Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-148-2023.pdf
PDF · 110.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/148/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XX, XXX XX F., proti odporcovi: A. E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený Mgr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - Ružinov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.07.2023, č.k.: 21P/46/2023 - 27, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta v celom rozsahu.
II. Odporcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 14.07.2023, č. k.: 21P/46/2023 – 27 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. odporcovi uložil, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. reg."C" parc. č. 623/6, na nehnuteľnosti parcely reg. „C", parc. č. 623/4 o výmere 757 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. 623/6 o výmere 321 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. G. D. K., obec G. D. K., vo výroku II. odporcovi uložil, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov nepribližoval k navrhovateľovi - maloletému C. C., s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch, vo výroku III. súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľa a vo výroku IV. rozhodol o tom, že navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e/, písm. g/, písm. h/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/.
3. Vecne napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že z obsahu návrhu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/42/2022-202 zo dňa 08.03.2023, schválenou rodičovskú dohodu bol maloletý C. C. /ďalej aj „maloletý“/ zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov – matky I. G. a otca A. B. C. /navrhovateľ/ s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčilo. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že maloletý sa v čase starostlivosti matky zdržiava v rodinnom dome na adrese G. D. K. L. XX, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú odporca a matka maloletého I. G. /LV č. XXX pre katastrálne územie G. D. K., obec G. D. K./. Odporca je bratom matky maloletého a v tomto rodinnom dome nebýva, avšak túto nehnuteľnosť navštevuje. Odporca má trvalý pobyt na adrese H. I. XXXX/XX, XX XXX J. /výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre kat. úz. J./. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že odporca v čase, keď
navštevuje rodinný dom na adrese G. D. K. L. XX, ale aj na iných miestach sa dopúšťa voči maloletému fyzického násilia, najmä tým spôsobom, že mu dáva facky, bije ho po zadku, posiela ho do kúta, ktoré konanie mal sám odporca pred navrhovateľom dňa 05.07.2023 priznať. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie nárokov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, ktorými v danom prípade je ochrana života, zdravia maloletého a jeho telesná a duševná integrita. Maloletý má byť vystavovaný fyzickým atakom zo strany odporcu /matkinho brata/, čo maloletý tiež uviedol, s tým, že matka sa ho pri týchto útokoch nezastane a uvedené trvá už niekoľko mesiacov /potvrdenie OR PZ Trnava zo dňa 10.07.2023, zo zápisnice spísanej ÚPSVaR Trnava dňa 07.07.2023/. Argumentoval, že vzhľadom na osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov zo strany navrhovateľa, návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď jeho nariadením nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy odporcovi v porovnaní s ujmou, ktorá by mohla byť navrhovateľovi spôsobená v prípade, ak by nedošlo k vydaniu neodkladného opatrenia a zároveň ani v právnych vzťahoch účastníkov konania nevznikne nenapraviteľný stav, keď odporca je vlastníkom a býva v inej nehnuteľnosti.
4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a navrhovateľovi, ktorý mali vo veci plný úspech, priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu alebo alternatívne zmení tak, že vo výroku I. a III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a vo výroku IV. o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP/.
