Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_8C-169-2011.pdf
PDF · 100.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/169/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne T. L., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. S. č. XXX, zastúpenej Centrom právnej pomoci Bratislava, kancelária Liptovský Mikuláš, Nám. osloboditeľov 61/1, Lipt. Mikuláš, proti žalovanému Roľnícke družstvo v Pribyline, so sídlom 032 42 Pribylina, IČO: 00 195 731, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou výpoveďou z 27. 01. 2011 podľa § 63 ods. 2, písm. b) Zákonníka práce je n e p l a t n é , pracovný pomer žalobkyne u žalovaného n e t r v á .
O nároku žalobkyne na náhradu mzdy a o náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa neúplnou žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 29. 06. 2011 domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru dané písomnosťou žalovaného z 27. 01. 2011, ktoré jej bolo doručené 01. 02. 2011, je neplatné. Domáha sa aj zaviazania žalovaného na zaplatenie mzdy za obdobie, ktoré dodatočne spresní, úroku z omeškania a náhrady trov konania.
Súd žalobkyni, na základe jej žiadosti, ustanovil za zástupcu Centrum právnej pomoci, a to uznesením z 28. 09. 2011 čk. 8C/169/2011-11, právoplatným 29. 11. 2011.
Uznesením zo 06. 10. 2011 čk. 8C/169/2011-14, právoplatným 09. 11. 2011 súd žalobkyňu vyzval na opravu a doplnenie žaloby, keď ju poučil nielen o náležitostiach podania, v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale aj o tom, ako treba opravu a doplnenie žaloby urobiť. Uznesením tunajšieho okresného súdu z 15. 11. 2011 čk. 8C/169//2011, právoplatným 13. 01. 2012 súd predĺžil lehotu na opravu a doplnenie žaloby do 15. 12. 2011. Žalobkyňa doplnila žalobu písomným podaním doručeným tunajšiemu okresnému súdu 29. 11. 2011, v ktorom uviedla, že jej členský - družstevný pomer vznikol so žalovaným v júni 1973, naposledy u neho pracovala ako účtovníčka v roku 1983, kedy bola prvýkrát z členstva v družstve vylúčená. Výpoveď z pracovného pomeru obdržala 01. 02. 2011, žalovaný však tvrdí, že výpovedná lehota jej začala plynúť 01. 02. 2011 a pracovný pomer končí 30. 04. 2011. Ako dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru uviedla rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 19Cb/16/1997 z 13. 09. 2006 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 33Obo/120/2008 zo 16. 10. 2008 o neplatnom ukončení členstva v družstve u žalovaného. Domáhala sa u neho práce,
zodpovedajúcej platnej pracovnej zmluve, ale žalovaný s ňou pracovný pomer skončil podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Mzdových nárokov sa domáha od 14. 03. 2010 doposiaľ.
Riadne a včas predvolaný žalovaný sa na žiadnom z pojednávaní nezúčastnil, z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.).
