Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/177/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Véghovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, dieťa rodičov - matky: Ľ. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., U. Č.. XX/XX a otca : Ľ. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Z. Q. Č.. XX/X, o návrhu otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Mení sa rozsudok Okresného súdu zo dňa 4.11.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.2.2010 v časti o úprave styku otca s maloletou A. B., nar. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. prvé tri mesiace každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každá párnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Následne je otec oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny víkend v roku od piatka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov vždy 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý párny rok na Nový rok dňa 1.1. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú Veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.

Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a odovzdať otcovi v mieste jej trvalého bydliska v stanovený čas a otec je povinný matke dieťa odovzdať po realizáciu styku v mieste trvalého bydliska matky dieťaťa.

Súd návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.7.2010 domáhal sa, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 4.11.2009 v časti úpravy výkonu rodičovských opráv a povinností k mal. dieťaťu tak, že mal. dieťa zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Poukázal na tú skutočnosť, že napriek tomu, že má rozhodnutím súdu upravený styk s mal. dieťaťom, matka mu styk neumožňuje , dieťa vychováva voči nemu, stále sa mu vyhráža, že mu dieťa nedá a pokiaľ má dieťa u seba neustále vyvoláva, aby jej dieťa už vrátil. Pritom on má veľmi dobrý vzťah s dieťaťom, dieťa je na neho citovo viazané a má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa. Uviedol, že matka vychováva dieťa v zlom prostredí, do polnoci pracuje v pohostinstve a zatiaľ sa o dieťa starajú buď jej príbuzní alebo jej priateľky.

Matka mal. dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila a tento žiadala ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že ona umožňuje otcovi dieťaťa styk s otcom. Pokiaľ mu dieťa nemôže dať s určenom termíne, vždy mu dá náhradný termín. Často sa dieťa u neho nachádza už piatka ale stávajú sa i také prípady, že si po dieťa nepríde lebo prší, lebo je teplo a potom sa dožaduje náhradného termínu. Stalo sa, že ju otec dieťaťa

i fyzicky napadol v dôsledku čoho bola aj hospitalizovaná. Poprela, že by dieťa vyrastalo v nevhodnom prostrední.

Vzhľadom na prednesy rodičov súd si vyžiadal správu z OOPZ Sereď, z ktorej zistil, že v rodine rodičov mal. dieťaťa polícia viackrát zasahovala, pričom zo strany matky bolo podané oznámenie v troch prípadoch, zo strany otca v jednom prípade, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom v osobe PhDr. T. L..

