Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-60-2022.pdf
PDF · 175.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: SAD - Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 50 105 949, zastúpeného: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a. s., Evropská 810/136, 16000 Praha 6, Česká republika, IČ: 49 240 480, vykonávajúcemu podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojej organizačnej zložky: UNIQA pojisťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpenému: PRK Partners s. r. o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 978 643, v konaní o zaplatenie 65.813,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/263/2014-659 zo dňa 27.8.2020 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/263/2014-659 zo dňa 27.8.2020 o d m i e t a .
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/263/2014-659 zo dňa 27.8.2020 v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e .
III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/263/2014-659 zo dňa 27.8.2020 vo výroku V. m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 15,32%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 34Cb/263/2014-659 zo dňa 27.8.2020 rozhodol vo výroku I. tak, že konanie o zaplatenie 65.813,14 Eur s príslušenstvom v časti žalovanej istiny 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 250,- Eur od 28.7.2013 do zaplatenia zastavil, vo výroku II. pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania, ktorý bude znieť: „spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z sumy 65.813,14 eur od 28.7.2013 do zaplatenia.“, vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť istinu 37.945,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 37.945,21 Eur od 28.7.2013 do 21.05.2015, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 37.945,21 Eur od 22.5.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku IV. vo zvyšku súd žalobu zamietol a vo výroku V. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98%.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 65.813,14 Eur spolu s príslušenstvom z dôvodu, že s účinnosťou od 23.4.2013 uzatvorili strany sporu poistnú zmluvu č. 2007006788, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorových vozidiel žalobcu SCANIA Irizar Century, EČ: R. (ďalej len „SCANIA“) a MERCEDES BENZ Sprinter, EČ: R. (ďalej len „MERCEDES“). Dňa 30.4.2013 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej boli obe motorové vozidlá zničené požiarom. Na základe uplatneného nároku na poistné plnenie oznámil žalovaný žalobcovi oznámeniami zo dňa 9.7.2013, 12.7.2013 a dňa 27.11.2013, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil žalobcovi výpočet poistného plnenia, kedy za SCANIU poskytol poistné plnenie vo výške 117.312,86 Eur (mínus zmluvne dohodnutá spoluúčasť 250,- Eur) a za MERCEDES vo výške 24.801,97 Eur (mínus zmluvne dohodnutá spoluúčasť 250,- Eur). V rámci vyšetrovania trestnej veci zločinu poškodzovania cudzej veci bolo znalcom z odboru doprava cestná Ing. Adamom Malecom vypracované odborné vyjadrenie č. 5/2013, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu motorových vozidiel nasledovne: SCANIA 177.638,- Eur a MERCEDES 44.930,- Eur. Žalobca preto vyzval žalovaného dňa 10.6.2014 na doplatenie poistných plnení, keď mal za to, že žalovaný neurčil výšku poistného plnenia správne, keď nesprávne určil všeobecnú hodnotu vozidiel. Žalovaný listom zo dňa 20.6.2014 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a ukončil poistné šetrenie dňa 9.7.2013 (MERCEDES) a dňa 12.7.2013 (SCANIA). Výška nároku žalobcu predstavuje rozdiel medzi poistným plnením, ktoré mal poskytnúť žalovaný pri správnom určení všeobecnej hodnoty vozidla.
3. K stanoveniu všeobecnej hodnoty motorových vozidiel MERCEDES a SCANIA v rámci prvoinštančného konania žalobca predložil súdu Odborné vyjadrenie vypracované v rámci vyšetrovania PZ SR Ing. Adamom Malecom č. 5/2013, žalobca tiež predložil znalecké posudky vypracované znalcom Ing. Jozefom Kocúrom, č. 4/2014 a č. 5/2014. Žalovaný predložil súdu znalecké posudky k hodnote vozidiel vypracované znalcom Ing. Kováčom, a to znalecký posudok č. 21/2015 a č. 22/2015.
