Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20Sa-13-2022.pdf
PDF · 117.59 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Zvolen, adresa na doručovanie: C. XXXX/XX, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 25. 01. 2022, doručenou dňa 31. 01. 2022 žalovanej, si žalobkyňa uplatnila nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 20. 12. 2021.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 03. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobkyne zamietla na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 25. 01. 2022, vypracovaného posudkovým lekárom pobočky žalovanej, nakoľko po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár dospel k záveru, že tento neodôvodňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, nakoľko jej zdravotný stav sa ani po roku práceneschopnosti nezlepšil a veľké bolesti chrbtice jej nedovoľujú vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť. Lekár jej predpísal prísny režim bez preťažovania chrbtice a horných končatín. Opísala svoje zdravotné ťažkosti, vyplývajúce z chronického poškodenia celej chrbtice (veľké bolesti celého tela, bolesti hlavy, tŕpnutie
rúk nedovoľujúce udržať dobre predmety, nekvalitný spánok zapríčiňujúci rannú slabosť, únavu, točenie hlavy, nemožnosť dlhšieho sedenia ani státia). Zdôraznila, že ošetrujúci lekár vyhodnotil jej zdravotný stav ako trvalý a pracovný potenciál natrvalo obmedzený. K odvolaniu pripojila lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 06. 04. 2022.
4. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná konajúc generálnym riaditeľom (ďalej aj len „žalovaná“ alebo „odvolací orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. 06. 2022 tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený dňa 04. 05. 2022 posudkovým lekárom pobočky žalovanej, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredia. Posudkový lekár ústredia posúdil dňa 31. 05. 2022 zdravotný stav žalovanej a zistenému klinickému funkčnému nálezu priradil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 25%. Rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár ústredia zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%, z percentuálneho rozpätia 20% až 35%. Na základe uvedeného žalovaná uzavrela, že žalobkyňa nie je invalidná, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).
Správna žaloba – žalobné body
5. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. V žalobe vyjadrila nesúhlas so záverom žalovanej, že nemá nárok ani na čiastočný invalidný dôchodok podľa posudku posudkovej komisie. Uviedla, že zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť, pričom tento stav je trvalý a podľa jej ošetrujúceho odborného lekára- neurológa je pracovný potenciál natrvalo obmedzený. Akcentovala, že má trvalé problémy s krčnou, hrudnou aj krížovou chrbticou, trpí veľkými bolesťami hlavy aj celého tela, tŕpnutím končatín, nespavosťou, celkovou vyčerpanosťou, závratmi. Žalobkyňa poukázala na to, že bola 36 rokov zamestnaná a odvádzala štátu dane. Namietala, že je práceneschopná a bez akejkoľvek finančnej podpory od štátu. Na základe uvedeného navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 04. 05. 2022 a dňa 31. 05. 2022 posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, ktorí sa oboznámili s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, vysporiadali sa s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu. Svoj posudkový záver uviedol v rámci odvolacieho konania posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 31. 05. 2022, zohľadňujúcom objektívne odborné nálezy, ktorý bol obsahom napadnutého rozhodnutia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil posudkový lekár iné poruchy medzistavcových platničiek, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena b) podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a uviedol, že klinickému funkčnému nálezu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 25%, pri miernom funkčnom postihnutí, z percentuálneho rozpätia 20% až 35%. Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobkyne
bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi, pričom žalobkyňou k správnej žalobe pripojený lekársky nález zo dňa 10. 11. 2021 mali posudkoví lekári pri posudzovaní jej zdravotného stavu k dispozícii. Posudkoví lekári nemajú záujem žalobkyňu poškodiť, sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech poistenca. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov. Námietky žalobkyne ohľadne jej nepriaznivej finančnej situácie nie je možné zohľadniť, lebo nezakladajú nároky v oblasti dôchodkového poistenia. Podľa názoru žalovanej bol jej postup správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na podklade ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne.
Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal
7. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
8. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
10. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
12. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
13. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
14. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
15. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
16. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení; ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
17. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
18. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
20. Podľa § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
21. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
25. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-20Sa/13/2022.
28. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej v zmysle podanej správnej žaloby, z dôvodov v nej uvedených v zmysle § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190, nakoľko nezistil jej dôvodnosť.
29. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa na príslušnej pobočke žalovanej požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Žalovaná žiadosť žalobkyne zamietla na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky dňa 25. 01. 2022, z dôvodu posudkového záveru o stanovenej miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu len 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe žalobkyňou podaného odvolania došlo k opätovnému prehodnoteniu jej zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky a následne posudkovým lekárom ústredia, ktorí zotrvali na stanovenej miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu len 25%.
