Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-144-2009.pdf
PDF · 97.05 KB
No categories available
16C/144/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľky Ing. E. R., nar. XX. X. XXXX, bytom v R., Z.. D. Č.. XX, proti odporcovi Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, IČO: 30 845 301, ul. Miletičova č. 23, Bratislava, zastúpenému SLOV-LEGAL s. r. o., IČO: 36 863 157, ul. Dobrovičova č. 6, Bratislava, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o uloženie povinnosti odviesť zákonné odvody
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 10.919,28 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Navrhovateľke sa nepriznáva proti odporcovi náhrada trov konania.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 655,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, podaným na súd dňa 16. 7. 2009, upresneným pred súdom dňa 28. 4. 2010, domáhala proti odporcovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného jej odporcom listom zo dňa 28. 4. 2009 zn. 197/KGR/2009, doručovaného navrhovateľke odporcom pred Okresným súdom Bratislava II v Bratislave na pojednávaní dňa 20. 5. 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/65/04, určenia ďalšieho trvania pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 909,94 € mesačne od 20. 5. 2009 až do umožnenia odporcom navrhovateľke pokračovať v práci, uloženia povinnosti odporcovi vykonať predpísané odvody za navrhovateľku za obdobie od 20. 5. 2009 až do umožnenia odporcom navrhovateľke pokračovať v práci a nahradiť trovy konania.
Okresný súd Bratislava II v Bratislave čiastočným rozsudkom zo dňa 04. 5. 2011 č. k. 16C/144/2009-771, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 01. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 11. 2011 č. k. 4Co 349/2011-811, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listom zo dňa 28. 4. 2009 pod značkou 197/KGR/2009 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá. Súd tiež vyslovil, že o náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.
Navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 11. 4. 2012 trvala na návrhu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 909,94 € mesačne netto od 20. 5. 2009 až do umožnenia odporcom navrhovateľke pokračovať v práci a uviedla, že si neuplatňuje proti odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľka potvrdila, že potom ako jej odporca doručil dňa 20. 5. 2009 okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28. 4. 2009, písomne neoznámila odporcovi pred podaním návrhu na súd o určenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru, že s týmto okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával. Navrhovateľka tak urobila až podaním návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súd.
Navrhovateľka tento návrh odôvodnila tým, že od doručenia predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom pred Okresným súdom Bratislava II v Bratislave na pojednávaní dňa 20. 5. 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/65/04, nebola zamestnaná v žiadnom inom pracovnom alebo obdobnom pomere, nebola evidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, nebola práceneschopná, neuchádzala sa o predčasný starobný dôchodok ani nepodávala príslušnému daňovému úradu daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za roky 2009 až 2011. Navrhovateľka ďalej uviedla, že si prácu hľadala, ale mala v prvom rade záujem vrátiť sa na pracovisko k odporcovi. Navrhovateľka v konaní, tak na výzvu súdu ako aj na výzvu právneho zástupcu odporcu odmietla konkrétne uviesť kedy, kde, u akej osoby (právnickej, resp. fyzickej) a s akým výsledkom si hľadala prácu v rozhodnom období, s odvolaním sa na jej ústavné právo na súkromie. Poukázala na to, že si dopĺňala jazykové vzdelanie a urobila štátnu skúšku z talianskeho jazyka.
