Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-17-2023.pdf
PDF · 120.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/17/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XX, F., proti povinnej: G. E. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/ XX, H., právne zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Kolesárom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Laurinská 12, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, Exekútorsky úrad so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, pod sp. zn. Ex 481/2013, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 20.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 28.12.2022 č.k. 16Er/1752/2013-235 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa. Povinná dňa 06.03.2022 doručila súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2 a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) platného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. V návrhu namietala, že podala viacero odôvodnených návrhov na zastavenie exekúcie, ako aj návrhov na odklad exekúcie, ktorým exekučný súd nevyhovel, napriek tomu, že exekučné konanie sa vedie nezákonným spôsobom. Súdny exekútor mal vydať exekučné príkazy aj napriek skutočnosti, že bol podaný návrh na odklad exekúcie, pričom podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže súdny exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Súdny exekútor napriek výzve povinnej túto nezákonnosť neodstránil a pokračoval v exekúcii. Povinná má za to, že súd je povinný z úradnej povinnosti v každom štádiu exekučného konania posudzovať oprávnenosť a zákonnosť exekučného konania, preto mal postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku. Povinná poukázala na § 61b Exekučného poriadku platného v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, ktorý určuje rozsah vykonania exekúcie v súlade so zásadou proporcionality. Podľa povinnej všeobecná hodnota nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve bola známa z exekučného titulu, na základe ktorého bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi. Povinná namietala spôsob vykonania exekúcie najmä preto, že exekúcia sa nezákonne vykonáva nad rozsah vymáhanej pohľadávky. Exekúcia sa totiž vykonáva predajom dvoch nehnuteľnosti v celkovej hodnote niekoľkonásobne prevyšujúcej výšku pohľadávky, pričom jedna z nehnuteľnosti je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto ak by sa predmetná exekúcia vykonala týmto spôsobom, došlo by k neprimeranej škode aj vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke. Povinná má za to, že exekúcia sa vykonáva vedome nad rozsah a je nevyhnutná jej ochrana rozhodnutím súdu.
Súdny exekútor k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že mu bolo doručené uznesenie č.k. 16Er/1752/2013-129 zo dňa 21.02.2019, ktorým súd návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol a taktiež uznesenie č.k. 16Er/1752/2013-154 zo dňa 10.09.2019, ktorým súd sťažnosť povinnej zamietol. Dňa 19.11.2019 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov a exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva. Vydal exekučný príkaz predajom nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve povinnej. Dňa 05.12.2019 mu právny zástupca povinnej doručil žiadosť o zrušenie exekučných príkazov a oznámenie o podaní návrhu na odklad exekúcie na Okresný súd Košice I. Preto požiadal súd o oznámenie, či bude rozhodovať o návrhu povinnej z dôvodu pokračovania v exekučnom konaní. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Košice I, ktorý zamietol niekoľko opakovaných návrhov povinnej na odklad exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že na nehnuteľnosť uvedenú povinnou zriadil záložné právo, aby zabezpečil majetok povinnej pre prípad, že výťažok z dražby nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXXX byt č. XX vo výlučnom vlastníctve povinnej by nepostačoval na úhradu pohľadávky oprávneného a trov exekúcie súdneho exekútora. Súdny exekútor vychádzal z § 64 Exekučného poriadku, podľa ktorého spôsob vykonania exekúcie určí súdny exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej pohľadávky. Až do vypracovania znaleckého posudku nemôže ani s odbornou starostlivosťou určiť hodnotu vyššie uvedeného bytu. Potom čo vykonal lustráciu majetkových pomerov povinnej mal za to, že nebolo možné vykonať exekúciu iným spôsobom ako predajom nehnuteľnosti, a ani povinná nenavrhla iný spôsob uspokojenia pohľadávky oprávneného. Opakované návrhy na odklad exekúcie zo strany povinnej podľa exekútora vedú k prieťahom v konaní a bránia mu, aby pokračoval v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta, § 37 ods. 2, §38 ods. 2, §41 ods.1, §57 ods. 1 písm. g), §58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a podľa § 147 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že vzhľadom na námietky uvádzané povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že s týmito sa už vysporiadal vo svojom rozhodnutí č.k. 16Er/1752/2013-112 zo dňa 16.11.2017, pričom aktuálne povinná namieta rovnaké skutočnosti. Je zrejmé, že exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekučné konanie proti povinnej je Osvedčenie o dedičstve sp.zn.: 23D/6/2012, Dnot 11/2012 zo dňa 14.1.2013, podľa ktorého dedičstvo po poručiteľke C. C., zomrelej dňa 28.12.2011 nadobudla povinná s povinnosťou vyplatiť A. B. C., D. (oprávnenému v tomto exekučnom konaní) peňažnú sumu vo výške 20.000 Eur a A. I. C., D. peňažnú sumu vo výške 20.000 Eur, a to obom v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.1.2013, preto povinnosťou povinnej bolo splniť dobrovoľne dlh oprávnenému v sume 20.000 Eur do 14.3.2013. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že súdny exekútor doručil povinnej Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti EX 481/2013-9 zo dňa 19.4.2013, a to pozemky a byt č. XX, 4. poschodie, vchod XX nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX G. XX, 13, 15 vo výlučnom vlastníctve povinnej ako aj byt č. XX, 6. poschodie, vchod č. 13, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX G. XX, XX,XX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve povinnej a manžela povinnej J. H.. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti na základe vykonateľného exekučného titulu - Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 23D/6/2012, Dnot 11/2012 zo dňa 14.1.2013, návrhu oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva (čl. 18 spisu) a poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam je exekučným prostriedkom (spôsobom exekúcie), ktorý má len zabezpečovaciu funkciu, zabezpečuje peňažný nárok oprávneného, ktorý je obsahom exekučného titulu, celou hodnotou takto zexekvovanej nehnuteľnosti. Tento exekučný prostriedok je spôsobilý na zabezpečenie vymáhaného nároku len v prípade, keď exekvovaná nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. V danom prípade, obe nehnuteľnosti, na ktoré sa exekučné záložné právo viaže, sú vo vlastníctve povinnej: byt č. XX, 4. poschodie, vchod XX nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX G. XX, XX, XX vo výlučnom vlastníctve povinnej, ako aj byt č. XX, 6. poschodie, vchod č. XX, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX G. XX,XX,XX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve povinnej. V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že súdny exekútor za účelom zabezpečenia peňažného nároku oprávneného, ktorý nebol dobrovoľne splnený povinnou, je povinný a zároveň oprávnený využiť potrebné inštitúty na zabezpečenie majetku, z ktorého je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku v rámci núteného výkonu práva priznaného vykonateľným exekučným titulom. Za trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú obaja manželia zodpovední spoločne a nerozdielne a oddelené, samostatné dlhy niektorého z nich, ktoré môžu vzniknúť v čase pred uzavretím manželstva, tak aj v čase trvania manželstva (napr. dlh, za ktorý zodpovedá manžel ako dedič, ktorým sa stal za trvania manželstva). Vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby sa pohľadávka veriteľa len jedného z manželov mohla uspokojiť pri exekúcii i z majetku patriaceho do BSM. Týmto ustanovením sa rieši ochrana tretích osôb pri uspokojovaní ich majetkových práv. Preto zákon umožňuje, aby sa pri exekúcii oprávneného mohla uspokojiť jeho pohľadávka aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva a to za splnenia týchto podmienok: a) musí ísť o pohľadávku veriteľa len jedného z manželov, b) ide o pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva, c) bezpodielové spoluvlastníctvo trvá alebo síce už zaniklo, ale nedošlo k jeho vyporiadaniu. Právo veriteľa jedného z manželov uspokojiť sa aj z vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva vyplýva priamo zo zákona, a teda nie je potrebné, aby povinnosť manžela strpieť toto uspokojenie bola vyslovená súdnym rozhodnutím. Neplatí to, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa § 143a Občianskeho zákonníka, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto opatrenie sa použije až vtedy, keď dlh nemožno splniť inak, najmä zo samostatného majetku manžela - dlžníka. Ak teda na uspokojenie pohľadávky exekúciou, individuálny majetok manžela nestačí, možno pohľadávku uspokojiť aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Preto do rozsahu činnosti súdneho exekútora patrí aj zistenie, či by nebolo možné pohľadávku veriteľa uspokojiť zo samostatného majetku dlžníka. Inak by navrhnutý výkon rozhodnutia nebolo možné považovať za vhodný spôsob na vymoženie dlhovanej pohľadávky. V prípade, ak sa majú exekúciou postihnúť veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov treba umožniť, aby sa druhý manžel - ktorý nie dlžníkom mohol zúčastniť prebiehajúceho exekučného konania. Manžel povinného je účastníkom pre určitý úsek exekučného konania, a to pre ten úsek v ktorom sú postihované veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie mal za to, že povinná sa účelovým správaním a opakovanými podaniami snaží oddialiť výkon exekúcie, ktoré však je na ťarchu povinnej, nakoľko týmto konaním sa navyšujú aj samotné trovy exekúcie. Súd prvej inštancie vzhľadom na namietané skutočnosti nemal za preukázané, že by v danom prípade nastali okolnosti brániace pokračovaniu v exekúcii, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Povinná podala v zákonnej lehote odvolanie proti tomuto uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie.