4. Na návrh žalovaného súd Uznesením č.k. 34Cb/263/2014-307 zo dňa 11.3.2016 ustanovil znalkyňu, Ing. Elenu Kobliškovú (Akišinovú), z odboru Doprava cestná vypracovaním znaleckého posudku za účelom zistenia všeobecnej hodnoty poškodených motorových vozidiel, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 52/2017, ku ktorému sa vyjadril žalovaný, pričom súhlasil so záverom znaleckého posudku v časti výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla MERCEDES a nesúhlasil v časti výpočtu vozidla SCANIA. Žalovaný nesúhlasil s tým, že znalkyňa uviedla koeficient k5 1 a znalec Ing. Kováč 0,81, keď táto znalkyňa označila výpočet znalca Ing. Kováča za nesprávny, keď tento získal z ponúk z Nemecka, Holandska a Švédska, ktorý je neporovnateľný so slovenským. Žalovaný taktiež poukázal na to, že znalkyňa neodôvodnila, ako určila koeficient 1, keď sa na Slovensku žiadne podobné vozidlo nepredáva a takisto, že znalkyňa sama nevykonala kontrolu technického stavu, ale iba vychádzala zo servisnej histórie. Žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.04.2017, v ktorom uviedol, zo záverov posudku vyplýva, že žalovaný určil všeobecnú hodnotu vozidiel nesprávne.
5. Znalkyňa Ing. Elena Koblišková doručila súdu prvej inštancie následne odborné vyjadrenie č. 45/2017, kedy jej úlohou bolo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k znaleckému posudku. Znalkyňa uviedla, že pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla postupovala v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z., vyhlášky 492/2004 Z. z. a č. 626/2007. Z. z. K rozdielu medzi jej výpočtom a výpočtom znalca Ing. Kováča došlo z dôvodu, že znalec Ing. Kováč použil ako odhad najazdených km číslo 326.107, pričom ona použila stav podľa záznamu majiteľa vozidla 296.500 km, čo je rozdiel 29.607 km, ktorý rozdiel robí sumu 2.409,- Eur. Ďalej poukázala na to, že vzorky použité znalcom Ing. Kováčom sú nepoužiteľné, nepreskúmateľné a ani porovnateľné s technickým stavom predmetného vozidla, kedy sa jedná o ponuky zahraničného trhu, technický stav je nepreskúmateľný a taktiež počet najazdených km je vyšší, než malo predmetné vozidlo SCANIA, ktoré sa v čase jeho prvého zaradenia predávalo ako nové. Pri stanovení koeficientu dopytu vychádzala znalkyňa z vlastného prieskumu trhu. Ďalej uviedla, že z obrázkov vozidla nie je možné preskúmať technický stav vozidla a nie je možné zistiť, či vozidlo bolo opravované, či spĺňa podmienky prevádzky po cestných komunikáciách. Znalkyňa sama nevykonala technickú kontrolu vozidla, keďže jej majiteľ poskytol všetky potrebné podklady pre výpočet.
6. Žalobca v konaní uviedol, že z vykonaného dokazovania (Odborné vyjadrenie č. 5/2013 vypracované znalcom Ing. Adamom Malecom v rámci trestného konania. Znalecký posudok č. 4/2014 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Kocúrom, Znalecký posudok č. 52/2017 vypracovaný znalkyňou Ing. Elenou Koblíškovou) jednoznačne vyplýva, že žalovaný určil všeobecnú hodnotu poistených vozidiel nesprávne,
t. j. vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť (základu) žalobou uplatneného nároku žalobcu na doplatenie poistného plnenia. Žalobca k posudku znalkyne nemal námietky, pričom poukazuje na skutočnosť, že znalkyňa v závere výsluchu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením spôsobu výpočtu koeficientu k5, ktorý podrobne popísal znalec Ing. Malec vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2016. Žalobca zastáva názor, že znalkyňa tak vo svojom odbornom vyjadrení i vo výpovedi pred súdom jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlila prečo vzorky použité znalcom Kováčom v jeho výpočte považuje za nepoužiteľné. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie bodu 16.5 časti B Prílohy č. 6 vyhl. č. 492/2004 Z. z., podľa ktorého pri výpočte koeficientu dopytu trhu znalec vychádza z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu. Zo vzoriek predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že minimálne ich technický stav nebol s posudzovaným vozidlom SCANIA porovnateľný, keďže počet najazdených kilometrov posudzovaného vozidla bol 292.000 a vozidlá zo vzoriek predložených poisťovňou a použitých znalcom Kováčom mali najazdených 550.000, 471.000, neznámy počet a 458.000 km, čo pri priemernom ročnom nájazde posudzovaného vozidla (55.000 km) predstavuje rozdiel v technickom stave 4,7 roka, 3,25 roka, neznámy resp. 3,02 roka. Z týchto skutočností (bez zohľadnenia ďalších, uvedených znalkyňou) je zrejmé, že vzorky, na základe ktorých znalec Kováč určil VŠH vozidla SCANIA, boli a sú pre výpočet VSH posudzovaného vozidla SCANIA absolútne nepoužiteľné. Vo vzťahu k použiteľnosti vzoriek z iných krajín ako Slovensko poukazuje žalobca okrem vyhl. č. 492/2004 Z. z. aj na Oddiel II. či. 5 bod 4. VPP, podľa ktorého trhová hodnota je najnižšia cena, za ktorú možno predmet rovnakých parametrov [veku, stupňa opotrebovania, iného znehodnotenia a pod.] kúpiť v danom mieste a v čase vzniku škody. Znalkyňa rovnakým spôsobom stanovila aj VSH vozidla MERCEDES, ktorý však žalovaný akceptuje v celom rozsahu bez výhrad. Ďalej uviedol, žalovaný sa sám rozhodol, že poistné plnenie poskytne bez odpočítania hodnoty zvyškov. Aktuálne, po 5 rokoch, v rozpore so svojím predchádzajúcim rozhodnutím a postupom, opätovne žiada o odpočet hodnoty zvyškov. Žalobca takýto postup žalovaného považuje za rozporný s dobrými mravmi. Žalobca súčasne namieta premlčanie práva žalovaného na odpočet hodnoty zvyškov, keďže tento sa z vlastného rozhodnutia tohto práva vzdal pred viac ako 4 rokmi. Žalovaný si nárok na vrátenie sumy údajne zodpovedajúcej cene mimoriadnej výbavy uplatnil po prvýkrát po 7 rokoch od ukončenia likvidácie. Ak žalovaný určitým spôsobom zlikvidoval poistnú udalosť a žalobcovi poskytol poistné plnenie a následne žiada o vyplatenie/vrátenie sumy, ktorá by mala zodpovedať hodnote mimoriadnej výbavy a teda mala byť podľa žalovaného žalobcovi vyplatená v rozpore s poistnými podmienkami už v čase poskytnutia poistného plnenia, tak takýto nárok je jednoznačne premlčaný.
7. Žalovaný trval na vykonaní dokazovania vo forme zabezpečenia doplnenia znaleckého posudku č. 52/2017 zo dňa 23. decembra 2016, resp. prostredníctvom odborného vyjadrenia, alebo výsluchom znalkyne, v ktorom budú zo strany znalkyne zodpovedané nasledujúce otázky: určiť koeficient dopytu trhu (k5) a koeficient predajnosti (kp) na základe inzertných ponúk iných (jazdených) vozidiel Scania, ktoré boli k dispozícii na trhu v čase likvidácie škodovej udalosti, a následne na základe takto určeného koeficientu predajnosti určiť výšku všeobecnej hodnoty Vozidla Scania a určiť a uviesť výpočet koeficient dopytu trhu trhu (k5), koeficient predajnosti (kp) a všeobecnú hodnotu Vozidla Scania v prípade, ak by rok výroby Vozidla Scania bol 2006. Žalovaný zároveň uviedol, že v prípade Vozidla Scania trvá na správnosti určenia koeficientu dopytu trhu (k5) vo výške 0,81 tak, ako ho určil znalec Ing. Peter Kováč v znaleckom posudku č. 21/2015 zo dňa 3. februára 2015, nakoľko ním určený koeficientu dopytu trhu (k5) je jediný preskúmateľný (t.j. jediný vychádza z podkladov, ktoré