Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-236-2011.pdf
PDF · 90.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/236/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej A. S., E..XX.X.XXXX, I. S., J. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, v konaní o zaplatenie 533,77 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 385,05€ spolu so 13%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 6.3.2008 do zaplatenia to všetko do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a .
Žalovaná je žalobcovi povinná nahradiť trovy konania v sume 13,86€ a v trovy právneho zastúpenia v sume 46,39€ do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Tomáš Kušnír s.r.o. so sídlom v Bratislave číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.10.2011 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 533,77€, teda 16.080,34 Sk spolu s 13%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 385,05€, teda zo sumy 11.599,93Sk za obdobie od 6.3.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (Zák.č.40/1964 Zb.) dňa 5.3.2008 od Všeobecnej úverovej banky a.s. so sídlom v Bratislave ako postupcom. Postupca a žalovaná 7.5.2005 uzavreli Zmluvu k úverovému účtu na číslo zákazníka XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné obchodné podmienky VÚB na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby. Na základe uvedenej zmluvy VÚB a.s. poskytla žalovanej kreditnú platobnú kartu prostredníctvom ktorej žalovaná vykonávala bezhotovostné platby na území SR alebo v zahraničí na ťarchu kartového účtu. Na vyššie uvedený účel poskytol postupca žalovanej úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou a to do výšky poskytnutého úverového limitu. Podmienky čerpania úveru, účel, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenia úveru, pripomienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach postupcu. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila splátky úveru riadne a včas, vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 600,16€ a
pozostávala z istiny vo výške 451,44€, riadneho úroku v sume 42,20€, úroku z omeškania 9,13€ a ostatného príslušenstva a poplatkov vo výške 97,39€ v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu. Žalovaná ku dňu podania žaloby mala uhradiť sumu 66,39€. Tým nesplatená istina úveru klesla na sumu 385,05€, ku ktorej žalobca požadoval aj úrok z omeškania v zmysle ustanovení § 369 ods.1 Obchodného zákonníka a to odo dňa nasledujúceho od postúpenia pohľadávky. Úrok bol požadovaný podľa vtedy platného ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka a za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby NBS žalobca považoval deň 20.1.2006, teda deň nasledujúci po dni, ktorý bol ako dátum výpovede uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval, avšak napriek požiadavke súdu nepredložil také vyhotovenie úverovej zmluvy, z ktorej by vyplývala výška splátok, úroku, sankcií, poplatkov a RPMN a nezdôvodnil, akým spôsobom boli vypočítané uplatňované úroky, a úroky z omeškania.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát na pojednávaní dňa 22.3.2012, kde uviedla, že si nie je vedomá toho, že by mala dlh voči bývalej VÚB zo spomínanej kreditnej karty, pretože mala dojem, že tento dlh vyplatila. Žalovaná však dôkazy, preukazujúce tvrdenia, že jej dlh voči VÚB zanikol, súdu nepredložila. Neprodukovala dôkaz, že by po podaní žaloby bola na úhradu dlhu niečo platila.
Potom čo súd vo veci na pojednávaní dňa 3.5.2012 vyhlásil rozsudok, došlo na súd dňa 14.5.2012 oznámenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý je uvádzaný v záhlaví tohto rozsudku. Z oznámenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka vyplynulo, že vedľajší účastník je právnickou osobou, ktorej premetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v tomto prípade podľa § 25 ods.1 Zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže hlavnou náplňou činnosti vedľajšieho účastníka je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, zahlásil vedľajší účastník po vyhlásení rozsudku vstup do konania na strane žalovanej a žiadal o zaslanie žaloby včetne jej príloh.
Na pojednávaní dňa 3.5.2012 a predchádzajúcom pojednávaní dňa 22.3.2012 súd vypočul žalovanú, a prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.
Ako bolo vyššie konštatované, žalobca do spisu nepripojil úverovú zmluvu, alebo zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty, ale len žiadosť o vydanie, či aktiváciu kreditnej platobnej karty VÚB zo dňa 9.9.2005. Z tejto žiadosti vyplynulo, že žalovaná má záujem o poskytnutie IV úverového limitu 16.000,-- Sk. Z tejto žiadosti ale nevyplynuli žiadne ďalšie podmienky vzťahu a súd tento úkon ani nemohol posudzovať ako zmluvu k úverovému účtu.
Z výpovede žalovanej ale potom aj z výpovede zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 19.1.2006 pre súd vyplynulo, že medzi účastníkmi konania vznikla zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty a o poskytnutí úveru, avšak podmienky tejto zmluvy sa preskúmať nepodarilo, keďže do spisu pripojená nebola. Túto zmluvu však banka vypovedala spomínaným listom z 19.1.2006, keďže žalovaná neuhradila dlžnú pohľadávku banky, ktorá vznikla z titulu nedodržania obchodných podmienok VÚB a.s., a preto zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty vypovedá s tým, že zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Ku dňu 19.1.2006 bola výška dlžnej sumy 17.121,--Sk s tým, že banka žiadala, aby žalovaná dlžnú sumu uhradila do 15.-tich dní od doručenia tejto výpovede. Výpoveď bola žalovanej podľa podpísanej doručenky doručená 3.2.2006.