6. Odporca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v konaní nezisťoval postoj maloletého C. C., pričom navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol výhradne účelové, nepravdivé a zveličujúce tvrdenia, ktoré sú motivované snahou uškodiť jeho bývalej partnerke, matke maloletého a jej blízkej rodine. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/132/2022 – 71 zo dňa 19.10.2022, ktorým navrhovateľovi uložil dočasne nevstupovať do rodinného domu nachádzajúceho sa v obci F., a súčasne mu uložil nepribližovať sa k matke maloletého na vzdialenosť menšiu ako desať metrov. Z uvedeného vyplýva, že súd už v minulosti vyhodnotil navrhovateľa ako nebezpečného násilníka snažiaceho sa uškodiť svojej bývalej partnerke, keď sa matke maloletého vyhrážal fyzickým násilím pokúšal sa o psychické násilie a jej zastrašovanie. Vytýkal navrhovateľovi, že svojím konaním nesleduje najlepší záujem dieťaťa. Ďalej argumentoval, že maloletý sa u psychologičky, ktorú navštevuje prejavuje ako precitlivený chlapec, ktorý je veľmi zraniteľný, a práve preto používa pretvárku bitkára, silného necitlivého chlapca ako určitú rolu, v ktorej zotrváva, keď sa mu to hodí. Maloletý je vystavený konfliktu záujmu zo strany otca, ktorý sa snaží narušiť kladný vzťah maloletého s ním ako jeho strýkom. Vzhľadom na to, že je zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov netrávi nepretržite čas u matky, neexistuje teda dôvod, pre ktorý by nemohol užívať nehnuteľnosť, ktorou je vlastníkom v čase kedy je maloletý u otca. Namietal nedôvodnosť výroku I. odvolaním napadnutého uznesenia, keď na ochranu maloletého pred jeho domnelými útokmi je úplne postačujúci zákaz priblíženia a tým je vylúčený zásah do vlastníckeho práva odporcu. Kombinácia výrokov I. a II. sa preto javí ako nadbytočná a protiústavná, keďže obmedzuje vlastnícke právo nad nevyhnutnú mieru. Odporca vo svojom odvolaní zdôraznil, že v predmetnej nehnuteľnosti žijú – matka maloletého I. G., ktorá je ZŤP s nízkou mobilitou a mierou funkčnej poruchy 70 % a F. G., starý otec maloletého, ktorý je po ondoprotéze kolenného kĺbu. Tieto osoby sú na neho odkázané pri vybavovaní záležitostí ako je starostlivosť o dom, záhradu alebo nákupy. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie v konaní nebolo podľa neho preukázané, že elektronické, telefonické alebo písomné správy s maloletým majú ohrozovať telesnú alebo duševnú integritu maloletého, keď táto komunikácia bola vždy pozitívna.
7. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie mal mať z predloženého videozáznamu za preukázané, že odporca sa priznal k fyzickému násiliu voči maloletému, pričom z predmetného videozáznamu vyplýva, že uvedené potvrdil aj maloletý /navrhovateľ vyhotovoval nahrávky preventívne v záujme ochrany maloletého C. C./. Maloletý mal o tom, že bol odporcom bitý po rukách a ďalších častiach tela vypovedať aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Zdôraznil, že odporca nie je zákonným zástupcom ani vychovávateľom maloletého. Uviedol, že odporca voči maloletému vystupuje z pozície fyzickej sily nad ním s presvedčením, že matka maloletého nezasiahne, maloletého ponižuje, psychicky a fyzicky ho týra, keď ho bije ho, dáva do kúta a pod. Jeho správanie má prvky šikanovania, zastrašovania, psychického týrania a deptania. Odporca je agresívny a nemá zábrany, považuje ho za nebezpečného. Sám maloletý sa mal vyjadriť, že nechce, aby sa k nemu odporca približoval a súčasne má ambíciu odsťahovať sa od matky. Vytkol matke maloletého účelové tvrdenia a podávanie trestných oznámení s cieľom uškodiť mu, pričom tvrdil, že matka sa má dopúšťať páchania trestnej činnosti, a to trestného činu podvodu, trestného činu subvenčného podvodu, trestného činu krivého obvinenia a trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy a pod. Prejavy agresivity majú vyplývať, aj z prístupu matky a odporcu k tráveniu voľného času maloletého, keď ho matka mala odhlásiť z futbalu, a maloletý má navštevovať bojové športy, ktoré v maloletom podporujú agresivitu. Má za to, že všetky uvedené skutočnosti osvedčujú dôvodné podozrenie z násilia páchaného na maloletom, a to fyzického a psychického, ktoré vyvoláva stavy psychickej nepohody, strachu a obáv o život a zdravie, pričom považuje právo na ochranu zdravia a života maloletého za právo dominujúce nad právom na obydlie a pobyt odporcu v nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom.
8. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, poukazujúc na skutočnosť, že na podklade trestného oznámenia podaného navrhovateľom pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby (vo vzťahu k maloletému) podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, bolo trestné stíhanie voči jeho osobe zastavené. Domnieva sa, že navrhovateľ z pomsty voči matke maloletého podáva na svoju bývalú partnerku trestné oznámenia. Svojím správaním vystavuje maloletého zbytočnému stresu a konfliktu lojality, pričom o maloletého začal prejavovať skutočný záujem v čase, keď sa stal nástrojom, ktorý môže použiť pre uškodenie matke. Z navrhovateľom predloženého videozáznamu má mať súd za preukázané, že to bol práve otec maloletého /navrhovateľ/, ktorý ho nabáda a burcuje, aby tvrdil, že je bitý a týraný, pričom v snahe vyhovieť otcovi následne prezentuje zveličujúce tvrdenia. Navrhovateľ odmieta matku maloletého ako rovnocenného výchovného partnera, degraduje ju a neustále ju konfrontuje. Navrhovateľ má podporovať maloletého v agresívnom správaní voči spolužiakom /pozn. správa zo školského zariadenia/. Vytkol navrhovateľovi, že si mal protirečiť vo vyjadreniach, keď uviedol, že starostlivosť o maloletého preberá matka a na druhej strane tvrdí, že matka nie je odkázaná na pomoc odporcu, takže odporca nemusí vstupovať do nehnuteľností v G.. Konanie otca maloletého spĺňa atribúty šikanózneho výkonu práva, keďže sleduje poškodzovanie druhej strany, je bez racionálneho účelu a z nedôvodných trestných oznámení je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Základným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu priblíženia, či vstupu do nehnuteľnosti je obava pred tým, že páchateľ môže opätovne svoju obeť týrať, šikanovať, zastrašovať a pod., avšak z predložených listinných dôkazov jasne vyplynulo, že zákonný zástupca nepravdivo opísal existujúci stav, čím vyvolal potrebu okamžitého zásahu a zmanipuloval maloletého. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací /§ 34 CSP/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas /§ 362 ods. 1 CSP/ oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa /§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP/, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti /§ 127 a § 363 CSP/ a že odporca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, v medziach daných rozsahom /§ 379 CSP/ a dôvodmi odvolania /§ 380 ods. 1 CSP/ postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania / § 385 ods. 1 CSP á contrario/ preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 psím. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
15. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu /primeranosť/ zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný /nenávratný/ stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31P/42/2022-202 zo dňa 08.03.2023, bol maloletý C. C. schválenou rodičovskou dohodou zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Vzhľadom na to, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého sa v čase výkonu osobnej starostlivosti matky realizuje v jej domácnosti, ktorá sa nachádza v nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom je odporca, navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.07.2023, domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi, aby nevstupoval do rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. reg."C" parc. č. 623/6, na nehnuteľnosti parcely reg. „C", parc. č. 623/4 o výmere 757 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. 623/6 o výmere 321 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. G. D. K., obec G. D. K., aby sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov nepribližoval k maloletému s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní a v trestnom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľa. Svoj návrh odôvodnil potrebou neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu ohrozenia fyzickej a duševnej integrity maloletého zo strany odporcu v čase, keď predmetnú nehnuteľnosť odporca navštevuje.
17. Z obsahu podaného návrhu vyplýva vymedzenie okruhu účastníkov konania ktorými sú A. B. C. v postavení navrhovateľa a A. E. G. v postavení subjektu, ktorému má byť určená navrhovaná povinnosť. V záhlaví podaného návrhu navrhovateľ síce označil aj osobu maloletého C. C., avšak z obsahu podania nevyplynulo, že navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva ako zákonný zástupca tohto maloletého dieťaťa.
18. Pokiaľ teda ide o subjekty konania odvolací súd uvádza, že kým v civilnom sporovom procese sú štrukturálnym prvkom procesnoprávneho vzťah okrem súdu strany sporu /žalobca a žalovaný/, v mimosporovom procese zákon aj terminologicky tieto subjekty identifikuje ako účastníkov konania. Z tohto pohľadu v sporovom konaní súdy poskytujú ochranu ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam a právom chráneným záujmom spravidla existujúcim pred začatím konania a postavenie
procesnej strany je založené na formálnom vnímaní účasti na konaní. Základnými kritériami sporového konania tak je a/ formálne poňatie strán v procese a b/ kontradiktórne postavenie strán v procese. Podaním žaloby sa stávajú subjektmi konania žalobca /lebo využil možnosť domáhať sa ochrany svojich či už reálne, alebo domnele ohrozených práv a právom chránených záujmov/ a označením žalovaného sa založí jeho procesné postavenie subjektu konania, v zásade bez ohľadu na ich postavenie v hmotnoprávnych vzťahoch. Inými slovami povedané, stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu stanú práve tie subjekty, ktoré označí žalobca. Existencia hmotnoprávneho vzťahu a z toho vyplývajúcich práv a povinností, ktoré sa žalobou uplatňujú je otázkou vecnej legitimácie strán a jej nedostatok nebráni začatiu konania na súde, má však zásadný vplyv na dokazovanie a meritórne rozhodnutie /Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. str. 221/.