sú následne aj obsiahnuté v prílohe znaleckého posudku). Koeficienty dopytu trhu (k5) určené ostatnými znalcami sú nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, na základe akých skutočností ich určili práve v nimi stanovenej výške. Žalovaný trval na tom, že v zmysle ustanovenia oddielu I., článok 4, bod. 3. VPP hodnotu použiteľných zvyškov Vozidla Scania vo výške 8.100,- EUR je nevyhnutné odpočítať od výšky trhovej ceny Vozidla Scania. Výšku použiteľných zvyškov Vozidla Scania má žalovaný za riadne preukázanú, nakoľko výška vychádza z najvyššej ponuky burzy vrakov motorových vozidiel, pričom nemožnosť realizácie takejto ponuky vychádza z porušenia povinnosti vyplývajúcich z VPP zo strany žalobcu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania voči úrokom z omeškania vo výške 9,5% nakoľko si žalobca najprv v konaní uplatňoval úroky vo výške 5,5% ročne. Namietal preskúmanie výpočtu koeficientov k5 a kp znalcom Ing. Malecom, nakoľko neuchoval porovnateľné vzorky, nie je preskúmateľné ako ho vypočítal. Podľa žalovaného je možné použiť vzorky aj zo stránky mobil.de nakoľko za relevantný trh by sa mal posudzovať jednotný európsky trh. Trvá na správnosti koeficientu určeného znalcom Kováčom a na správnosti použitých najazdených km s odvolaní sa na vyhlášku, ktorá umožňuje ich určiť odhadom. Trvá na tom, že vozidlo
bolo vyrobené v roku 2006 a je to relevantné na stanovenie koeficienta predajnosti. Práva na odpočet použiteľných zvyškov sa nemohli vzdať s poukazom na ustanovenie OZ.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Ďalej nebolo sporným, že dňa 30.4.2013 došlo ku škodovej udalosti na predmetných motorových vozidlách SCANIA a MERCEDES, pri ktorej boli vozidlá zničené požiarom. V čase škodovej udalosti bola poistná zmluva platná a účinná. Predmetná škodová udalosť bola predmetom trestného konania, pri ktorom bol ustálený záver o zavinení neznámej tretej osoby. Strany taktiež nesporovali, že žalobca riadne nahlásil žalovanému predmetnú škodovú udalosť a ten ju zaregistroval pri vozidle MERCEDES ako PU 2008033813 a pri vozidle SCANIA ako PU 2008033713. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 9.7.2013 vyplatil žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) poistné plnenie vo výške 24.801,97 Eur pri vozidle MERCEDES, ku ktorému dospel pri určení trhovej hodnoty vozidla vo výške 39.442,- Eur, po odpočítaní hodnoty zvyškov 13.969,- Eur, teda pri určení skutočnej výšky škody 25.473,- Eur, od ktorej následne žalovaný odpočítal spoluúčasť vo výške 250,- Eur a dlžné poistné 421,03 Eur. Žalovaný ďalej po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 12.7.2013 vyplatil žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) poistné plnenie vo výške 100.212,86 Eur pri vozidle SCANIA, ku ktorému dospel pri určení trhovej hodnoty vozidla vo výške 108.562,86 Eur, po odpočítaní hodnoty zvyškov 8.100,- Eur, teda pri určení skutočnej výšky škody 100.462,86 Eur, od ktorej následne žalovaný odpočítal zmluvnú spoluúčasť vo výške 250,- Eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v písomnom oznámení zo dňa 27.11.2013 adresovanému právnemu predchodcovi žalobcu, písomne oznámil, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti pri vozidle SCANIA poskytol žalobcovi ešte poistné plnenie vo výške 17.100,- Eur pri určení trhovej hodnoty 117.562,86 Eur a po odpočítaní spoluúčastí vo výške 250,- Eur a poskytnutej zálohy vo výške 100.212,86 Eur. Medzi stranami nebolo taktiež sporné, že žalobca opakovane a neúspešne vyzýval žalovaného na doplatok poistného plnenia.
