Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/164/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, C., D. XX, zast. JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, Spišská Nová Ves, Stará cesta 3139/6, IČO: 51 151 227, proti žalovanej Generali Slovenská distribúcia, a.s., Bratislava - mestská časť Karlova Ves, Lamačská cesta 6257/ 3/A, IČO: 54 067 197, zast. JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, Spišská Nová Ves, Letná 45, IČO: 50 076 477, o zaplatenie 2.719,44 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 26. júna 2023

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku II. o trovách konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom len „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení uviedol o.i., že sa žalobkyňa žalobou podanou 2.12.2022 domáhala od žalovanej zaplatenia 2.719,44 eura s prísl. titulom neuhradeného poistného plnenia na základe škodovej udalosti pri poškodení rodinného domu. Na druhom pojednávaní dňa 26.6.2023 zobrala žalobu v celom rozsahu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil a nezaviazal ju na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaná so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasila, rozhodnutie o trovách konania ponechala na úvahu súdu. Súd citujúc , a , na základe citovanej právnej úpravy, na návrh žalobkyne a so súhlasom žalovanej, konanie zastavil. Rozhodol aj o trovách konania, a to citujúc , a , žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že výpoveďou žalobkyne mal preukázané, že k späťvzatiu žaloby nedošlo zavinením žalovanej, nakoľko sama žalobkyňa konštatovala, že žalobu podala voči nesprávne označenému pasívne legitimovanému subjektu, a teda žalovanej vznikol nárok na náhradu trov tohto konania. Súd však na návrh žalobkyne skúmal, či sú u nej dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ju na náhradu trov konania nezaviazal. Vzal za preukázané, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, podľa rozhodnutia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia z 30.3.1993 uznaná za zvlášť ťažko zdravotne postihnutú osobu v zmysle a vyhlášky č. , z ktorého dôvodu je dlhodobo neschopná dlhšieho státia a chôdze, poberá invalidný dôchodok mesačne vo výške 730,- eur, podľa lekárskeho potvrdenia je od 9.3.2023 práceneschopná, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, býva v podnájme v 1-izbovom byte s mesačnou výškou platieb nájomného a inkasa spolu 220,- eur, je vlastníčkou motorového vozidla, je rozvedená, má jedného plnoletého syna, ktorý je už ekonomicky samostatný; s poukazom na uvedené mal súd za to, že

u žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ju na náhradu trov konania voči žalovanej, použijúc , nezaviazal.

