Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-150-2006.pdf
PDF · 121.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/150/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci navrhovateľa: Správa účelových zariadení Slovenskej akadémie vied so sídlom v Bratislave, Dúbravska cesta č. 9, IČO: 00398136, zášť. JUDr. Jánom Pokorným, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Anenská č. 1 proti odporcovi v 1. rade: Q. G.K., bytom Bratislava, P. D. Č.. X, zast. odporkyňou v 2. rade G. O., bytom Bratislava, G. W. Č.. XX, v 2. rade: G. O., bytom Bratislava, G. W. Č.. XX, zast. Q.. X. C., bytom Bratislava , P. D. XXX/B, v 3. rade V. G., bytom Bratislava, ul. V. S. Č.. XX, zast. odporkyňou v 2. rade G. O., bytom Bratislava, G. W. Č.. XX, v 4. rade Q. Z., bytom Bratislava, D. na S. Č.. XX o zaplatenie nájomného takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. 2, 3 rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 8130,08 euro do 15 dní do právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca v 4. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.909,79 euro do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie voči odporcovi v 4. rade v sume 249 euro zastavuje.
Odporcovia v 1., 2,3., rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 487,50 euro na účet Okresného súdu Bratislava IV, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Š. V. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca v 4. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 609 euro na účet Okresného súdu Bratislava IV, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Š. V. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu aby vrátila navrhovateľovi 239,92 euro z položky registrovanej D/14-31/10 do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia v 1., 2., 3., 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 442,02 euro všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia 1.,2, 3. 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu v sume 347,86 euro na účet Okresného súdu Bratislava IV, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Š. V. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia v 1., 2., 3., 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 2.817,77 euro k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Pokorného, advokáta so sídlom v Bratislave, ul. Anenská č.1. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.11.2006 žiadal, aby súd uložil odporcom v 1., 2., 3.rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi solidárne nájomné od 1.11.2004 za užívanie parc.č. XXXX zastavaná plocha o výmere XX Q. vo výške 400 Sk za m2 za rok a za parc.č. XXXX záhrada o výmere XXX Q. vo výške 100 Sk za m2 ročne, štvrťročne vopred do 10-tého dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka a dlžné nájomné za obdobie od 1.11.2004 do 31.10.2006 vo výške 179.400 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonáva správu majetku štátu - pozemky parc.č. XXXX zastavené plochy o výmere XX Q. a parc.č. XXXX záhrada o výmere XXX Q. kat. územie S. B.. Vlastníctvo štátu a správa tohto majetku je evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenou Správou katastra hl. mesto SR Bratislava. Odporcovia 1., 2., 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi so spoluvlastníckym podielom každý 1/3 celku rodinného domu súp.č. XXXX. Okrem pozemku parc.č. XXXX zastavaného stavbou rodinného domu, ktorý podľa dohody spoluvlastníkov užíva odporca v 1. rade s užívaním domu je spojené aj užívanie parc. č. XXXX záhrada.
Navrhovateľ dňa 4.11.2004 odporcovi v 1.rade predložil návrh nájomnej zmluvy č. XXX/XX, ktorou mali byť odporcovi v 1. rade prenajaté pozemky parc.č. XXXX za cenu 400 Sk za m2 ročne a parc.č. XXXX za cenu 100 Sk za m2 ročne. Odporca v 1. rade návrh nájomnej zmluvy neakceptoval, nemal záujem rokovať s navrhovateľom, ktorý písomné návrh zasielal na vedomie aj ostatným spoluvlastníkom. Vzhľadom k tomu, že k dohode o výške nájomného nedošlo medzi účastníkmi a odporcovia označené pozemky užívajú, pričom neplatia žiadne nájomné, navrhovateľ si svoje práva uplatňuje podaním návrhu na súd.
Písomným podaním zo dňa 18.6.2007 Q. Z. (neskôr označený v konaní ako odporca v 4. rade) navrhol súdu, aby pripustil jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka popri odporcoch do konania, čo zdôvodnil tým, že odporcovia ako podieloví spoluvlastníci so spoluvlastníckym podielom každý v 1/3 kúpnou zmluvou č. V-12175/07 previedli svoje spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome v jeho prospech a tak ku dňu povolenia vkladu t.j. od 4.5.2007 sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu a preto má naliehavý právny záujem na výsledku uvedeného konania.