PhDr. T. L. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že mal. dieťa má pozitívny citový vzťah k obom rodičom , momentálne viac inklinuje k matke, nakoľko s ňou býva a trávi s ňou väčšinu voľného času. Avšak pri otcovi sa správa uvoľnene, otvorene, bez prítomnosti nejakej úzkosti a strachu. O otcovi sa nevyjadruje, že neexistuje, že ho nemá rada, iba tvrdí, že tatino býva vo V.. Matka je na dieťa nezrelo emočne naviazaná, dieťa vníma ako svoju kamarátku. Táto naviazanosť vyplýva však z matkinej nezrelosti a naviazanosti na svoju mamu. Otec dieťa vníma komplexnejšie a racionálnejšie. Vzťah medzi rodičmi je veľmi narušený a komplikovaný. Nakoľko mal. dieťa má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, pekne o oboch rodičoch rozpráva, môže iba predpokladať, že výchovné prostredie u oboch rodičov je vhodné pre ďalší fyzický i psychický vývoj dieťaťa. Ukazuje sa, že dieťa má naučené niektoré odpovede na otázky a neodpovedá adekvátne na položenú otázku. Výchovné prostredie matky je veľmi ovplyvnené babkou, babka sa javí ako veľmi dominantná v rodinnom prostredí. Počas znaleckého sedenia sa taktiež preukázalo, že maloletá vníma viac ako dominantnú babku a nie mamu. Taktiež sa preukázala matkina emočná nezrelosť a jej emočná nevyspelosť. Dieťa vo verbalizácii viac preferuje matku, avšak vo svojom vnútornom prežívaní je citovo pozitívne viazané i na otca. Preferencia matky vyplýva z nedostatočného kontaktu s otcom. Ďalej ako problematická sa javí identita dieťaťa, keď matka nevedomky učí dieťa, že jej priezvisko P. K.. Na základe zistení znalkyňa odporučila dieťa zveriť do starostlivosti matky avšak s rozšíreným stykom s otcom. Od piatku do nedele každý druhý týždeň bez prítomnosti matky. Obaja rodičia majú pomerne rovnaké intelektové predpoklady pre výchovu mal. dieťaťa a každý z nich môže nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby jeho doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin pokračoval i naďalej v týchto intenciách. Matka je na dieťa nezrelo citovo naviazaná, táto skutočnosť môže dieťaťu v jeho samostatnosti až ublížiť. A preto je vhodné, aby otec vykompenzoval túto matkinu citovú naviazanosť svojim viac realistickým prístupom k životu. Je viac ako pravdepodobné, že matka svojim negatívnym postojom k otcovi ovplyvňuje aj vzťah mal. dieťaťa k nemu. Dieťa počuje ako sa matka o otcovi vyjadruje, ako ho oslovuje, či mu telefonuje, či sa s ním radí o tom, že čo dieťa počuje atď. Počas znaleckého sedenia sa preukázalo, že dieťa je ovplyvňované správaním matky voči otcovi. Uviedla, že tohto času nie je vhodné nariaďovať striedavú osobnú starostlivosť, je potrebné aby si dieťa zvyklo na iné, než na matkino výchovné prostredie t.j. na výchovné prostredie otca, aby sa odpútalo od nezrelej naviazanosti matky a naučilo sa prespávať u otca, bez prítomnosti matky a tráviť s ním svoj voľný čas.

Nakoľko matka dieťaťa so závermi znaleckého posudku PhDr. L. nesúhlasila a na znalkyňu podala trestné oznámenie, sú do konania pribral ďalšieho znalca v osobe PhDr. A. O., ktorá v predmetnej veci vypracovala znalecký posudok v ktorom uviedla, že obaja rodičia majú dostatočné intelektové predpoklady k zvládaniu role rodiča. V rámci osobnostných predpokladov sú obaja z nich limitovaní, nie sú schopní vzájomnej komunikácie. Najmä matka má tendenciu presadzovať svoje postoje, predstavy bez ohľadu na to, či je to v záujme dieťaťa. Obaja rodičia majú pozitívny citový vzťah k dieťaťu. Vzťah matky a dieťaťa je veľmi dobrý, dieťa s ňou trávi väčšinu času, často cituje matku, cituje jej postoje voči otcovi a identifikuje sa s nimi. Ospravedlňuje matku, že kričí na otca, dieťa to vníma ako nevyhnutnú reakciu matky na otcove správanie. Dieťa je spojencom matky voči otcovi. Vzťah matky k dieťaťu imponuje v zhode s predchádzajúcim znaleckým posudkom ako nezrelý, matka bez ohľadu na vek dieťaťa vidí v ňom spojenca voči otcovi, na ktorého sa hnevá, má tendenciu vyvlastniť si dieťa pre seba. Vzťah otca a dieťaťa je aktuálne napätejší, vzťah dieťaťa k otcovi je v porovnaní so závermi predchádzajúceho znal. Posudku s odstupom času poznačený viac úzkosťou a hnevom. Uvedené súvisí s tendenčným pôsobením matky, s jej nezrelým správaním. Vzťah rodičov je konfliktný. Mal. dieťa je psychicky primerane vyvinuté, je dôležité pre oboch z rodičov, žiaden z nich nemá ľahostajný postoj voči nemu. Mal. A. je v poslednom období viac v prostredí matky a starej matky, kde je citovo saturovaná. Úzkosť, ktorá sa prejavila vo vzťahu k otcovi je len dočasná, neskôr prevažuje hnev a potreba trestať ho odmietaním, čo je tiež stratégia matky, s ktorou sa dieťa stotožňuje. Vplyv výchovného prostredia u každého z rodičov má zásluhu na úrovni jeho psychického vývoja. Dieťa aktuálne viac preferuje matku, s ktorou trávi prevahu času. Postoje k otcovi sú poznačené vplyvom matky, dieťa sa stotožňuje s obrazom

