Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/22/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o mal. B. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Piešťany, detašované pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov - matka: V. F., trvalý pobyt: S., N. Č.. XX, a otca: A.. J. F., trvalý pobyt: S., M. Č.. XXXX/XB, o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. B. takto

rozhodol:

Súd z n i ž u j e výživné otca pre mal. B. zo sumy 109,54 eur na sumu 90,- eur s účinnosťou od 18.04.2010, čím mení rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.k. -166 z 24.05.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. -183 z 25.08.2010, v časti výšky výživného určeného otcovi pre mal. B..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec návrhom z 15.04.2011, doručeným súdu 18.04.2011, navrhol, aby súd znížil výživné pre mal. B. na sumu 60 eur mesačne od 06.12.2010 a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá na ich náhradu právo. Zníženie výživného otec odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. -24, bolo manželstvo s matkou mal. B. rozvedené, mal. B. bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné, ktoré mu bolo rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č. k. , určené vo výške 109,54 eur pre B. a pre syna F. vo výške 149,37 eur. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným zmenám - bol prepustený zo zamestnania, od 06.12.2010 je nezamestnaný, a taktiež sa mu narodila dcéra R.. Jeho pravidelnými mesačnými výdajmi je 243 eur ročne na životné poistenie v doplnkovej dôchodkovej poisťovni, 39,97 eur ročne na poistenie profesijnej zodpovednosti, úvery - 124,88 eur mesačne spoločnosti CETELEM, 93,95 eur mesačne SLSP, 112,02 eur mesačne SLSP, poistenie úveru v SLSP 16,60 eur mesačne, 4,64 TV a rozhlas, 18,17 eur ročne komunálny odpad, stravné 150,- eur mesačne, telefón 33,- eur mesačne, čistiace potreby 20,- eur mesačne, výživné na deti 328,91 eur mesačne. Otec nevlastní žiadny byt, rodinný dom ani iné nehnuteľnosti, ani auto. So synmi sa stretáva pravidelne, s čím má spojené ďalšie výdavky približne 100 eur mesačne. Tiež sa zmenili pomery na strane matky, ktorá v čase vyhlásenia rozsudku poberala menší plat, tiež vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia a 3-izbový byt v hodnote 80 000,- eur.

Matka vo Vyjadrení k návrhu na zníženie výživného z 15.12.2011, doručenom súdu 20.12.1011, s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného pre mal. B. ubehli 4 roky, od ktorého času vzrástli výdavky na dieťa. K tvrdeniam otca, že došlo k zníženiu jeho príjmu stratou zamestnania, narodením ďalšieho dieťaťa matka uviedla, že v čase nezamestnania otec poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 760 eur mesačne, pričom toho času má iné zamestnanie, na výžive jeho ďalšieho dieťaťa sa podieľa aj jeho matka, posudzuje sa aj jej príjem. K pravidelným mesačným výdavkom otca matka uviedla, že spotrebné úvery boli použité na nákup spotrebných predmetov vysokej hodnoty, ktorých zoznam navrhovateľ uviedol vo svojom vyjadrení v spise . Nie všetky boli nevyhnutné a navyše sa dali kúpiť v dobrej kvalite za nižšiu cenu ako uviedol otec, na základe čoho matka