Odporca v písomnom podaní zo dňa 16. 3. 2012 požiadal súd, aby nepriznal navrhovateľke náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru nad 12 mesiacov z dôvodu, že navrhovateľka sa počas doby trvania neplatne skončeného pracovného pomeru od 23. 9. 2009 úmyselne dobrovoľne vopred vylúčila z možnosti získať prácu sprostredkovane prostredníctvom úradu práce, keď nebola zaevidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Navrhovateľka nepreukázala, že by si v rozhodnom období aktívne hľadala inú prácu, pričom je podľa odporcu vysoko nepravdepodobné, že by sa navrhovateľka (ak by chcela) nevedela zamestnať v Bratislave, t.j. v mieste s dlhodobo najnižšou nezamestnanosťou v Slovenskej republike, s ohľadom na jej vysokoškolské vzdelanie, znalosť viacerých cudzích jazykov, odbornú kvalifikáciu, široký rozsah znalostí (vedenie účtovníctva a automatizovaného spracovania dát, či poradenských a konzultačných služieb) a prax. Odporca preto navrhol, aby súd priznal navrhovateľke náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za dobu 12 mesiacov od 23. 9. 2009, kedy bol doručený odporcovi súdom návrh navrhovateľky na začatie konania, vychádzajúc z pravdepodobného zárobku navrhovateľky a to mzdy, ktorú by zrejme dosiahla u odporcu v zmysle pracovnej zmluvy v rozhodnom období 2. štvrťroka 2009. Priemerný predpokladaný mesačný zárobok navrhovateľky v uvedenom rozhodnom období bol podľa odporcu 680,48 €, t.j. za dobu 12 mesiacov patrí navrhovateľke náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru 8.165,76 €.
Podľa § 252d ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len "ZP"), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. marcom 2010. Právne úkony urobené pred l. marcom 2010 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010.
Podľa § 79 ods. 1, 2 ZP v znení účinnom do 28. 02. 2010, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať pomeru.
Podľa § 118 ods. 1, 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 134 ods. 1 až 4 a ods. 10 ZP v znení účinnom do 28. 02. 2010, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.
Vzhľadom na to, že súd čiastočným rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listom zo dňa 28. 4. 2009 (doručeným 20. 5. 2009) je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá, patrí navrhovateľke náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP. Navrhovateľka po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru neoznámila odporcovi, ktorý zrušovací prejav urobil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale podala návrh na súd o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy. Potom je oznámenie voči odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nahradené dňom doručenia návrhu na začatie konania súdom odporcovi. Súd doručil návrh na začatie konania odporcovi dňa 23. 9. 2009. Od tohto dňa patrí navrhovateľke náhrada mzdy z uvedeného neplatného skončenia pracovného pomeru. Rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku navrhovateľky (§ 134 ods. 2 ZP) je predchádzajúci kalendárny štvrťrok (január, február, marec 2009) pred tým, kedy nastala skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu mzdy (okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené dňa 20. 5. 2009).
Navrhovateľka v rozhodnom období prvého štvrťroka 2009 neodpracovala ani jednu hodinu práce, pretože jej odporca, po predchádzajúcom neplatnom skončení pracovného pomeru určenom rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25. 5. 2007 č. k. 18C/65/2004-566, prestal v rozpore s § 47 ZP prideľovať dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy a to vedúci EIC a ktorá skutočnosť bola aj dôvodom pre určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru tunajším súdom čiastočným rozsudkom zo dňa 04. 5. 2011 č. k. 16C/144/2009-771.
Pri výpočte náhrady mzdy preto súd vychádzal z pravdepodobného zárobku, ktorý zistil zo mzdy, ktorú by navrhovateľka zrejme dosiahla u odporcu od začiatku rozhodujúceho obdobia, t. j. od januára do marca 2009.
Vychádzajúc zo záverov súdu v čiastočnom rozsudku zo dňa 04. 5. 2011 č. k. 16C/144/2009-771, pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol platne dohodnutý na druh práce vedúci EIC, ktorú prácu navrhovateľka aj skutočne u odporcu vykonávala naposledy pred neplatným skončením pracovného pomeru okamžitým skončením listom z 13. 01. 2004. V rozhodnom období pre výpočet náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru (1. štvrťrok 2009) by tak navrhovateľka zrejme dosiahla mzdu, ktorú mal naposledy u odporcu G.. T. T. v pracovnej pozícii vedúci oddelenia EIC v Dodatku č. 12 k pracovnej zmluve v sume 30.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 01. 12. 2007 a ktorú prácu vedúceho odd. EIC vykonával u odporcu do 30. 4. 2008.