3. Proti výroku II. uznesenia, ktorým súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal, podala žalovaná včas odvolanie z dôvodov podľa a . Mala za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uzavrel, že sú na strane žalobkyne dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Nenamietala, že síce tvrdenia žalobkyne preukazujú, že trpí vážnym ochorením a je invalidnou dôchodkyňou, a teda ide nepochybne o veľmi závažnú skutočnosť, avšak táto sama o sebe nie je okolnosťou, ktorú by v zmysle bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre úplné nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Dôvodila, že žalobkyňa okrem uvedeného tvrdenia bližšie nezdôvodnila a nepreukázala, že by jej finančné a majetkové pomery boli tak kritické, že by objektívne nebola schopná uhradiť trovy konania protistrany, resp. že by sa v dôsledku toho mala dostať do neprijateľne nepriaznivej sociálnej situácie. Dala do pozornosti, že žalobkyňa neuviedla tú skutočnosť, že nehnuteľnosť, ku ktorej mala uzavreté poistenie a uplatňovala si poistné plnenie od žalovanej, t.j. rodinný dom súp. č. XX vo A. E., predala 10.11.2022, z čoho nepochybne musela mať značný príjem a len jej tvrdenia o tom, že v súčasnosti žije v nájomnom byte a nevlastní hodnotnejšiu nehnuteľnosť nepreukazuje jej zlú majetkovú situáciu. Žalovaná uviedla, že túto skutočnosť zistila až potom, ako bolo konanie zastavené. V ďalšom poukazovala žalovaná na to, že podľa výpovede žalobkyne je poberateľkou invalidného dôchodku 730,- eur mesačne, poberá nemocenskú dávku 300,- eur, a teda v súčte spolu 1.000,- eur mesačne, nemá vyživovaciu povinnosť a jej mesačné náklady sú 220,- eur na nájom a inkaso, pochopiteľne aj náklady na stravu či zvýšené náklady na zdravotné pomôcky a lieky, avšak nijakým spôsobom neuviedla, že by ju platenie trov mohlo negatívnym spôsobom obmedziť. Za neopodstatnenú mala žalovaná žiadosť žalobkyne o jej nezaviazanie na náhradu trov konania aj z dôvodu, že bola v konaní zastúpená advokátom, čo mala za potvrdzujúce, že je objektívne spôsobilá uhrádzať náklady na odmenu za poskytovanie právnych služieb. V ďalšom žalovaná poukazovala na to, že iniciovanie sporu žalobkyňou už od počiatku bolo sprevádzané nesprávnym označením žalovaného. V žalobe doručenej súdu 2.12.2022 označila za žalovanú stranu spoločnosť Generali poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, ktorá v čase podania žaloby nemala procesnú subjektivitu, pretože 24.11.2022 bola vymazaná z obchodného registra. Následne za žalovanú bola označená terajšia žalovaná, ktorá uviedla všetky okolnosti a doklady preukazujúce nedostatok jej pasívnej legitimácie v spore, a to tak súdu, ako aj žalobkyni už vo svojom prvom podaní, kedy jej ešte žiadne trovy nevznikli, a na základe ktorých žalobkyňa vzala žalobu späť, avšak až na druhom pojednávaní. Mala za evidentné, že trovy konania boli tak zapríčinené nedôvodným zotrvávaním žalobkyne na podanej žalobe voči žalovanej, a to aj napriek opakovaným námietkam nesprávnej procesnej legitimácie žalovanej, v dôsledku čoho vznikli žalovanej trovy právneho zastúpenia. Argumentovala, že trovy jej vznikli výlučne len v súvislosti s rozhodnutím žalobkyne zotrvávať na podanej žalobe, a preto bola prinútená zabezpečiť si právne zastúpenie až na dve pojednávania, pokiaľ sa nechcela vystaviť riziku rozsudku pre zmeškanie. Mala za to, že skutočnosť, že vznikli obom stranám sporu zbytočné trovy nemôže byť pripísané na ťarchu žalovanej takým spôsobom, že jej nebude priznaný nárok na náhradu trov konania, ktoré sama nezapríčinila, avšak ktoré musela pri aktívnom bránení svojich práv voči bezdôvodnej žalobe znášať. Mala za neprípustné, aby pochybenie v poskytovaní právnych služieb v podobe podania žaloby na nesprávny subjekt viedlo k vzniku škody na strane pasívne nelegitimovaného subjektu, ktorému trovy v súvislosti s nevyhnutnosťou jeho obrany vznikli. Pokiaľ sa týka aplikácie mala žalovaná za to, že prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú inak naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane sporu náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná. Avšak musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane sporu. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové či iné pomery oboch strán sporu, prihliada na ich postoj v konaní a prípadne na iné okolnosti. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná nevidela v tvrdeniach žalobkyne nejaké zásadné a svojou povahou výnimočné okolnosti, ktoré by naplnili a ktorými by bolo možné odôvodniť nepriznanie náhrady trov konania jej – žalovanej. Poukázala navyše na to, že v elektronickom spise „bolo zistené“, že žalobkyňa svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepodložila. Uviedla ďalej, že v prípade preukázania nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácií žalobkyne môže jej súd zohľadniť pri rozhodovaní o výške

