Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-225-2009.pdf
PDF · 166.27 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/225/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v právnej veci žalobcu DMF, a. s., so sídlom Lastomírska 9, Michalovce, IČO: 36 187 437, právne zast. JUDr. Michal Kuročka, advokát so sídlom Námestie Slobody 3, Michalovce, proti žalovanému D. SH, s. r. o., so sídlom Mládežnícka 36, Banská Bystrica, IČO: 36 046 205, právne zast. JUDr. Alena Babišová, advokátka so sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 1 317,10 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1 317,10 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 05. 06. 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2 377,76 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Michala Kuročku, advokáta so sídlom Námestie Slobody 3, Michalovce, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd konanie o zaplatenie 12,25 % úroku z omeškania ročne z dlžnej istiny 1 317,10 Eur od 04. 11. 2006 do 04. 06. 2007 zastavuje.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 04. 11. 2009 domáhal od žalovaného úhrady istiny 1 317,10 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil od objednávky žalobcu zo dňa 02. 11. 2006, ktorou si žalobca u žalovaného objednal technologické vybavenie pracoviska kontroly originality podľa Zákona č. 725/2004 a Vyhlášky č. 578/2006. Dňa 03. 11. 2006 žalovaný na základe objednávky vystavil pre žalobcu faktúru č. 6-622 v sume 910 826,-- Sk s DPH (30 233,88 Eur s DPH), ktorú sumu žalobca uhradil dňa 03. 11. 2006 bankovým prevodom z účtu. Na základe uhradenej faktúry žalovaný pre žalobcu dodal dňa 04. 06. 2007 technologický celok VINTEST pre expertnú stanicu kontroly originality podľa priloženého zoznamu komponentov bez ručného meracieho prístroja CARSCOPE na meranie hrúbky laku.
Vzhľadom k tomu, že merací prístroj CARSCOPE na meranie hrúbky laku, ktorý dodával žalovaný pre žalobcu nevyhovoval požiadavkám MDPaT SR, tento uvedený merací prístroj žalobca neprevzal. Keďže za uvedený prístroj zaplatil vo faktúre jeho sumu vyčíslenú podľa cenníka žalovaného, žalobca svojim podaním zo dňa 04. 06. 2009 žiadal žalobcu o vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 39 697,-- Sk. Keďže žalovaný na list žalobcu nereagoval, bol nútený podať tunajšiemu súdu žalobný návrh, v ktorom uplatňuje úhradu istiny 1 317,10 Eur s 12,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 04. 11. 2006 až do zaplatenia a náhradu trov konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil faktúru žalovaného č. 6-622 v sume 910 826,-- Sk, preberací protokol zo dňa 04. 06. 2007, výpis z obchodného registra na žalobcu
a žalovaného, pokus o zmier zo dňa 04. 06. 2009. Žalobca na výzvu súdu uhradil súdny poplatok vo výške 79,-- Eur.
Na základe uznesenia tunajšieho súdu vydaného pod číslom konania 63Cb 225/2009-26 zo dňa 28. 01. 2010 sa vyjadril žalovaný v tom smere, že žalobca v ňom tvrdí, že si prístroj CARSCOPE objednal v zmysle objednávky zo dňa 02. 11. 2006, keď si objednal technologické vybavenie pracoviska kontroly originality podľa Zákona č. 725/2004 a Vyhlášky č. 578/2006. Žalovaný poprel túto skutočnosť, nakoľko objednávka uvádzaná žalobcom sa týka len dovybavenia ním pôvodne objednanej zostavy. Prístroj CARSCOPE bol predmetom predchádzajúcej objednávky žalobcu, pri ktorej si objednal zostavu prístrojov, ktorá mala slúžiť ako technologické vybavenie pracoviska vykonávajúceho kontrolu pôvodnosti motorových vozidiel, tzv. ESKO. V čase objednávky žalobcu a následného zakúpenia objednanej zostavy spoločnosťou žalovaného pre žalobcu v prvej polovici roku 2006, bol prístroj súčasťou tohto technologického vybavenia. Prístroje boli pre žalobcu zakúpené a žalovaný čakal na ich prevzatie. Žalobca však za objednané komponenty nezaplatil, napriek viacerým urgenciám žalovaného, z ktorého dôvodu predmetná zostava sa nachádzala stále na sklade v spoločnosti žalovaného. Žalobca mal snahu uzavrieť objednávku na dovybavenie pracoviska kontroly originality ďalšími prístrojmi. Dovolával sa pritom predchádzajúcej dohody, ktorá znela podľa žalovaného tak, že po vybavení pracoviska ESKO sa na základe očakávaných predpisov pretransformuje toto pracovisko na pracovisko kontroly originality a spoločnosť žalovaného mu zabezpečí dovybavenie pracoviska ďalšími prístrojmi. Posledný októbrový týždeň roku 2006 preto žalobca jednal s obchodným zástupcom spoločnosti žalovaného pánom Balogom, ktorý ho upozornil na to, že si ako ich obchodný partner stále nesplnil povinnosť voči spoločnosti žalovaného zaplatiť za zostavu, ktorú si objednal žalobca začiatkom jari roku 2006. Zároveň bol ním upozornený, že nový tovar bude dodaný žalovaným až po zaplatení a prevzatí už objednaného tovaru. Žalobca z tohto dôvodu prisľúbil zaplatiť za daný tovar a dňa 02. 11. zaslal žalovanému novú objednávku. Na jeho žiadosť bola žalovaným vystavená dňa 03. 11. 2006 faktúra na úhradu objednaného tovaru nakoľko žalobca tvrdil, že pôvodne vystavenú faktúru stratil. Predmetnú faktúru dňa 03. 11. 2006 aj uhradil. Podľa tvrdenia žalovaného bola touto faktúrou uhradená len pôvodne objednaná zostava pre ESKO pracovisko a tá sa stále nachádzala u žalovaného. Žalobcovi doobjednali ďalšie prístroje, ktoré boli následne zaplatené prostredníctvom leasingovej spoločnosti. Po skompletovaní všetkých prístrojov, ktoré si žalobca objednal v rámci dvoch objednávok, mu bol tovar zo strany žalovaného dodaný dňa 04. 06. 2007. Pri dodaní žalobca odmietol prevziať prístroj CARSCOPE, ktorý bol súčasťou prvej objednávky. Argumentoval tým, že CARSCOPE už nie je na základe nového právneho predpisu schváleným prístrojom pre pracoviská kontroly originality. Právny predpis na ktorý sa odvolával ,teda Vyhláška MDPaT č. 578/2006 z 12. 10. 2006, však začala platiť až od 01. 11. 2006, čo bolo už dávno po objednaní celej zostavy podľa ústnej objednávky žalovaným pre žalobcu a tak žalobca ako i žalovaný nemohli v čase tejto objednávky vedieť o tom, aké bude znenie vyhlášky. Objednaním prístroja CARSCOPE a jeho obstaraním pre žalobcu žalovanému vznikli náklady, kvôli ktorým žalovaný odmietol návrh na vrátenie prístroja žalobcom. Vzhľadom na dobré vzťahy neúčtoval žalovaný žalobcovi poplatok za uskladnenie.