19. Na druhej strane civilný mimosporový proces predstavuje normatívne upravený postup pri prejednávaní a rozhodovaní špecifických subjektívnych práv a právom chránených záujmov, ktorých ochrana tak vo sfére hmotnoprávnej úpravy, ako aj v rovine procesnej požíva zvýšenú právnu ochranu, o ktorú je verejný záujem. Mimosporový proces teda prispôsobením právnej úpravy rešpektuje ochranu špecifických vzťahov, kde táto môže byť iniciovaná aj v prípade pasivity subjektov, ktoré sú nositeľmi práv a právom chránených záujmov, nie je vylúčené, že aj proti ich vôli, ak si to vyžaduje ochrana ich, resp. iného záujmu /napr. záujmu maloletého dieťaťa a pod./. Mimosporové konania nie sú zamerané primárne na riešenie právneho konfliktu medzi dvoma proti sebe stojacimi stranami, ale smerujú k poskytnutiu ochrany vzťahom, resp. právom chráneným záujmom spravidla pro futuro, preto aj okruh subjektov konania musí byť nastavený inak ako v konaní sporovom. Pojem účastníctva je aj v prípade mimosporového kódexu pojmom procesným a účastníctvo na rozdiel od sporového procesu má povahu materiálneho poňatia účasti na konaní. Materiálne vnímanie účasti na týchto konaniach je však konfrontované a musí reflektovať formálnosť založenia procesnoprávneho vzťahu urobením procesného úkonu – podaním návrhu na začatie konania. Aj napriek skutočnosti, že podaním návrhu na začatie konania sa založí procesné postavenie navrhovateľa ako účastníka konania, tento nemá tak, ako je to v konaní sporovom, absolútnu autonómiu pre vymedzenie okruhu ďalšieho, resp. ostatných účastníkov konania. Verejný záujem favorizovaný v týchto konaniach teda rešpektuje procesné následky podania návrhu na začatie konania, ale vymedzenie okruhu účastníkov konania upravuje zákon odlišným spôsobom, a to, že identifikuje kto bude účastníkom konania /v expressis verbis, konaní o dedičstve, v konaniach vo veciach osvojenia, v konaniach vo veciach určenia rodičovstva/ alebo je na ťarchu súdu, aby vymedzil okruh účastníkov v závislosti od predmetu konania /konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie starostlivosti súdu o maloletých a i./. /Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009/.
20. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci súd prvej inštancie nerozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti súdu o maloletých, keď zmyslom predmetného konania je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti / § 367 ods. 1 CMP/, alebo ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa /§ 325 ods. 1 CSP/, alebo ak sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, možno maloletého dočasne zveriť do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorú určí súd /§ 365 ods. 1 CMP/. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je teda ochrana práva maloletého v súvislosti s uplatnením niektorého z hmotnoprávnych inštitútov upravených v zákone o rodine.