náhrady trov konania tým, že jej umožní splácať trovy konania v splátkach, táto ju však nezbavuje procesnej zodpovednosti za iniciovane konania podľa ním nedôvodnej žaloby. Dôvodila, že na strane žalobkyne nevyplynula žiadna taká závažná skutočnosť, ktorá by v komplexe s ostatnými mala istým spôsobom zvýhodniť žalobkyňu na úkor žalovanej a súčasne na druhej strane žalovanú postihnúť nepriznaním náhrady trov konania, označila rozhodnutie súdu o nepriznaní trov za nespravodlivé. Na základe uvedeného mala žalovaná za nepochybné, že žalobkyňa zapríčinila zastavenie konania, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa objektívnych dôvodov pre aplikáciu a zároveň subsumoval nesprávne zistený skutkový stav pod právnu normu, predpoklady pre naplnenie ktorej hypotézy nevyplývajú zo zisteného skutkového stavu, a teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovanej s odvolaním nesúhlasila. Nepopierala, že jej predchádzajúci právny zástupca nesprávne označil žalovaný subjekt, a teda, že žaloba mala nedostatky v pasívnej legitimácií, avšak podotkla, že aj súd pri predbežnom prejednaní sporu bol presvedčený dňa 2.6.2023, že pasívna legitimácia svedčala žalovanej, a teda aj súd spôsobil, že vznikli zbytočné ďalšie úkony. Poukázala na to, že žalovaná, resp. subjekt, ktorému by mala svedčiť pasívna legitimácia, ale v spore sa nevyskytol, jej - žalobkyni nedal na vedomie, že došlo k prechodu práv a povinností z pôvodného poisťovateľa na nového poisťovateľa. To značne ovplyvnilo priebeh konania, a preto nesúhlasila so žalovanou, že by výlučne žalobkyňa a jej právni zástupcovia spôsobovali zbytočné trovy. Keďže riadne vydokladovala svoje finančné pomery a v konaní nastali také skutočnosti, ktoré zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa, mala za to, že napriek úspechu žalovanej v dôsledku späťvzatia žaloby, keď bola omylom označená za žalovanú - a to nie iba žalobkyňou a jej právnymi zástupcami, mala za dôvodné požadovať, aby súd žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná v odvolacej replike tvrdila, že predaj podniku pôvodne označenej žalovanej (Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332) bol primerane mediálne komunikovaný v čase podania žaloby, ktorú podal advokát (a teda nemožno mať pochýb o dostatku právneho povedomia na strane žalobkyne), vyplýval aj z údajov zapísaných v obchodnom registri a počas celej doby šetrenia poistnej udalosti žalobkyne komunikoval so žalobkyňou nadobúdateľ podniku žalovanej. Preto argumentáciu žalobkyne, že subjekt, ktorému by mala svedčiť pasívna legitimácia, ale v spore sa nevyskytol, nedal jej na vedomie, že došlo k prechodu práv a povinnosti z pôvodného poisťovateľa na nového poisťovateľa, tvrdila, že „vyznieva groteskne“, pretože samotná žalobkyňa neoznámila škodovú udalosť, z ktorej si uplatňovala poistné plnenie žalovanej, ale oznámila ju novému poistiteľovi, t.j. subjektu Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu , IČO: 54 228 573, Lamačská 3/A, Bratislava, voči ktorého rozhodnutiu o ukončení likvidácie škodovej udalosti sa odvolala. Poukázala na to, že v tejto súvislosti boli súdu predložené: Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo 16.3.2022, Odvolanie žalobkyne voči Oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej udalosti z 22.3.2022 a následne vyjadrenie subjektu Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu , IČO: 54 228 573, Lamačská 3/A, Bratislava k odvolaniu - list z 25.3.2022, z ktorých bezpochyby vyplýva, že žalobkyňa musela mať vedomosť o príslušnom poisťovateľovi pred samotným podaním žaloby, napriek tomu ona, resp. jej právny zástupca nesprávne označili pasívne legitimovaný subjekt, čo žalobkyňa ani nepoprela. Vzhľadom na uvedený postup žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, nedôvodné zotrvávanie na podanej žalobe a nedostavenie sa ani na prvé pojednávanie mala žalovaná za nemysliteľné, ale aj contra legem, aby znášala trovy konania, ktoré nijakým spôsobom nezapríčinila, avšak ktoré musela pri aktívnom bránení svojich práv voči bezdôvodnej žalobe znášať aj napriek tomu, že od počiatku namietala svoju nesprávnu procesnú legitimáciu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa, na ktoré žalobkyňa poukázala vo svojom vyjadrení, odkázala žalovaná na svoje vyjadrenie uvedené v odvolaní proti uzneseniu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného včas žalovanou ako oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( - ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( a ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a v odvolaním napadnutom výroku ho ako vecne správne v zmysle potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v posudzovanej veci rozhodol v zmysle zákonných zásad, jeho rozhodnutie je správne a spravodlivé. Súd prvej inštancie správne pri aplikácii , ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, a to zavedením sudcovského moderačného práva, skúmal, či išlo v súdenej veci o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, a to z hľadiska danosti žalobkyňou uplatnených dôvodov na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej zohľadňujúc pritom i stanovisko žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá voči dôvodom žalobkyne nenamietala a ponechala rozhodnutie o trovách na úvahu súdu. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Správne zohľadnil tak okolnosti súdenej veci, ktoré sú zrejmé a vyplývajú z obsahu spisu, ale prioritne najmä pomery na strane žalobkyne, ale i žalovanej.

