Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-268-2011.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/268/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., N. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom v konaní I. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Z. G. E., o zaplatenie 2.031,04 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.275,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.275,44 Eur za obdobie od 30.12.2009 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 121,50 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 04.07.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2.031,04 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 04.06.2009 uzatvorili účastníci konania úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.400 Eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 62,28 Eur. Dohodnutá ročná úroková sadzba činila 27,50 Eur a priemerná hodnota RPMN 40,61 Eur. Nakoľko odporca nesplácal poskytnutý úver v zmysle dohodnutých podmienok, zaslal mu navrhovateľ výzvu na zaplatenie celého dlhu.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre jeho nemožnosť doručenia odporcovi, nakoľko tento sa zdržiava na neznámom mieste. Z tohto dôvodu bol mu ustanovený opatrovník v konaní podľa § 29 ods. 2 O.s.p.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, oboznámením výpisu z obchodného registra navrhovateľa, úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, splátkového kalendára, výzvy na splatenie úveru, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav, tak ako ho navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania.
Ako vyplýva zo stránky Národnej banky Slovenska v mesiaci jún 2009, kedy bola uzavretá úverová zmluva medzi účastníkmi konania, činila priemerná úroková miera úverov pri nových obchodoch s dobou splácania od 1 - 5 rokov 14,51 %. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 1.400 Eur, pričom zo strany odporcu došlo k zaplateniu sumy 124,56 Eur. Zmluva medzi účastníkmi konania je tzv. tipovou zmluvou, ktorej súčasťou sú aj úverové zmluvné podmienky.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd sa v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 1.400 Eur a celkové náklady spotrebiteľa činili ďalších 684,76 Eur. Pri 3-ročnej splatnosti úveru je ročná úroková sadzba 27,50 % ročne.
Z internetovej stránky NBS súd zistil úrokové miery podobného úveru v bankách, pričom bolo preukázané, že pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od jedného do piatich rokov v júni 2009 činil úrok 14,51 % ročne. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi vzťahu bol skoro dvojnásobne vyšší.
Dohoda o výške úrokov musí v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, a to podstatným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu o výške úrokov, ktorá je približne dvojnásobne vyššia v porovnaní so spotrebiteľskými úvermi poskytovanými v bankách v tomto období, za absolútne neplatnú, nakoľko sa jedná o úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno charakterizovať ako súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bol v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami v demokratickej spoločnosti. Súd bral do úvahy aj skutočnosť, že odporca bral úver, pričom jeho príjem bol 260 Eur. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze odporcu ako aj to, či dokáže plniť svoj záväzok z úverového vzťahu. Túto skutočnosť možno považovať aj za určitú ľahkomyseľnosť navrhovateľa ako veriteľa, ktorý musí niesť dôsledky toho, že nedbanlivo overoval bonitu odporcu, výšku jeho celkových nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.
Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov neodôvodňuje akceptáciu vyššieho úroku, no v danom prípade súd dospel k záveru, že
nemožno na tento argument prihliadnuť pri úrokoch dohodnutých tak, že tieto sú približne o 100 % vyššie, než úroky v bankách. Takéto skoro 100 % - né navýšenie ceny úveru oproti priemeru bánk, je podľa názoru súdu neobhájiteľné a neakceptovateľné. Z týchto dôvodov súd považoval predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie nesplatenej časti istiny. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že odporcovi bola poskytnutá suma 1.400 Eur, pričom tento splatil doposiaľ 124,56 Eur. Rozdiel predstavuje sumu 1.275,44 Eur, ktorú súd priznal navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.
S poukazom na citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto súd priznal túto sumu ako rozdiel medzi poskytnutým a prijatým plnením navrhovateľa z neplatnej zmluvy.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to zo sumy 1.275,44 Eur za obdobie od 30.12.2009 do zaplatenia. Týmto dňom sa dostal odporca do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, pričom výška požadovaného úroku z omeškania nie je v rozpore s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Z vyššie uvedených dôvodov preto bol návrh v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietnutý.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p., s poukazom na skutočnosť, že aj keď bol navrhovateľ čiastočne neúspešný, rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.