Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-151-2008.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/151/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci žalobcu: , Na 1. mieste L.. N.. M. Z., U. X, U., na 2. mieste VENUS PROJECT - Slovakia s.r.o., IČO: 31 342 841, Košická 37, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia na 1. a 2. mieste sa žalobou doručenou súdu dňa 26.8.2008 domáhali náhrady škody, ktorá vznikla žalobcom zákonu odporujúcim konaním Krajského súdu Bratislava a to nezákonným rozhodnutím - vydaním opatrenia zo dňa 28.5.2002 v konaní 7K 112/00 voči ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok. Ide o prípad osobitného zreteľa vo vzťahu na zanedbanie si povinnosti konkurzného súdu. Závažné pochybenia správcu konkurznej podstaty uviedli Krajský súd v Bratislave do omylu, pričom nesprávnym úradným postupom konkurzný súd zanedbal povinnosť dohľadu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty pred vydaním opatrenia o predaji pohľadávok - nepreveril podstatné náležitosti a správnosť zmluvy o postúpení pohľadávok záujemcovi Š. U.. Po podaní prihlášky proti podstate do konkurzu žalobcom na 1. mieste došlo s prieťahmi zo strany novej správkyne konkurznej podstaty z dôvodu nesúčinnosti pôvodnej správkyne a zanedbaniu bezodkadného odovzdania agendy - nevydania písomnosti vzťahujúcich sa ku konkurznému konaniu, k ustáleniu právneho stavu až dňa 15.2.2008, čo žalobca hodnotí ako nedostatočný dohľad konkurzného sudcu nad konkurzným konaním, zanedbanie si povinnosti konkurzného sudcu. Žalobca na 1. mieste si uplatňuje náhradu škody vo výške 19 192 182,70 Sk a žalobca na 2. mieste 973.617,10 Sk, aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola podpísaná medzi Š.. U. a správkyňou konkurznej podstaty. Obaja si uplatňujú aj úrok z omeškania vo výške 18,80% od 9.1.2000 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť nakoľko neexistujú všeobecne záväzným právnym predpisom stanovené pravidlá, ktoré by konkurzný súd porušil. Súdne konanie vedené podľa Občianskeho súdneho poriadku, zamerané na posúdenie návrhu podľa hmotnoprávnych ustanovení príslušných zákonov, nemožno kvalifikovať ako úradný postup a preskúmavať z hľadiska jeho správnosti v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. Absentuje rozhodnutie, ktoré by pre nezákonnosť bolo zrušené príslušným orgánom. Vzniesol námietku premlčania, keďže žalobcovia odvodzujú svoj nárok od údajne nezákonného opatrenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 7 K 112/00 z 28.5.2002.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi založenými v spise, číslom listu 33 konkurzného spisu, pričom
prihliadol na obsah spisového materiálu a všetko čo v konaní inak vyšlo najavo (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať a to v predvolaní na pojednávanie.
Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a tvrdení žalovaného z hľadiska skutočnosti uvádzaných na svoju obranu. Zo spisu 7K 112/00 súd zistil , že uznesením Krajský súd v Bratislave č.k..7K 112/00-33 zo dňa 12.5.2000 ustanovil predbežného správcu JUDr. Zuzanu Dutkovu, na zistenie dlžníkovho majetku v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa § 18 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 22 vyššie citovaného zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Podľa § 9 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 17 vyššie citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Predmetom konania je náhrada škody pre nezákonné rozhodnutie - vydané opatrenie Krajským súdom Bratislava sp. zn. 7K 112/00 zo dňa 28.5.2002 a nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v zanedbaní dohľadu konkurzným súdom nad konaním správcu konkurznej podstaty, v prieťahoch a žalobcovia spochybnili skutočnosť, či správkyňa konkurznej podstaty Mgr. Dutková bola vybraná náhodným výberom. Žalobcovia namietali okrem nesprávneho úradného postupu aj nezákonnosť rozhodnutia - a to vydané opatrenie Krajským súdom Bratislava sp. zn. 7K 112/00 zo dňa 28.5.2002, voči ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok. Predpokladom vzniku zodpovednosti pre nezákonnosť rozhodnutia je existencia nezákonného rozhodnutia, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Všetky predpoklady musia byť splnené súčasne. Medzi účastníkmi nebola sporná neexistencia zrušujúceho rozhodnutia. Teda nie sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, absentuje zrušujúce rozhodnutie. Žalobca tvrdil, že voči opatreniu zo dňa 28.5.2002 vydaného v konkurznom konaní nebol prípustný opravný prostriedok. Keď žalobca nemal právo podať opravný prostriedok v rámci konkurzného konania mohol sa domáhať zrušenia údajného nezákonného rozhodnutia návrhom podaným na Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 49 podľa zákona o konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním.
Nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zák. č. 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti. Žalobcovia namietali nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v zanedbaní dohľadu konkurzným súdom nad konaním správcu konkurznej podstaty. Nutno zdôrazniť, že žalobcovia si nemôžu v tomto občianskom súdnom konaní uplatňovať ako nesprávny úradný postup také prípadné vecné pochybenia v rozhodnutiach konkurzného súdu, ktoré by sa priamo odrazili v nezákonnosti ich rozhodnutia, vo vydaní opatrenia, ktorých nesprávnosť môže byť vyslovená len jedine v odvolacom konaní na to inštančne oprávneným orgánom na základe podaného opravného prostriedku a keď nie je možné podať opravný prostriedok žalobcovia mohli využiť právo podať návrh na zrušenie opatrenia v zmysle § 49 podľa zákona o konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním. Súd teda v konaní o nároku na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb a zák. č. 514/2003 Z.z. nemôže vecnú (obsahovú) správnosť rozhodnutí konkurzného súdu posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu. Pri opačnom výklade, by totiž došlo k neprípustnému zásahu zo strany súdov rozhodujúcich v rámci všeobecného civilného procesu do konkurzného konania. Na základe uvedeného možno dovodiť, že súdu neprináležalo v tomto konaní prehodnocovať právne závery konkurzného súdu a posudzovať správnosť ich rozhodnutia o vydaní opatrenia, ani preskúmavať zákonnosť či nezákonnosť vydania opatrenia.
Žalobcovia sa odvolávajú na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, že konkurzným súdom došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a zanedbali dohľad nad konaním správcu konkurznej podstaty, súd pripomína, že sudca konkurzného súdu nie je subjekt občianskeho právneho vzťahu a preto konkurzný súd nemohol zanedbať prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.
V prípade, že došlo pred konkurzným súdom k prieťahom, vyslovenia tejto skutočnosti sa môžu domáhať žalobcovia pre Ústavným súdom slovenskej republiky, nakoľko všeobecný súd nie je oprávnený vysloviť, že v občianskom súdnom konaní a to ani pred konkurzným súdom, došlo v konaní k prieťahom. Keď žalobcovia namietajú, že došlo k neskorému odovzdaniu agendy novej konkurznej správkyni, treba prisvedčiť žalovanému, že takýto úradný postup nemožno považovať za nesprávny, keďže neexistujú všeobecne záväzným právnym predpisom stanovené pravidlá, ktoré by porušoval. K vysloveniu prieťahov sa môžu žalobcovia domáhať na Ústavnom súde SR. K námietkam žalobcov, či správkyňa konkurznej podstaty Mgr. Dutková bola vybraná náhodným výberom súd poznamenáva, že správkyňa bola zákonným spôsobom uznesením Krajského súdu v Bratislave, (číslo listu 33 spisu 7K 112/00) do funkcie ustanovená. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže žalobcovia odvodzujú svoj nárok od údajne nezákonného opatrenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 7 K 112/00 z 28.5.2002. Opatrenie bolo vydané 28.5.2002, trojročná lehota v zmysle § 22 zák. č. 58/1969 Zb. uplynula dňa 28.5.2005. Žaloba bola podaná 26.8.2008. Teda po uplynutí premlčacej lehoty.
Súd upustil od vykonávania ďalšieho dokazovania, nakoľko pre rozhodnutie súdu bolo nadbytočné. O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 1 O.s.p. Nepriznal žalovaného náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil ani žiadne trovy žalovanému nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.