K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca už prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom žalobca poukázal, že rozhodnutie o povolení na zriadenie pracoviska originality typu A v Michalovciach bolo udelené žalobcovi dňa 02. 11. 2006. Po obdŕžaní tohto rozhodnutia objednal na základe objednávky zo dňa 02. 11. 2006 technologické vybavenie na pracovisko originality v zmysle Zákona č. 725/2004 a Vyhlášky č. 578/2006. Žalovaný následne vystavil faktúru č. 6-622 dňa 03. 11. 2006, ktorú žalobca obratom bankovým prevodom uhradil. Tvrdenia žalovaného potom považuje žalobca za nedôvodné, účelové a nelogické, keď proklamoval údajné jednanie s pánom Balogom, pracovníkom žalovaného v poslednom októbrovom týždni roku 2006, ktorý mal upozorniť žalobcu na to, že si neplní svoje povinnosti zaplatiť za zostavu, ktorú si mal údajne žalobca objednať už na jar 2006. Nový tovar mohol žalobca teda dostať až po zaplatení a prevzatí už objednaného. Uvedené tvrdenie žalovaného považuje žalobca tak, ako už vyššie uviedol za nepravdivé, nakoľko spoločnosť žalobcu v októbri 2006 nemala oprávnenie na prevádzkovanie pracoviska kontroly originality typu A, t. j. pred 02. 11. 2006 ani len netušila, že ho vôbec dostane a preto by bolo predčasné si objednávať veci, ktoré v konečnom dôsledku žalobca by nepotreboval. Z tohto dôvodu žiadal žalovaného ,aby na svoje tvrdenia predložil ním deklarovanú objednávku zo začiatku roka 2006.
Tunajší súd vykonal ďalšie dokazovanie na pojednávaniach uskutočnených v tejto veci a to výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom svedkov a to Edmunda Baloga, Ing. Eugena Kužmu, výsluchmi právnych zástupcov účastníkov konania, ako i listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi v konaní - mandátnou zmluvou č. 01102005 zo dňa 01. 10. 2005, mandátnou zmluvou č. 26112003 zo dňa 26. 11. 2003, pracovnou zmluvou Edmunda Baloga a jej dodatkom nevyplnenou predtlačou zmluvy o zriadení a prevádzke ESKO, rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa 04. 01. 2008 ohľadne udelenia oprávnenia žalobcovi na vykonanie kontrol originality, zálohovou faktúrou č. zal. 6-064 zo dňa 02. 11. 2006 v sume 910 826,-- Sk, dokladom od maďarského dodávateľa žalovaného zo dňa 18. 05. 2006 vrátane prekladu, dokladmi od žalovaného ako je zoznam schválených meradiel a prístrojov, rozhodnutie Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácii SR č. 107892/2007-ŠDÚ/ z.18456 z 27. 06. 2007, osvedčenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky zo dňa 27. 06. 2007, rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach č. 2006/02393-03 z 02. 11. 2006 o udelení povolenia žalobcovi na zriadenie pracoviska kontroly originality typu A v Michalovciach pre všetky kategórie vozidiel, faktúru spoločnosti METAL ELEKTRO Kft. adresovanú žalovanému, metodickým pokynom č. 11 zo dňa 20. 02. 2007 vydaným Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky číslo jednania 12267-2100/2006, vyjadrenie maďarského dodávateľa žalovaného zo dňa 12. 04. 2012 bez preloženia z maďarského jazyka do slovenského jazyka, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a zistil ďalšie nasledovné skutočnosti.
Svedok Edmund Balog, nar. 18. 09. 1956, bytom Banská Bystrica, Ďumbierska 30, súdu uviedol, že je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti IRISH IDENT, s. r. o. Banská Bystrica od roku 2006 (leto 2006) vo funkcii obchodného manažéra. Pred vznikom pracovného pomeru mal uzavreté dve mandátne zmluvy so spoločnosťou IRISH SH, s. r. o. Banská Bystrica ako i so spoločnosťou IRISH IDENT, s. r. o. Banská Bystrica, v zmysle ktorých pre mandanta na jeho účet a za odplatu poskytoval služby obchodného charakteru ako obchodné zastupovanie mandanta, výkon činnosti spojený s vyhľadávaním nových klientov, predaj tovaru a služieb mandanta. K predmetu sporu sa predvolaný svedok vyjadril v tom smere, že začiatkom roku 2006 bol telefonicky oslovený pánom Činčárom (konateľ žalobcu) ako záujemcom o zriadenie pracoviska kontroly originality a požiadal ho o informácie potrebné k tomu, aby bola táto prevádzka spustená. V uvedenom čase technologické vybavenie a celú činnosť kontroly pracovísk originality v zmysle zákona č. 725/2004 v rámci voľnej živnosti robila spoločnosť IRISH SH, s. r. o. Banská Bystrica. V čase tejto objednávky toto nebolo možné, nakoľko k predmetnému zákonu nebola vydaná vykonávacia vyhláška. Tá vstúpila v platnosť až dňom 01. 11. 2006. Dovtedy obdobnú činnosť vykonávali tzv. pracoviská ESKO. Doporučil žalobcovi vytvoriť takéto ESKO pracovisko s tým, že mu zo strany žalovaného bude následne k tomu dodaná aj technológia. Z tohto dôvodu zaslal žalobcovi cenník jednotlivých zariadení potrebných pre zriadenie tohto pracoviska a dohodol sa so žalobcom na školení pracovníkov žalobcu. Žalobca si pracovníkov nechal vyškoliť, avšak neodobral od žalovaného technológiu v tej zostave, v akej ju žalovaný zakúpil pre žalobcu. Po nadobudnutí platnosti a účinnosti vyhlášky ho oslovil pán Činčár, kedy svedkovi uviedol, že nebude otvárať pracovisko dovtedy, kým nebude mať vyškolených ľudí podľa nového zákona a vyhlášky. Svedok súdu uviedol, že následne odmietol návrh žalobcu o dodanie technológie v zmysle zákona č. 725/2004, pokiaľ si neprevezme objednané zariadenia zo začiatku roka 2006. Svedok dodanie pôvodnej zostavy podmieňoval vystavením objednávky zo strany žalobcu a až následne súhlasil s dovybavením tohto pracoviska v zmysle vyššie citovaného zákona. Objednávka žalobcu však znela na dodanie technológie v zmysle zákona č. 725/2004 a Vyhlášky č. 578/2006. Na základe tejto objednávky žalovaný objednal pre žalobcu ďalšie veci, keďže sa dohodli, že žalobca odoberie pôvodne objednanú technológiu vrátane nových komponentov. Pri dodaní zariadenia dňa 04. 06. 2007 žalobca odmietol prevziať jeden prístroj, ktorý už nepatril medzi prístroje, ktoré boli určené pre pracovisko v zmysle zákona č. 725/2004. Dodávku tohto zariadenia uskutočnila spoločnosť IRISH SH, keďže predmetom podnikania spoločnosti IRISH IDENT, s. r. o. Banská Bystrica je zaškolovanie a inšpekčná činnosť ohľadne pracovísk kontroly originality. Svedok súdu potvrdil tú skutočnosť, že nová vyhláška k zákonu č. 725/2004 Zbierky zákonov nezaradila medzi schválené prístroj CARSCOPE a nahradila ho novým zariadením, ktorý už namerané hodnoty automaticky prenášal do počítačového systému. K dodávke uvedeného zariadenia došlo až po nadobudnutí účinnosti novej Vyhlášky č. 578/2006 dňom 01. 11. 2006. Poukázal pritom, že žalobca predmetné zariadenie nakoniec dňa 04. 06. 2007 prevzal s výnimkou jedného prístroja, pričom kúpnu cenu za toto zariadenie zaplatil už v roku 2006. Žalobca si však predmetné zariadenie nevyzdvihol napriek tomu, že žalovaný mal uvedené zariadenie k dispozícii,