4. Povinná má za to, že súd nesprávne rozhodol a vydal predmetné uznesenie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a nevykonaných dôkazov. Podľa povinnej sa súd v odôvodnení uznesenia nevysporiadal so všetkými jej tvrdeniami, ktoré uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.03.2022. Súd opomenul skutočnosti, ktoré uvádzala aj v podaných námietkach proti exekúcii, ohľadne zákonnosti vedenia exekučného konania. Exekučný súd napriek jej opakovaným námietkam, že exekúcia sa vykonáva zjavne nad rozsah povolený zákonom, nezastavil exekúciu v časti kde sa výkonom exekúcie postihuje majetok, ktorý touto exekúciou postihnutý byť nemôže. Povinná je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej hodnota by postačovala na úhradu pohľadávky oprávneného v prípade nedobrovoľnej úhrady a výkonu exekúcie. Hodnota tejto nehnuteľnosti vyplýva z exekučného titulu Osvedčenia o dedičstve č. 23D/6/2012 Dnot 11/2012 zo dňa 14.01.2013 vydaného Notárskym úradom Mgr. Martina Sobinkovičová so sídlom v Košiciach. Napriek tomu sa exekúcia vykonáva nad rozsah, a to exekúciou nehnuteľnosti, ktorú povinná vlastní spoločne s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve. Túto skutočnosť nie je potrebné zvlášť dokazovať, nakoľko to vyplýva z verejne dostupného katastra nehnuteľností, ako aj zo spisového materiálu v exekučnom konaní. Povinná zdôraznila, že je poberateľom dôchodku vo výške oznámenej sociálnou poisťovňou exekútorovi, teda túto skutočnosť nie je potrebné zvlášť dokazovať, nakoľko vyplýva zo spisového materiálu. Napriek tomu, že podala návrh na odklad exekúcie zo dňa 14.10.2019, doručený súdu dňa 16.10.2019, súdny exekútor vydal Exekučný príkaz dňa 19.11.2019 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, doručený povinnej dňa 26.11.2019, ktorým zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve povinnej ako aj na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, následne súdny exekútor dňa 27.11.2019 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov a to z dôchodku povinnej, kde došlo k nezákonnému uvoľneniu (vymoženiu) peňažných prostriedkov zrážaných z dôchodku povinnej a blokovaných Sociálnou poisťovňou na základe príkazu na začatie exekúcie (toto je inštitút zabezpečenia majetku, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného). Akýkoľvek exekučný príkaz v exekučnom konaní je podľa Exekučného poriadku výkonom exekúcie a nie úkonom, ktorým sa iba zabezpečuje majetok. Súdny exekútor bol písomne listom zo dňa 03.12.2019 upozornený na nezákonný
postup hrubo porušujúci Exekučný poriadok, ale aj Ústavu SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinná nesúhlasí s tvrdením súdu v odôvodnení, že by svojim účelovým správaním a opakovanými podaniami sa snažila oddialiť výkon exekúcie, nakoľko sa iba zákonným spôsobom bráni pred nezákonne vedenou exekúciou a vzniknutá situácia je následkom nezákonného postupu súdneho exekútora a nesprávneho právneho posúdenia veci exekučným súdom. Povinná má za to, že sú splnené podmienky, aby exekučný súd zastavil exekúciu v naznačenej časti, pričom by nebol oprávnený vážne poškodený, nakoľko je preukázateľné, že majetok vo výlučnom vlastníctve povinnej postačuje na uspokojenie vymáhaného nároku. Súdny exekútor vydaním upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 17.04.2013 jasne naznačil spôsob vykonania exekúcie, ktoré ako je uvedené vyššie, je na základe zabezpečených dôkazov a informácii v exekučnom spise vykonávané neprípustne a nad rozsah, zvlášť so zásahom do zákonných práv tretích osôb. Súdny exekútor musí postihovať a speňažovať majetok s osobitou starostlivosťou tak, aby uspokojil pohľadávku oprávneného, avšak aby exekúcia primárne postihovala výlučný majetok povinného, a ak takého niet, postihuje ostatný majetok povinného, vtedy aj so zásahom do práv tretích osôb. Povinná má za to, že exekučný súd by mal rozhodnúť, že exekúcia sa vykonáva nezákonne nad rozsah a v tejto časti ju zastaviť. Záverom uviedla, že trvá na všetkých ňou uvádzaných skutočnostiach, ktoré sú obsahom podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Navrhla, aby exekučný súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28.12.2022, č.k.: 16Er/1751/2013-235 a rozhodol, že súdny exekútor vykonáva exekúciu nad rozsah a v časti predaja a zriadenia exekučného záložného práva na byt č. XX, zapísaného na LV č. XXXXX, okres H. A., K. H. – L. G., k.