Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27CoCsp-32-2023.pdf
PDF · 78.08 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/32/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátom Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. E. – D. F., G. XX, o zaplatenie 3.434,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júna 2021 č. k. 15Csp/1/2021-150, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 22.júna 2021 č. k. 15Csp/1/2021-150 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.434,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.434,- eur od 07.05.2019 do zaplatenia, a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že na základe zmluvy o úvere - Lepšia splátka zo dňa 04.03.2015 bol zo strany veriteľa G. B., H. žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver, ktorý mal splácať (rovnakú povinnosť mal aj spoludlžník) v 108 pravidelných mesačných splátkach. Žalobca si uplatnil nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právny nástupca pôvodného veriteľa (banky) z titulu postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebola naplnená podmienka doručenia písomnej výzvy banky dlžníkovi na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca tvrdil, že takouto výzvou mala byť písomnosť zo dňa 16.01.2017, ktorou žalovaného vyzýval pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru na doplatenie dlžných splátok úveru s upozornením, že inak vyhlási úver za predčasne splatný, a tiež písomnosť zo dňa 13.02.2017, ktorou vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu takto mimoriadne zosplatneného dlhu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s touto argumentáciou žalobcu, listiny zo dňa 16.01.2017, či 13.02.2017 nepovažoval za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na značný odstup času, ktorý uplynul od okamihu ich vyhotovenia do okamihu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (06.05.2019). Poukázal, že stav deklarovaný v písomnosti zo dňa 16.01.2017, či 13.02.2017 (najmä o výške dlhu) bol v čase pred postúpením pohľadávky neaktuálny, a to aj s poukazom na prirastajúce príslušenstvo (úroky z omeškania). Z listín nevyplýva úmysel banky, že mali byť zasielané žalovanému práve v súvislosti so zamýšľaným postúpením pohľadávky. Je pritom zrejmé, že účelom vyhotovenia týchto listín - výziev bolo jedine dodržanie postupu stanoveného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre to, aby sa pohľadávka mohla účinne stať splatnou ešte pred uplynutím dojednanej konečnej splatnosti. Je toho názoru, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť kvalifikovaná. Nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt bez súhlasu dlžníka. Písomnosti vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (teda v súvislosti s vyhlasovaním mimoriadnej splatnosti úveru) a písomnosti vyhotovované
veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (teda v súvislosti s osobitnými podmienkami postupovania pohľadávok) sa navzájom nenahrádzajú, ani nekonzumujú, keď účel každej z nich a aj z toho plynúci obsah každej z nich je odlišný. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/21/2020. K žalobcovmu poukazu na rozhodnutie Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/1/2021 uviedol, že z jeho obsahu (rozdielne od skutkového stavu zisteného v tejto veci) vyplýva, že výzva zasielaná v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti, ktorú odvolací súd považoval aj za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, mala aspoň poučenie v tom smere, že v prípade neuhradenia zosplatneného úveru má banka právo pohľadávku postúpiť tretej osobe, a teda je zrejmé aj z obsahu, že úmyslom tejto výzvy výslovne bolo súčasne učiniť zadosť aj podmienkam stanoveným zákonom o bankách. V prejednávanej veci však uvedené nie je v listinách pre žalovaného zahrnuté. Žalobca netvrdil, že by banka doručovala do okamihu postúpenia pohľadávky žalovanému iné výzvy. Písomné oznámenie postupcu (banky) žalovanému o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2019 tiež nie je výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Absencia riadnej výzvy na úhradu dlžníkovi pred postúpením pohľadávky preto spôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Táto okolnosť je potom dôvodom na zamietnutie žaloby, pretože žalobca sa nikdy platne nestal veriteľom postúpenej pohľadávky, a preto mu ani nesvedčí aktívna vecná legitimácia, ktorú súd musí skúmať ex offo. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, §§ 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) a 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že jeho žalobe vyhovie, alternatívne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nesprávne skutkové zistenie a nesprávny procesný postup. Podľa jeho názoru pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu svojho peňažného záväzku, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 16.01.2017 (obálka sa postupcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 07.02.2017) a výzvou zo dňa 13.02.2017 (obálka sa postupcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 07.03.2017), pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až ku dňu 06.05.2019. Žalobca zdôrazňuje, že postupca nebol v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách povinný upozorniť na skutočnosť, že môže v prípade splnenia zákonných podmienok postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Ust. § 92 ods. 8 neurčuje presný časový okamih, kedy má banka pred postúpením pohľadávky povinnosť takúto výzvu vyhotoviť a neurčuje ani žiadne jej obsahové náležitosti, nakoľko určuje len písomnosť jej formy. Postup súdu, ktorým si „upravil“ zákonné ust. § 92 ods. 8 ZoB nad rámec zákona, je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením zároveň upraviť i ďalšie nevyhnutné náležitosti výzvy, bolo by to v § 92 ods. 8 výslovne a jednoznačne uvedené. Ak konajúcemu súdu existencia v konaní žalobcom predložených výziev (s preukázaním ich doručovania žalovanému) nestačí, uvedený záver súdu považuje za nepreskúmateľný a súd mu tak nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že nejde o „prospotrebiteľskú ochranu“, pretože zamietnutie žaloby pre spotrebiteľov znamená, že síce nie sú nútení podrobiť sa nútenému výkonu súdneho rozhodnutia, avšak prakticky sa dostávajú do stavu právnej neistoty vo vzťahu k tomu, kto je ich veriteľom a komu teda majú svoj dlh vlastne splniť, aby dosiahli napr. výmaz z úverového registra. Žalobca svoj názor podporil poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/31/2020 a 11CoCsp/1/2021, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/128/2019, Krajského súdu v Trenčín, sp. zn. 5Co/351/2017, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/152/2019.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
5. Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 29. decembra 2021 č.k. 27CoCsp/53/2021 – 177, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR svojím uznesením zo dňa 27. septembra 2023 sp. zn.9Cdo/165/2022 rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 29. decembra 2021 sp. zn. 27CoCsp/53/2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol, že cit. „ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. ... Ak teda odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí vyslovil, že žalobkyňa (tu žalobca- pozn. odvolacieho súdu) predloženými listinami zo 16. januára 2017 a 13. februára 2017 vzhľadom na ich obsah a dátum vyhotovenia i doručovania nepreukázala splnenie požiadaviek v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože ich účelom bolo iba splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a nemajú žiaden vzťah k právnemu úkonu postúpenia pohľadávky, od ktorého žalobkyňa odvodzovala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, dovolací súd uzatvára, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
6. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.).
7. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
8. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zopakovať dokazovanie a vykonať následné nové právne posúdenie veci so zohľadnením záverov dovolacieho súdu. Pred novým rozhodnutím vo veci bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s procesnými návrhmi strán sporu a rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 C.s.p.
9. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).
10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).