V rozhodnom období, t. j. január, február, marec 2009 bola teda predpokladaná hrubá mzda, ktorú by navrhovateľka dosiahla:
Mesiac a rok Mzda za odpracované hodiny Počet pracovných hodín v mesiaci pri 8-hodinovom prac. dni
január 2009 30.000,- Sk 160
február 2009 30.000,- Sk 160
marec 2009 30.000,- Sk 176
spolu 90.000,- Sk 496
Suma 90.000,- Sk : 496 hodín = 181,45 Sk (priemerný hrubý hodinový zárobok) x 8 hod. = 1.451,60 Sk (priemerný hrubý denný zárobok) x 21,74 (priemerný počet pracovných dní v mesiaci pri 5-dňovom pracovnom týždni) = 31.558,- Sk (priemerný hrubý mesačný zárobok), čo je od 01. 01. 2009 suma 1.047,53 €.
Odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľkou neplatne. Dôsledkom oznámenia navrhovateľky, že trvá na tom, aby ju odporca ďalej zamestnával, je právny stav trvania pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je odporca povinný uhradiť navrhovateľke podľa § 79 Zákonníka práce náhradu mzdy, ktorá je svojou povahou sankciou voči odporcovi ako zamestnávateľovi za to, že neplní svoju zákonnú povinnosť prideľovať navrhovateľke ako zamestnankyni prácu podľa pracovnej zmluvy a zároveň má toto ustanovenie vo vzťahu k navrhovateľke ako zamestnankyni odporcu satisfakčnú povahu za neplatne skončený pracovný pomer.
Pri posudzovaní žiadosti odporcu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce súd prihliadol len na okolnosti, ktoré existovali po uplynutí dvanástich mesiacov z celkovej doby, za ktorú by mala byť náhrada mzdy navrhovateľke poskytnutá (nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ZP patrí zamestnancovi len do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa, teda v danom prípade do 12. 01. 2012).
Základným hľadiskom, na ktoré musí súd pri znížení, prípadne nepriznaní náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 79 ods. 2 ZP prihliadnuť, je skutočnosť, či sa zamestnanec po neplatnom skončení pracovného pomeru zapojil do práce, prípadne z akých dôvodov tak neurobil. V danom prípade navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v konaní preukázať svoje tvrdenie, že si bez úspechu hľadala prácu, hoci ju súd na to vyzval.
Súd preto v súlade s § 153 ods. 2 O. s. p. priznal navrhovateľke náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za dobu 12 mesiacov (od 23. 9. 2009 do 23. 9. 2010) v sume 10.919,28 €, súc viazaný návrhom navrhovateľky, ktorá si uplatnila návrhom náhradu mzdy 909,94 € mesačne a vo zvyšku (za dobu od 24. 9. 2010 do 12. 01. 2012) návrh navrhovateľky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ako nedôvodný zamietol.
Súd zamietol návrh navrhovateľky aj v časti, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi vykonať predpísané odvody za navrhovateľku, ako podaný predčasne, pretože ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa, ktorá môže vzniknúť až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu o uložení povinnosti zamestnávateľovi zaplatiť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Až z takéhoto rozhodnutia súdu môže zamestnávateľ zistiť, v akej sume túto náhradu súd prizná, teda objektívne nemôže splniť svoju zákonnú odvodovú povinnosť skôr (pokiaľ vôbec z náhrady mzdy takúto povinnosť má, keďže náhrada mzdy nemá povahu ekvivalentu mzdy za vykonanú prácu, ale má satisfakčnú povahu).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Navrhovateľka mala vo veci čiastočný úspech v časti návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a sčasti v časti návrhu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Vo zvyšnej časti návrhu na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a uloženia povinnosti odporcovi vykonať za navrhovateľku predpísané odvody mala navrhovateľka neúspech v pomerne nepatrnej časti návrhu, mala preto právo na plnú náhradu trov konania proti odporcovi. Vzhľadom na to, že sa navrhovateľka vzdala práva na náhradu trov konania a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania proti odporcovi nepriznal.
O uložení povinnosti odporcovi zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 655,- € rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 veta prvá, § 4 ods. 2 písm. d), § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k uvedenému zákonu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).