Súd uznesením zo dňa 6.8.2007 č.k. 5C 150/2006 pripustil vstup Q. Z. do konania ako vedľajšieho účastníka popri žalovaných.
Na základe písomného podania navrhovateľa doručením súdu dňa 19.10.2009 súd návrhu navrhovateľa podľa § 98 ods. 1 O.s.p. a § 95 ods. 1 O.s.p. vyhovel a uznesením zo dňa 18.1.2010 č.k. 5C 150/2006-147 rozhodol, že pripúšťa, aby do konania ako ďalší účastník na strane odporcu, ako odporca v 4. rade vstúpil Q. Z.. Súd zároveň pripustil aj zmenu resp. rozšírenie návrhu na začatie konania, spočívajúcu v zmene žalobného petitu takto: odporcovia v 1 až v 3. rade sú povinní rukou spoločnou a nerozdielnou zaplatiť navrhovateľovi 6.713,36 euro a prospech z bezdôvodného obohatenia vo výške podľa znaleckého posudku za dobu od 1.1.2007 až do 3.5.2007 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca v 4. rade je povinný vydať navrhovateľovi v prospech z bezdôvodného obohatenia vo výške podľa znaleckého posudku za dobu od 4.5.2007 do 31.10.2009 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia v 1 až v 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.
Súd uznesením zo dňa 12.12.2011 č.k. 5C 150/2006-179 na základe písomného podania navrhovateľa zo dňa 23.4.2010 podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu návrhu na začatie konania (v súlade so znaleckým posudkom) tak že odporcovia v 1., 2., a v 3. rade sú povinní rukou spoločnou a nerozdielnou zaplatiť navrhovateľovi 8.130,08 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca v 4. rade je povinný
zaplatiť navrhovateľovi 10.158,79 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia v 1., 2., 3., 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania tak ako budú vyčíslené do 3 dní od právoplatného rozsudku. Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril, nakoľko súdnu zásielku s návrhom a poučením neprevzal v odbernej lehote na pošte.
Odporkyňa v 2. rade písomným v vyjadrení k návrhu uviedla, že doteraz od navrhovateľa neobdŕžala žiaden písomný návrh na riešenie vzniknutej situácie v súvislosti s nájomným. Ďalej uviedla, že jej rodina označené nehnuteľnosti užíva od roku 1918 a nikdy ich nevyužívala na komerčné účely alebo ďalší prenájom a preto je požadovaná výška nájmu zo strany navrhovateľa doslova likvidačná a účelová pre nich ako užívateľov. Preto považuje návrh zo strany navrhovateľov za neopodstatnený a žiada o zastavenie konania.
Na súdnom pojednávaní dňa 3.10.2007 účastníci konania - zástupca navrhovateľa, právny zástupca navrhovateľa, odporkyňa v 2. rade, ktorá zastupovala v konaní aj odporcu v 1 a v 3. rade ako aj právny zástupca vedľajšieho účastníka prejavili záujem predmet sporu riešiť mimosúdnou cestu preto súd účastníkom konania na tento účel poskytol časový priestor jeden mesiac. K dohode medzi účastníkmi nedošlo, odporkyňa v 2. rade sa rokovania nezúčastnila z dôvodu, že už nie je vlastníčka a právny zástupca vedľajšieho účastníka ponúkol ročný nájom spolu len 10.000 Sk.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Oboznámil sa s listom vlastníctva č. XXXX, listu vlastníctva č. XXXX, návrhom zmluvy o prenájme pozemku č. XXX/XX zo dňa 1.11.2004, zmluvou na dočasné užívania národného majetku zo dňa 28.3.1989, kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2007, dohodou o zálohových platbách zo dňa 12.1.2007, znaleckými posudkami č. 5/2009 s doplňujúcim znaleckým posudkom č. 57/2010, znalec H.. Q. H.Z. V.. a zistil nasledovný skutkový stav.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vydaného Správou katastra pre Hlavné mesto SR parc.č. XXXX zastavené plochy o výmere XX Q. a parc.č. XXXX záhrada o výmere XXX Q. nachádzajúcich sa v k.ú. S. B., obec BA - m.č. S. B., okres Bratislava IV (ďalej len pozemok parc.č. XXXX a parc.č. XXXX) sú vo vlastníctve navrhovateľa.