žiadala, aby súd na splátky spotrebných úverov neprihliadal. Tiež matka žiadala, aby súd neprihliadal na výdavok otca na životné poistenie z dôvodu, že ide o sporenie, tiež na výdavok 39,97 eur ročne ako poistné z poistenia profesnej zodpovednosti, nakoľko v čase podania návrhu tento výdavok bol neopodstatnený, pretože otec bol nezamestnaný. Čo sa týka majetkových pomerov otca matka uviedla, že otec vlastní osobný automobil Ford Focus a spolu s jeho priateľkou aj rodinný dom v Pastuchove, ktorý kúpili a rekonštruovali v čase, keď nebolo vysporiadané BSM. Účelovo bol rodinný dom zapísaný na priateľku otca. Matka tiež uviedla, že spoločný majetok bol dohodou o vysporiadaní BSM rozdelený, pričom otcovi pripadlo 9 626,24 eur (290 000,- Sk) v peniazoch a 2.954,26 eur (89 000 Sk) ako hodnota ponechaných vecí. Matka poprela, že trhová hodnota bytu je 80 000 eur, nakoľko byt a zariadenie je v pôvodnom stave, pričom v dohode o vysporiadaní BSM z r. 2006 je uvedená trhová hodnotu 19.916,35 eur (600 000 Sk). V súčasnosti byt nie je modernizovaný, má trhovú hodnotu približne 40 000 eur. Matka zároveň musela vyplatiť otcovi 5.642,97 eur (170 000 Sk) ako vyrovnanie podielov z BSM, z čoho 3 319,39 eur (100 000 Sk) vyplatila otcovi jednorazovo po podpise zmluvy, ktorú sumu si požičala od rodičov a 2.323,57 eur (70 000 Sk) naďalej spláca splátkami po 26,56 eur (800 Sk) mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti spolu so synom B. a starším F., pričom výdavky na domácnosť znáša výlučne sama, otec ich znáša s ďalšou osobou. Mladší syn B. navštevuje 8. ročník základnej školy, starší F. je poslucháčom denného štúdia 2. ročníka FIT na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Matka na domácnosť mesačne vynaloží 102,44 eur - náklady spojené s bývaním - teplo, voda, 9,64 eur - plyn, rozhlas, televízia, 30,22 eur mesačne elektrina, 5,90 eur mesačne káblová televízia, 10,63 eur pevná linka, internet - 15,60 eur, komunálny odpad - 6,30 eur mesačne, 75,56 ročne, poistenie domácnosti 2 eurá mesačne, 24,30 eur ročne, daň z nehnuteľnosti - 0,80 eur, strava 450 eur, 15 eur spoločné hygienické/čistiace potreby, spolu mesačne 648,53 eur (na osobu 216,18 eur). Matka zároveň mesačne spláca 26,56 eur ako splátku na vyrovnanie podielov BSM. So starostlivosťou o mal. B. má matka spojené výdavky - 17 eur ročne príspevok ZRPŠ, 19 eur mesačne stravné, 130 eur ročne pracovné zošity, školské pomôcky, tepláková súprava, prezuvky, taška, 20 eur ročne na múzeum, divadlá, školský výlet, 44 eur školné ZUŠ, 10 eur ročne príspevok RZ, 4 eurá ročne noty, 30 eur ročne čeľustná ortopédia, 25 eur ročne zubár, 10 eur ročne lieky na alergiu, 20 eur ročne bežné lieky, 100 eur ročne angličtina, 50 eur ročne floorbal.

Otec pred súdom zotrval na písomne podanom návrhu na zníženie výživného pre mal. B. od decembra 2010, hoci návrh podal v apríli 2011. Uviedol, že návrh podal oneskorene z dôvodu, že si myslel, že sa zamestná, avšak plány mu nevyšli.

Matka pred súdom s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila z dôvodu, že otcom uvádzané výdavky sú totožné, aké uvádzal v čase posledného rozhodnutia o výživnom, pričom ich nepreukázal. Zároveň žiadala, aby súd neprihliadal na zníženie príjmu otca z dôvodu, že k skončeniu pracovného pomeru medzi otcom a jeho zamestnávateľom došlo na základe dohody.

Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd rozhodol na základe potrieb mal. B. vzhľadom na zmenu pomerov otca týkajúcej sa počtu vyživovacích povinností.

Z výsluchu otca súd zistil, že splátky úverov naďalej spláca, k zmene ich výšky od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo. S pôvodným zamestnávateľom pracovný pomer skončil dohodou, avšak nedobrovoľne, bolo to rozhodnutie zamestnávateľa v rámci reorganizácie Od 01.06.2011 do 30.11.2011 bol zamestnancom spoločnosti R-STAV Hlohovec, pričom následne 01.12.2011 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou STOFINGSTAV, ktorá je tou istou spoločnosťou ako R- STAV, došlo len k zmene názvu. V tejto spoločnosti je naďalej zamestnaný s príjmom 700 eur v hrubom mesačne. Iné príjmy ako príjem zo zamestnania nemá, taktiež nemá žiadne príplatky. Teraz býva v spoločnej domácnosti s priateľkou v Pastuchove, ktorá je zamestnaná, pričom o mal. dcéru R. sa stará matka priateľky.