ktoré vedel zabezpečiť do dvoch týždňov potom, ako záujemca za toto zariadenie zaplatí zálohu. V zmysle všeobecných obchodných podmienok má pritom stanovenú žalovaný 42-dňovú lehotu na dodanie predmetného zariadenia. Vyhláška č. 578/2006 po nadobudnutí účinnosti vyradila merací prístroj CARSCOPE zo zoznamu zariadení pre pracoviská kontroly originality, keďže merač hrúbky laku mal byť taký, ktorý rádiovým signálom prenáša namerané hodnoty priamo do počítačového systému. Keďže vyhláška stanovuje kritériá na jednotlivé vybavenie pracovísk kontroly originality, dodávatelia a zástupcovia výrobcov tohto zariadenia si dávajú schvaľovať Ministerstvu dopravy jednotlivé prístroje, ktoré vyhovujú podmienkam zákona a vyhlášky . Následne takýmto schváleným zariadením pre meranie hrúbky laku bol schválený prístroj MINICHECK. Dňa 16. 04. 2012 sa uskutočnil doplňujúci výsluch tohto svedka, pri ktorom súdu uviedol, že zariadenia v zmysle vyhlášky boli Ministerstvom dopravy schválené až koncom júna 2007, t. j. v čase, kedy objednávka žalobcu zo dňa 02. 11. 2006 bola doručená žalovanému, ktorej obsahom bolo dodávka technologického vybavenia pracoviska kontroly originality v zmysle platných predpisov. Následne zamestnankyňa žalovaného vystavila najprv zálohovú faktúru a následne riadnu faktúru, pričom prehliadla obsah predmetnej objednávky žalobcu zo dňa 02. 11. 2006, avšak poukázal na tú skutočnosť, že v týchto faktúrach bol podrobne rozpísaný tovar ako i jednotkové ceny za tovar, ktorý si žalobca aj napriek viacerým výzvam žalovaného neodobral od žalobcu, aj napriek zaplateniu fakturovanej ceny. Pred dodaním tohto zariadenia boli pracovníci žalobcu na školení, kde žiadal pána Kužmu o prevzatie žalobcom objednaného tovaru. Ing. Kužma odmietol prevziať tovar z dôvodu, že nie je kompetentný tak učiniť. Predmetné školenia sa uskutočnili pre pracovníkov pracovísk kontroly originality od 16. 04. 2007, pričom metodika na vykonávanie kontroly originality nadobudla platnosť dňa 15. 04. 2007. V tomto smere svedok poukázal, že dňa 01. 11. 2006 kedy nadobudla účinnosť vyhláška č. 578/2006 ešte nikto nevedel, ako sa bude metodicky postupovať a neboli známe konkrétne prístroje, ktoré sa budú používať pre tento typ pracovísk. Väčšina pracovísk ESKO, ktoré mali pôvodné zariadenie s prístrojom CARSCOPE, vykonávali túto činnosť v zmysle voľnej živnosti, čo nebolo zrušené dodnes. Svedok pán Balog potvrdil súdu tú skutočnosť, že pracovníci záujemcov o zriadenie pracovísk kontroly originality sa školili u žalovaného na prístroji MINICHECK. Tento prístroj bol dodaný žalovanému od svojho dodávateľa vo februári 2007 a tento bol skúšaný v rámci ESKO pracovísk. Keďže sa osvedčil, výrobca tohto zariadenia si podal žiadosť na jeho schválenie, ktorý bol následne i príslušným orgánom schválený. Svedok ďalej poukázal, že predmetom dodávky pre žalobcu boli ešte ďalšie softwarové vybavenia, ktoré museli byť následne abdatované z dôvodu zmeny schválených prístrojov v zmysle nových platných predpisov, pričom pôvodná dodávka žalovaného pre žalobcu bola prispôsobená zariadeniam a prístrojom vhodných pre pracovisko ESKO. Vzhľadom k zmenám právnych predpisov a z dôvodu schválenia prístrojového vybavenia pre pracoviská kontroly originality, došlo i k zmenám softwarového vybavenia, z ktorého dôvodu bolo potrebné pôvodné software preinštalovať, pričom cena dodávky tohto zariadenia sa nezmenila. Zariadenie MINICHECK nemohol žalovaný fakturovať žalobcovi v zálohovej faktúre, resp. v riadnej faktúre, nakoľko v uvedenom období ešte neexistovalo a následne bolo potrebné vyvinúť software k tomuto zariadeniu. Potom svedok uviedol, že nevie, ako mohol niekto objednať niečo bez toho, aby mu bolo zrejmé, čo mu má byť dodané v zmysle zmeny zákona a novoprijatej vyhlášky. V čase objednávky žalobcu ohľadne vybavenia pracoviska kontroly originality v zmysle platných právnych predpisov iné objednávky na dodávku takéhoto zariadenia ani nevybavovali a to z dôvodov vyššie uvádzaných. Súdu potvrdil, že v predmetnom období boli dodávané len zariadenia pre ESKO pracoviská. Následne po schválení prístrojov v zmysle nových platných právnych predpisov vyššie citovaných, potom žalovaný dodával pre bývalé ESKO pracoviská, ktorým bola dodaná pôvodná zostava VINTEST nové zariadenia schválené príslušným orgánom tak, ako boli žalovanému dodané od ich dodávateľa, resp. od výrobcu. Pokiaľ ide o vystavenie zálohovej faktúry, túto vystavujú z dôvodu, aby nemuseli zdaňovať DPH každý mesiac. Pokiaľ ju klient uhradí, vystavuje sa ostrá faktúra .. Žalovaný po uhradení ceny objednaného tovaru je schopný najneskôr do jedného týždňa potom dodať objednaný tovar. Svedok opätovne podotkol, že žalobca napriek úhrade objednaného tovaru si tento neprevzal. Svedok ďalej potom uviedol, že túto dodávku nakoniec realizoval sám vzhľadom na to, že žalobca na výzvy žalovaného ohľadne prevzatia tovaru nereagoval. Na dotaz žalobcu, z akého dôvodu potom nevystornoval prístroj CARSCOPE 200A z uhradenej faktúry a nenahradil ho prístrojom MINICHECK, ktorý by sa namiesto neho zaplatil, svedok uviedol, že v čase objednávky t. j. v novembri 2006 nebolo možné určiť, čo bude predmetom schváleného prístrojového vybavenia pre pracoviská kontroly originality. Faktúra bola žalovaným vystavená začiatkom novembra 2006, metodický pokyn až vo februári 2007. Svedkovi nebolo zrejmé, na základe čoho zamestnankyňa žalovaného na základe takto vystavenej objednávky vystavila zálohovú faktúru a následne faktúru. Uvedený prístroj CARSCOPE 200A žalovaný dodal sám do sídla žalobcu vrátane ďalších zariadení objednaných žalobcom, aj keď v čase dodávky uvedený prístroj nebol príslušným orgánom schválený. Žalovaným bol dodaný z dôvodu jeho objednania
žalobcom. Na dotaz žalobcu v súvislosti s vystavením faktúry a zálohovej faktúry svedok uviedol, že podmienkou vystavenia zálohovej faktúry resp. riadnej faktúry je podpísanie alebo uzavretie zmluvy. Keďže zo strany žalobcu začiatkom roku 2006 nebola vrátená mailom, resp. iným spôsobom objednávka resp. zmluva, z tohto dôvodu žalovaný nevystavoval zálohovú faktúru a následne riadnu faktúru. Túto vystavil až po obdŕžaní objednávky žalobcu zo dňa 02. 11. 2006. Na dotaz žalobcu či vie svoje tvrdenia podložiť aj listinným dôkazmi, súdu svedok uviedol že nie.