Na pozemku parc.č. XXXX sa nachádza stavba - rodinný dom súp. č. XXXX nachádzajúca sa v k.ú. S. B., obec BA - m.č. BA - m.č. S. B., okres Bratislava IV, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava (ďalej len rodinný dom) ktorého rodinného domu sú odporcovia v 1., 2., 3. rade podieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podielom každý v 1/3 titulom nadobudnutia Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava IV č.k. D 19/1999 zo dňa 16.2.2000. S užívaním rodinného domu je spojené užívanie pozemku parc.č. XXXX o výmere XXX Q..
Odporcovia 1., 2., 3.rade ako podieloví spoluvlastníci, so spoluvlastníckym podielom každý v 1/3 kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2007 pod č. V-12175/07 Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu previedli svoje spoluvlastnícke podiely na rodinnou dome v prospech odporcu v 4. rade a tento sa tak stal ku dňu povolenia vkladu dňom 4.5.2007 výlučným vlastníkom rodinného domu.
Zmluvou na dočasné užívanie národného majetku zo dňa 28.3.1989 uzavretá medzi navrhovateľom a V. G. (otcom odporcov 1., 2., 3.rade) potvrdzuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX boli dané navrhovateľom do dočasného užívania za finančnú odplatu na neurčitú dobu otcovi odporcom v 1., 2., 3. rade.
Navrhovateľ ako prenajímateľ vypracoval Zmluvu o prenájme pozemkov parc.č. XXXX a parc.č. XXXX pod č. 178/2004, kde ako nájomcu označil odporcu v 2.rade, ktorý nehnuteľnosti užíval s tým, že nájomný pomer navrhoval na dobu určitú 3 roky od 1.11.2004 do 31.10.2007 s úhradou za nájomné za parc.č. XXXX pod rodinným domov o výmere XX Q. v cene 400 Sk za m2 ročne v sume 18.400 Sk a za parc.č. XXXX záhrada o výmere XXX Q. v cene 100 Sk za m2 ročne v sume 71.300 Sk spolu 89.700 Sk ročne
pri uhrádzaní štvrťročne za nájom vo výške 22.425 Sk. Odporca v 1. rade ako nájomca návrh nájomnej zmluvy neakceptoval, k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo.
Znalec H.. Q. H. vo vypracovanom znaleckom posudku pod č. 5/2009 a doplňujúcom znaleckom posudku č. 57/2010 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku parcelné čísla XXXX, XXXX kat. územie S. B., obec Bratislava - m.č. S. B., okres Bratislava IV takto:
- za rok 2004 spolu nájom vo výške 3.893,67 euro/ročne
- za rok 2005 spolu nájom vo výške 3.210,57 euro/ročne
- za rok 2006 spolu nájom vo výške 2.853,84 euro/ročne
- za rok 2007 spolu nájom vo výške 4.204,10 euro/ročne
- za rok 2008 spolu nájom vo výške 4.340,72 euro/ročne
- za rok 2009 spolu nájom vo výške 3.030,69 euro/ročne
Spolu za roky 2004, 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009 nájom za parc.č. XXXX a parc.č. XXXX je vo výške 21.533,59 euro.
Vychádzajúc z určenia nájmu znalcom v znaleckých posudkoch súd po prepočítaní dospel k záveru, že od 1.1.2004 (od dňa kedy navrhovateľ žiadal určiť nájom za nehnuteľnosti) do 3.5.2007, t.j. za obdobie keby boli odporcovia v 1., 2., 3.rade podieloví spoluvlastníci parc.č. XXXX a parc.r. XXXX bolo nájomné:
- od 1.11.2004 do 31.12.2004 v sume 648,95 euro
- za rok 2005 v sume 3210,57 euro
- od 1.1.2006 do 3.5.2007 v sume 1.416,72 euro
spolu 8.130,08 euro
Od 4.5.2007 kedy sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. XXXX a parc.č. XXXX stal odporca v 4.rade výška nájmu bola:
- od 4.5.2009 do 31.12.2007 v sume 2.787,38 euro
- za rok 2008 v sume 4.348,72 euro
- za rok 2009 v sume 3.030,69 euro
spolu 10.158,79 euro
V priebehu súdneho konania navrhovateľ uviedol, že odporca v 4.rade zaplatil navrhovateľovi nájomné za IV.štvrťrok 2009 v sume 249 euro, preto v tejto časti návrh voči odporcovi v 4.rade berie späť.
