Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-68-2023.pdf
PDF · 119.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/68/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana, v spore žalobcu: DRILL B.S., spol. s r.o., Jakubovo námestie 13, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 43 933 165, zastúpeného JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: 1. day s.r.o., Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 44 796 633, zastúpenému Advokátska kancelária PAVLOV A PARTNERI, s.r.o., Kukučínova 100/18, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 50 756 559, o zaplatenie 10.020 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. 36Cb/51/2021-97 zo dňa 3. februára 2023, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. 36Cb/51/2021-97 zo dňa 3. februára 2023 a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.020 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 5.2.2020 do zaplatenia titulom provízie za personálne a poradenské služby v oblasti vyhľadávania, oslovovania, odporúčania a testovania vhodných kandidátov na pozíciu manažér výroby, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. V žalobe žalobca uviedol, že podniká v oblasti sprostredkovania zamestnania, a že ako sprostredkovateľ uzavrel dňa 21.1.2020 so žalovaným ako záujemcom na základe objednávky žalovaného zmluvu o sprostredkovaní (ďalej len „zmluva“), ktorou sa zaviazal vykonať pre žalovaného personálno-poradenské služby na sprostredkovanie kandidáta na pozíciu manažér výroby. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za tieto služby províziu vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že nárok na províziu vznikne žalobcovi dňom nástupu kandidáta do práce alebo dňom začiatku jeho činnosti pre žalovaného podľa iného zmluvného vzťahu. Žalobca tvrdil, že svoju zmluvnú povinnosť si splnil a sprostredkoval pre žalovaného na pozíciu manažér výroby kandidáta A. B. (ďalej len „kandidát“). Nástup kandidáta na uvedenú pozíciu ku dňu 21.1.2020 žalovaný žalobcovi potvrdil, na základe čoho vystavil žalobca dňa 21.1.2020 žalovanému faktúru č. 002/2020, ktorou ho vyzval na zaplatenie provízie 9.200 eur + 20 % DPH vo výške 1.840 eur (provízia žalobcu bola 2,3 násobok dohodnutej mesačnej mzdy/odmeny kandidáta). Dňa 4.2.2020 žalovaný mailom kontaktoval žalobcu a navrhol mu upraviť výšku fakturovanej sumy z 9.200 eur na 7.500 eur, pri výpočte ktorej navrhovanej sumy žalovaný vychádzal z 2,3 násobku netto mzdy/odmeny kandidáta. S takýmto návrhom žalobca nesúhlasil, lebo v zmysle zmluvy boli podmienky výpočtu provízie jasne určené. Ale vzhľadom k tomu, že so žalovaným mal korektné vzťahy z minulosti, kedy pre neho už vykonával sprostredkovateľskú činnosť, rozhodol
sa vyjsť žalovanému v ústrety. Došlo tak k rokovaniu za osobnej účasti konateľa žalobcu a riaditeľa žalovaného, ktorého výsledkom bol kompromis na provízii za sprostredkovanie kandidáta vo výške 8.350 eur + 20 % DPH vo výške 1.670 eur. Na základe tejto dohody opravil žalobca faktúru č. 002/2020 na sumu 10.020 eur, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil. Na predžalobnú výzvu žalobcovi písomne odpovedal, že jeho nárok neuznáva. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vyslúchnuť ako svedka svojho zamestnanca C. D., sprostredkovaného kandidáta A. B. a riaditeľa žalovaného C. E..
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že žalobcom uplatňovaný nárok 10.020 eur s prísl. má vyplývať z opravenej faktúry č. 002/2020, ktorú mal žalovanému vystaviť žalobca za sprostredkovanie kandidáta na pracovnú pozíciu u žalovaného. Žalovaný tvrdil, že žalobca vznik nároku na odmenu mylne vyvodil z mailovej komunikácie medzi stranami, ktorej obsah vyplynul z očakávaní žalovaného, ktoré sa však pre neprimeranosť mzdových požiadaviek kandidáta nenaplnili, preto žalovaný s kandidátom žiaden zmluvný vzťah neuzatvoril. Uviedol, že dňa 15.5.2020 vrátil žalobcovi faktúru č. 002/2020 ako neopodstatnenú, keďže medzi žalovaným a sprostredkovaným kandidátom nedošlo k uzatvoreniu zamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného zmluvného vzťahu, a to najmä pre neprimerané mzdové požiadavky kandidáta, ktoré žalovaný nedokázal akceptovať. Žalobcovi preto nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný navrhol vyslúchnuť ako svedka C. E..