ú. C., s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 1661/100000, exekúciu zastavil. Zároveň navrhla, aby exekučný súd rozhodol, že zrušuje Exekučný príkaz zo dňa 19.11.2019 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, Exekučný príkaz zo dňa 27.11.2019 na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností a Exekučný príkaz zo dňa 19.11.2019 na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov a to z dôchodku povinnej, a v tejto časti exekúciu zastavil.
5. K odvolaniu povinnej nebolo podané vyjadrenie.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné. Uznesenie je vo výroku, ktorým súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 26.3.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Osvedčenie o dedičstve zo dňa 14.1.2013 vydané notárom Mgr. Martinou Sobinkovičovou, Notársky úrad so sídlom v Košiciach, právoplatným dňa 14.1.2013. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 9.4.2013 poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 19.4.2013 Upovedomenie o začatí exekúcie v prospech oprávneného a dňa 19.4.2013 Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti. Povinná podala námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 18.11.2015 č.k. 16Er/1754/2013-61 zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy 5.000 Eur (I. výrok), námietky povinnej proti exekúcii zamietol (II. výrok) a námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovel (III. výrok). I. výrok uznesenie nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2016 a II. a III. výrok uznesenia dňa 18.12.2015. V odôvodnení uvedeného uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že z predložených listinných dôkazov zistil, že po vydaní exekučného titulu dňa 26.3.2013, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, povinná uhradila oprávnenému
sumu 5.000 Eur, preto súd v časti vymoženia sumy 5.000 Eur exekúciu zastavil z dôvodu zániku dlhu jeho splnením povinnou oprávnenému (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a to podľa § 57ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Námietky povinnej proti exekúcii súd považoval za nedôvodné, keďže povinná neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Námietky povinnej proti trovám exekúcie vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvodné, nakoľko odmena bola súdnemu exekútorovi vyčíslená nesprávne. V konaní boli opakovane podávané návrhy povinnej na odklad exekúcie, ktoré boli rozhodnutiami súdu prvej inštancie zamietnuté. Naposledy rozhodoval súd prvej inštancie o návrhu povinnej na odklad exekúcie uznesením zo dňa 30.3.2022 č.k. 16Er/1752/2013-212, ktorým návrhu povinnej na odklad exekúcie nevyhovel. Proti tomuto uneseniu podala povinná sťažnosť, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.4.2023 č.k. 16Er/1752/2013-270 tak, že sťažnosť povinnej zamietol, pričom v odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol, že nie je možné povoliť odklad exekúcie, keďže podmienky uvedené v §56 ods. 1 Exekučného poriadku musia byť naplnené kumulatívne, pričom skutočnosť, že by sa povinná bez svojej viny ocitla prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre jej osobu alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený, preukázaná nebola. Súd po posúdení obsahu podania povinnej dospel k záveru, že na povolenie odkladu nie sú splnené všetky zákonné podmienky, ktoré vyžaduje § 56 ods.1 Exekučného poriadku. Povinná svoje podanie neodôvodnila žiadnou skutočnosťou, že sa ocitla v život ohrozujúcej situácií, nepreukázala ani jednu zo zákonných náležitosti pre povolenie odkladu exekúcie a neuviedla ani konkrétne dôkazy. Súd poukázal aj na