K svedeckej výpovedi svedka Edmunda Baloga sa vyjadril konateľ žalobcu pán Činčár, ktorý uviedol, že pána Baloga nikdy neoslovil do novembra 2006 ohľadne dodávky tovaru, nemal vedomosť o tom, že existuje pracovisko kontroly originality, resp. nemal vedomosť o tom, že oni budú organizáciou, ktorá by toto pracovisko zriadila a činnosť tohto pracoviska vykonávala. Konateľ žalobcu potvrdil len tú skutočnosť, že s pánom Balogom jednal telefonicky len v novembri 2006, pri ktorom telefonickom rozhovore pán Balog požadoval zaslať písomnú objednávku, kópiu licencie, že sú poverenou organizáciou na zriadenie pracoviska PKO. Na základe jeho žiadosti tieto doklady pánovi Balogovi zaslal a následne im bola doručená zálohová faktúra na viac ako 900 000,-- Sk, ktorú požadoval uhradiť žalovaný ako preddavok za dodávku technologického vybavenia v zmysle objednávky. Tvrdenia tohto svedka považoval teda za účelové. Na tvrdenia svedka žiadal žalovaného predložiť listinné dôkazy. Žalovaná strana ohľadne oprávnenosti svedka Edmunda Baloga uzatvoriť zmluvný vzťah so žalobcom predložila súdu mandátne zmluvy č. 01102005 zo dňa 01. 10. 2005 týkajúcu sa žalovaného a mandátnu zmluvu č. 26112003 zo dňa 26. 11. 2003 týkajúcu sa spoločnosti IRISH IDENT, s. r. o. Banská Bystrica, dodatok k tejto mandátnej zmluve ako i pracovnú zmluvu o hlavnom pracovnom pomere Edmunda Baloga v spoločnosti IRISH IDENT, s. r. o. Banská Bystrica zo dňa 30. 09. 2005 spolu s dodatkom. Žalovaný na pojednávaní uskutočnenom dňa 16. 04. 2012 potvrdil súdu tú skutočnosť, že žalovaný neakceptoval obsah objednávky zo dňa 02. 11. 2006 tak, ako je zaregistrovaná v súdnom spise na č.l. 6 vzhľadom na svoje tvrdenia o tej skutočnosti, že k uzavretiu zmluvného vzťahu v ústnej forme došlo začiatkom roka 2006 a predmetnú objednávku bral len ako doobjednanie ďalších komponentov vyžadovaných v súlade so Zákonom č. 725/2004 vrátane vykonávacej Vyhlášky č. 578/2006. K zálohovej faktúre vystavenej žalovaným pre žalobcu súdu uviedla žalovaná strana, že táto bola vystavená na základe ústnej objednávky žalobcu zo začiatku roku 2006, ktorá predchádzala písomnej objednávke zo dňa 02. 11. 2006. Zálohovou faktúrou bola fakturovaná dodávka zariadenia VINTEST bez toho, aby žalovaný akceptoval objednávku zo dňa 02. 11. 2006. Uvedený súbor zariadení VINTEST sa v uvedenom období dodával pre pracoviská ESKO. Zálohová faktúra bola žalobcom uhradená dňa 03. 11. 2006 a následne žalobca vystavil riadnu faktúru č. 6-622 dňa 28. 11. 2006 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 03. 11. 2006 a splatnosťou 05. 12. 2006 vo výške 0,-- Sk, keďže zálohová faktúra bola uhradená v celom rozsahu. Každá z faktúr obsahovala presný popis prístrojov, ktoré žalovaný žalobcovi fakturoval. O pravdivosti tvrdení žalovaného v súvislosti s objednávkou žalobcu zariadenia pre ESKO pracovisko, predložila súdu i potvrdenie odovzdania a prevzatia tovaru zo dňa 18. 05. 2006 vystaveným spoločnosťou METAL ELEKTRO Kft. Budapešť potvrdenú Edmundom Balogom. V poznámke uvedeného potvrdenia je uvedené, že miestom prevedenia inštalácie realizovaného spoločnosťou IRIS SH je stanica ESKO v Michalovciach. Konečným termínom úhrady na základe dohody o odloženej platbe vzťahujúcej sa na prostriedky je 31. 12. 2006. Žalovaná predložila k tomuto dokladu i vyjadrenie tejto spoločnosti zo dňa 12. 04. 2012 v maďarskom jazyku, ktorý z ďalej uvedených dôvodov nebol preložený do slovenského jazyka. Na základe týchto listinných dôkazov mal žalovaný za to, že nárok žalobcu je nedôvodný.
Žalobca v konaní menil právny titul uplatňovaného nároku, o čom svedčí i podanie žalobcu doručené súdu dňa 01. 12. 2010, ktorým zmenil pôvodný návrh najmä týkajúci sa časti úroku z omeškania vo výške 12,25 % z dlžnej istiny, v ktorom upravil začiatok uplatnenia tohto nároku od 05. 06. 2007 do zaplatenia, keďže nárok žalobcu uplatňovaný žalobou žiadal súdom posúdiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Zmenu titulu tunajší súd pripustil na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. 01. 2011. Aj pri uplatňovaní tohto právneho titulu žalobca poukázal, že dňom 02. 11. 2006 bol žalobcovi udelený súhlas na zriadenie stanice kontroly originality, pričom z ministerstva bola žalobcovi oznámená i firma IRISH SH, s. r. o. ohľadne dodávky zariadenia pre toto pracovisko, ktorú následne v rovnaký deň oslovili. Tak ,ako už žalobca uvádzal, na základe žiadosti žalovaného zaslal písomnú objednávku, na základe ktorej žalovaný vystavil zálohovú faktúru, ktorú žalobca obratom uhradil a následne doručil žalobcovi riadnu faktúru. Žalobca pritom potvrdil, že tovar v čase doručenia riadnej faktúry nebol žalobcovi dodaný, pričom na základe tvrdení jeho zamestnancov mal byť použitý na školenie pracovníkov,
ktorých pripravovali na výkon činnosti pracoviska kontroly originality. Rozporoval tvrdenia žalovaného o dodávke zariadení pre výkon stanice ESKO z dôvodu, že prístroj CARSCOPE 200A bol následne v zmysle novoprijatých právnych predpisov vyradený zo schválených prístrojov pre pracovisko kontroly originality. Žalobca uvedený prístroj preto pri dodávke tovaru žalovaným neprevzal, s poukazom na obsah objednávky zo dňa 02. 11. 2006. Žalovaná strana pritom potvrdila tú skutočnosť, že organizácia, ktorá pre klientov zabezpečuje technológiu pre zriadenie pracovísk kontroly originality je spoločnosť IRISH IDENT, s. r. o. Banská Bystrica. Táto bola poverená príslušným ministerstvom schvaľovaním prístrojov pre vykonávanie pracovísk kontrol originality. Žalovaný preto do súdneho spisu založil už vyššie citované listinné dôkazy ako bol zoznam schválených meradiel a prístrojov, rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre spoločnosť METAL ELEKTRO Kft. so sídlom v Budapešti, od ktorej žalovaný odoberal technológiu, ktorým sa schválila vhodnosť meradla MINICHECK na použitie pri vykonávaní kontrol originality. Spoločnosť METAL ELETKRO Kft. bola oprávnená distribuovať oprávneným osobám na vykonávanie kontrol originality v Slovenskej republike za podmienok, že zabezpečí vyškolenie školiteľov z radov zamestnancov poverenej technickej služby kontroly originality vozidiel v potrebnom rozsahu, nepretržitý servis a odstránenie porúch vzniknutých na schválenom meradle. Meradlo MINICHECK bolo schválené na meranie hrúbky povlakovej vrstvy karosérie vozidla na použitie pri vykonávaní kontrol originality. Predmetné rozhodnutie ako i osvedčenie príslušného orgánu tejto spoločnosti bolo vydané dňa 27. 06. 2007 s platnosťou na 5 rokov. Žalovaný pritom poukázal, že uvedené rozhodnutie Ministerstva dopravy a osvedčenie boli tejto spoločnosti udelené po rozhodnutí Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach, ktorým udelil žalobcovi povolenie na zriadenie pracoviska kontroly originality typu A v Michalovciach pre všetky kategórie vozidiel.