9. Predmetom konania a sporným medzi stranami bol v konaní nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia oproti poskytnutému plneniu, ktorého sa žalobca domáhal v nadväznosti na určenie všeobecnej hodnoty vozidiel odvolávajúc sa na závery znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní znalcom Ing. Adamom Malecom, ďalej na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Kocúrom ako aj na závery znaleckého posudku vypracovaným znalcom pribratým do tohto konania a to znalkyňou Ing. Elenou Kobliškovou (Akinšinovou). S týmto nesúhlasil žalovaný, keď jeho obrana spočívala predovšetkým v spochybňovaní žalobcom tvrdenej všeobecnej hodnoty vozidiel, pričom žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Kováčom. Spornými bolo určenie všeobecnej hodnoty predmetných vozidiel, ktoré bolo základom pre výpočet a následne poskytnutie poistného plnenia. Žalobcom uplatnená suma vo výške 65.563,14 Eur (po čiastočnom späťvzatí vo výške 250,- Eur) pozostávala zo sumy 5.488,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel vyplateného poistného plnenia pri motorovom vozidle MERCEDES oproti žalobcom požadovanému plneniu a zo sumy 60.075,14 Eur, ktorá predstavuje rozdiel vyplateného poistného plnenia pri motorovom vozidle SCANIA oproti žalobcom požadovanému plneniu.
10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že po vykonanom znaleckom dokazovaní znalkyňou Ing. Elenou Kobliškovou (Akinšinovou), ktorá vo svojom znaleckom posudku č. 52/2017 určila všeobecnú hodnotu vozidla MERCEDES vo výške 44.930,- Eur, žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 31.3.2017 písomné podanie, v ktorom uviedol, že s týmto výpočtom pri uvedenom vozidle súhlasí a na to tvrdení zotrváva, z čoho súdu prvej inštancie vyplynulo, že táto skutočnosť sa po vykonanom znaleckom dokazovaní stala nespornou a medzi stranami sporu nebol sporovaný následný výpočet poistného plnenia pri predmetnom motorovom vozidle, tak nárok žalobcu je v tejto uvedenej časti nesporný.
11. Druhú časť žalovanej istiny tvorí suma 60.075,14 Eur, ktorá predstavuje rozdiel vyplateného poistného plnenia pri motorovom vozidle SCANIA oproti žalobcom požadovanému plneniu. Medzi stranami sporu tak zostalo sporné určenie všeobecnej hodnoty tohto vozidla, z ktorej následne žalovaný vypočítal poistné plnenie. Výpočet samotného plnenia nebol zo začiatku konania medzi stranami sporným, žalovaný v priebehu konania zmenil argumentáciu a v rámci obrany si uplatnil aj nárok na hodnotu použiteľných zvyškov, ktorú si pri určovaní poistného plnenia po poistnom šetrení neodpočítal a uplatnil si ju až na pojednávaní dňa 7.6.2019, kedy určil hodnotu použiteľných zvyškov vo výške 8.100,- Eur a má ju preukazovať ponuka zostatkovej hodnoty z portálu car.tv. Súd prvej inštancie tejto obrane žalovaného neprisvedčil z dôvodu, že podľa neho nebola v konaní predmetná hodnota
žalovaným preukázaná a žalobca jej výšku sporoval. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný v konaní reálne nepreukázal výšku z uplatňovaného odpočtu za použiteľné zvyšky, ale v prvom rade poukázal, že pri určení poistného plnenia si žalovaný tento nárok neuplatnil. Predmetom preskúmavania súdom prvej inštancie teda bola časť poistného plnenia, ktorú žalovaný neposkytol a nie tá časť, ktorú poskytol a podľa neho nemal po odpočítaní predmetných zvyškov. Súd prvej inštancie preto zamietol doplnenie dokazovania o hodnotu použiteľných zvyškov, ktoré navrhol žalovaný a to s poukazom na zásadu koncentrácie konania a zásadu rýchlosti konania, nakoľko strany sporu boli súdom prvej inštancie vyzvané na predloženie návrhov na doplnenie dokazovanie na pojednávaní dňa 7.6.2016 a to v lehote 15 dní od pojednávania, čo však žalovaný nesplnil a dôkaz predložil až po uplynutí lehoty. Súd prvej inštancie takisto nevyhovel návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania znalkyňou, predmetom ktorého by bolo určenie koeficientu dopytu trhu a koeficientu predajnosti na základe inzertných ponúk iných jazdených vozidiel Scania, ktoré boli k dispozícii na trhu v čase likvidácie škodovej udalosti a následne by určila všeobecnú hodnotu vozidla Scania. Súd prvej inštancie to odmietol z dôvodu nehospodárnosti takéhoto dokazovania v nadväznosti na vykonané dokazovanie, nakoľko znalkyňa sa na pojednávaní dňa 9.7.2020 k uvedeným skutočnostiam vyjadrila a zotrvala na svojich záveroch, keď uviedla, že podstatným je rok 2007, kedy došlo k zaradeniu vozidla a spätne sa k porovnateľným inzertným vzorkám nevie dostať.
12. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie výšku poistného plnenia odvodzoval od výšky všeobecnej hodnoty vozidla, od ktorej odpočítal spoluúčasť, ktorú v konaní preukazoval a žalovaný v konaní tento postup žalobcu nijako nesporoval. Súd prvej inštancie mal preto preukázané, že žalovaný nijako nesporoval, že výška všeobecnej hodnoty vozidla nezodpovedá trhovej cene, čo žalovaný uviedol aj vo svojich vyjadreniach na pojednávaní dňa 28.7.2020 keď uviedol, že pri motorovom vozidle MERCEDES, že jeho znalcom určenú hodnotu rešpektuje ako trhovú resp. všeobecnú hodnotu vozidla. V konaní bolo za účelom preukázania výšky všeobecnej hodnoty predložených viacero znaleckých posudkov prípadne odborných vyjadrení. Znalec Ing. Malec vo svojom odbornom vyjadrení č. 5/2013 vyplýva, že tento určil všeobecnú hodnotu vozidla SCANIA vo výške 177.638,- Eur, pričom žalovaný túto výšku poprel písomným podaním doručeným súdu dňa 18.2.2015. Pre objektívne posúdenie si dal žalovaný vypracovať znalecký posudok č. 22/2015, ktorým znalec Ing. Peter Kováč určil všeobecnú hodnotu vozidla SCANIA vo výške 122.337,25 eur. Žalobca následne doručil vlastný znalecký posudok č. 4/2014 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Kocúrom, ktorý určil všeobecnú hodnotu vozidla SCANIA vo výške 159.858,- Eur. Z posledného znaleckého posudku č. 52/2017, ktorý vypracovala znalkyňa Ing- Elena Koblišková (Akinšinová) súdu vyplynulo, že táto znalkyňa určila všeobecnú hodnotu vozidla SCANIA vo výške 154.755,- Eur. K záverom tohto posledného znaleckého posudku sa priklonil aj súd prvej inštancie, pričom tento poukázal aj na to, že žalobca nemal k tomuto znaleckému posudku žiadne námietky a teda bolo možné dospieť k záveru, že žalobca súhlasí s určenou výšku. Žalovaný s takýmto záverom nesúhlasil a uviedol, že závery tohto znaleckého posudku č. 52/2017 sú v rozpore so závermi s ním predloženým znaleckým posudkom č. 22/2015. Súd prvej inštancie preto oba znalecké posudky preskúmal a konštatoval, že obaja znalci použili pri výpočte obdobný spôsob, ktorý je v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z, pričom obaja tiež určili technickú hodnotu vozidla obdobne (Ing. Kováč vo výške 156.842,63 eur a Ing. Koblišková vo výške 159.541,- Eur). Rozdiel bol spôsobený rozdielnym použitím najazdených kilometrov, keď Ing. Kováč vychádzal z odhadu 326.107 km a Ing. Koblišková (Akinšinová) zo záznamu uvedeného držiteľom z 296.500 km. Súd prvej inštancie sa priklonil k záverom znalkyne Ing. Kobliškovej, nakoľko odhad poisťovne nebol nijako preukázaný. Súd prvej inštancie sa takisto priklonil k záverom v znaleckom posudku Ing. Kobliškovej a žalobcovi pri uvedenom vozidle priznal sumu 37.192,14 Eur, ako plnenie odvodené od určenej všeobecnej hodnoty po odpočítaní už poskytnutého plnenia a dohodnutej spoluúčasti. Od uvedenej sumy súd prvej inštancie takisto odpočítal hodnotu mimoriadnej výbavy, ktorá nebola poistením krytá a ktorá bola odvodzovaná od výpočtu znalca Ing. Kováča v jeho znaleckom posudku vo výške 4.734,93 Eur s DPH a nebola medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie v tomto prípade neprisvedčil žalobcovi, ktorý tvrdil, že vzhľadom k tomu, že žalovaný poukázal na nutnosť odpočtu mimoriadnej výbavy až po 7 rokoch, mal by byť tento nárok premlčaný. Nutnosť odpočtu mimoriadnej výbavy je rozhodná pre posúdenie samotnej všeobecnej hodnoty vozidla, ktoré bolo poistením kryté a preto nemôže byť hodnota tejto mimoriadnej výbavy súčasťou všeobecnej hodnoty. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že samotné určenie všeobecnej hodnoty vozidla resp. trhovej hodnoty nepovažuje za totožný prípad ako posúdenie nároku na odpočet oprávnených položiek zo stanovenej trhovej ceny a preto odpočet hodnoty mimoriadnej výbavy nie je možné posúdiť ako premlčané právo. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného preto priznal istinu vo výške 37.945,21 Eur, ako súčet priznaných plnení za obe vozidlá MERCEDES a SCANIA.