to, že povinná síce žiadala o odklad exekúcie aj podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, avšak v konaní nebol predložený ani jeden dôkaz, ktorý mohol súd preskúmať a následne dospieť k záveru, že je možné očakávať zastavenie exekúcie. Súd teda nemal za preukázané, aby bol návrh povinnej na odklad exekúcie dôvodný. Povinná ďalej v konaní podala aj návrh na zastavenie exekúcie, ktorým namietala spôsob vykonávania exekúcie, ktorá sa vykonáva nezákonne nad rozsah vymáhanej pohľadávky, z dôvodu, že sa vykonáva predajom dvoch nehnuteľnosti v celkovej hodnote niekoľkonásobne prevyšujúcej výšku pohľadávky, ako aj z dôvodu, že jedná z nehnuteľnosti je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom ak by sa exekúcia vykonala týmto spôsobom došlo by k neprimeranej škode aj vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke. Súdom prvej inštancie bol uvedený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnutý, proti ktorému rozhodnutiu povinná podala odvolanie. Pričom ešte predtým ako bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, a predtým ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie o jej návrhu na odklad exekúcie (právoplatnosť nadobudlo dňa 20.4.2023, čl 212) povinná opätovne podala na súd návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie dňa 19.4.2023 (čl.279).
10. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to návrhom na obnovu konania, dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku).
11. Exekučný poriadok v ustanovení § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Dôvodom pre zastavenie exekúcie však môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu.
12. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14. Odvolací súd po preskúmaní odvolania povinnej, uznesenia súdu prvej inštancie odvolaním napadnutého, ako aj celého obsahu exekučného spisu dospel k názoru, že povinná nepreukázala, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 Exekučného poriadku a takéto dôvody vedúce k zastavenie exekúcie nezistil ani odvolací súd. Exekučný poriadok totiž taxatívne určuje dôvody pre zastavenie exekúcie a tieto nemožno rozširovať. Z odvolania povinnej odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktorého by bola exekúcia neprípustná. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že u povinnej nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
15. Odvolací súd námietky povinnej v odvolaní, že súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v jej návrhu na zastavenie exekúcie a že opomenul skutočnosti, ktoré namietala v námietkach proti exekúcii ohľadne zákonnosti vedenia exekučného konania, považuje za nedôvodné. Z exekučného spisu je totiž zrejmé, že povinná vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie uvádza rovnaké skutočnosti, s ktorými sa už súd prvej inštancie vzhľadom na množstvo návrhov povinnej od začatia exekučného konania opakovane vysporiadaval v odôvodneniach jeho rozhodnutí o týchto návrhoch. Pričom so skutočnosťami, ktoré povinná uviedla v námietkach proti exekúciu sa súd vysporiadal v samotnom rozhodnutí o týchto námietkach, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
16. Z obsahu spisu je zrejmé, že od začatia exekučného konania povinná podala a aj naďalej podáva opakovane rovnaké návrhy, predovšetkým návrhy na odklad exekúcie, pričom v týchto jej podaniach uvádza stále tie isté skutočnosti. Vychádzajúc z ustanovenia Exekučného poriadku § 56 ods.6, že do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, sa javí záver súdu prvej inštancie o účelovosti správania sa povinnej, ktorá sa opakovanými podaniami snaží oddialiť výkon exekúcie, viac ako pravdepodobný. O uvedenom svedčí aj zatiaľ posledný návrh povinnej zo dňa 19.4.2023, ktorým sa ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, opätovne domáha zastavenia exekúcie a zároveň žiada aj odklad exekúcie. Povinná však v tomto opätovnom návrhu opäť neuviedla skutočnosti, ktoré by boli relevantné z hľadiska existencie dôvodov odôvodňujúcich zastavenie exekúcie.