Z výsluchu matky súd zistil, že príjmy ako aj výdavky na zabezpečenie starostlivosti o mal. B. zostali nezmené.

Z Rozhodnutia ÚPSVaR v Piešťanoch 09.12.2011 súd zistil, že otec bol zaradený od evidencie uchádzačov o zamestnanie od 07.12.2010.

Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne 17.01.2011 súd zistil, že otcovi bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 48,6207 eur od 07.12.2010 na obdobie 6-ich mesiacov.

Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom R-STAV Hlohovec s. r. o. a zamestnancom

- otcom súd zistil, že pracovná zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 01.06.2011 s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 700 eur v hrubom.

Z Pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom STOFINGSTAV s.r.o. a zamestnancom - otcom súd zistil, že táto bola uzatvorená s účinnosťou od 01.12.2011 s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou vo výške 700 eur mesačne.

Zo Správy spoločnosti KORATEX a.s. z 09.03.2012 súd zistil, že pracovný pomer s otcom bol skončený dohodou bez udania dôvodu; priemerný čistý mesačný príjem otca v období od decembra 2009 do novembra 2010 činil 1.128,14 eur.

Z Potvrdenia spoločnosti Astellas Pharma s.r.o. z 12.01.2012 súd zistil, že V.. Q. D. nastúpila do zamestnania po ukončení materskej dňom 01.06.2011, pričom jej priemerný mesačný čistý príjem činil v období od 01.06.2011 do 31.12.2011 1 860 eur.

Z Potvrdenia o príjme a prehľadu mesačných nákladov V.. Q. D. z 01.02.2012 súd zistil, že mesačne uhrádza 99 eur na plyn, 61 eur elektrická energia, dátové služby 39 eur, voda 6 eur mesačne, 70 eur ročne, komunálny odpad 0,80 eur mesačne, 10 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 1,6 eur mesačne, 18,80 eur ročne, poistenie nehnuteľnosti 9,5 eur mesačne, 114,- eur ročne, splátky hypotekárnych úverov 779 eur mesačne, ročné zúčtovanie na zdravotné poistenie nedoplatok 16 eur mesačne, 192,- eur ročne, ročné zúčtovanie preddavku na daň z príjmov fyzických osôb za r. 2010 nedoplatok 40,3 eur mesačne, 483,04 eur ročne.

Z výdavkových dokladov doložených matkou súd zistil, že uhradila 110,70 eur za tašku na floorbal a halové tenisky na floorbal, 8,03 eur mesačne poistné v prospech mal. B., polročne školné 50 eur na anglický jazyk, 07.04.2011 9,56 eur čeľustnému ortopédovi, 10 eur polročne príspevok rodičovskému združeniu pri ZUŠ, 22 eur na školné na prvý polrok 2011 ZUŠ, 19,88 eur na stravné v škole, 24,30 eur ročne poistenie domácnosti, 75,55 eur ročne komunálny odpad, 15,60 eur mesačne pripojenie k internetu, mobilný telefón 10,63 eur mesačne, káblová TV 5,90 eur mesačne, 30,22 eur mesačne elektrina, 102,44 eur mesačne byt, 9,64 eur rozhlas a televízia.

Z Potvrdenia o príjme matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem v r. 2010 činil 966,- eur a v roku 2011 1.015,- eur.

Z Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 03.08.2006 súd zistil, že matka sa zaviazala zaplatiť na vyrovnanie podielov z BSM otcovi sumu 5.642,97 eur (170 000 Sk), z ktorých 3.319,39 eur (100 000 Sk) bola povinná zaplatiť do 10 dní odo dňa podpisu dohody a 2.323,57 eur (70 000 Sk) pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 26,56 eur (800 Sk) mesačne. Otec sa zaviazal prevziať všetky veci, ktoré nadobudol podľa článku 6 ods. 2 dohody, t.j. hnuteľné veci, hotovosť vo výške 2.987,45 eur (90 000 Sk) a zaplatené poistné vo výške 995,82 eur (30 000 Sk). Matka do svojho výlučného vlastníctva nadobudla nehnuteľnosti, t.j. byt č. 14, tiež hnuteľné veci, pričom hodnota bytu bola určená dohodou strán na sumu 19.916,35 eur (600 000 Sk).