Zástupca navrhovateľa uviedol, že tak ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX vlastníkom nehnuteľnosti parc.č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q. a parc.č. XXXX záhrada o výmere XXX Q. je Slovenská republika s tým, že navrhovateľ vykonáva správu majetku štátu na týchto nehnuteľnostiach. Navrhovateľ má vedomosť, že nehnuteľnosti v čase podania návrhu parc.č. XXXX stojí rodinný dom, ktorého spoluvlastníci sú odporcovia v 1., 2., 3.rade. Posledná nájomná zmluva na označené nehnuteľnosti bola uzavretá v roku 1989 s otcom odporcov v 1.,2., 3.rade. Navrhovateľ na základe účtovných evidencií zistil, že odporcovia neplatia nájomné za nehnuteľnosti, preto opakovane v posledné 4 roky k tejto povinnosti navrhovateľ vyzýval k uzavretiu nájomnej zmluvy a to odporcu v 1. rade, ktorý označené nehnuteľnosti užíval. K uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, odporca v 1.rade
odmietol podpísať nájomnú zmluvu pre vysoký nájom. Navrhovateľ nemohol znížiť nájom, nakoľko bol viazaný rozhodnutím dislokačnej komisie, ktorá pôsobí pri predsedníctve SAV a táto pri určovaní nájmu vychádzala zo zákona č. 278/1993 Zb. o práve majetku štátu podľa ktorého určila nájom vo výške 400 Sk za m2 ročne za parc.č. XXXX zastavaná plocha a nájom vo výške 100 Sk za m2 ročne za parc.č. XXXX záhrada. Navrhovateľ má informácie, že označené nehnuteľnosti užíval odporca v 1. rade, o skutočnosti, že odporca v 1., 2., 3.rade predali rodinný dom odporcovi v 4.rade sa navrhovateľ dozvedel v rámci tohto súdneho konania.
Odporkyňa v 2. rade vypovedala, že rodinný dom v roku 1918 dostal od štátu jej starý otec ako vojnový invalid a parc.č. XXXX a parc.č. XXXX do nájmu. Po smrti starého otca rodinný dom ako aj parcely v nájme užívali jej rodičia. Má vedomosť o tom, že jej otec mal uzavretú nájomnú zmluvu na nájom parc.č. XXXX a parc.č. XXXX s vlastníkom. Matka zomrela v roku XXXXX a otec v roku XXXX. Po smrti otca rodinný dom zdedili odporcovia v 1.,2.,3.rade každý v 1/3. V rámci dedičského konania medzi odporcami v 1., 2.,3.rade došlo k nedorozumeniam, nakoľko nárok na rodinný dom si robil odporca v 1.rade, ktorý tvrdil, že rodinný dom patrí len jemu, nakoľko ho užíva a má tam aj trvalé bydlisko. Odporkyňa v 2.rade posledných 7 rokov nebola na nehnuteľnostiach, súhlasila s odpredajom rodinného domu odporcovi v 4.rade, od navrhovateľa nikdy neobdržala výzvu na zaplatenie za nájom nehnuteľnosti, výšku nájmu navrhovateľom pokladá za veľmi vysokú, likvidačnú.
Odporca v 4.rade vypovedal, že na základe kúpnej zmluvy z 27.4.2007 odkúpil rodinný dom od odporcov v 1., 2., 3. rade a dňa 4.5.2007 bol povolený vklad do katastra, ktorým dňom sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu postavený na parc.č. XXXX. Od kúpy rodinný dom a záhradu parc.č. XXXX riadne užíva a je si vedomý, že parcely sú vo vlastníctve navrhovateľa a je povinný za tieto parcely platiť nájom navrhovateľovi. Nájom neplatí nakoľko požadovaná suma navrhovateľom je veľmi vysoká priam likvidačná.
Účastníci konania zhodne navrhli, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky nájomného.
K vypracovaným znaleckým posudkom mala námietky odporkyňa v 2. rade s odôvodnením, že znalec nesprávne označil pozemky a znalecký posudok vypracoval ako by to boli pozemky určené na podnikateľské účely. Znalec mal postupovať a cenu vyhodnotiť na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 465/1991 Zb. kde maximálna ročná výška náhrady za nájom pozemkov sa rovná 0,165 euro (5 Sk) m2 nakoľko pozemky od roku 1918 boli pridelené do užívania starému otcovi, nikdy doteraz neboli použité na komerčné účely, boli stále využité výlučne na bývanie. Po zrušení vyhlášky č. 465/1991, bola v platnosti vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004, podľa ktorej je cena nájmu regulovaná a vychádza z hodnoty pozemku, z m2 ktorého cena je 66,39 euro sa koeficientom vypočíta cena nájmu za m2 za jeden rok. Podľa tohto prepočtu vychádza že za m2 mesačne by bol nájom vo výške 0,02765 euro, čo je prijateľné pre odporcov. Pri akceptovaní vyhlášky MS SR č. 254/2010 Zb. k tomuto stanovisko odporkyni v 2. rade sa v plnom rozsahu stotožnil aj odporca v 4. rade.