17. Odvolací súd za nedôvodné považuje aj námietky povinnej, že výkonom exekúcie sa postihuje majetok, ktorý touto exekúciou postihnutý byť nemôže a že exekúcia sa vykonáva nad rozsah povolený zákonom a teda sa vykonáva nezákonným spôsobom. K uvedenému odvolací súd udáva, že exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone (§ 62,§ 63Exekučného poriadku), pričom v zmysle § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie je oprávnený určiť výlučne exekútor. Návrhom oprávneného na spôsob vykonania exekúcie exekútor nie je viazaný. Použitie niekoľkých spôsobov exekúcie v jednom exekučnom konaní prichádza do úvahy najmä pri povinnosti zaplatiť peňažnú sumu. Kombinácia niekoľkých spôsobov však musí rešpektovať zásadu, podľa ktorej sa exekúcia v žiadnom prípade nesmie vykonať v širšom rozsahu, než je to nevyhnutné na uspokojenie
pohľadávky oprávneného s príslušenstvom, na náhradu trov predchádzajúceho konania a na náhradu trov exekúcie pre exekútora a oprávneného. Súdny exekútor teda musí rešpektovať princíp primeranosti pri samotnom výbere spôsobu vykonania exekúcie, ako aj pri zabezpečovaní (blokácii) majetku povinného v rámci zvoleného spôsobu. Voľba spôsobu vykonania exekúcie v každom konkrétnom prípade závisí na jednej strane od výšky vymáhanej peňažnej pohľadávky a na strane druhej od reálneho majetku povinného. Obmedzenia určuje Exekučný poriadok pri nehnuteľnostiach, v ktorých má povinný hlásený trvalý alebo prechodný pobyt, nakoľko ak ide o tzv. drobnú exekúciu (pohľadávka bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje sumu 2 000 eur, s výnimkou pohľadávky na výživnom), možno na takejto nehnuteľnosti zriadiť exekučné záložné právo, no exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti možno realizovať len výnimočne, za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok: a) pluralita pohľadávok prevyšujúcich v súhrne 2 000 eur, b) nedostatok iného majetku povinného, c) návrh na schválenie vykonania exekúcie podaný exekútorom so zriadeným exekučným záložným právom (prvým alebo ďalším s písomným súhlasom prvého), d) uznesenie exekučného súdu o schválení vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti. V prípade, že povinný so zvoleným zabezpečením jeho majetku nesúhlasí z dôvodu zjavného nepomeru hodnoty vymáhanej pohľadávky a hodnoty jeho majetku, je exekútor na žiadosť povinného a po preukázaní dostatočného zabezpečenia povinný prevyšujúci majetok odblokovať. Vychádzajúc z uvedených skutočnosti odvolací súd má za to, že doposiaľ nedošlo zo strany súdneho exekútora k vybočeniu z týchto hraníc pri výkone exekúcie. Povinná v odôvodnení odvolania síce tvrdí, že je výlučnou vlastníčkou majetku, ktorého hodnota by postačovala na úhradu pohľadávky oprávneného, bez toho, aby bolo nutné zriadiť exekučné záložné právo aj na nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak uvedené tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, len poukázala na to, že hodnota uvedeného majetku vyplýva z exekučného titulu, ktorým je Osvedčenie o dedičstve. Z Osvedčenia o dedičstve je však zrejmé, že hodnota ňou spomínaného majetku, ktorého je výlučnou vlastníčkou bola určená len na základe zhodného tvrdenia účastníkov konania v dedičskom konaní, čo nemožno považovať na účely výkonu exekúcie za hodnotu reálneho majetku povinnej a teda za preukázanie dostatočného zabezpečenia povinnej.
18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil tým, aby pri rozhodovaní starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo doposiaľ uviedli účastníci konania, ako aj tým, aby z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Výsledkom toho je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré je riadnym spôsobom odôvodnené. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že povinná nesplnila povinnosť uloženú exekučným titulom a nepreukázala v posudzovanom exekučnom konaní existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie tak, ako to predpokladá § 57 Exekučného poriadku, pričom ten určuje dôvody pre zastavenie exekúcie taxatívne a tieto dôvody nemožno rozširovať. V danej exekučnej veci ani odvolací súd nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinná nebola v odvolacom konaní úspešná a oprávnenému trovy odvolacieho konania preukázateľné nevznikli a ani si trovy konania neuplatnil.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).