otca, ktorý mu matka prezentuje, otec sa teda dostáva do role zlého rodiča. Otec v snahe posilniť spontaneitu dieťaťa a zbaviť ho úzkosti prejavil tendenciu uisťovať dieťa, že sa môže voľne prejaviť, nakoľko matka nie je prítomná. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam by bolo potrebné upraviť styk otca s mal. dieťaťom každý druhý víkend tak ako je to uvedené v predchádzajúcom znaleckom posudku, matka by mala dieťa motivovať k prespávaniu u otca a samozrejmosťou by mal byť telefonický kontakt otca s dieťaťom. Aktuálne nie je vhodné, aby bola nariadená striedavá starostlivosť. Rodičia nevedia konštruktívne komunikovať a dieťa má skreslený obraz o otcovi - taký, aký sprostredkuje matka, je vhodné, aby si dieťa zvyklo prespávať u otca a tráviť s ním čas bez matky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, výsluchom znalkyne PhDr. O., oboznámením sa so znaleckým posudkom PhDr. L., obsahom spisu najmä rozsudkom zo dňa 4.11.2009, rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.2.2010, obsahom spisu najmä rozsudkom zo dňa 20.11.2008, obsahom spisu , najmä rozsudkom zo dňa 17.7.2008 a v súlade s v spojitosti s vyhlásil na pojednávaní dňa 2.5.2012 dokazovanie za skončené.

Kolízna opatrovníčka vzhľadom na závery oboch znaleckých posudkom navrhla upraviť styk otca s mal. dieťaťom prvé tri mesiace každú párnu soboru a nedeľu v mesiaci od 10.00 hod do 18.00 hod. a následne každý párny víkend od piatka do nedele.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 20.11.2008 súd schválil dohodu rodičov mal. dieťaťa v zmysle ktorej sa mal. Karin zverila do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 1500.-Sk mesačne a styk otca s mal. dieťaťom zostal bez obmedzenia. Rozsudkom zo súd zamietol návrh otca na zmenu zverenia mal. dieťaťa a zároveň upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas Vianočných sviatkov 26.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a l.l. od 9,00 hod. do 18.00 hod. Krajský súd v Trnave svojim rozsudkom zo dňa 10.2.2010 horecitovaný rozsudok zmenil a upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že tento je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod., na Mikuláša od 15.00 hod. do m18.00 hod., Vianočný sviatok 25.10. od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý párny Nový rok 1.1. od 10.00 hod., do 18.00 hod. a každú Veľkonočnú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.

Podľa o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa a o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa , a o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

Vykonaným dokazovaním, najmä zo záverov oboch znaleckých posudkom dospel súd k záveru, že sa súčasnej situácie nie je vhodné nariadiť striedavú osobnú starostlivosť, mal. dieťa si najskôr musí zvyknúť na prostredie u otca, nakoľko o otcovi a jeho prostrední dostáva zo strany matky skreslené informácie, preto súd návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietol.

Súd si však osvojil závery znaleckých posudkov v tom smere, že je potrebné rozšíriť styk otca s mal. dieťaťom tak, aby dieťa prespávalo u otca a trávilo svoj čas s otcom bez prítomnosti matky, preto upravil styk otca s mal. dieťaťom jednak tak, ako to bolo v rozhodnutí krajského súdu, jednak prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku každú pádnu sobotu a nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod., a následne každý párny víkend od piatka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod., bez prítomnosti matky dieťaťa a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ods. l písm. a) , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ods. l , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov