod. do prvej nedele nasledujúceho mesiaca do 17.00 hod. Zároveň určil, že otec je povinný maloletú E. v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletú v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca. Zároveň každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú E. do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť. Každému z rodičov priznal právo maloletú E. zastupovať a spravovať jej majetok s tým, že výživné zo strany oboch rodičov navzájom neurčil. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne pri rozhodnutí o veci samej. Vo svojom rozhodnutí citoval ustanovenie § 102 ods. 1, § 75 ods. 1,2 ,6, § 76 ods. 1. písm. b/, § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj ustanovenia § 24 ods. 2,4,5, § 26 , § 28 ods. 2 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Zdôraznil, že predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov, teda nie je konečným rozhodnutím a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pri rozhodovaní o navrhovanom predbežnom opatrení zobral do úvahy skutočnosť, že sám navrhovateľ v návrhu na rozvod manželstva žiadal zveriť obe maloleté deti do starostlivosti odporkyne, pričom už vtedy mu museli byť známe jej charakterové vlastnosti a spôsob starostlivosti o deti, ktoré jej vytkol na pojednávaní dňa 1.2.2012. Mal za to, že obaja rodičia maloletej spĺňajú všetky zákonné predpoklady, aby riadne zabezpečovali osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom striedavá starostlivosť najlepšie vystihuje záujem dieťaťa a najlepšie týmto spôsobom budú zabezpečené všetky potreby maloletej E.. Zdôraznil, že maloletá E. má citové väzby na oboch rodičov, preto zverením do striedavej osobnej starostlivosti budú plne rešpektované jej práva
na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobitného styku s oboma rodičmi.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie navrhovateľ. Namietal, že vydané predbežné opatrenie nespĺňa hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky a predovšetkým nebolo preukázané, že predbežné opatrenie je v záujme dieťaťa. Namietal, že žiadne dôvody návrhu neboli uvedené, preto nie je zrejmé, ako sa súd s nimi mohol stotožniť. Zdôraznil, že už od začiatku pojednávania žiadal o zmenu petitu oproti návrhu, keďže došlo k chybe v písaní, lebo pri opise situácie v rodine uviedol, že žiada obe deti zveriť do svojej starostlivosti. Súd prvého stupňa však aj napriek tejto skutočnosti oprel svoje rozhodnutie o petit návrhu, čo považoval odvolateľ za tendenčné. Poukázal na to, že obe maloleté deti sú v jeho osobnej starostlivosti, pričom maloletý T. s ním žije pol roka a maloletá E. pár týždňov. Dcéru zobral k sebe na základe dohody s matkou a sama dcéra sa neskôr rozhodla, že chce u neho ostať a k matke sa nechce vrátiť. Zároveň poukázal na to, že o syna matka nemá záujem a zo samotného výsluchu maloletej E. na súdnom pojednávaní vyplynulo, že táto chce ostať u neho. Navrhovateľ za preukázané považoval to, že pre obe deti vytvoril vhodné podmienky, aby ostali u neho naviac za situácia, že maloletá E. k matke nechce ísť. Poukazujúc na výpoveď samotnej maloletej E. pred súdom zdôraznil neprehliadnuteľné nedostatky tak bežnej starostlivosti o deti, ako aj v jej vzťahu k deťom. Rozdelenie detí nepovažoval za dôvodné, keďže takýto postup by mohol spôsobiť neblahý vplyv na ich psychiku. S prihliadnutím na názor maloletých detí, ako aj na kontinuitu výchovného prostredia tvrdil, že u matky sa deti mali omnoho horšie, ako u neho. Mal za to, že neboli dôvody na vydanie predbežného opatrenia, keďže maloletá E. je dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby sama zodpovedne vedela vyjadril svoj názor teda to, kde sa cíti dobre, pričom vydaním napadnutého predbežného opatrenia jej vznikne neprimeraná ujma. Navrhol uznesenie v celom rozsahu zrušiť.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa podaním zo dňa 29.3.2012. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom považovala za nepravdivé a zavádzajúce. Uviedla, že dňa 23.9.2011 ju navrhovateľ fyzicky napadol a vyhnal z domu spolu s maloletou dcérou E., preto odišla k svojej matke do A. K.. Od septembra teda žila maloletá E. spolu s ňou u starej matky v A. K.. Poprela, že si navrhovateľ zobral maloletú E. k sebe na základe vzájomnej dohody, keďže o tejto skutočnosti sa dozvedela ona až priamo na mieste - pred školou. Dohoda bola taká, že E. ostane u navrhovateľa jeden týždeň a napriek tejto dohode navrhovateľ neumožnil E. sa späť vrátiť. Navrhovateľ jej tiež často neumožnil komunikovať s dcérou a stretávať sa s ňou. Vyslovila presvedčenie, že bolo potrebné postupovať v zmysle § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a to z dôvodov, že má so svojou dcérou vzájomný hlboký citový vzťah, navrhovateľ je nezamestnaný a jeho mesačný príjem je 170 Eur, že navrhovateľ nemá vlastné bývanie, ale býva u otca, každoročne odchádza na niekoľko mesiacov do C., že ona je zamestnaná a má pravidelný mesačný príjem, čím vie zabezpečiť dcére všetky základné potreby, že maloletá E. sa zhoršila v prospechu, aj správaní, že na jej vývoj má zlý vplyv maloletý T. a tiež že je predpoklad zhoršenia výsledkov v škole z dôvodu nestarania sa navrhovateľa o študijné výsledky E.. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ sa znovu chystá vycestovať do C., preto je potrebné a nevyhnutné, aby sa o maloletú E. počas jeho neprítomnosti starala ona a nie starí rodičia. Keďže maloletá E. má 11 rokov je nevyhnutné , aby na jej vývoj a výchovu mala vplyv. Mala za to, že pri nariadení predbežného opatrenia nie je možné brať do úvahy len výpoveď maloletej E., ale je potrebné ju chrániť pred rôznymi negatívnymi vplyvmi a postarať sa o jej zdravý vývoj a výchovu. Zdôraznila tiež, že od narodenia sa o maloleté deti starala, keďže navrhovateľ bol odcestovaný v cudzine aj po dobu 5 mesiacov. Vyslovila názor, že striedavá starostlivosť je v prospech maloletej E., preto navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Opatrovník maloletých detí vo vzťahu k prešetreniu rodinných a výchovných pomerov u matky
- odporkyne poukázal na svoju správu zo šetrenia zo dňa 12.3.2012. Z vyjadrenia starej matky zo strany odporkyne zistil, že matka si dňa 1.4.2012 išla prevziať maloletú E., avšak toto prevzatie nebolo realizované, keďže navrhovateľ sa vyjadril, že maloletá E. k matke nechce ísť. Na základe šetrení v domácnosti navrhovateľa opatrovník zistil, že v domácnosti býva rodina s jedným maloletým dieťaťom, ktoré navštevuje 1. ročník základnej školy. Bývajú v podkrovnej izbe. Z dôvodu, že sa rodičia nevedia dohodnúť a spolu nekomunikujú, navrhol vykonať znalecké dokazovanie.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Je na mieste opakovane zdôrazniť charakter predbežného opatrenia, teda že ide o úpravu pomerov účastníkov konania dočasného charakteru, ktorá úprava predpokladá osvedčenie danosti práva o nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Danosť práva vykonávať starostlivosť o maloletú E. osvedčila odporkyňa samotnou skutočnosťou, že je jej matkou, teda prináležia jej rodičovské práva a povinnosti uvedené v ustanovení § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda právo na sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, právo zastupovať maloleté dieťa a právo spravovať jeho majetok. U odporkyne neboli preukázané závažné dôvody, pre ktoré by nemohla vykonávať starostlivosť o maloletú E. a takým dôvodom nemôže byť len tvrdenie samotného dieťaťa. Opatrovník maloletých detí pri šetrení rodinných a výchovných pomerov nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti, resp. v možnosti o starostlivosť. Nie je dôvod teda akýmkoľvek spôsobom obmedziť práva odporkyne podieľať sa na výchove maloletej E., k čomu najvhodnejším prostriedkom, vzhľadom na vzniknutú situáciu, bolo nariadenie predbežného opatrenia v znení uvedenom vo výroku prvostupňového uznesenia. Podľa samotného tvrdenia navrhovateľa sa maloletá E. nachádza v jeho domácnosti len pár týždňov, čo v žiadnom prípade nevytvára stav, ktorý by bolo potrebné rešpektovať aj do budúcna ako nemenný. Aj keď vyjadrenia maloletej E. zneli v prospech starostlivosti navrhovateľa, vzhľadom na vek dieťaťa nemôže byť takéto vyjadrenie rozhodujúcim. Vo svojom veku nie je schopná reálne zhodnotiť schopnosť uspokojenia svojich potrieb rodičmi a jej vyjadrenie je odrazom momentálnych pocitov.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. Je potrebné prisvedčiť navrhovateľovi, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia predložený odporkyňou bol len veľmi stručným a na pojednávaní, preto odkaz na tvrdenia uvádzané v návrhu je potrebné považovať za nepravdivé. V súvislosti s touto skutočnosťou však odvolací súd poukazuje na ust. § 81 v spojení s § 102 O.s.p., v zmysle ktorých k nariadeniu predbežného opatrenia môže pristúpiť aj bez návrhu. Pre nariadenie predbežného opatrenia boli splnené zákonné podmienky, keďže doposiaľ neexistuje žiadna úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Keďže súd prvého stupňa nerozhodol o trovách predbežného opatrenia, jeho úlohou bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p. v rozhodnutí o veci samej.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.