5. Žalobca dôvodil, že žalovaný absurdne označuje ich vzájomnú mailovú komunikáciu ako mylne vyloženú, i keď z nej zrozumiteľne vyplývajú skutočnosti ohľadom úspešného výberu kandidáta a jeho nástupu k žalovanému. Mal za to, že zo strany žalovaného sa jedná o snahu o obchádzanie zmluvného partnera v prípade zmluvných vzťahov, kedy preukázanie pričinenia jedného z partnerov si vyžaduje súčinnosť druhého partnera a bez jeho aktívneho prístupu je pre druhú stranu ťažko preukázateľné, že rozhodné skutočnosti nastali. Žalobca tvrdil, že nástup kandidáta k žalovanému na dohodnutú pozíciu dňa 21.1.2020 telefonicky potvrdil zamestnancovi žalobcu E. D. zástupca žalovaného aj kandidát A. B.. Preto vystavil žalovanému faktúru, ktorou ho vyzval na zaplatenie sumy 9.200 eur + 20 % DPH vo výške 1.840 eur. Dňa 4.2.2020 žalovaný kontaktoval žalobcu mailovou správou za účelom úpravy faktúry a až dňa 15.5.2020 žalovaný vrátil žalobcovi faktúru s tvrdením, že sprostredkovaný kandidát u žalovaného nenastúpil z dôvodu vysokých mzdových nárokov. Žalobca tvrdil, že kandidát dostal od žalovaného dve pracovné ponuky a bolo len na jeho rozhodnutí, ktorú príjme. S argumentom o neexistencii nároku žalobcu prišiel žalovaný až takmer po štyroch mesiacoch, počas ktorých sa strany dohadovali na výške faktúry. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že ak by sprostredkovaný kandidát u žalovaného nenastúpil, žalovaný by sa nedohadoval so žalobcom na úprave fakturovanej sumy. Dodal, že žalovaný inzeroval v novembri 2021 pracovnú pozíciu skladník - závozník, kde ako kontaktnú osobu uviedol A. B., čo tiež svedčí o tom, že sprostredkovaný kandidát pracoval pre žalovaného. Tvrdil, že má informáciu, že sprostredkovaný kandidát pracoval pre žalovaného na živnosť.
6. Žalovaný sa bránil, že spornú faktúru žalobcu neevidoval a neeviduje vo svojom účtovníctve, neviedol ju v evidencii DPH ani v kontrolnom výpise DPH, neuplatnil si z nej odpočet DPH a nikdy nepodával vo vzťahu k tejto faktúre opravné daňové priznanie, čo preukazuje, že ju považuje za nedôvodnú. Tvrdil, že kandidát A. B. s ním nebol v žiadnom zamestnaneckom alebo inom obdobnom zmluvnom vzťahu. Pokiaľ žalobca argumentuje inzerátom z novembra 2021, žalovaný poukázal, že v zmluve sa strany dohodli, že záväzok žalobcu sa považuje za splnený, ak by s kandidátom uzavrel žalovaný pracovnú zmluvu alebo ak by medzi nimi vznikla iná forma spolupráce do 12 mesiacov od prezentácie kandidáta žalovanému.