Na odstránenie uvedený námietok zo strany odporcov, súd vypočul znalca H.. Q. H., ktorý uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na záveroch a obsahu znaleckých posudkov. Pri určení nájmu postupoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Zb. zo dňa 23.8.2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška). Uviedol, že hodnota nájmu je závislá od všeobecnej hodnoty (trhovej ceny nehnuteľnosti-pozemku). Samotná hodnota nájmu je stanovená podľa časti G vyhlášky. Hodnota nájmu závisí od všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a do tohto výpočtu vstupujú iné ekonomické premeny, diskontná sadzba, základná úroková sadzba centrálnej banky, zaťaženie daňou z príjmu a predpokladané obdobie takzvanej návratnosti investície ako dlho je možné predpokladať primeraný nájom nehnuteľnosti. Čo sa týka všeobecnej hodnoty, je možné konštatovať, že neexistuje rozdielnosť v spôsobe ohodnotenia nehnuteľnosti pre podnikanie a pre iné využitie. Hodnota vyjadruje najpravdepodobnejšiu cenu za ktorú by boli dané nehnuteľnosti v danom čase a v danom mieste v prenájme, bez ohľadu na úmysly využitia do budúcnosti alebo súčasné užívanie. Vyhláška umožňuje niekoľko metód na stanovenie všeobecnej hodnoty. V tomto prípade, ak všeobecná hodnota bola iba medzistupňom k požadovanému finálnemu výsledku, bola pre stanovenie
všeobecnej hodnoty pozemku použitá iba metóda polohovej diferenciácie. V kapitole II. pod bodom č.2 na strane 4 znaleckého posudku č. 5/2009 sú vymenované zdokladované riziká spojené s využitím nehnuteľnosti. Existencia všetkých rizík je zohľadnená pri aplikácií metódy polohovej diferenciácie pre stanovenie. Interval koeficientov nie je aplikovaný v horných hraniciach. Výsledná všeobecná hodnota okolo 80 euro m2 je reálnym obrazom trhovej ceny v danom mieste, v danom čase s danými rizikami. Znaky, alebo charakteristika vymenovaná vo vyhláške pri jednotlivých koeficientoch neznamená, že pre zaradenie musia byť splnené súčasne všetky znaky. Zo strany odporcov je napadaný koeficient všeobecnej situácie, pričom tieto zdôvodnenia nemôže znalec akceptovať, nakoľko vyjadrenia odporcov, že horná hranica je pre podnikanie a sporná pre bývanie počuje prvý krát, nevie z čoho sa odvíja, nevidí znalec žiaden dôvod na zmenu v predložených znaleckých posudkov.
Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p účastníci konania nenavrhovali vykonať ďalšie dôkazy a skutočnosti. Odporcovia žiadali, aby súd pri určení ročného nájmu za nehnuteľnosti zohľadnil koeficienty tak ako navrhli a podľa ktorý je ročný nájom za nehnuteľnosti v sume 405,49 euro.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč.zák.) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 12 Obč.zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 489 Obč.zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, čo však nebolo sporné ani medzi účastníkmi konania, že parc.č. XXXX zastavaná plocha o výmere XX Q. a parc.č. XXXX záhrada o výmere 713 m2 kat. územie S. je vo vlastníctve štátu a navrhovateľa vykonáva správu tohto majetku. Na parcele č. XXXX zastavaná plocha je stavba rodinného domu, ktorého podieloví spoluvlastníci boli odporcovia v 1., 2.,3.rade so spoluvlastníckym podielom každý v 1/3 titulom nadobudnutia na základe Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava IV č.k. D 19/1999 zo dňa 16.2.2000. Odporcovia v 1., 2., 3. rade svoje spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome previedli kúpnou zmluvou na odporcu v 4. Rade, ktorý ku dňu povolenia vkladu od 4.5.2007 sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu, ktoré vlastníctvo trvá doteraz. Posledná nájomná zmluva na dobu neurčitú bola uzavretá dňa 16.5.1990 s navrhovateľom a s otcom odporcov v 1., 2., 3.rade. Tiež bolo nesporné, že odporcovia neplatili navrhovateľovi nájom za užívanie nehnuteľností - označených parciel a nedošlo k dohode o výške nájmu medzi účastníkmi konania.
