Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-14CbZm/17/2022

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: O.. I. D., nar. XX. I. XXXX, bytom W. XXXX/X, T. - J. E. zastúpeného JUDr. Rastislavom Smieškom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 74, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovaným: 1/ HERIX, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, Bratislava, IČO: 35 691 379, 2/ U. E., nar. X. J. XXXX, bytom I. XXXX/XX, T. - H., o zaplatenie 37.200 eur s príslušenstvom zo zmenky, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V 16. apríla 2022 sa žalobca voči žalovaným domáha zaplatenia 37.200 eur spolu s príslušenstvom, titulom vlastnej zmenky s doložkou „bez protestu“, vystavenej žalovaným 1/ na rad žalobcu 6. mája 2019 v Bratislave, na zmenkovú sumu 37.200 eur, s dátumom splatnosti 31. mája 2019. Žalovaný 2/ zmenku podpísal ako avalista (per aval).

2. Konanie, pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , je od 1. júna 2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. .

3. Návrhom doručeným súdu 4. októbra 2023 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovaným 1/ a 2/ nakladať s ich majetkom, najmä ho scudziť, prenajať alebo zaťažiť, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh bol odôvodnený tým, že žalobca je majiteľom zmenky vystavenej žalovaným 1/ a avalovanej žalovaným 2/ na zmenkovú sumu 37.200 eur, so splatnosťou 31. mája 2019. Poukázal na to, že žalovaný 1/ bol na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložným veriteľom na nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha, vo výmere XXX m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2 a pozemku parcela registra „C“ č. XXX/ X, druh pozemku: záhrada o výmere X m2, to všetko zapísané na LV č. XX, k. ú. A., obec A., okres P.. Na uvedenej nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného 1/. Dňa 10. decembra 2022 sa stal jediným konateľom žalovaného 1/, namiesto žalovaného 2/, E.. H. R.. Žalovaný 2/ ostal v spoločnosti žalovaného 1/ už iba jediným spoločníkom. Následne, 13. decembra 2022, teda 3 dni potom, ako sa E.. H. R. stal konateľom žalovaného 1/, bola na túto osobu prevedená aj horeuvedená nehnuteľnosť, ale už bez zriadenia záložného práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného 1/. Žalobca dal do pozornosti súdu, že E.. H. R. sa, už ako výlučný vlastník horeuvedenej nehnuteľnosti a jediný konateľ žalovaného, snaží zbaviť horeuvedenej nehnuteľnosti predajom cez realitnú kanceláriu Winners Reality Slovakia s.r.o. Žalobca na základe nahliadnutia do elektronického súdneho spisu zistil nekomunikovanie žalovaného 1/ a ani žalovaného 2/ so svojím právnym zástupcom, zatajujú sa mu, kedy právny zástupca niekoľkokrát požiadal z uvedeného dôvodu príslušný súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k poslednému podaniu žalobcu. Z uvedeného konania žalovaných 1/ a 2/ je jednoznačné,

že žalovaní sa začali zbavovať svojho majetku, ako aj je dôvodné podozrenie na podvodné konanie zo strany žalovaných, že sa chcú vyhnúť vráteniu peňažných prostriedkov žalobcovi. Žalobca dôvodil, že prevodom vlastníckeho práva k horeuvedenej nehnuteľnosti boli ohrozené jeho práva ako veriteľa a že prípadný výkon rozhodnutia by bol neúspešný, čím by sa zmarilo právo žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku a to zvlášť, že sa jedná o nie zanedbateľnú sumu.

4. Obsahovo totožný návrh žalobca doručil 4. októbra 2023 aj Mestskému súdu Bratislava IV. Mestský súd Bratislava IV, prípisom z 26. októbra 2023, vec postúpil Mestskému súdu Bratislava III, ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie o predmetnom návrhu podľa (ďalej tiež „“).

5. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (ods. 1) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (ods. 2) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (ods. 3)

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi (stranami sporu), b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, e/ navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, f/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, g/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. V prípade prejednávaného návrhu žalobcu možno primárne konštatovať, že žalobca predložením prvopisu zmenky, z ktorej nároky si v spore uplatňuje, síce osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

žiada poskytnúť ochranu, avšak neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená.