Podanie žalobcu doručené súdu dňa 09. 01. 2012 žalobca opätovne vykonal právny rozbor nároku žalobcu, v ktorom okrem iného namietal i doklad o odovzdaní a prevzatí prístrojov zo dňa 18. 05. 2006 z formálnych dôvodov týkajúcich sa podpisu ako i z obsahových dôvodov, kde v doklade o dodaní nie je uvedené jednoznačné miesto prevedenia inštalácie stanice ESKO v Michalovciach. Ďalej poukázal v ňom i na ustanovenia § 612, 613, 616 Občianskeho zákonníka, s poukazom i na ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka, keď odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zmluvy. V súlade s ustanovením § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. V podaní žalobcu doručenom súdu dňa 29. 03. 2012 žalobca poukázal na ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z. a na ustanovenia obchodného zákonníka ohľadne nároku z vád , § 436, § 437 a § 485 Obchodného zákonníka. K svojmu podaniu doručil i metodický pokyn č. 11 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky zo dňa 20. 02. 2007 kde v bode článku 3 bod 3.2 je uvedené meradlo, prístroj na meranie hrúbky povlakovej vrstvy na kovovom materiály s priamym záznamom nameraných hodnôt do kontrolného počítača. Aj po predložení týchto súdom označených listinných dôkazov účastníci konania zotrvávali na svojich vyjadreniach v tom smere, že žalobca tvrdil, že k uzavretiu zmluvného vzťahu došlo na základe písomnej objednávky zo dňa 02. 11. 2006, v ktorej bola obsiahnutá požiadavka žalobcu o kompletné technické vybavenie pracoviska kontroly originality. Na základe objednávky žalovaný vystavil zálohovú faktúru, následne riadnu faktúru, čím podľa tvrdenia žalobcu vznikol záväzkový zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania. Na základe tohto zmluvného vzťahu žalovaný dodal žalobcovi tovar, ktorý dodal s vadami, čím bola porušená zmluva. Z tohto dôvodu požadoval, aby tunajší súd zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej istiny 1 317,10 Eur s 12,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 05. 06. 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalovaný aj po vykonaní dokazovania v danej veci zotrval na tej skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe ústneho dojednania začiatkom roku 2006, ktoré predchádzalo vystaveniu zálohovej faktúry a následne riadnej faktúry pre žalobcu. Súdu žalovaný predložil doklad od maďarskej spoločnosti z mája 2006, ktorým žalovaná strana prevzala prístroje pre žalobcu prostredníctvom žalovaného. Konateľ žalobcu jednal s oprávnenou osobou zo strany žalovaného (pán Balog), na základe ktorého bolo objednané zariadenie pre zriadenie ESKO stanice a zariadenie VINTEST dodané žalovanému od maďarského dodávateľa bolo následne dodané 04. 06. 2007 žalobcovi. Objednávku žalobcu zo dňa 02. 11. 2006 žalovaný považoval len za objednávku dovybavenia zariadenia pre pracovisko kontroly originality v zmysle príslušnej vyhlášky. Zálohovú faktúru žalobca akceptoval a túto bez zbytočného odkladu uhradil. Súčasťou fakturácie bolo i vyfakturovanie meracieho prístroja CARSCOPE 200A. Žalovaná ďalej poukázala, že vyhláška k zákonu č. 725/2004 neurčovala presné
meradlá, ktoré sa majú používať pri výkone tejto činnosti a tieto boli až dňa 27. 06. 2007 schválené a osvedčené Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Tento orgán následne vydal rozhodnutie, aby zariadenia ním osvedčené mohli byť používané pre stanice kontroly originality. Zariadenie VINTEST sa vzťahovalo len na ESKO stanice, ktoré fungovali na základe živnosti a ich použitie nebolo upravené zákonom. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa 16. 04. 2012 doložila do súdneho spisu i písomné svedecké výpovede Mgr. Andrei Fabokovej a Lukáša Žambora. Mgr. Andrea Faboková vo svojom písomnom podaní zo dňa 27. 02. 2012 uviedla, že spoločnosť žalobcu sa so žalovaným skontaktovala koncom októbra roku 2006, kedy zavolal pán Činčár, že si chce technológiu pre zriadenie pracoviska ESKO kúpiť, na základe čoho zaslala zálohovú faktúru za technológiu, ktorú mal ústne objednanú od jari 2006. Zo strany žalobcu bola uhradená bez výhrad. V zálohovej faktúre bol i presný rozpis prístrojov, ktoré mali byť spoločnosti dodané, medzi nimi i prístroj CARSCOPE. K prevzatiu technológie došlo až v júni 2007, kedy spoločnosť žalobcu odmietla prevziať prístroj CARSCOPE. Toto konanie žalobcu považuje za špekulatívne. Uvedené zariadenie bolo nové, funkčné a bezchybné, z toho dôvodu nebol dôvod, aby spoločnosť žalovaného vrátila peňažné prostriedky v hodnote ceny tohto prístroja. Poukázala i na ďalšie prípady ohľadne úhrady faktúr.
Lukáš Žambor v podaní zo dňa 27. 02. 2012 súdu uviedol, že mal spoločnú kanceláriu s Edmundom Balogom a niekoľkokrát bol prítomný ako sa rozpráva s pánom Činčárom zo spoločnosti žalobcu o technológii. Jednalo sa o technológiu o zriadenie ESKO stanice a táto technológia bola pre účely dodávky pre žalobcu u žalovaného pripravená. Do júna 2007 stála objednaná technológia v spoločnosti žalovaného a pri dodávaní tejto technológie žalobca v júni 2007 odmietol prevziať prístroj CARCOPE na meranie hrúbky laku. Poukázal pritom na obdobný prípad u spoločnosti M.B.L. s.r.o.