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. -166 z 24.05.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. -183 z 25.08.2010, súd zistil, že súd zvýšil výživné otcovi pre mal. Samuela zo sumy 66,39 eur (2 000 Sk) mesačne na sumu 109,54 eur (3 300 Sk) mesačne a od 01.01.2009 na sumu 109,54 eur mesačne. Súd z odôvodnenia zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky činil 662,72 eur (19 965 Sk), v roku 2008 773 eur mesačne, v roku 2009 865,84 eur; priemerný čistý mesačný príjem otca činil 1.036,80 eur. U otca mal súd za preukázané, že uhrádza doplnkové dôchodkové poistenie, životné poistenie v sume 20,27 eur 12 - krát ročne, poistenie profesnej zodpovednosti 30,97 eur ročne, splátky úverov a pôžičiek - 121,88 eur mesačne CETELEM, 93,97 eur + 106,45 eur mesačne Slovenskej sporiteľni, spolu 325,30 eur mesačne. Tiež uhrádzal 16,60 eur (500 Sk) mesačne na poistenie úveru, 59,98 eur (1 807 Sk) mesačne na dopravu do práce, na nájomné v

Pastuchove platil 115 eur mesačne, 4,65 eur mesačne TV a rozhlas, 26,55 eur mesačne telefón, 9,96 eur čistiace potreby, 18,16 eur komunálny odpad.

Súd z obsahu spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. zistil, že navrhovateľ F. F. podal na Okresnom súde v Piešťanoch dňa 15.10.2010 návrh na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa F. F. voči odporcovi A.. J. F., pričom navrhol, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch, sp. zn. z 24.05.2010 v časti vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi tak, že od 01.09.2010 bude odporca prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške 290 eur mesačne. Vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Z vykonaného dokazovania doposiaľ vyplynulo, že naposledy bolo o výživnom odporcu pre navrhovateľa rozhodnuté rozhodnutím Okresného súdu Piešťany č. k. , keď navrhovateľ bol študentom gymnázia. Od septembra 2010 je navrhovateľ poslucháčom 1. ročníka dennej formy štúdia Fakulty informatiky a informačných technológii STU v Bratislave. Počas pracovného týždňa navrhovateľ býva v študentskom domove v Bratislave, na víkendy cestuje domov. V súvislosti s vysokoškolským štúdiom navrhovateľovi vznikajú zvýšené výdavky. V danom konaní odporca podal návrh na zníženie výživného pre navrhovateľa na sumu 100 eur mesačne od 06.12.2010.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Citované ustanovenia umožňujú zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, ak dôjde k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo na strane jeho rodičov. K tomu, aby mohla byť zmena uskutočnená, súd považoval za potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho i nového rozhodnutia, pričom vychádzal z toho, že musí ísť potom o takú zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

Vyživovacia povinnosť otca k mal. B. bola upravená pred takmer 2 rokmi vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Piešťany v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca.

Po zhodnotení zmeny na strane mal. B. súd nemal za preukázané, že v súvislosti s jeho vekom došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie, nakoľko k poslednému zvýšeniu výživného otcovi došlo pred necelými 2 rokmi, t.j. uvedená doba nie je dostatočne dlhá na to, aby súd prijal záver, že došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jeho základných bežných potrieb. Súd konštatuje, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov týkajúcej sa vzdelania maloletého, keďže je naďalej žiakom 2. stupňa základnej školy. V tejto súvislosti má matka zvýšené výdavky na stravné, na ZRPŠ, na školské pomôcky, pracovné zošity, na kurz angličtiny, školské akcie, výlety, na ZUŠ, avšak tieto sa čo do výšky od posledného zvýšenia výživného nezmenili v podstatnej miere. Tiež

sa v podstatným spôsobom nezvýšili výdavky matky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o mal. B., pretože výdavky matky na zubára, čeľustného ortopéda, lieky na alergiu, bežné lieky neboli v podstatnej miere zvýšené. Mal. B. začal navštevovať hodiny floorbalu, s čím matke vznikli zvýšené výdavky na nákup hokejky, dresu, halových tenisiek a tašky vo výške 50,- eur ročne, t.j. 4,16 eur mesačne, čo súd nepovažoval za podstatné zvýšenie výdavkov matky, tým za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého, a teda naň neprihliadal. Súd mal uvedené skutočnosti preukázané výsluchom matky a doloženými vyššie citovanými listinnými dôkazmi.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané, že počet vyživovacích povinností u matky zostal nezmenený, u otca došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností narodením dcéry Lujzy 24.10.2010.