14. Žalobcovi sa nepodarilo osvedčiť ohrozenie budúceho výkonu exekúcie, keďže z návrhu nevyplýva, že žalovaní realizujú faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže žalobca neosvedčil, že žalovaní sa zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný 1/ previedol nehnuteľnosti, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, pretože prevod nehnuteľností nie je zbavovaním sa majetku, iba zmenou jeho formy. Pokiaľ žalovanému 1/ boli za tieto nehnuteľnosti vyplatené finančné prostriedky, prevodom nehnuteľností sa jeho majetok nezmenšil. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobca v návrhu netvrdil a ani neosvedčil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť obavu z ohrozenia exekúcie, resp. potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

15. Aj v prípade, že by sa žalobcovi podarilo osvedčiť tvrdenú obavu z ohrozenia exekúcie, vydaniu neodkladného opatrenia by zároveň bránil neprípustný rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca navrhoval prostredníctvom neodkladného opatrenia zakázať žalovaným 1/ a 2/ nakladanie s celým ich majetkom ( ). Neodkladným opatrením podľa uvedeného ustanovenia sa u konkrétneho subjektu obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa (pozri Sedlačko, F. In: Števček, M. a kol. . 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1238). Súd preto musí pri rozhodovaní vziať do úvahy aj aspekt proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán (m. m. nález Ústavného súdu Českej republiky z 18. júna 2002, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 3. apríla 2017, sp. zn. ).

16. Pokiaľ žalobca v návrhu žiadal, aby súd žalovaným zakázal disponovanie s celým ich majetkom, takto navrhovanému neodkladnému opatreniu bráni predovšetkým princíp proporcionality - primeranosti neodkladného opatrenia vo vzťahu k povinným osobám. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že uloženie zákazu nakladať s celým majetkom povinnej osoby prostredníctvom neodkladného opatrenia je celkom zjavne neprimeraným zásahom do právnej sféry povinnej osoby, keďže sa ním povinnej osobe prakticky znemožňuje akákoľvek dispozícia s jej majetkom, čo je nepochybne v rozpore s obsahom základného práva vlastniť majetok podľa SR a základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle SR, a to bez ohľadu na výšku pohľadávky, ktorej sa má neodkladným opatrením poskytnúť súdna ochrana, resp. na veľkosť majetku povinnej osoby. Takto všeobecne formulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je zároveň v priamom rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia, ktorým je vytvorenie primeraného a dočasného obmedzenia na strane povinnej osoby, smerujúcemu k dosiahnutiu ochrannému účelu, ktorý má byť neodkladným opatrením navrhovateľovi poskytnutý. Možno preto uzavrieť, že neodkladné opatrenie nebolo možné nariadiť aj z dôvodu, že jeho nariadením by v rozpore s princípom proporcionality došlo k obmedzeniu povinných osôb (žalovaného 1/ a 2/) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

17. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že predmetom konania vo veci samej je peňažné plnenie a žalobca navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je k zabezpečovaciemu opatreniu vo vzťahu subsidiarity ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto zároveň potrebné, aby žalobca v návrhu výslovne uviedol, prípadne by sa z obsahu návrhu dalo vyvodiť ( ), z akého dôvodu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z dikcie uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, pričom uvedenú subsidiaritu je všeobecný súd povinný vyhodnotiť pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že by súd dospel k tomu, že vzťahy môžu byť regulované zabezpečovacím opatrením, je povinný

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a to aj v prípade, ak by inak boli podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať práve na účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je práve to, aby na majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom dlžníkovi, ako jeho vlastníkovi, nakladať. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu neposkytol žiadne tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tento účel nemohol byť dosiahnutý zabezpečovacím opatrením, a že práve zákazom nakladania s majetkom žalovaných 1/ a 2/ by účel sledovaný žalobcom naopak dosiahnutý bol.

18. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.