21. Súdom prvej inštancie bola potom predmetná vec nesprávne zapísaná do súdneho registra „P“, keď podľa Prílohy 1 bodu II. písm. D/ bod. 1./ vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy sa do súdneho registra „P“ zapisuje a/ návrh na povolenie uzavrieť manželstvo, b/ návrh na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, c/ návrh na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 Civilného mimosporového poriadku d/ návrh na konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní a e/ návrh vo veciach osvojiteľnosti, osvojenia a predosvojiteľskej starostlivosti, keďže predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vec
rodinnoprávnej agendy, a to napriek tomu, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha ochrany osoby maloletej, keď podľa navrhovateľa existuje dôvodná obava, že je v dôsledku konania odporcu ohrozená fyzická a duševná integrita maloletého ako osoby, ktorá má byť nariadeným neodkladným opatrením chránená. Odvolací súd potom konštatuje, že skutočnosť, že osobou chránenou má byť osoba maloletého potom nie je rozhodujúce kritérium pre posúdenie povahy predmetu konania, a toto malo byť pred súdom prvej inštancie správne zapísané do súdneho registra „C“ ako spor občianskoprávnej povahy, a to podľa Prílohy 1., bodu II. písm. A. 1./ vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Nesprávny zápis veci do súdneho registra nezodpovedajúci povahe sporu však nebráni súdu, aby vec posudzovala ako občianskoprávny spor, naopak povahu sporu je súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť.
22. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesprávne vymedzil okruh subjektov konania tak, že navrhovateľom v predmetnej veci je maloletý C. C. zastúpený zákonným zástupcom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a odporcom A. E. G., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného rozporu medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutým uznesením súdu prvej inštancie vyplýva akýsi zámer súdu prvej inštancie vysporiadať sa s otázkou, kto je v predmetnej veci účastníkom konania, avšak vzhľadom na okolnosť, že navrhovateľ je ten ktorý v sporoch občianskoprávnej povahy zadefinuje subjekt konania, s jeho záverom sa odvolací súd nestotožnil.
23. Podľa citovaného ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Uvedené má osobitný význam pre odvolací súd, čo znamená, že nie je prípustná prípadná úprava návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie, aj s poukazom na skutočnosť, že v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa ustanovenia o odstraňovaní vád nepoužijú.
24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vychádzal z premisy, že v danej veci sa jedná o spor občianskoprávnej povahy, v ktorom práve navrhovateľa zaťažuje povinnosť osvedčiť splnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý je svojim charakterom sčasti návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP (v časti o uloženie zákazu odporcovi vstupovať do špecifikovanej nehnuteľnosti a približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 1000 metrov k špecifikovaným nehnuteľnostiam ), sčasti návrhom podľa § 325 ods.2 písm. g/ CSP ( v časti o uloženie zákazu odporcovi , aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľa ) a sčasti podľa § 325 ods.2 písm. h/ CSP (v časti o uloženie zákazu odporcovi, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov nepribližoval k osobe bývajúcej v označenej nehnuteľnosti, a to k maloletému C. C.).
25. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie zákazu odporcovi vstupovať do rodinného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parc. reg."C" parc. č. 623/6, na nehnuteľnosti parcely reg. „C", parc. č. 623/4 o výmere 757 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. 623/6 o výmere 321 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. G. D. K., obec G. D. K. odvolací súd konštatuje, neosvedčenie podmienok navrhovanej úpravy vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kedy z verejne dostupných údajov uverejnených na H. vyplýva, že ich vlastníkom navrhovateľ nie je. Z návrhu a doložených listinných dôkazov nie je možné ani jednoznačne vyvodiť akékoľvek právo navrhovateľa sa v uvedených nehnuteľnostiach oprávnene zdržiavať, čoho dôsledkom je následná úvaha o bezzákladovosti navrhovanej dočasnej úpravy účastníkov konania v tejto časti .
26. Rovnaká úvaha platí aj vo vzťahu k návrhom podaných podľa § 325 ods.1 písm. g/, h/ CSP, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ neosvedčil zákonné podmienky pre okamžité uloženie zákazu odporcovi, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktoval navrhovateľa, a aby sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov nepribližoval k osobe bývajúcej v označenej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a doložených listinných dokladov má za to, že navrhovateľ doloženými listinnými dôkazmi dostatočne, t.j. v miere, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy, neosvedčil potrebu okamžitej ingerencie súdu v týchto otázkach.
27. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia preto je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť podľa citovaného ustanovenia § 328 ods. 1 CSP. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
30. V odvolacom konaní plne úspešnému odvolateľovi vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania /§ 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 2 CSP/, o ktorom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd z dôvodu, že týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia /§ 262 ods. 2 CSP/ .
31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).