30. Medzi účastníkmi nemožno nájsť zhodu ohľadne miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zásadným zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári správne postupovali, ak určili mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v rozsahu 25%. V tejto súvislosti žalobkyňa žiadala určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že je dlhodobo nespôsobilá na výkon akejkoľvek pracovnej činnosti pre trvalé problémy s chrbticou, pričom poukazovala na záver lekárskej správy z neurologického vyšetrenia z 10. 11. 2021 (pripojeného k správnej žalobe), že jej pracovný potenciál je natrvalo obmedzený.
31. V zmysle právnej úpravy v zákone o sociálnom poistení jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
32. Posúdenie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyriešením medicínskych otázok a zákon o sociálnom poistení ho zveruje posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správny súd preskúmava odborné lekárske posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o nárokoch na invalidný dôchodok, z toho hľadiska, či tieto sú úplné, objektívne, logické, presvedčivé, preskúmateľné, či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť. V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobkyne. Správny súd zvýrazňuje § 135 ods. 1 SSP (v znení
účinnom do 30. 06. 2023), keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, keďže nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle § 135 ods. 2 SSP, t. j. nešlo o iné konanie vyjadrené v § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
33. Posudkový lekár príslušnej pobočky vo svojom odbornom posudku o invalidite z 25. 01. 2022 vychádzal z nasledovných lekárskych vyšetrení žalobkyne: neurologické vyšetrenie 10. 11. 2021, MR vyšetrenie C chrbtice 01. 03. 2021, MR vyšetrenie Th chrbtice 29. 05. 2021, MR vyšetrenie LS chrbtice 19. 02. 2021. Na základe týchto podkladov dospel k určeniu choroby – iné poruchy medzistavcových platničiek, chronické bolesti hlavy (kód MKCH-10: M51), ktorú vyhodnotil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie a zaradil ju do kapitoly XV., oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s ohodnotením miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25% (z daného percentuálneho rozpätia 20-35%). Iné zdravotné postihnutia, ktoré by zakladali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár pobočky neurčil. Posudkový lekár vo svojom posudku uviedol, že žalobkyňa „je sledovaná neurológom pre chronický vertebrogenný algický syndróm, v krčnej oblasti s možnou afekciou nervového koreňa C6 vľavo, ostatná krčná chrbtica je bez kompresie nervových koreňov. V hrudnej časti chrbtice bez nálezu hernie do primerane širokého spinálneho kanála a v driekovej časti chrbtice bez prejavov nervovosvalového dráždenia. Degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici s miernym funkčným postihnutím, s počínajúcimi prejavmi nervovosvalového dráždenia podmieňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 25%.“. Na základe podaného odvolania posudkový lekár príslušnej pobočky vyhotovil odborný posudok o invalidite z 04. 05. 2022, v ktorom zohľadnil aj žalobkyňou predloženú lekársku správu z neurologického vyšetrenia z 06. 04. 2022 a zotrval na svojom pôvodnom závere o miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25%.
34. Následne došlo k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom ústredia, ktorý v odbornom lekárskom posudku z 31. 05. 2022 určil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25%. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár ústredia vychádzal z rovnakých podkladov ako posudkový lekár pobočky, pričom zohľadňoval aj žalobkyňou v odvolaní uvedené subjektívne ťažkosti. V odbornom lekárskom posudku z 31. 05. 2022 je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedené - iné poruchy medzistavcových platničiek, chronické bolesti hlavy (kód MKCH-10: M51), ktoré je zaradené do kapitoly XV. (choroby podporného a pohybového aparátu), oddielu E (dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia), položky 3 (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách), písmena b) – s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s ohodnotením miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25% (z rozpätia 20-35%). Iné zdravotné postihnutia, ktoré by zakladali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár ústredia neurčil. V posudku posudkový lekár ústredia uviedol, že „klinické nálezy z roku 2021 a naposledy 6. apríla 2022 potvrdzujú miernu poruchu statokinetiky – postoj, chôdza sú bez titubácií bez paréz, na horných končatinách je jemná motorika primeraná, taxia presná, Mingazzini bez poklesu, na dolných končatinách sú pozitívne napínacie manévre pri doťažovaní, tonus symetrický, Mingazzini rovnako bez poklesu. Uvedenému funkčnému nálezu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 25%, pri miernom funkčnom postihnutí.“.
35. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne o invalidný dôchodok bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa ako aj pred odvolacím orgánom zo strany posudkových lekárov posudzovaný jej zdravotný stav. Výsledkom ich posudkovej činnosti bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa odborný posudok o invalidite zo dňa 25. 01. 2022 a pred odvolacím orgánom odborný lekársky posudok zo dňa 31. 05. 2022. Tieto odborné lekárske posudky sa stali základom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovanej - odvolacieho orgánu. Objektivizovaný zdravotný stav žalobkyne odbornými vyšetreniami podmieňuje hodnotenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, čo je v súlade s hodnotením podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Ďalej sa v odbornom posudku o invalidite zo dňa 25. 01. 2022 aj v odbornom lekárskom posudku zo dňa 31. 05. 2022 konštatuje, že nebolo zistené iné zdravotné postihnutie, ktoré by zakladalo percentuálne zhodnotenie. Rozhodujúce zdravotné postihnutie (iné poruchy medzistavcových platničiek, chronické bolesti hlavy) bolo určené podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E
- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a
svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku - prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení (rozpätie 20%-35%), pričom k zvýšeniu percentuálnej miery nedošlo, keďže neboli konštatované iné zdravotné postihnutia. Miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v percentách: 25%.
36. Určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, posúdenie jeho rozsahu a následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj posúdenie určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správny súd medzi závermi posudkových lekárov a odborných lekárov k dátumu právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovanej ako odvolacieho orgánu nezistil rozpory, a preto z nich vychádzal. Podľa zistenia správneho súdu posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárske správy, vyšetrenia, nálezy, ktoré mali k dispozícii, preto posudkoví lekári prvostupňového aj odvolacieho orgánu úplne vyhodnotili a posúdili zdravotný stav žalobkyne k momentu, aký tu bol k dátumu, kedy vykonali posudzovanie zdravotného stavu.
37. Žalovaná namietala, že nie je spôsobilá na výkon akejkoľvek práce. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovanej aj orgánu verejnej správy prvého stupňa ohľadom posúdenia zdravotných ťažkostí žalobkyne, vyplývajúcich z predloženej zdravotnej dokumentácie. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne a poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť lekári prihliadali komplexne na všetky zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré vyplývali z lekárskych správ, ktoré mali k dispozícii, a dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je v rozsahu 25%. Teda žalobkyňa nie je invalidná, nakoľko nespĺňa podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
38. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa toho, že neboli zohľadňované subjektívne pociťované ťažkosti žalobkyne, k tomu je potrebné uviesť, že subjektívne pocity účastníka konania podľa zákona o sociálnom poistení nie sú takou okolnosťou, ktorú by posudkový lekár mal vziať do úvahy. V predložených lekárskych správach a nálezoch ošetrujúci lekári spravidla uvádzajú aj subjektívne vnímanie ochorenia resp. zdravotného postihnutia účastníka konania. Následne sú vymedzené objektívne klinické zistenia a na základe toho sú v lekárskych nálezoch a správach stanovené diagnostické závery. Takto postupoval aj posudkový lekár ústredia pri vyhotovovaní lekárskej správy a odborného lekárskeho posudku z 31. 05. 2022. Navyše, žalobkyňa ani konkrétne neuviedla, ktoré ustanovenie právneho predpisu by v tomto smere malo byť porušené.
39. Správny súd považuje za potrebné opakovane dodať k žalobným dôvodom žalobkyne, že odborná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne z medicínskeho hľadiska patrí do kompetencie posudkových lekárov a súd nie je odborne vybavený k tomu, aby takúto medicínsku otázku zhodnocoval. Správny súd v rámci podanej správnej žaloby preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového a odvolacieho orgánu ako aj, či boli vzaté do úvahy všetky podklady potrebné pre rozhodnutie žalovanej a prvostupňového orgánu, či odborné lekárske posudky reflektovali na doložené lekárske správy, vyšetrenia, čo podľa názoru správneho súdu bolo splnené, a preto nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť. Správny súd dodáva, že je možné zo strany žalobkyne opätovne vyvolať žiadosťou konanie o nároku na invalidný dôchodok pred Sociálnou poisťovňou, ústredie, v rámci ktorého budú doložené aktuálne lekárske správy z vyšetrení týkajúcich sa jej zdravotného stavu, pokiaľ došlo k nejakej zmene k horšiemu.
40. Pokiaľ ide o dôkaz (lekárska správa z neurologického vyšetrenia 10. 11. 2021) predložený žalobkyňou v správnom súdnom konaní, tento bol zohľadnený v posudkoch posudkových lekárov žalovanej. Žalobkyňa nepredložila žiadne také lekárske správy, ktoré by spochybňovali závery v uvedených posudkoch posudkových lekárov. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu,
a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Súčasne správny súd má za to, že žalovaná a orgán verejnej správy prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie na posúdenie žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku.
41. S ohľadom na vyššie uvedené považoval správny súd po preskúmaní veci lekárske posudky posudkových lekárov za logické a presvedčivé, podložené závermi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pretože bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci, keď po posúdení zdravotných ťažkostí žalobkyne a miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správne skonštatovalo, že nebol dôvod na priznanie invalidného dôchodku žalobkyni, ktorá nie je invalidná, nakoľko nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správne preto žalovaná odmietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 25. 01. 2022 zamietnutá. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd žalobu žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.