Navrhovateľ sa domáhal návrhom o zaplatenie nájmu za užívanie parc.č. XXXX a parc. XXXX od 1.11.2004 od 3.5.2007 od odporcov v 1.,2.,3.rade, kedy boli v uvedenom období spoluvlastníci rodinného domu na parc.č. XXXX a od odporcu v 4. Rade, ktorý je výlučným vlastníkom tohto rodinného domu od 4.5.2007 do 31.12.2009 nájom.
Vzhľadom k tomu, že účastníci sa nevedeli dohodnúť na výške nájmu súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie výšky nájmu za užívanie parc.č. XXXX a parc.č. XXXX. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov výška nájomného na parc.č. XXXX a parc.č. XXXX za obdobie od 1.1.2004 do 3.5.2007 v ktorom období boli spoluvlastníkmi rodinného domu postaveného na parc.č. XXXX odporcovia v 1., 2.,3.rade je vo výške 8.130,08 euro a za obdobie od 4.5.2007 do 31.12.2009 kedy rodinný dom bol vo výlučnom vlastníctve odporcu v 4. Rade je nájom vo výške 10.158,79 euro. V nadväznosti na zistený skutkový
stav ustálený vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcov v 1., 2., 3.rade založený zmluvou na dočasné užívanie národného majetku zo dňa 28.3.1989 prešiel do záväzkového právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcov v 1., 2.,3.rade vznikom nadobudnutia podielového spoluvlastníctva rodinného domu následne u odporcu v 4. rade vznikom výlučného vlastníctva tohto rodinného domu z ktorého záväzkového vzťahu vzniklo u odporcov v 1., 2., 3.rade neplatením nájomného za užívanie parciel získaný majetkový prospech, ktorým je bezdôvodným obohatením na strane odporcov, ktorí sú povinní bezdôvodné obohatenie vydať navrhovateľovi. Vychádzajúc z právneho a skutkového stavu súd dospel k záveru, že odporcovia v 1., 2., 3.rade sa bezdôvodne obohatili na úkor navrhovateľa o sumu 8.130,08 euro a odporca v 4. rade o sumu 9.909,79 euro preto súd v zmysle cit. zákonných ustanovení zaviazal odporcov v 1., 2., 3.rade na zaplatenie navrhovateľovi sumu 8.130,08 euro a odporcu v 4. rade na zaplatenie sumy 9.909,79 euro, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd pri rozhodovaní nemohol akceptovať požiadavky odporcov, zobrať do úvahy koeficienty dané vyhláškou MS SR č. 254/2010 Zb. za účelom zníženia výšky nájomného z dôvodov, že táto vyhláška nadobudla účinnosť 1.júla 2010 a v predmetnom konaní sa určovala výška nájmu na roky 2004-2009 na ktoré obdobie treba aplikovať vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. zo dňa 23.8.2004 podľa ktorej výška nájmu nehnuteľnosti sa odvíja od všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností v danom mieste a v danom čase s danými rizikami, z ktorých hodnôt vychádzali znalecké posudky, preto súd ich akceptoval pri svojej rozhodovacej činnosti.
