Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-2-2009.pdf
PDF · 85.85 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/2/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa U. W., nar. X.X.XXXX, S. XX, XXX XX S., zastúpený JUDr. Vladimírom Pochom, advokátom, Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov proti odporcom 1. U. S., nar. 9.8.1954, S. XX, XXX XX S., 2. X. F., nar. XX.X.XXXX, S.K. XX, XXX XX S., o zaplatenie 4.267,68 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporkyni v 1.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odporcovi v 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.12.2008 podanom na súde dňa 29.12.2008 voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 4.267,68 € (128.568 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy od 1.3.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania (pri prepočte predmetu konania na novozavedenú menu euro vychádzal súd z konverzného kurzu v zmysle zásad a pravidiel zákona číslo 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike). Svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým vlastníkom lesných pozemkov v k.ú. obce S. v lokalite Vápeniska č.p. 745/198. Tieto lesné pozemky mal prinavrátené dňa 18.12.2001 podľa platnej evidencie v zmysle zákona č. 11/1994 Z.z.
-2- 1C/2/2009
v snahe zmierniť následky majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Ďalej uviedol, že odporcovia pri ťažbe dreva na parcele č. 745/199 si svojvoľne vytýčili svoju parcelu na polohe jeho parcely č. 745/198, a ťažbou dreva mu spôsobili škodu vo výške 120.000 Sk pri ťažbe 40 m3 a pri priemernej cene za m3 vo výške 3.000 Sk. Následne po jeho ťažbe si privlastnili palivové drevo v hodnote 8.568 Sk.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 4.267,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy od 1.3.2003 do zaplatenia titulom náhrady škody.
Súd v tejto veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov v k.ú. obce S. v lokalite Vápeniska č.p. 745/198. Podľa jeho tvrdení odporcovia pri ťažbe dreva na svojej parcele č. 745/199 si bez jeho vedomia vytýčili svoju parcelu na polohe parcely navrhovateľa, čím spôsobili navrhovateľovi škodu vo výške 120.000 Sk, ktorú navrhovateľ vyčíslil pri priemernej cene za 1 m3 vo výške 3.000 Sk a 40 m3 vyťaženého
dreva. Zároveň pri ťažbe dreva si odporcovia privlastnili palivové drevo z ťažby dreva navrhovateľom, a to 9 m3 spolu vo výške 8.568 Sk.
Na pojednávaní dňa 17.6.2009 navrhovateľ uviedol, že jeho návrh opiera o náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že v mesiacoch február a marec 2003 mu odporcovia ako spoluvlastníci vyrúbali drevnú hmotu, čím mu spôsobili škodu vo výške 4.267,68 €. Uviedol, že o vzniku škody sa dozvedel v roku 2003, pričom právo na jej náhradu si uplatnil na polícii, kde bol podať trestné oznámenie na odporcov, ktoré bolo políciou odmietnuté.
Z výpovede odporkyne v 1.rade vyplýva, že v roku 2003 vyrúbala drevo na parcele, ktorá vlastnícky patrí pani V., avšak v súlade s tým, ako to bolo vymerané predsedom urbariátu. Q. V. spísala dohodu o užívaní lesných parciel tak, ako ich užívali rodičia. Túto dohodu podpísal aj navrhovateľ. V zmysle tejto dohody sa navrhovateľ vzdal na predmetnej parcele č. 198 svojho podielu v pomere 1 v prospech Q. V., jeho sestry. Odporkyňa v 1.rade vzniesla námietku premlčania poukazujúc pritom na skutočnosť, že ku vzniku škody malo dôjsť najneskôr dňa 1.3.2003, pričom návrh na začatie konania bol na súde podaný až dňa 29.12.2008, t.j. po uplynutí premlčacej doby.
Z výpovede odporcu v 2.rade vyplýva, že ide o záležitosť medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1.rade, preto nechápe, z akého dôvodu ho navrhovateľ označil ako odporcu v 2.rade. Rovnako ako odporkyňa v 1.rade i on vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa.
Navrhovateľ požiadal o prerušenie tohto konania až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 3C/60/2010 ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k lesným pozemkom v k.ú. S. v lokalite Vápeniska parcely EKN 745/198 a EKN 745/199 a novovytvorenej parcely CKN 296/5 v zmysle ustanovenia § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku. Poukazoval pritom na skutočnosť, že nie je možné pokračovať v tomto konaní o spôsobenej škode bez určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
-3- 1C/2/2009-187
Uznesením zo dňa 3.5.2012 sp.zn. 1C/2/2009 súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie tohto konania. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že posúdenie otázky vlastníckeho práva navrhovateľa k lesným pozemkom, ktorá je predmetom konania vedeného pod sp.zn. 3C/60/2010 nemá význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcami.
Podľa ustanovenia § 420 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523101-110'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 106 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Občiansky zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody ustanovuje kombinovanú premlčaciu dobu, a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, kedy sa poškodený skutočne dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná, resp. desaťročná v prípade škody spôsobenej úmyselne, a pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci okamih udalosti, z ktorej škoda vznikla., t.j. od škodnej udalosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že k vyťaženiu drevnej hmoty došlo v mesiacoch február a marec 2003, čo zhodne potvrdili účastníci tohto konania. Navrhovateľ tvrdil, že na základe vyťaženia tejto drevnej hmoty mu vznikla škoda, pričom možno konštatovať, že táto nebola spôsobená úmyselným konaním, preto v danom prípade je objektívna premlčacia doba trojročná. Táto objektívna trojročná doba začala plynúť odo dňa škodnej udalosti, t.j. od 1.3.2003 a uplynula dňa 1.3.2006. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, táto uplynula ešte pred uplynutím premlčacej doby objektívnej, keďže z výpovede navrhovateľa vyplýva, že o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá sa dozvedel v roku 2003. Návrh na začatie konania však bol podaný na súde dňa 29.12.2008, t.j. po uplynutí subjektívnej aj objektívnej trojročnej premlčacej doby.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 20.4.2012 navrhol v tomto konaní vyslúchnuť ním označených svedkov z dôvodu zosúladenia stavu faktického so stavom právnym, pretože, čo mu vyrúbali odporcovia je v skutočnosti jeho.
Odporkyňa v 1.rade navrhla vykonať dôkaz výsluchom Q. V., z výpovede ktorej bude zrejmé, aká bola dohoda o vlastníctve parcely medzi navrhovateľom a ňou, na ktorej došlo k výrubu stromov.
-4- 1C/2/2009
Podľa ustanovenia § 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci v priebehu konania navrhli, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Súd preto nemusí vykonať dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie uplatneného nároku nerozhodné alebo právne bezvýznamné. Vzhľadom ku skutočnosti, že voči nároku uplatneného v tomto konaní bola odporcami dôvodne vznesená námietka premlčania, na ktorú súd musel prihliadať, návrhy na doplnenie dokazovania týkajúce sa otázky vlastníckeho práva k predmetným parcelám považoval súd pre posúdenie tohto nároku za nerozhodné, a z tohto dôvodu uznesením zamietol návrhy účastníkov konania na doplnenie dokazovania.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody bol na súde podaný po uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh s poukazom na vznesenú námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 100 v spojení s § 106 Občianskeho zákonníka zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovia mali v tomto konaní plný úspech, preto majú právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva. Odporkyňa v 1.rade si síce uplatnila právo na náhradu trov konania, avšak v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku si jej vzniknuté trovy konania nevyčíslila, a zároveň zo spisu jej žiadne vzniknuté trovy nevyplývajú, preto súd odporkyni v 1.rade náhradu trov konania nepriznal. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd rovnako náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-5- 1C/2/2009-188-
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.