Svedok Ing. Eugen Kužma, zamestnanec žalobcu potvrdil súdu , že po jeho nástupe do zamestnania k žalobcovi bola už zadaná objednávka žalovanému, pričom zamestnanci nedojednávajú zmluvné vzťahy s tretími osobami. Zúčastnil sa školenia týkajúceho sa pracoviska kontroly originality, kde boli zo strany žalovaného školení na prístrojoch pre výkon tejto činnosti, teda aj na prístroji na meranie hrúbky laku s názvom MINICHECK. Až následne sa uskutočnila dodávka prístrojov v zmysle objednávky žalobcu zo dňa 02,11,2006, ktorého sa osobne zúčastnil. Pri dodaní tovaru zistil , že predmetom dodávky je prístroj CARSCOPE, na ktorom neboli zaškolení, pričom toto zariadenie nevyhovovalo platným predpisom .Po informovaní konateľa žalobcu, predmetný prístroj odmietol prevziať. O záujme žalobcu na skoršom dodaní tovaru nemá vedomosť a nemá vedomosť ani o urgovaní žalobcu o prevzatie predmetu objednávky pred realizáciou školení pracovníkov na výkon činnosti pracoviska kontroly originality, ktoré sa uskutočnilo v máji 2007.Práve po absolvovaní školenia žalobca urgoval dodanie prístrojov pre toto pracovisko.
Keďže účastníci konania po takto vykonanom dokazovaní nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania okrem návrhu PZ žalovaného na odročenie pojednávania z dôvodu prekladu listiny od maďarského dodávateľa zo dňa 12. 04. 2012, tunajší súd vykonanie tohto dôkazu pre jeho nehospodárnosť zamietol. Následne vo veci rozhodol.
V zmysle ust. § 1 ods. 1,2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
V zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle ust. § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
V zmysle ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle ust. § 3 Nariadia vlády č. 87/1995 Zb. z. účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnou k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný sú podnikatelia a potom na právne vzťahy vzniknuté medzi týmito účastníkmi konania je potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka v súlade s ust. § 1 a § 261 Obchodného zákonníka. Na základe podanej žaloby zo strany žalobcu, ktorá bola súdu doručená dňa 04. 11. 2009 žalobca požadoval od žalovaného uhradiť istinu 1 317,10 Eur s prísl. na základe tej skutočnosti, že v zmysle objednávky žalobcu zo dňa 02. 11. 2006 si žalobca objednal u žalovaného technologické vybavenie pracoviska kontroly originality podľa zákona č. 725/2004 a Vyhl. č. 578/2006. Na základe vystavenej objednávky žalovaný zaslal žalobcovi zálohovú faktúru, ktorú žalobca vo výške 910 826,- Sk s DPH uhradil dňa 03. 11. 2006. Napriek zaplateniu zálohovej faktúry a doručeniu riadnej faktúry č. 6-622 zo dňa 28. 11. 2006 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 03. 11. 2006 a splatnosťou dňa 05. 12. 2006, žalovaný žalobcovi predmetnú technológiu nedodal. K dodávke došlo až dňa 04. 06. 2007, kedy žalovaný dodal žalobcovi technologický celok VINTEST pre expertnú stanicu kontroly originality podľa priloženého zoznamu komponentov, ktorý obsahoval i ručný merací prístroj CARSCOPE na meranie hrúbky laku, ktorý nevyhovoval v čase dodania požiadavkám Zákona a Vyhlášky, z ktorého dôvodu žalobca odmietol predmetný prístroj prevziať. Cena predmetného prístroja v zmysle zálohovej a riadnej faktúry činila sumu 39 697,- Sk, čo je suma 1 317,10 Eur po prepočte konverzným kurzom. Keďže žalovaný odmietol vrátiť cenu takto zaplateného prístroja, ktorý žalobca neprevzal, požadoval uhradiť i 12,25 % úrok z omeškania z tejto istiny odo dňa 04. 11. 2006 až do zaplatenia a náhradu trov konania. V priebehu konania žalobca tento nárok upravil na úhradu istiny 1 317,10 Eur ako i úhradu 12,25 % úroku z omeškania ročne odo dňa 05. 06. 2007 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalovaný odmietol vrátiť žalobcovi predmetnú istinu, nakoľko mal za to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe ústnej objednávky medzi žalobcom a žalovaným z jari v roku 2006, ktorou si žalobca objednal u žalovaného dodávku technológie pre zriadenie pracoviska ESKO. Žalovaný z tohto dôvodu objednal dodávku tohto zariadenia u maďarského dodávateľa METALELEKTRO v Budapešti, ktoré zariadenie bolo žalovanému pre žalobcu dodané dňa 18. 05. 2006. Keďže žalobca odmietal prevziať toto zariadenie na základe ústneho dohovoru z jari 2006 v novembri 2006, kedy podľa tvrdenia žalovaného došlo k dohode o dovybavení tohto zariadenia v súlade so zákonom č. 725/2004 a Vyhl. č. 578/2006 pre pracovisko kontroly originality, vystavil žalovaný zálohovú
faktúru na dodávku pôvodne objednaného zariadenia vo výške 910 826,- Sk pod číslom ZAL6-064 (č.l. 94) vystavenú dňom 02. 11. 2006 s tým, že ju žalobca dňa 03. 11. 2006 v celom rozsahu uhradil. Predmetná zálohová faktúra obsahovala zoznam zariadení, ktoré majú byť predmetnom dodávky a z dôvodu uhradenia tejto faktúry následne žalovaný doručil žalobcovi riadnu faktúru č. 6-662 zo dňa 28. 11. 2006 vo výške 0,- Sk, keďže zo strany žalobcu bola uhradená záloha. Na základe ústnych výziev žalovaného žalobca odmietol prevziať toto zariadenie, ktoré mu následne žalovaný dodal do miesta sídla žalobcu dňa 04. 06. 2007. Pri dodávaní tohto zariadenia žalobca odmietol prevziať prístroj CARSCOPE 200A v hodnote 39 679,- Sk a to z dôvodu, že v zmysle právnych platných predpisov už nevyhovoval požiadavkám stanovených Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Keďže žalovaný mal za to, že nebol dôvod na takéto konanie žalobcu, považoval žalobu za nedôvodnú.
Pri vykonávaní dokazovania v danej veci žalobca menil právny titul, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok , pričom základom pre obidva tituly boli skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobnom návrhu, resp. počas vykonávania dokazovania v danej veci. Keďže tvrdenia účastníkov konania ohľadne uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania boli rozporné, tunajší súd sa v priebehu vykonávania dokazovania zameral na vykonanie tej skutočnosti, či došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Tak, ako už tunajší súd vyššie uviedol, žalobca tvrdil, že predmetný zmluvný vzťah vznikol na základe jeho písomnej objednávky zo dňa 02. 11. 2006, následne vystavenej zálohovej faktúry a riadnej faktúry zo strany žalovaného, ktorá zálohová faktúra bola žalobcom uhradená a následným dodaním tovaru žalovaným žalobcovi dňa 04. 06. 2007. Žalovaný v konaní tvrdil, že zmluvný vzťah vznikol medzi účastníkmi konania nie na základe písomnej objednávky zo dňa 02. 11. 2006, ktorú považoval za objednávku na dovybavenie technológiou pracoviska kontroly originality v zmysle platných predpisov, ale na základe ústnej objednávky uskutočnenej medzi pánom Baloghom, ako oprávnenou osobou zo strany žalovaného a p. Činčárom, ako konateľom žalobcu začiatkom jari 2006 bez bližšej špecifikácie konkrétneho dátumu, ktorý žalovaný v konaní nevedel preukázať, a to ohľadne predmetu dodávky, ktorým mala byť dodávka technológie pre pracovisko ESKO. Žalobca tvrdenia žalovaného o tomto spôsobe uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania poprel. Takisto žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o tej skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomnej objednávky žalobcu zo dňa 02. 11. 2006. Obe strany na svoje tvrdenia navrhli výsluch svedkov Eugena Balogha a konateľa žalobcu p. Činčára. Z výsluchu Eugena Balogha mal tunajší súd jeho výsluchom potvrdené skutočnosti uvádzané žalovaným a výsluchom konateľa žalobcu za potvrdené vyjadrenia žalobcu. Keďže ani výsluchom osôb, ktorých účastníci konania označili za osoby, ktoré uzatvorili podľa nich zmluvný vzťah, nedošlo k odstráneniu rozporných tvrdení ohľadne vzniku zmluvného vzťahu, tunajší súd túto skutočnosť mohol posúdiť len z listinných dôkazov predložených do súdneho spisu.