Vzhľadom k tomu, že odporca v 4. rade počas súdneho konania zaplatil navrhovateľovi z titulu nájomného sumu 249 euro a navrhovateľ návrh voči odporcovi v 4. rade v tejto finančnej čiastke zobral späť a odporca v 4.rade so späťvzatím súhlasil súd konanie voči odporcovi v 4.rade v sume 249 euro zastavil podľa § 96 ods. 2 O.s.p.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech navrhovateľa vo veci. Náhrada trov konania pozostavá zo zaplatenia súdneho poplatku za návrh, z trov štátu a trov právneho zastúpenia.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je podľa zák.č. 71/1992 Z.z. v platnom znení oslobodený od platenia súdneho poplatku a mal vo veci úspech, súd k tejto povinnosti podľa citovaného zákona zaviazal odporcov v 1., 2., 3.rade v sume 487,50 euro a odporcu v 4. rade sumu 609 euro na účet Okresného súdu Bratislava IV tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V zmysle uznesenia súdu boli povinní účastníci konania poukázať na účet súdu preddavky na znalecké dokazovanie. Túto povinnosť splnil navrhovateľ, keď uhradil na účet súdu 10.000 Sk (331,94 euro) a 350 euro, odporcovia nezaplatili žiadny preddavok. Znalcovi H.. Q. H. za znalecký posudok č. 5/2009 bola vyplatená podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C 150/2006-125 zo dňa 7.5.2009 znalecká odmena vo výške 679,80 euro, ktorá bola vyplatená z preddavku navrhovateľa vo výške 331,94 euro a zbytok vo výške 347,86 zo štátnych finančných prostriedkov. Trovy štátu v sume 347,86 sú povinní podľa § 148 O.s.p. zaplatiť odporcovia tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Za vypracovanie znaleckého posudku č. 57/2010 bola znalcovi H.. Q. H. priznaná znalecká odmena vo výške 110,08 euro podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C 150/2006-173 zo dňa 14.4.2010, ktorá suma bola vyplatená z preddavku navrhovateľa zo sumy 350 euro, zbytok preddavku vo výške 239,92 euro z položky D14-31/10 bude navrhovateľovi vrátený učtárňou Okresného súdu Bratislava IV tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia nezložili žiadnu finančnú čiastku na preddavky, znalecká odmena bola vyplatená zo zložených preddavkov navrhovateľa a zo štátnych finančných prostriedkov. Súd odporcov v 1., 2., 3.rade zaviazal na zaplatenie sumy 442,02 euro navrhovateľovi, nakoľko táto suma bola zaplatená zo zložených preddavkov navrhovateľom na znaleckú odmenu.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa súd vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby v roku 2006 a v roku 2007 priznal odmenu v sume 6.032 Sk z hodnoty veci pri podaní návrhu
v sume 179.400 Sk. Odmena bola priznaná za úkon prevzatia veci a príprava v sume 6.032 Sk + režijný paušál 164 Sk, za podanie návrhu na súd v sume 6.032 Sk + režijný paušál 164 Sk za účasť na pojednávaní dňa 3.10.2007 v sume 6.032 Sk + režijný paušál 178 Sk, za písomné podanie na súd 6.032 Sk + režijný paušál 178 Sk , za účasť na pojednávaní dňa 9.11.2007 sumu 6.032 Sk + režijný paušál 178 Sk spolu 31.022 Sk čo je 1.029,74 euro. Ďalej súd priznal odmenu za účasť navrhovateľa na znaleckej obhliadke dňa 12.1.2009 v sume 201,15 euro + režijný paušál 6,95 euro z hodnoty sporu 179.400 Sk (5.954,99 euro). Za ďalšie úkony v roku 2009 súd priznal odmenu z predmetu sporu 7.664,64 euro, čo predstavuje za 1 úkon 237,71 euro. Odmena bola priznaná za písomné podanie na súd zo dňa 23.3.2009 v sume 237,71 euro + režijný paušál 6,95 euro, za účasť na pojednávaní dňa 7.10.2009 sumu 59,43 euro (čo je 1 zo sumy 237,71 euro) a režijný paušál 6,95 euro, za účasť na pojednávaní dňa 19.10.2009 v sume 237,71 euro + režijný paušál 6,95 euro. Za úkon v roku 2010 súd priznal odmenu podľa § 13 ods. 3 cit. vyhlášky, keď za jeden úkon právnej pomoci priznal 333,92 euro (ktorá suma pozostáva z odmeny 254,68 euro z hodnoty sporu 9.909,79 euro a zo sumy 79,24 euro, ktorá predstavuje 1/3 z odmeny 237,71 euro z hodnoty sporu 7.664,64 euro) odmena bola priznaná za 3 úkony (písomné podanie na súd zo dňa 23.4.2010, účasť na pojednávaní dňa 28.3.2012 a dňa 2.5.2012) v sume 1.001,76 euro + režijný paušál v sume 22,47 euro (1 x 7,21 euro, 2 x 7,63 euro).
Spolu trovy právneho zastúpenia sú celkom v sume 2.817,77 euro tak ako si vyčíslil zástupca navrhovateľa za jednotlivé úkony i keď je potrebné konštatovať, že pri spočítaní jednotlivých právnych úkonom sa dopustil spočítacej chyby keď si uplatnil spolu 2.580,06 euro a správne malo byť po spočítaní úkonov suma 2.738,89 euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.