7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že objednávkou zo dňa 7.11.2019 si žalovaný objednal u žalobcu personálno - poradenské služby v oblasti vyhľadávania, oslovovania, odporúčania a predstavovania vhodných kandidátov na pozíciu manažér výroby. Strany sa v objednávke dohodli, že žalobca má nárok na odmenu vo výške 2,3 násobku priemernej mesačnej mzdy/odmeny kandidáta, ktorý nastúpi do zamestnaneckého pomeru alebo obdobného zmluvného vzťahu so žalovaným ako odberateľom na základe odporúčania žalobcu ako dodávateľa, a to i v prípade, že medzi kandidátom a odberateľom bude uzatvorená zmluva na inú pozíciu alebo na inú formu spolupráce, ako bola pôvodne požadovaná. V takom prípade sa záväzok dodávateľa považuje za splnený do dvanásť mesiacov od prezentácie kandidáta odberateľovi. Dodávateľovi vzniklo právo fakturácie dňom nástupu kandidáta do práce alebo začiatku jeho činnosti podľa iného zmluvného vzťahu. Odberateľ bol povinný zaslať v elektronickej podobe scan pracovnej zmluvy dodávateľovi v deň nástupu kandidáta. Faktúrou č.
002/2020 zo dňa 21.1.2020 splatnou dňa 4.2.2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie 11.040 eur (9.200 eur + 20 % DPH vo výške 1.840 eur) za personálno-poradenské služby - nástup kandidáta A. B.. Súd prvej inštancie poukázal, že ako vyplynulo zo zhodných tvrdení strán, po tejto fakturácii nasledovali medzi stranami telefonické a osobné stretnutia, na základe ktorých žalobca žalovanému vzhľadom na dlhodobé zmluvné vzťahy opravil faktúru č. 002/2020 na sumu 10.020 eur (8.350 eur + 20 % DPH vo výške 1.670 eur) s tým, že ostatné údaje na faktúre zostali tak, ako boli uvedené pôvodne. Žalobca uviedol, že faktúru žalovanému vystavil na základe telefonickej informácie od žalovaného, že kandidát nastúpil k žalovanému dňa 21.1.2020.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z vyjadrení strán a z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaný dňa 4.2.2020 mailom kontaktoval žalobcu so žiadosťou o úpravu faktúry č. 002/2020 zo sumy 9.200 eur na sumu 7.500 eur bez DPH. Po vzájomnom stretnutí žalobcu a žalovaného sa strany dohodli na zmene výšky provízie žalobcu na 8.350 eur bez DPH, na zaplatenie ktorej vyzval žalobca žalovaného aj upomienkami zo dňa 9.3.2020 a 2.4.2020. Listom zo dňa 15.5.2020 žalovaný žalobcovi vrátil faktúru s odôvodnením, že medzi žalovaným a kandidátom A. B. nedošlo k uzatvoreniu zamestnaneckého alebo iného obdobného zmluvného vzťahu a to najmä pre mzdové požiadavky kandidáta, ktoré žalovaný nemohol akceptovať.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 261 ods. 1, 642, 644 Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu obligatórnej pôsobnosti Obchodného zákonníka, základných ustanovení zmluvy o sprostredkovaní, vznik práva na províziu a tiež podľa článku 8, článku 17, §§ 150 ods. 1, 151 ods. 1, 153 ods. 1, 2, 187 ods. 1, 197 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré obsahujú úpravu procesných povinností a procesných bremien, princípu hospodárnosti konania, skutkových tvrdení, popretia skutkových tvrdení protistrany, sudcovskej koncentrácie konania, dôkazných prostriedkov a návrhu na výsluch svedkov.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol objednávkou dňa 7.11.2019, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní a že žalobca odporučil žalovanému na žalovaným požadovanú pozíciu kandidáta A. B., ktorý žalovaného navštívil.
11. Súd prvej inštancie poukázal na procesnú obranu žalovaného, že žalobca mu vystavil faktúru bez toho, aby bola splnená požiadavka vyplývajúca zo zmluvy, keďže žalobcovi nebol zaslaný scan pracovnej zmluvy s kandidátom, pričom dospel k záveru, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 002/2020 nedôvodne. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že žalobca žiadnymi dôkazmi okrem vystavenej faktúry, upomienok, predžalobnej výzvy a mailov, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil, že nie sú dôkazom o uzavretí zmluvného vzťahu medzi kandidátom a žalovaným, nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku.
12. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že žalobca už v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že navrhuje vyslúchnuť ako svedka zamestnanca žalobcu C. D., sprostredkovaného zamestnanca A. B. a riaditeľa žalovaného C. E., ale na pojednávanie dňa 3.2.2023 nezabezpečil ich účasť. K osobe A. B. navyše žalobca uviedol, že jeho účasť na pojednávaní nevedel zabezpečiť z dôvodu, že nemá na neho kontaktné údaje. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca jednal so A. B. a jeho kontaktnými údajmi určite disponoval, a ak by takýmito údajmi nedisponoval, mal požiadať o súčinnosť súd. K ostatným osobám, ktorých žalobca navrhol vypočuť ako svedkov súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil, že môže zabezpečiť účasť týchto svedkov, s čím súhlasil aj žalovaný, ale s poukazom na koncentráciu konania súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal.
13. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného peňažného nároku. K inzercii žalovaného zo dňa 24.11.2021 na pracovnú pozíciu skladník - závozník, v ktorej je A. B. označený ako kontaktná osoba žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že na tento listinný dôkaz neprihliadal z dôvodu, že nebol uplatnený včas.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 262 ods. 1, 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).
16. Žalobca v odvolaní dôvodil, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený a že súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného peňažného nároku a dôkazy, ktoré predložil, nepreukazujú vznik zmluvného vzťahu medzi kandidátom a žalovaným. Súdu prvej inštancie vytýkal, že svoje závery neodôvodnil, neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ako tieto vyhodnotil. Okrem toho neuviedol, z akého dôvodu dôkazom predloženým žalovaným pripísal väčšiu dôkaznú silu a váhu, než dôkazom predloženým žalobcom, len konštatoval, že žalobca dôvodnosť uplatneného nároku nepreukázal a žalovaný preukázal úspešnosť obrany. Nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) žalobca poukázal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluchy svedkov, ktoré navrhol v žalobe aj na pojednávaní. Uviedol, že na najbližšom pojednávaní sa zaviazal zabezpečiť účasť svedkov, s ktorých výsluchom súhlasil aj žalovaný, no súd prvej inštancie napriek tomu navrhnuté dôkazy nevykonal. Navyše mal za to, že A. B. je kľúčovým svedkom, ktorého výsluch je rozhodujúci. Tým, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch navrhovaných svedkov - najmä A. B., nevykonal riadne dokazovanie, ktoré je predpokladom vydania spravodlivého rozhodnutia. Tvrdil, že svedecká výpoveď A. B. ako sprostredkovaného kandidáta by bola rozhodujúca pri ozrejmení, odkedy vykonával činnosť pre žalovaného, nakoľko žalovaný vyslovene nepoprel výkon činnosti A. B. pre neho v novembri 2021. K zabezpečeniu účasti svedka A. B. na pojednávaní žalobca uviedol, že jeho účasť nemohol zabezpečiť z dôvodu, že tento svedok mu v čase vystavenia faktúry aj v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu potvrdil, že uzavrel so žalovaným zmluvnú spoluprácu, avšak s ohľadom na túto existujúcu spoluprácu nebol ochotný sám a z vlastnej vôle svedčiť v pozícii svedka žaloby proti žalovanému ako svojmu faktickému zamestnávateľovi, lebo sa obával negatívnych konzekvencií. Z uvedeného dôvodu navrhol jeho výsluch na základe predvolania súdom. Okrem toho žalobca namietal i to, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôkaz, ktorý predložil, a to inzerát z novembra 2021, ktorým žalovaný inzeroval pracovnú pozíciu skladník – závozník, kde bol v inzeráte uvedený A. B. ako kontaktná osoba, keď v napadnutom rozsudku odôvodnil neprihliadnutie na tento dôkaz tým, že nebol uplatnený včas. Uvedený záver súdu prvej inštancie žalobca odmietol a tvrdil, že tento dôkaz predložil na najbližšom procesnom úkone, ktorý mu patril, po získaní inzerátu. Zároveň dodal, že neprihliadnutím na tento dôkaz porušil súd prvej inštancie jeho právo na spravodlivý proces.