8. Odvolací súd nezistil, že by bolo postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacích dôvodov podľa a , teda, že by bol súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo, resp. ani že by jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Neobstoja námietky žalovanej/odvolateľky namietajúcej v odvolaní, že tvrdenia žalobkyne o jej vážnom ochorení a statuse invalidnej dôchodkyne nie sú samé o sebe okolnosťou, ktorú by v zmysle bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania odvolateľke, že žalobkyňa bližšie nezdôvodnila a nepreukázala, že by jej finančné a majetkové pomery boli tak kritické, že by objektívne nebola schopná uhradiť trovy konania protistrany, resp. že by sa v dôsledku toho mala dostať do neprijateľne nepriaznivej sociálnej situácie, že bývanie v nájomnom byte a nevlastnenie žiadnej hodnotnejšej nehnuteľnosti nepreukazujú zlú majetkovú situáciu žalobkyne, že žalobkyňa neuviedla že 10.11.2022 predala nehnuteľnosť - rodinný dom vo A. E., z čoho nepochybne musela mať značný príjem, a že skutočnosti, ktorými odôvodnila žiadosť o aplikáciu pri rozhodovaní o náhrade trov konania - príjem z invalidného dôchodku 730,- eur mesačne, poberanie nemocenskej dávky 300,- eur, t.j. spolu 1.000,- eur mesačne, mesačné náklady 220,- eur na nájom a inkaso, ako aj náklady na stravu a zvýšené náklady na zdravotné pomôcky a lieky neznamenajú, podľa odvolateľky, že by platenie trov mohlo žalobkyňu negatívnym spôsobom obmedziť. Skúmať výnimočnosť pomerov a danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a tieto vyhodnotiť prináleží súdu, ktorú povinnosť si súd prvej inštancie riadne splnil, vyhodnotenie sociálnych a majetkových pomerov na strane žalobkyne, aj na základe zistenia a zohľadnenia ktorých aplikoval , je obsahom odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie nerozhodoval o nepriznaní trov konania žalovanej len na základe nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne a tej skutočnosti, že je poberateľkou invalidného dôchodku, ale zohľadnil uvedené v kontexte ďalších tvrdených okolností týkajúcich sa osobných pomerov žalobkyne. Odvolací súd dáva do pozornosti, že odvolateľka na pojednávaní, na ktorom súd žalobkyňou uvedené a neskôr ním v rozhodnutí zohľadnené okolnosti zisťoval a hodnotil, ani len v najmenšom tieto tvrdenia žalobkyne ohľadne jej osobných pomerov nenamietla a nespochybnila ich správnosť či dôvodnosť. Odvolateľka musela si byť vedomá, že súd uvádzané okolnosti zisťuje práve pre účely posúdenia, či sú dané dôvody na postup podľa . K návrhu žalobkyne, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa sa odvolateľka, aj keď mala možnosť, na pojednávaní vôbec nevyjadrila. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolateľkou v názore, že by dôvody hodné osobitného zreteľa posudzované súdom prvej inštancie prioritne z aspektu sociálneho postavenia žalobkyne neboli dané, resp. že by neboli preukázané (v tej súvislosti, súvislosti ich ne/preukázania je potrebné vziať na zreteľ, že odvolateľkou neboli na pojednávaní vôbec spochybnené). Súdom prvej inštancie zistené sociálne pomery žalobkyne sú postačujúcim dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania odvolateľke, ktorá v zmysle by inak na ich náhradu mala nárok. A to aj zohľadniac dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery odvolateľky, súčasne zohľadniac okolnosti zmien, ku ktorým došlo na strane

Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 ako pôvodného účastníka poistného vzťahu, z ktorého nárok si žalobkyňa uplatnila.

10. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie poistného plnenia titulom vzniku ňou tvrdenej poistenej/škodovej udalosti, a to na základe zmluvy o komplexnom poistení majetku uzavretej medzi ňou ako poistníčkou/poistenou a poisťovňou Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332. Predložila odpoveď na jej podnet, na odvolanie proti ukončeniu likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutej náhrady - list z 25.3.2022 vyhotovený Generali Poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava. V liste niet žiadnej zmienky o tom, že došlo k zmene subjektu poisťovateľa/ poisťovne zo zmluvného vzťahu poistenia založeného zmluvou o komplexnom poistení majetku. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I , oddiel: Sa, vložka č. 1325/B je zrejmé, že 25.3.2022 poisťovateľ Generali Poisťovňa, a.s. mala vlastnú právnu subjektivitu (IČO: 35 709 332), hoci už nevystupovala pod obchodným menom Generali Poisťovňa, a.s., (od 1.1.2014 do 10.1.2022) ale pod obchodným menom GSK Financial, a.s. (od 11.1.2022 do 23.11.2022). Napriek tomu však so žalobkyňou komunikoval subjekt Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom totožným so sídlom zmluvného poisťovateľa subjektivitu (IČO: 35 709 332). Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyni ako účastníčke zmluvného vzťahu pri uplatňovaní si nárokov z poistnej zmluvy nebolo oznámené, že došlo k zmenám, akým zmenám a kedy na strane účastníka zmluvného vzťahu - poisťovne Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332. Žalobkyňa pred začatím sporu nebola oboznámená o predmetných zmenách ani pôvodným účastníkom zmluvného vzťahu, ani jeho právnym nástupcom. Vo výpise z obchodného registra Generali Poisťovňa, a.s. (do 10.1.2022), resp. GSK Financial, a.s. (na základe zmeny obchodného mena, od 11.1.2022 do 23.11.2022) je zápis o dobrovoľnom výmaze zapísaného subjektu dňom 24.11.2022 a zápis o právnom nástupníctve v dôsledku zlúčenia (od 24.11.2022) Generali Slovenská distribúcia, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava a zápis o predaji podniku na základe zmluvy zo 17. decembra 2021 o predaji podniku, uzatvorenej medzi Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom: Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 ako predávajúcim a Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom: Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 45272956, zapísaným v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn. ako kupujúcim (od 11.1.2022). Z uvedeného zápisu nie je zistiteľné, aký konkrétny podnik bol predmetom zmluvy o predaji podniku a ani nie je možné z takéhoto zápisu vyvodiť záver, že na základe uvedenej zmluvy o predaji podniku sa právnym nástupcom poisťovateľa Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 stal subjekt Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č.: 8774/ B od 11.11.2021.

11. Je pravdou, že nesprávne postupoval aj súd prvej inštancie, ktorý napriek zisteniu, že žalobkyňou označená žalovaná Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 zanikla výmazom z obchodného registra 24.11.2022, t.z. pred začatím konania, vyzýval žalobkyňu na odstránenie vád a označenie právneho nástupcu, hoci išlo o neodstrániteľnú vadu konania, na základe danosti ktorej mal súd pre nedostatok právnej subjektivity žalovanej konanie zastaviť. V dôsledku nesprávne zvoleného postupu súdu prvej inštancie sa do konania dostala súčasná žalovaná Generali Slovenská distribúcia, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, ako vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 1325/B zapísaný právny nástupca zaniknutej spoločnosti.

12. Až v priebehu konania, a to v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný, v uplatnenej námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, poskytla žalovaná Generali Slovenská distribúcia, a.s. vysvetlenie, resp. informáciu o predaji podniku na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 a Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom: Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 45272956, ktorého predmetom bol „prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa Generali Poisťovne ako aj jej všetkých pohľadávok a záväzkov“, na základe ktorého predaja Generali Česká pojišťovna a.s. s účinnosťou od 19.12.2021 vstúpila do všetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv, ktoré boli uzavreté s Generali Poisťovňa, a.s. včítane práv a povinností z poistnej zmluvy uzavretej s Generali Poisťovňa, a.s. žalobkyňou s tým, že práva a povinnosti z predajom dotknutých zmlúv vykonáva prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č.: 8774/B od 11.11.2021.

Odvolací súd zastáva názor, že bez poskytnutia informácie/informovania o právnom nástupníctve Generali Česká pojišťovna a.s. pôsobiacej na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573 nebolo možné spravodlivo žiadať od poistených osôb, včítane tunajšej žalobkyne správne identifikovať právneho nástupcu pôvodného poisťovateľa/poisťovne (Generali Poisťovňa, a.s.), k právnemu nástupníctvu ktorého subjektu došlo na základe uskutočnenia „obchodných transakcií“ (predaj podniku, dobrovoľný výmaz a právne nástupníctvo v dôsledku zlúčenia, zmeny obchodného mena) medzi majetkovo a personálne nespochybniteľne prepojenými spoločnosťami. V prípade poistených osôb ide navyše o osoby, ktoré v zmluvnom vzťahu s poisťovňou majú postavenie spotrebiteľa, teda postavenie slabšej zmluvnej strany.

13. Za takej situácie by bolo nespravodlivé, aby žalobkyňa, ktorá hoci dôvodne bránila svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostala náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložila, čo odôvodňuje postup súdu prvej inštancie podľa a nepriznanie výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhrady trov konania žalovanej.

14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , majúc za dané výnimočnosť a existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súdenej veci, má za správne a riadne odôvodnené, a preto jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil s tým, že na tejto vecnej správnosti neboli spôsobilé nič zmeniť ani odvolacie námietky žalovanej.

15. Na základe v spojení s a podľa odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal, hoci v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale aj pre rozhodnutie o týchto trovách mal odvolací súd za potrebné, dôvodné a logické aplikovať .

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).