Z písomnej objednávky vystavenej žalobcu a adresovanej žalovanému zo dňa 02. 11. 2006 mal súd za preukázané, že obsahom tejto objednávky bola objednávka technologického vybavenia pracoviska originality podľa zákona č. 725/2004 a Vyhl. č. 578/2006. Zároveň žalobca v objednávke uviedol, aj svoje platobné údaje. Uvedenú objednávku súd posudzoval podľa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže predmetom objednávky mala byť dodávka technologického vybavenia pre pracovisko originality v zmysle príslušných právnych predpisov uvádzaných žalobcom v objednávke. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka je predovšetkým identifikácia účastníkov zmluvy, vymedzenie predmetu plnenia a dohoda o kúpnej cene. Predmetom takejto kúpnej zmluvy môžu byť len hnuteľné veci. Podmienkou vzniku kúpnej zmluvy nie je pri určení dodávanej veci dohoda o jej akosti. Akosť tovaru je jeho kvalitatívne určenie, ktoré by malo byť takisto zmluvnými stranami dohodnuté, aby boli odstránené už pri vzniku zmluvy pochybnosti o tom, aké kvalitatívne parametre má tovar mať. V prípade, že tomu tak nie je, platí dispozitívna úprava podľa ust. § 420 Obchodného zákonníka. Pri dohode o cene postačuje pritom, aby bol dohodnutý spôsob prípadného dodatočného určenia ceny, prípadne, že účastníci výslovne v zmluve vyhlásia, že mienia uzavrieť kúpnu zmluvu i bez určenia ceny. Kupujúci je vtedy povinný zaplatiť cenu stanovenú podľa § 448 Obchodného zákonníka. Kúpna cena mala by byť dohodnutá medzi účastníkmi, aby bolo nepochybné, k akému množstvu, druhu, mernej jednotke sa vzťahuje. Podstatné náležitosti sú pritom tie náležitosti, ktoré minimálne musí obsahovať kúpna zmluva. Ďalšie náležitosti zmluvy, ako je doba plnenia, miesto plnenia atď. sú uvedené v ust. Obchodného zákonníka pri kúpnej zmluve.
Pri posudzovanej objednávke žalobcu v písomnej forme zo dňa 02. 11. 2006 je zrejmé, že predmetná objednávka neobsahuje všetky náležitosti kúpnej zmluvy tak, ako to má na mysli zákon. V uvedenej objednávke chýba náležitosť kúpnej zmluvy a to dohoda o cene za dodávku technologického vybavenia pracoviska originality podľa zákona č. 725/2004 a Vyhl. č. 578/2006, pričom z výpovede konateľa žalobcu, ako i z predložených listín účastníkmi konania nie je preukázaná výška ceny jednotlivých prístrojov, ktoré mali byť predmetom dodávky medzi účastníkmi konania. Sám žalobca odmietal tvrdenia žalovaného o tej skutočnosti, že mu bol pred uzatvorením kúpnej zmluvy a teda pred zaslaním písomnej objednávky žalobcom žalovanému dňa 02. 11. 2006 dodaný zo strany žalovaného cenník týchto prístrojov. Ani zo zálohovej faktúry predloženej žalovaným v konaní a následne riadnej faktúry nie je jednoznačne stanovené, že sa jedná o vystavenie faktúr v zmysle objednávky žalobcu zo dňa 02. 11. 2006. Žalovaný pritom v konaní tvrdil, že predmetné faktúry žalobcovi vystavil na základe ústnej objednávky zo začiatku roka 2006, v zmysle ktorej objednal tovar pre žalobcu u svojho zahraničného dodávateľa a tento následne mu dodal dňa 04. 06. 2007. Keďže tieto podstatné náležitosti musia byť dohodnuté účastníkmi konania pri vzniku zmluvy, tunajší súd mal za to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania v písomnej ani v ústnej forme ohľadne dodávky technologického vybavenia pracoviska originality podľa zákona č. 725/2004 a Vyhl. č. 578/2006 nevznikol. Opätovne tunajší súd poukazuje, že pri objednávke žalobcu zo dňa 02. 11. 2006 chýba podstatná náležitosť dohoda o cene medzi účastníkmi konania, resp. vyhlásenie účastníkov konania, že mienia uzavrieť predmetnú zmluvu aj bez výslovnej dohody o výške ceny a takisto zmluvný vzťah nevznikol ani na základe ústnej dohody medzi účastníkmi konania vzhľadom na tvrdenia žalovaného, nakoľko žalobca vznik takéhoto zmluvného vzťahu poprel. Žalovaný pritom okrem listinného dôkazu o dodávke tovaru žalovanému od zahraničného dodávateľa METALELEKTRO KFT so sídlom v Budapešti, takisto nepreukázal, že uvedený tovar bol určený pre žalobcu vzhľadom na jeho nejasnosť a neurčitosť, ktorý takisto nemohol súd považovať za dôkaz o tej skutočnosti, že došlo k vzniku zmluvy v ústnej forme medzi účastníkmi konania ohľadne tohto predmetu konania i so stanovením kúpnej ceny.
Z listinného dôkazu a to zálohová faktúra pod číslom ZAL-064 zo dňa 02. 11. 2006 splatná dňa 07. 11. 2006 v sume 910 826,- Sk mal súd za preukázané a táto skutočnosť, ani nebola medzi účastníkmi sporná, že predmetnú istinu žalobca uhradil dňa 03. 11. 2006 na účet žalovaného. Prijatie tejto istiny žalovaným tunajší súd posúdil za prijatie bez právneho dôvodu vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, čím sa žalovaný pripísaním týchto finančných prostriedkov na svoj účet obohatil vo výške 910 826,- Sk. Prijatie tejto istiny vyplýva i z vystavenej riadnej faktúry žalovaným pre žalobcu pod číslom 6-622 zo dňa 28. 11. 2006 v uvedenej výške, kde je uvedené, že dňa 03. 11. 2006 uhradil žalobca žalovanému sumu 910 826,- Sk, z ktorého dôvodu výsledná cena v zmysle tejto faktúry bola stanovená k zaplateniu vo výške 0,- Sk.