Do spisu bol pripojený aj výpis z bankových kníh predchodcu žalobcu, z ktorého vyplynulo, že istina ku dňu vystavenia toho výpisu, teda k 5.3.2008 mala predstavovať sumu 13.600,--Sk, základné úroky sumu 1271,20 Sk a sančné úroky 275,20 Sk, ďalšia suma poplatkov 2934,--Sk pri úrokovej sadzbe 29%. Tieto údaje nebolo ale možné overiť, nakoľko žalujúca strana neprodukovala dôkazy, akým spôsobom si účastníci konania dohodli, či už zmluvný úrok, prípadne úrok z omeškania. Pripojené Obchodné podmienky VÚB a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet totiž v časti 5., ktorá sa
venovala zúčtovaniu, úhrade a platbám, odkazovali pri úrokových sadzbách pri poplatkoch na cenníky a oznámenia banky, ktoré ale žalujúca strana nedoložila. Z týchto dôvodov súd vôbec nemal preukázané ďalšie nároky uplatnené žalobou mimo istiny, ktorú žalobca požadoval a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca do spisu pripojil (a žalovaná aj potvrdila, že takúto dohodu uzavrela) dohodu o uzavretí splátkového kalendára, uznaní záväzku, ktorou žalovaná uznala nárok žalobcu na zaplatenie istiny, úveru vo výške 385,05€ a príslušenstva tejto pohľadávky v sume 149,37€. Táto suma istiny javí sa byť hodnoverná vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe pokiaľ ide o výšku istiny, vyplývajúcu aj z výpisu z bankových kníh jeho predchodcu s prihliadnutím na čiastočnú splátku úveru 66,39€, ktorú mala žalovaná uskutočniť od postúpenia pohľadávky na žalobcu do dňa spísania žaloby.
Na základe takto uskutočneného dokazovania súd mal preukázané hodnoverne a nepochybne len to, že žalovaná titulom nesplatenej istiny z poskytnutého úverového limitu dlhuje žalobcovi sumu 385,05€. Pokiaľ išlo o ďalšie príslušenstvo tejto pohľadávky, teda riadny úrok, úrok z omeškania, a ďalšie poplatky, ktoré žalobca uplatňoval do sumy 533,77€, súd, na základe dôkazov, ktoré žalovaná do spisu pripojila do dňa vyhlásenia rozsudku 3.5.2012 dôvodnosť týchto nárokov preskúmať nemohol, nakoľko žalobca neprodukoval napriek výzve súdu k tomu dostatočné dôkazy a tie, ktoré do vyhlásenia rozsudku predložil, v žiadnom prípade neposkytovali pre súd dostatok informácii pokiaľ ide o výšku dohodnutých úrokov, úrokov z omeškania a ďalších poplatkov, ktoré si banka za vydanie kreditnej platobnej karty účtovala.
Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná len pokiaľ ide o sumu 385,05€, ktorá predstavuje nesplatenú istinu úveru a u žalobcu na zaplatenie tejto sumy nachádza právu oporu v ustanovení § 497 Obchodného zákonníka (Zák.č.513/1991 Zb.), podľa ktorého zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Keďže bolo z výpovede zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zrejmé, že predchodca žalobcu zosplatnil úver v roku 2006 a požiadal jeho zaplatenie do 15.-dní od doručenia výpovede, to znamená do 18.2.2006 (výpoveď bola doručená 3.2.2006), dňom 19.2.2006 sa žalovaná dostala do omeškania s platením istiny úveru. Vzhľadom na túto skutočnosť má potom žalobca nárok na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka vo vtedy platnom znení. To znamená na úroky z omeškania o 10% vyššie než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. V rozhodnom období od 1.3.2005 až do 28.2.2006 bola základná úroková sadzba NBS 3%. Z toho vyplýva, že jej zvýšenie o 10% potom predstavuje sadzbu 13%, ktorú žalobca požadoval. Preto v tejto výške súd žalobcovi úroky z omeškania z nesplatenej istiny úveru priznal.
Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobu zamietol. Ako bolo vyššie uvedené v tej časti, kde žalobca požadoval riadne úroky v sume 42,20€, úroky z omeškania v sume 9,13€ a ostatné príslušenstvo a poplatky v sume 97,39€. Tieto nároky žalobca dostatočne nezdôvodnil a nepreukázal.
Pokiaľ išlo o istinu, žalobca bol úspešný približne v 72% celkovo uplatneného nároku, a vo výške 28% bol neúspešný. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje po odpočítaní neúspechu od úspechu 44% z celkovo uplatňovaného nároku a len v takomto rozsahu súd mohol v zmysle ustanovenia § 142 ods.2 O.s.p. žalobcovi priznať nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, keďže trovy konania súd podľa miery úspechu a neúspechu pomerne krátil. Trovy žalobcu predstavuje zaplatený súdny poplatok v sume 31,50€, odmena právneho zástupcu žalobcu za dva úkony právnej služby po 43,82€ včetne DPH ako aj režijný paušál zvýšený o DPH za dva úkony právnej služby po 8,89€. K účelne vykonaným úkonom právneho zastúpenia patrí príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie žaloby. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uplatňoval aj odmenu za pokus o zmier, súd konštatuje, že táto výzva bola spísaná predtým, ako právny zástupca žalobcu bol splnomocnený k zastupovaniu žalobcu v tomto konaní. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 105,42€, 44% z trov právneho zastúpenia v sume 105,42€ predstavuje sumu 46,39€ a 44% zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 31,50€
predstavuje 13,86€. Len k náhrade trov konania v tejto výške súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti priznal žalobcovi.
V zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vzniknuté trovami právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, advokátskej kancelárie.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná je v zlej sociálnej situácii , má hrubú mzdu 330,--€, pričom len za byt platí sumu 270,--€ a má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, je samoživiteľkou, súd využil ustanovenie § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a určil žalovanej dlhšiu lehotu na splatenie dlhu.
Táto lehota má žalovanej slúžiť na obstaranie dostatočného množstva finančných prostriedkov, aby mohla nároky žalobcu uspokojiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.