Matka bola v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 865,84 eur mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem matky v období od januára 2011 do novembra 2011 činil 1.015,- eur, pričom však teraz došlo k jej zníženiu - za marec 2012 príjem matky činil 722,- eur z dôvodu jej preradenia na iný druh práce, čím došlo zároveň k zmene v mzde, ku ktorej majú byť matke priznávané kvartálne odmeny na základe výsledkov zamestnávateľa vo výške 20 % z hrubej mzdy v závislosti od splnenia viacerých podmienok napr. úrazovosť, splnenie plánu, dostupnosť liekov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že u matky došlo k podstatnej zmene pomerov z dôvodu zníženia jej príjmu, na ktoré súd však prihliadal iba čiastočne, keďže k preradeniu matky na iné pracovné miesto došlo s jej súhlasom.. Súd mal uvedené za preukázané zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. , z potvrdenia o príjme matky a z jej výsluchu. Tvrdenia otca, že matka disponuje nehnuteľným majetkom - bytom v hodnote 80.000,- eur súd za preukázané nemal, keďže z doloženej zmluvy o vysporiadaní manželstva vyplynula hodnota bytu vo výške 19.916,35 eur, a teda na tieto neprihliadal.

Čo sa týka príjmov otca súd mal z výsluchu otca, zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. , a potvrdeniami o príjme otca za preukázané, že v čase posledného určenia výšky výživného jeho priemerný čistý mesačný príjem činil mesačne 1.036,80 eur u zamestnávateľa KORATEX. Následne otec s uvedeným zamestnávateľom skončil pracovný pomer dohodou a od 07.12.2010 do 30.05.2011 bol nezamestnaný poberajúci dávku v nezamestnanosti. Dňom 01.06.2011 otec uzatvoril pracovný pomer s dohodnutou mzdou vo výške 700,- eur v hrubom, keď jeho posledná mzda bola vo výške 547 eur v čistom. Z uvedeného je zrejmé, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov znížením jeho príjmu, na ktorú však súd neprihliadal, keďže k tejto zmene pomerov došlo na základe dobrovoľného rozhodnutia otca, ktoré súd posúdil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Tiež súd neprihliadal na výdavky otca na poistenie, na úvery, pretože tieto súd zohľadnil v poslednom rozhodnutí o výživnom. Súd dopĺňa, že zo správy zamestnávateľa KORATEX, s.r.o. nemal za preukázané tvrdenie otca, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z jeho strany nedobrovoľne.

Otec žiadal, aby súd znížil výživné pre mal. B. s účinnosťou od 06.12.2010 (keď sa stal nezamestnaným), nakoľko na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov z dôvodu, že bol prepustený zo zamestnania a narodením dcéry R. došlo k zvýšeniu počtu jeho vyživovacích povinností.

Na základe vykonaného dokazovania (výsluch oboch rodičov, potvrdenia o príjmoch oboch rodičov) súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný, pretože preukázateľne došlo k zvýšeniu počtu jeho vyživovacích povinností (na zníženie príjmu otca súd z dôvodov už uvedených neprihliadal), a tým k podstatnej zmene pomerov na jeho strane odôvodňujúcich zníženie výživného. Súd zároveň konštatuje, že na strane matky tiež došlo k zníženiu jej príjmu. Naposledy určené výživné však zohľadňovalo aj vyššiu mieru matky na zabezpečení osobnej starostlivosti o mal. B., ktorá sa s narastajúcim vekom maloletého znižuje. Tým sa logicky zvyšuje podiel matky na výživnom, v danom prípade tým viac, že u otca došlo k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností, a tým k prerozdeleniu jeho masy finančných prostriedkov na výživné medzi tri deti.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd výživné otcovi znížil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. dňom 18.04.2011, keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia spätne možno výživné iba priznať.

Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie uvedeného ustanovenia, keďže dané konanie je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Piešťany na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení 3x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.