Ustanovený zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že výpovedná lehota žalobkyne začala plynúť 01. 03. 2011 a pracovný pomer mal skončiť 31. 05. 2011. Výpoveď z 27. 01. 2011 je neplatná, lebo zamestnávateľ ponúkol žalobkyni pracovnú pozíciu na vrátnici, čo je neadekvátne jej zdravotnému stavu. Mzdové nároky žalobkyňa spresní dodatočne. Keďže žalobkyňa má preukaz ZŤP bez sprievodcu, pre jeho vydanie bola vyžadovaná miera funkčnej poruchy 40 %.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že u žalovaného nastúpila pracovať po maturite v roku 1973, kedy vznikol jej členský aj pracovný pomer. Domohla sa súdneho rozhodnutia neplatnosti jej vylúčenia z družstva. Od 27. 11. 2008 u žalovaného fyzicky prácu nevykonávala. Prideľovania práce sa domáhala už v roku 1983, od 27. 11. 2008 sa prideľovania práce písomne nedomáhala, nedomáhala sa jej ani v súdnom konaní. Nedisponuje originálom pracovnej zmluvy. Pracovala u žalovaného ako sekretárka predsedu družstva, potom bola na materskej dovolenke a po jej ukončení od 01. 12. 1980 pracovala ako kalkulačná účtovníčka, delila náklady, výnosy. Má ukončenú strednú ekonomickú školu, nikto od nej nevyžadoval ďalšie kvalifikačné predpoklady ani prax. Toto vzdelanie bolo na vtedajšie pomery plne zodpovedalo pracovnému zaradeniu. V súčasnosti sa už kalkulácie nerobia. Ona by si v súčasnosti vykonávať prácu účtovníčky netrúfla, lebo vypadla z praxe. Na otázku súdu „akú prácu by pre žalovaného mohla vykonávať?“ uviedla, že to je problém, lebo je dlho mimo praxe, musela by byť zaškolená. Počas obdobia, kedy u žalovaného nepracovala, brigádovala na Mestskom úrade v Lipt. Hrádku, kde vykonávala pomocné administratívne práce. Tiež pracovala na informačnom oddelení, kde prepájala telefóny. Robila písacie práce, zakladala a roznášala po oddeleniach poštu. Ide o obdobie rokov 1998-1999 a asi aj 2000. Počas svojho života sa vždy pohybovala v prostredí administratívy, nikdy nerobila iné práce. Žalovaný jej ponúkol pracovné zaradenie denného informátora, teda prácu na vrátnici pri vstupe do areálu družstva. Ona túto ponuku písomne odmietla. Následne jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru. Prácu denného informátora neprijala, pretože sa tam robí na zmeny a je pre ňu komplikovaná dochádzka z Lipt. Trnovca do Pribyliny. Nezisťovala, koľkohodinové sú pracovné zmeny. Vzdialenosť medzi Lipt.Trnovcom a Pribylinou je asi 28 km, ona nemá auto. Táto práca jej nevyhovovala ani fyzicky kvôli zdravotnému stavu. Má pokrivené prsty, prácu na vrátnici by nezvládla. Myslí, že práca na vrátnici obnáša nielen zdvíhanie rampy, ale aj zapisovanie. Možno to urobila z princípu, že po toľkých rokoch súdnych sporov neskončí na vrátnici. Trpí artritídou a vzhľadom na toto postihnutie by nezvládla 8 hodín ručne písať, na počítači 8 hodín v kuse nepísala. Podľa jej názoru by ju žalovaný mal zaradiť len na pomocné administratívne práce, aké napr. robila na mestskom úrade. Žalovaný takéto pracovné miesto vytvorené nemá, nemá ani sekretárku, s poštou robí účtovníčka, ktorá robí aj mzdy. Od júla 2011 je žalobkyňa predčasnou starobnou dôchodkyňou, od r. 2003 do r. 2008 bola invalidnou dôchodkyňou. V r. 2009 jej odobrali čiastočný invalidný dôchodok, podľa posudkových lekárov je zdravá, čo nezodpovedá jej subjektívnemu pocitu. Je držiteľkou preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby, vystaveného v r. 2003 v súvislosti s invalidizáciou, ktorý jej nebol odňatý. Od februára 2012 má nárok na riadny starobný dôchodok, o ktorý zatiaľ nepožiadala. Výpoveď z pracovného pomeru z 27. 01. 2011 jej bola doručená poštou. Podľa svojho záznamu ho prevzala 01. 02. 2011. Netrvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával, má len záujem dohodnúť sa na dorovnaní mzdových nárokov, pokiaľ jej patria. Chce, aby jej žalovaný dorovnal mzdový nárok aspoň do dôchodku. Potrebné podklady, týkajúce sa mzdy, nemá.
Z pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 19 Cb/16/1997 je preukázané, že na základe žaloby žalobkyne T..L. proti žalovanému Jednotné roľnícke družstvo Pribylina Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 13.09.2006 č. k. 19Cb/16/1997-206 určil neplatnosť skončenia členského pomeru žalobkyne a žalovaného. Tento rozsudok potvrdil Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3 Obo120/2008-335 zo dňa 16.10.2008, právoplatným 27.11.2008.