18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) žalobca argumentoval, že aj z existujúcich dôkazov je jeho nárok odôvodnený, keď mailovú komunikáciu, telefonickú komunikáciu a osobné stretnutie sporových strán vyhodnotil súd prvej inštancie nesprávne. Napriek tomu, že súd prvej inštancie mal za preukázané zhodným tvrdením strán a listinných dôkazov, že žalovaný kontaktoval žalobcu vo veci úpravy faktúry zo sumy 9.200 eur na sumu 7.500 eur bez DPH a že po vzájomnom stretnutí sa sporové strany dohodli na provízii vo výške 8.350 eur bez DPH, uvedené dôkazy vyhodnotil tak, že nie sú dôkazom o uzavretí zmluvného vzťahu medzi kandidátom a žalovaným. Tvrdil, že súd prvej inštancie dôkazy predložené žalobcom nesprávne vyhodnotil, nakoľko neprihliadol na skutočnosť, že v prípade neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a A. B. by sporové strany nerokovali o úprave faktúry za sprostredkovanie kandidáta, ale o zmene objednávky formou dodatku k nej, ktorým by upravili výšku odmeny žalobcu v prípade, ak by kandidát nenastúpil do pracovného pomeru, ale bude spolupracovať so žalovaným na základe obchodnoprávneho vzťahu. Žalovaný by nežiadal upraviť výšku fakturovanej odmeny za kandidáta, ktorý k nemu ani nenastúpil. Dodal, že ak by v čase vystavenia faktúry žalovaný bol ešte len v štádiu predzmluvných rokovaní s kandidátom, faktúru by vrátil žalobcovi ako predčasne vystavenú. Ďalej žalobca argumentoval, že v prípade neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a Štefanom Bobíkom by žalobca nevedel vyčísliť odmenu za sprostredkovanie kandidáta, nakoľko by výška odmeny kandidáta ešte nebola dohodnutá a rovnako by presne z toho istého dôvodu žalovaný
ani neinicioval zníženie výšky fakturovanej sumy. Okrem toho by žalovaný v prípade neobsadenia pozície kandidátom Bobíkom dal pokyn žalobcovi na pokračovanie v sprostredkovateľskej činnosti na vyhľadanie kandidáta na pozíciu vedúceho výroby.
19. Žalobca uzavrel, že okolnosti vystavenia faktúry a následného rokovania sporových strán o znížení jej výšky z dôvodu, že výška odmeny v prípade uzavretia iného ako pracovnoprávneho vzťahu s vyhľadaným kandidátom sa javila žalovanému ako vysoká, sú jednoznačným dôkazom o tom, že došlo k vzniku nároku žalobcu na odmenu (nástupu ním vyhľadaného kandidáta k žalovanému) a sporové strany potom, čo tento nárok vznikol, rokovali z podnetu a na žiadosť žalovaného už iba o znížení výšky odmeny. Súd prvej inštancie neprihliadol na obchodnú prax zavedenú medzi sporovými stranami, kedy žalovaný vždy oznamoval nástup sprostredkovaného kandidáta žalobcovi telefonicky. Mal za to, že súd prvej inštancie svojím formalistickým výkladom práv a povinností sporových strán poskytol ochranu nečestnému konaniu žalovaného, ktorý svojím úmyselným konaním (nepredložením zmluvy medzi kandidátom a žalovaným) zmaril nárok žalobcu na províziu.