Z preberacieho protokolu zo dňa 04. 06. 2007 tunajší súd zistil, že predmetným dátumom došlo k odovzdaniu a prevzatiu prístrojov v ňom uvedených okrem prístroja uvedeného pod číslom 4 (CARSCOPE 200A - ručný merací prístroj, No.1337A v počte 1 kus a zariadenie pod číslom 11 VINASIST-Softvare v počte 1 kus) napriek tomu, že tieto boli v zmysle zálohovej faktúry a riadnej faktúry fakturované a žalobcom uhradené. Preberací protokol slúžil medzi dodávateľom a odberateľom zároveň, ako dodací list a záručný list. Na základe tohto písomného listinného dôkazu mal tunajší súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka k uzavretiu kúpnej zmluvy v rozsahu dodaného a žalobcom prevzatého tovaru. Z cenníka technologického vybavenia pre pracovisko kontroly originality platného odo dňa 01. 01. 2007 doloženým žalobcom do súdneho spisu je zrejmé, že hodnota prístroja CARSCOPE prístroj na meranie hrúbky laku v počte 1 kus je stanovený pre nákup bez DPH v sume 39 679,- Sk. Z uvedeného listinného dôkazu však nie je zrejmé, o koho cenník sa jedná, súd len predpokladá, že sa jedná o cenník žalovaného, ktorý bol osobou oprávnenou na dodávanie predmetného zariadenia pre pracoviská kontroly originality vzhľadom na skutočnosti uvádzané účastníkmi konania. Žalobca pritom nepopieral cenu ostatných prístrojov, ktoré mu boli dodané a ktoré prevzal, keďže vyhovovali podmienkam zákona a vyhlášky vyššie uvádzaným a v zmysle žaloby žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k vráteniu istiny, ktorá predstavovala hodnotu prístroja CARSCOPE 200A vo výške 39 697,- Sk. Vzhľadom na prijatú istinu žalovaným dňa 03. 11. 2006 v sume 910 826,- Sk a následne dodaním tovaru dňa 04. 06. 2007, ktorý žalobca tovar bez výhrad prevzal je zrejmé, že ku dňu 04. 06. 2007 sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu len o sumu 39 697, - Sk (1 317,10 Eur). Keďže podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania k vráteniu tejto istiny nedošlo, tunajší súd nárok žalobcu považoval za dôvodný z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
v danej výške. Keďže tak, ako už súd vyššie uviedol, žalobca uhradil sumu 910 826,- Sk dňa 03. 11. 2006 žalovanému bez právneho dôvodu, keďže právne relevantným spôsobom nedošlo k vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a túto sumu žalovaný prijal bez právneho dôvodu. Inštitút bezdôvodného obohatenia je upravený len v ust. Občianskeho zákonníka. Keďže zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania nevznikol, nárok žalobcu tunajší súd posúdil podľa príslušných ust. Občianskeho zákonníka ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom ust. Občianskeho zákonníka sa tunajší súd spravoval i pri rozhodovaní o nároku žalobcu týkajúceho sa príslušenstva k tomuto nároku. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platnou v čase do dňa 31. 12. 2008 mal tunajší súd za preukázané, že výška základnej diskontnej sadzby stanovenou NBS v období odo dňa 25. 04. 2007 až 28. 10. 2008 bola stanovená na 4,25 %. Potom výška dvojnásobku diskontnej sadzby vyhlásenej NBS je úrok z omeškania vo výške 8,5 %, ktorý tunajší súd priznal žalobcovi odo dňa 05. 06. 2007 až do zaplatenia z istiny 1 317,10 Eur.
Vo zvyšku tunajší súd vzhľadom na upravený úrok z omeškania žalobcom konanie zastavil a v súvislosti so znížením výšky uplatňovaného úroku z omeškania v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
K ďalším skutočnostiam uvádzaným žalobcom i žalovaným, ako i k predloženým listinám súvisiacich s preukázaním oprávnenosti žalobcu zriadiť pracovisko kontroly originality, resp. s preukázaním skutočností týkajúcich sa zariadenia schváleného príslušným orgánom vzhľadom na právne predpisy, ktoré upravujú vybavenie pracoviska kontroly originality považoval súd vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, na základe ktorých tunajší súd vyhlásil predmetné rozhodnutie, za právne irelevantné a nadbytočne. Z tohto dôvodu sa v odôvodnení tohto rozhodnutia k nim bližšie nevyjadroval.
O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal len nepatrný neúspech v súvislosti s výškou uplatňovaného nároku na príslušenstvo k pohľadávke, priznal tunajší súd PZ žalobcu nárok na náhradu trov v celom rozsahu. Tieto PZ žalobcu vyčíslil v zákonnej lehote v celkovej výške 2 379,53 Eur vrátane DPH, pričom tunajší súd vo výroku rozhodnutia priznal PZ žalobcu len nárok na úhradu trov konania v celkovej výške 2 377,76 Eur. Tieto trovy pozostávajú z trov za právne zastúpenie žalobcu pri týchto úkonoch, pričom jednotlivé úkony tunajší súd posudzoval v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení podľa času, kedy jednotlivé úkony boli zo strany žalobcu učinené. Jedná sa o priznanú odmenu za tieto právne úkony. Príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 08. 03. 2010 (§ 14 ods. 1) úkon v hodnote 61,41 Eur a 20 % DPH režijný paušál vo výške 7,21 Eur a 20 % DPH, za úkon účasť na pojednávaní dňa 24. 05. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) odmenu vo výške 61,41 Eur plus 20 % DPH, režijný paušál 7,21 Eur a 20 % DPH, za úkon písomné podanie na súd vo veci samej dňa 27. 11. 2010 a 04. 01. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b, d) úkon v hodnote 61,41 Eur plus 20 % DPH, režijný paušál v sume 7,21 Eur a 20 % DPH, za účasť na pojednávaní dňa 24. 01. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) úkon v hodnote 61,41 Eur plus 20 % DPH, režijný paušál 7,41 Eur a 20 % DPH, za úkony 23. 01. 2012 a 16. 04. 2012 - účasť na pojednávaniach (§ 14 ods. 1 písm. c) oba úkony po 61,41 Eur a 20 % DPH a režijný paušál k úkonom po 7,63 Eur a 20 % DPH. PZ žalobcu si ďalej uplatnil nárok na cestovné výdavky podľa § 15 písm. a/ v spojení s ust. § 16 ods. 4 a § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. za použitie osobného motorového vozidla značky AUDI 80, EVČ: SO-012 spotreby podľa VP 6,5 l/100 km, pri vzdialenosti 543 km a spotrebe pohonných hmôt a sumy základnej náhrady za 1 km jazdy v priemere v celkovej výške 291,84 Eur bez DPH. Za účasť na 4 pojednávaniach potom táto suma činila sumu 1 167,36 Eur bez DPH a s DPH bola to suma 1 400,83 Eur. PZ žalobcu si zároveň vyčíslil stratu času v súlade s ust. § 17 ods. 1 Vyhl. 12,71 Eur za každú aj začatú polhodinu za cestu Michalovce
- Banská Bystrica a späť spolu 6,6 hodiny krát 12,71 Eur teda vo výške 83,88 Eur bez DPH za štyri účasti na pojednávaní predstavovala táto strata času sumu 335,52 Eur bez DPH a s DPH 402,62 Eur. Zároveň si uplatnil i nárok na úhradu súdneho poplatku vo výške 79,- Eur. Tunajší súd pri nároku PZ žalobcu uplatneného v súvislosti so stratou času priznal PZ žalobcu istinu ním uplatnenú, pričom však poukazuje, že PZ žalobcu mal nárok na stratu času v zmysle citovaného ustanovenia Vyhlášky až na sumu 776,72 Eur, keďže PZ žalobcu počítal svoj nárok za celé hodiny pri použití len sadzby za jednu polhodinu. Ďalej súd poukazuje, že PZ žalobcu nesprávne vyčíslil režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhl. za jednotlivé úkony, keďže posudzoval režijný paušál podľa výpočtového základu platného v roku 2012,
pričom úkony boli vykonávané aj v roku 2010 - 2011. Tunajší súd priznal len režijný paušál vo výške tak, ako uviedol pri rozbore trov konania priznaných PZ žalobcu súdom.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.
Banská Bystrica dňa 03. mája 2012