Z preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím žalobkyne súd zistil, že bol vystavený v Lipt. Mikuláši 25. 10. 2004 a je platný od 30. 04. 2003 bez časového obmedzenia.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt.Mikuláš, odd. posudkových činností zo 17. 04. 2012 súd zistil, že žalobkyňa bola posúdená v roku 2004 na základe jej žiadosti z 30. 04. 2003, posudkom č. 2436/2004 ĽA zo 06. 10. 2004 bola uznaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol jej vydaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez časového obmedzenia. Posúdenie pre účely invalidity spadá do kompetencie Sociálnej poisťovne. Pre účely vydania preukazu ŤZP nie je podmienkou, aby posudzovaný občan bol zároveň uznaný za invalidného.
Z fotokópie výpovede z pracovného pomeru z 27. 01. 2011 súd zistil, že žalovaný prejavil voči žalobkyni vôľu ukončiť pracovný pomer v zmysle § 63 ods. 2, písm. b) Zákonníka práce, keďže zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Žalovaný žalobkyni 19. 11. 2010 ponúkol prácu na Roľníckom družstve v Pribyline vo funkcii denný informátor, nakoľko jej pôvodné zaradenie - kalkulačná účtovníčka zaniklo koncom 80- tych rokov 20. storočia, z dôvodu prechodu spracovania účtovníctva na PC. Dňa 17. 12. 2010, na základe výzvy žalovaného z 10. 12. 2010, žalobkyňa oznámila žalovanému, že ponúknutú prácu odmieta a trvá na zaradení na miesto zodpovedajúce podmienkam pracovnej zmluvy pred neplatným rozhodnutím Predstavenstva RD v Pribyline o zrušení jej členstva v RD Pribylina. Zásielka bola podľa fotokópie poštového podacieho lístka podaná na poštovú prepravu pod podacím číslom RR 6361018725 v Lipt. Mikuláš 27. 01. 2011 a podľa fotokópie doručenky do vlastných rúk bola žalovanej doručená 02. 02. 2011.
Z písomnosti žalovanej pre žalobcu zo dňa 17.12.2010 súd zistil, že žalobkyňa reaguje na list žalovaného zo dňa 10.12.2010 a oznamuje mu, že trvá na zaradení na pracovné miesto, zodpovedajúce pracovnej zmluve ukončenej pred neplatným rozhodnutím o ukončení jej členstva. Písomnosť bola podľa odtlačku pečiatky v ten istý deň doručená vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalovaného.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt.Mikuláš, odd. služieb zamestnanosti z 05. 03. 2012 súd zistil, že tento orgán nedisponuje informáciou, či je T. L. zamestnancom so zdravotným postihnutím. Roľnícke družstvo v Pribyline nepožiadalo o udelenie predchádzajúceho súhlasu na ukončenie pracovného pomeru s občanom so zdravotným postihnutím v zmysle § 66 Zákonníka práce.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Lipt. Mikuláš z 19. 03. 2012 súd zistil, že dňa 11. 04. 2008 bol posúdený zdravotný stav pani L., invalidita od augusta 2003 trvala naďalej. Dňa 05. 08. 2010 bola zánik čiastočnej invalidity.
Podľa § 252 g/ ods. 1 Zákonníka práce (prechodné ustanovenie účinné od 1.9.2011) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.
Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom 27.01.2011 právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce v znení účinnom 27.01.2011 ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce v znení účinnom 27.01.2011 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 66 Zákonníka práce v znení účinnom 27.01.2011 zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
Podľa § 74 veta prvá Zákonníka práce v znení účinnom 27.01.2011 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom 27.01.2011 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom 27.01.2011 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.) rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd vyslovil na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, preukázaného zhora označenými dôkazmi, neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, danej žalovaným žalobkyni písomným podaním zo dňa 27.01.2011. Aj keď žalobkyňa existenciu svojho pracovného pomeru u žalovaného nepreukázala predložením pracovnej zmluvy tvrdiac, že jej písomným vyhotovením nedisponuje, jeho vznik medzi stranami sporu nebol sporný. Nebolo tiež sporným, že žalobkyňa ako zamestnanec nebola v čase ukončovania pracovného pomeru (január 2011) a nie je ani v súčasnosti ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu, ktorú jej zamestnávateľ ponúkol v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce (Pribylina). Žalobkyňa síce tvrdila, že práca denného informátora nezodpovedá jej zdravotnému stavu, ale na druhej strane priznala, že sa ani nezaujímala o pracovnú náplň, pracovné povinnosti a úlohy, ktoré by na tejto pozícii plnila. Nepredložila lekársky posudok o tom, či je takéto pracovné zaradenie pre ňu vhodné, alebo nie. Ako dôvod nevhodnosti tohto pracovného miesta pre jej osobu označila aj sťažené dochádzanie do práce vzhľadom na vzdialenosť jej
terajšieho bydliska a autobusové spojenie. Súd však musí konštatovať, že takúto otázku by žalobkyňa musela riešiť aj v prípade zaradenia na iné pracovné miesto. Samotná žalobkyňa tiež priznala, že žalovaný nemá možnosť zamestnať ju na doterajšej pracovnej pozícii učtovníčky kalkulácií, lebo takáto pracovná pozícia už neexistuje a nemá vytvorené ani miesto sekretárky. Pripustila tiež, že nevie, či by zvládla vykonávať pisárske práce počas celej 8,5 hod. pracovnej zmeny. Skutkovo je preto dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2 písm. b/ vtedy platného Zákonníka práce naplnený. Výpovedná doba, vychádzajúc z doručenia výpovede preukázateľne doručenej žalobkyni 02.02.2011, začala plynúť 01.03.2011 a pracovný pomer mal skončiť 31.05.2011 (lebo žalobkyňa u žalovaného odpracovala viac ako 5 rokov). Žaloba bola podaná na tunajšom okresnom súde 29.06.2011, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zák. práce. Dôvodom vyslovenia neplatnosti tejto výpovede je nesplnenie povinnosti ust. § 66 Zák. práce. Žalobkyňa je osobou so zdravotným postihnutím, o čom svedčí skutočnosť, že je doteraz držiteľkou preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a počas niekoľkoročných súdnych sporov o neplatnosť jej vylúčenia z členstva v družstve (od ktorých sa odvíja existencia jej pracovného pomeru) bola v čase od augusta 2003 do 05.08.2010 invalidnou. Aj keď nebola invalidnou bezprostredne dňa 27.01.2011, kedy bola zhotovená písomná výpoveď, podľa názoru súdu malo byť postupované podľa § 66, čo nebolo podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, odd. služieb zamestnanosti zo dňa 05. 03. 2012 realizované. Účastníci nepredložili dôkaz o tom, že výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, čo je ďalší dôvod neplatnosti výpovede. Súd však zároveň, z dôvodu právnej istoty účastníkov vyslovil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného netrvá. Nejde o rozhodnutie nad rámec žaloby, ale o aplikáciu § 79 ods. 1 Zák. práce. Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že oznámila po doručení výpovede z pracovného pomeru zo dňa 27.01.2011 zamestnávateľovi v zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. V neúplnej žalobe zo dňa 27.06.2011 síce tvrdí, že v dôsledku vyslovenia neplatnosti zrušenia členstva súdom (teda nie v dôsledku neplatnosti výpovede) jej pracovný pomer trvá i naďalej, ale na pojednávaní 03.05.2012 výslovne uviedla, že netrvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával, deklarovala len svoj záujem dohodnúť sa na vyriešení jej mzdových nárokov.
Vzhľadom na nejasnosť a nevymedzenie predmetu konania v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha bližšie nevyčíslených mzdových nárokov a hospodárnosť konania súd rozhodol o časti žalovaného nároku, ktorý možno oddeliť, čiastočným rozsudkom. O zvyšku nároku a náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §-u 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.). Účastníci si právo na náhradu vzniknutých trov neuplatnili, nebolo im priznané.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 5 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.