20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za riadne a náležite odôvodnený. Poukázal, že žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie závery o nepreukázaní dôvodnosti ním uplatneného peňažného nároku neodôvodnil, neuviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a z akého dôvodu mal pripísať dôkazom predloženým žalovaným väčšiu dôkaznú silu a váhu než dôkazom predloženým žalobcom. Podľa žalovaného ale súd prvej inštancie vyjadril svoj hodnotiaci úsudok, že žalobca žiadnymi dôkazmi okrem ním vystavenej faktúry, upomienok, predžalobnej výzvy a mailov, ktoré súd prvej inštancie nepovažoval za dôkaz o uzavretí zmluvného vzťahu medzi sprostredkovaným kandidátom a žalovaným, nepreukázal dôvodnosť svojho nároku. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca videl namietanú vadu zmätočnosti rozsudku v tom, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch ním navrhnutých svedkov vzhľadom na koncentráciu konania a že neprihliadol ani na listinný dôkaz predložený žalobcom priamo na tomto pojednávaní, tak opomína, že súd v civilnom sporovom konaní vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania). Uvedenými skutočnosťami je limitované aj dokazovanie v sporovom konaní, pre ktoré v súlade s ust. § 185 ods. 1 CSP platí, že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas stranami sporu navrhnutých vykoná. Sudcovská koncentrácia konania je prostriedok procesnej zodpovednosti, ktorý má nútiť každú sporovú stranu, aby prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatňovala včas, čím prispieva k zrýchleniu sporového konania.
21. K nevykonaniu výsluchu svedka A. B. súdom prvej inštancie žalovaný uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu v zmysle ust. § 197 ods. 1 CSP zabezpečiť jeho účasť na nariadenom pojednávaní a o tejto skutočnosti vopred upovedomiť súd a protistranu. Žalobca aj napriek tomu, že ako personálna agentúra mal o osobe tohto pre neho „kľúčového“ svedka informácie, ktoré mu umožňovali zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní dňa 3.2.2023, jeho účasť bez logického vysvetlenia na tomto pojednávaní nezabezpečil. Okrem toho súdu nepredložil ani žiaden dôkaz o tom, že by vykonal pre zabezpečenie účasti tohto svedka na pojednávaní podľa údajov, ktoré mal nepochybne k dispozícii, nejaké úkony.
22. K námietke žalobcu smerujúcej k tomu, že súd prvej inštancie neprihliadol priamo na pojednávaní dňa 3.2.2023 na predložený listinný dôkaz - inzerát z novembra 2021, žalovaný argumentoval, že tento dôkaz nebol žalobcom uplatnený včas. Poukázal, že z jeho obsahu je zrejmé, že žalobca nim disponoval už od 28.12.2021, teda viac ako jeden kalendárny rok pred pojednávaním, pričom mal dostatok času po doručení predvolania na pojednávanie, aby aj tento listinný dôkaz doručil súdu prvej inštancie a žalovanému.
23. K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že od počiatku rozporoval žalobcom uplatnený nárok písomnou komunikáciou či už priamo so žalovaným alebo jeho právnym zástupcom, ako aj vrátením faktúry č. 002/2020, ktorú považoval za neopodstatnenú, lebo medzi žalovaným a žalobcom sprostredkovaným kandidátom nedošlo k uzatvoreniu zamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného zmluvného vzťahu. Pokiaľ žalobca dôvodí, že súd prvej inštancie z ním vykonaných existujúcich dôkazov vyvodil nesprávne skutkové závery, podľa žalovaného účelovo zavádza, ich obsah si vysvetľuje nesprávne a v rozpore so skutočným stavom veci. Žalovaný argumentoval, že konzistentne tvrdí, že všetka komunikácia sporových strán
(mailová, písomná a telefonická), na ktorú tendenčne poukazuje žalobca, sa uskutočnila v období, kedy prebiehali medzi žalovaným a žalobcom ponúknutým kandidátom dlhodobo intenzívne predzmluvné vzťahy. V rámci týchto predzmluvných vzťahov žalobcom ponúknutý (sprostredkovaný) kandidát opakovane navštívil žalovaného, ktorý kandidáta informoval o jeho právach a povinnostiach, ktoré by pre neho vyplynuli z pracovnej zmluvy a o obsahu pracovných a mzdových podmienok. Sprostredkovaný kandidát ale po zvážení náročnosti ponúkanej pracovnej pozície a žalovaným limitovaných mzdových podmienok po predchádzajúcom prísľube už nebol ochotný akceptovať a tieto žalovaným ponúkané mzdové a pracované podmienky odmietol.
24. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.
25. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika mu bola doručená na vyjadrenie dňa 12.5.2023.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a to, či procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
28. Žalobca v odvolaní argumentoval, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a že súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a dôkazy, ktoré predložil, nepreukazujú vznik zmluvného vzťahu medzi kandidátom a žalovaným. Tvrdil, že súd prvej inštancie svoje závery neodôvodnil, neuviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ako ich vyhodnotil. Mal za to, že nedostatočným odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 29. Odvolací súd udáva, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne a zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo sporovej strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá.
30. Ustálená judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak sa ale jedná o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ak súd prvej inštancie nepostupuje v zmysle uvedeného a vo svojom rozhodnutí sa nevysporiada s relevantnými argumentmi strán sporu, tak tým nie je vytvorený odvolaciemu súdu priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine. Absenciu tohto postupu súdu prvej inštancie nie je možné preklenúť doplnením odôvodnenia v odvolacom konaní.
31. Odvolací súd preto v nadväznosti na odvolanie žalobcu skúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP a to osobitne z toho hľadiska, či sa súd prvej
inštancie v jeho odôvodnení vysporiadal s relevantnými argumentmi žalobcu a tiež či uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ako dôkazy vyhodnotil.
32. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, keďže neobsahuje zásadné vysvetlenie - zdôvodnenie k podstatným tvrdeniam žalobcu, že v prípade neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a kandidátom A. B. by žalovaný so žalobcom nerokoval o úprave faktúry za sprostredkovanie kandidáta, a že v prípade neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a A. B. by žalobca nedokázal vyčísliť odmenu za sprostredkovanie kandidáta. Zároveň z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval pri hodnotení mailovej komunikácie strán, obsahom ktorej bol návrh žalovaného na zníženie žalobcom fakturovanej provízie a aké zistenia z tohto dôkazu vyvodil.
33. Ako už odvolací súd uviedol, odôvodnenie rozsudku má dať sporovým stranám odpovede na podstatné otázky. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ale vyplýva, že najmä vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu a dôkazu označenom v predchádzajúcom odseku súd prvej inštancie v zmysle uvedeného nepostupoval, keď sa s nimi nevysporiadal, čím konanie zaťažil vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod je naplnený vtedy, ak súd prvej inštancie zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné. Takýto postup súdu prvej inštancie má za následok sťaženie dôkaznej pozície sporovej strany, ktorá sa následne môže prejaviť v neunesení jej dôkazného bremena.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca už v žalobe na preukázanie svojich tvrdení navrhol vyslúchnuť ako svedka svojho zamestnanca C. D., sprostredkovaného kandidáta A. B. a riaditeľa žalovaného C. E.. K návrhu na výsluch C. D. a C. E. sa pripojil aj žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.5.2021. Z obsahu zápisnice o pojednávaní na súde prvej inštancie konanom dňa 3.2.2023, na ktorom boli prítomní právni zástupcovia sporových strán a na ktorom došlo aj k vyhláseniu napadnutého rozsudku vyplýva, že po prednesoch sporových strán súd prvej inštancie vec predbežne právne posúdil. V rámci predbežného právneho posúdenia uviedol i to, že za účelom výsluchu svedkov pojednávanie neodročí aj z dôvodu, že strany vedia aké majú práva a povinnosti a boli poučení podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, teda k ďalšiemu dokazovaniu nepristúpi. K listinnému dôkazu – inzercii žalovaného na voľné pracovné miesto skladníka - závozníka, v ktorej je A. B. označený ako kontaktná osoba žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že tento dôkaz bol predložený na prebiehajúcom pojednávaní a vzhľadom na koncentráciu konania ho neakceptuje.
36. Žalobca teda už v žalobe navrhol vyslúchnuť ako svedkov C. D., A. B. a C. E.. Súd prvej inštancie ale hneď na prvom nariadenom pojednávaní vo veci konštatoval, že menovaných ako svedkov nevyslúchne, čo odôvodnil tvrdeniami uvedenými v predchádzajúcom odseku. Zo zápisnice o pojednávaní na súde prvej inštancie konanom dňa 3.2.2023 a ani z napadnutého rozsudku ale nevyplýva, porušenie akej konkrétnej povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ustanovení Civilného sporového poriadku bolo pre súd prvej inštancie dôvodom na to, aby k ďalšiemu dokazovaniu nepristúpil.
37. Odvolací súd poukazuje, že ustanovenie § 181 ods. 2 CSP ukladá súdu prvej inštancie na prvom pojednávaní oznámiť stranám sporu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Tieto procesné úkony bezprostredne nadväzujú na prípravu pojednávania. Splnenie uvedenej povinnosti súdu prvej inštancie je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým skutkovým stavom veci a procesnými podaniami strán. Žalobca teda ani nemal ako pred prvým pojednávaním poznať stanovisko súdu prvej inštancie k jeho návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov. Navyše zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že sporová strana je povinná zabezpečiť na prvom nariadenom pojednávaní prítomnosť svedkov, ktorých navrhla vyslúchnuť, t. j. ešte pred tým ako vôbec súd prvej inštancie stranám v súlade s ust. 181 ods. 2 CSP oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.
38. Zároveň odvolací súd dodáva, že i keď v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP nemusí súd v rámci sudcovskej koncentrácie konania prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, v danom prípade je nepochybné, že žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov včas (už v žalobe). Preto neprichádza do úvahy zamietnuť takýto návrh na vykonanie dokazovania s odvolaním sa na prevenciu zbytočných prieťahov a hospodárnosť sporového konania. Rovnako súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď neakceptoval s poukazom na koncentráciu konania aj listinný dôkaz - inzerciu žalovaného, v ktorej bol A. B. označený ako kontaktná osoba. Súd musí mať vždy na zreteli, že primárnym účelom jeho činnosti je efektívny výkon spravodlivosti za podmienok vymedzených zákonom a aj zamietnutie návrhu strany na vykonanie dokazovania súdom musí byť v intenciách tohto účelu opodstatnené.
39. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie pochybil, keď zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkov C. D., A. B. a C. E. a neakceptoval listinný dôkaz (inzerciu žalovaného na voľné pracovné miesto skladníka - závozníka, v ktorej je A. B. označený ako kontaktná osoba žalovaného), keďže sa tým neodôvodnene vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
40. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom - nevyjadrením sa k podstatným skutkovým tvrdeniam žalobcu a neuvedením, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení mailovej komunikácie strán sporu, znemožnil žalobcovi, aby vykonal jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento procesný nedostatok v konaní na súde prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 41. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť, pričom pokiaľ ide o návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov a dokazovanie listinou – inzerciou žalovaného, bude vychádzať zo záverov odvolacieho súdu uvedených v odseku 37. až 39. tohto uznesenia, ktorými je v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo (článok 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Osobitne sa vysporiada s podstatnými tvrdeniami žalobcu, že v prípade neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a kandidátom A. B. by žalovaný so žalobcom nerokoval o úprave faktúry za sprostredkovanie kandidáta a že v prípade neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalovaným a A. B. by žalobca nedokázal vyčísliť odmenu za sprostredkovanie kandidáta. Neopomenie ani uviesť, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení mailovej komunikácie strán, obsahom ktorej bol návrh žalovaného na zníženie žalobcom fakturovanej provízie a aké zistenia z tohto dôkazu vyvodil. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 363 ods. 3 CSP).
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).