13. Súd prvej inštancie neprisvedčil obrane žalovaného, ktorý v konaní trval na uplatnenom krátení poistného plnenia keď uviedol, že nemá za preukázané, či žalobca zabezpečil povinnosť zabezpečenia pred vniknutím nepovolených osôb. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na § 799 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kedy má žalovaný povinnosť preukázať dôvody krátenia poistného plnenia resp. porušenie povinnosti poistencom a ich vplyv na poistné plnenie resp. vznik poistnej udalosti. Žiadna takáto skutočnosť preukázaná nebola a obrana žalovaného ostala len v rovine tvrdení.
14. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Dátum ukončenia poistného šetrenia sporný nebol a žalovaný bol dňa 28.7.2013, uplynutím 15 dňa od ukončenia poistného šetrenia, v omeškaní s plnením. žalobca si pri podaní žaloby uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne. Podaním zo dňa 22.5.2019 si uplatnil úroky vo výške 9,5% ročne, proti ktorým vzniesol námietku premlčania žalovaný. Súd prvej inštancie prisvedčil námietke premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania vo zvýšenej výške 4% ročne 4 roky spätne od ich uplatnenia, teda od 22.5.2019. Súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne od 28.7.2013 do 21.5.2014 a od uvedeného dátumu 22.5.2014 až do zaplatenia vo výške 9,5% ročne.
15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že súd prvej inštancie posudzoval pomer úspechu strán sporu v kombinácii so zásadou zavinenia za zastavenie konania, kedy za úspech žalobcu považoval v celom rozsahu skutočnosť, že sa žalobca domohol v konaní nároku vyčísleného znalcami a teda priznanie poistného plnenia v takto určenej výške považoval súd prvej inštancie za celkový úspech v spore, až na sumu 250,- Eur, vo výške ktorej bolo konanie zastavené z dôvodu žalobcovho späťvzatia a žalobcovi tak súd prvej inštnacie pričítal zavinenie za zastavenie. Celkový pomer úspechu teda (počítanej zo súčtu priznaného nároku 37.945,21 Eur) a sumy 250,- Eur súd prvej inštancie ustálil tak, že žalobca má úspech v rozsahu 99% a žalovaný 1%, pričom konečný čistý úspech žalobcu súd prvej inštancie určil v rozsahu 98%.
16. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný odvolanie, keď uviedol, že v zmysle ustanovenia § 355 a nasl. CSP podáva v zákonnej lehote odvolanie proti napadnutému rozsudku v rozsahu výrokov II., III. a V., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný má za to, že žalobca svoj nárok na doplatok z Poistnej zmluvy v prípade vozidla Mercedes a vozidla Scania nepreukázal. Žalobca v konaní nepreukázal, že by si splnil povinnosť zabezpečenia pred vniknutím nepovolaných osôb do areálu v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja č. 124/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, čo zakladá právo žalovaného na zníženie poistného plnenia v zmysle ustanovenia oddielu II, článok 4, ods. 7, písm. v) VPP. Súd prvej inštancie túto námietku nesprávne vyhodnotil zo strany žalovaného ako nepreukázanú. Súd prvej inštancie tiež nepostupoval v súlade so zákonom, keď v konaní odmietol vykonať žalovaným navrhnuté dokazovanie, čo odôvodnil sudcovskou koncentráciou konania. CSP nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016. Konanie sa začalo doručením žaloby súdu dňa 18.8.2014, teda pred účinnosťou CSP. Napriek nemožnosti aplikácie ustanovení o sudcovskej koncentrácii a popretí skutkových tvrdení protistrany, súd prvej inštancie toto ustanovenie aplikuje, a to výlučne v neprospech jednej strany sporu, t.j. žalovaného. Takéto konanie je nezákonné, zjavne diskriminačné a vedie k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. V prípade vozidla SCANIA má žalovaný za to, že nárok je v celom rozsahu nedôvodný. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, ktorý dostatočne neskúmal. Súd prvej inštancie pochybil najmä tým, že sa pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla Scania stotožnil s tvrdeniami Žalobkyne a za správnu všeobecnú hodnotu vozidla Scania považoval hodnotu, ktorá bola určená na základe: (i) nesprávne určeného koeficientu dopytu trhu (k5), (ii) nesprávneho počtu najazdených kilometrov, a (iii) nesprávneho roku výroby vozidla Scania. Okrem toho sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s ďalšími námietkami Žalovanej, keď (iv) v zmysle ustanovenia oddielu II. článku 4 ods. 3 VPP neodpočítal od poistného plnenia hodnotu použiteľných zvyškov vozidla Scania, a (v) v nesprávnej výške určuje hodnotu mimoriadnej výbavy, ktorá nebola predmetom poistenia v zmysle oddielu II čl. 1
bod. 1 VPP. Spornou skutočnosťou, ktorá mala zásadný vplyv na určenie všeobecnej hodnoty vozidla Scania v konaní bolo určenie koeficientu dopytu trhu (k5) v zmysle Vyhlášky o stanovení hodnoty majetku. Z Vyhlášky o stanovení hodnoty majetku vyplýva, že koeficient predajnosti (kp) sa určuje ako súčin (i) koeficientu platnosti kontroly technického stavu vozidla (k1); (ii) koeficientu poškodenia haváriou (k2); (iii) koeficientu počtu držiteľov vozidla (k3); (iv) koeficientu spôsobu prevádzky vozidla (k4); a (v) koeficientu dopytu trhu (k5). Znalkyňa Akinšinová ako aj znalec Ing. Kováč určili prvé štyri koeficienty takmer totožne (rozdiel je v koeficiente platnosti kontroly technického stavu vozidla (k1) vo výške 0,01). Žalovaný má za to, že znalkyňa Akinšinová nepredložením vzoriek z internetových stránok založila nepreskúmateľnosť znaleckého posudku v rozsahu koeficientu dopytu trhu (k5), t.j. znemožnila akokoľvek verifikovať správnosť jeho určenia. Znalkyňa Akinšinová však žiadnym spôsobom neodôvodnila, na základe čoho určila koeficient dopytu trhu (k5) v takejto výške. Žalovaný v platných právnych predpisoch neidentifikoval ustanovenie, v zmysle ktorého by v prípade nemožnosti určenia koeficientu dopytu trhu (k5) na základe ponuky trhu, bol tento vo výške 1. Znalkyňa Akinšinová ani prostredníctvom svojho výsluchu nijako nepreukázala, že pri stanovení koeficientu dopytu trhu (k5) postupovala spôsobom v súlade s Vyhláškou o stanovení hodnoty majetku. Samotné tvrdenie znalkyne Akinšinovej o existencií týchto ponúk, avšak nevie sa k nim dostať, je irelevantné. Znalkyňa Akinšinová tak svoje závery nijako nepreukazuje a preto súd prvej inštancie na ne nemal prihliadať, resp. mal ich vyhodnotiť ako nepreukázané. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil počet najazdených kilometrov, ktorý bolo nevyhnutné vziať do úvahy pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla Scania. Pri počte najazdených kilometrov vozidla Scania v čase Škodovej udalosti sa súd priklonil k záverom znalkyne Akinšinovej, ktorá (obdobne ako Ing. Malec a Ing. Kocúr) rátala s počtom najazdených kilometrov vo výške 296.500 t.j. posledným zadokumentovaným záznamom predloženým držiteľom vozidla. Zo záznamu zo dňa 4.10.2012 vyplýva, že k tomuto dňu bol zadokumentovaný počet kilometrov vo výške 296.461 kilometrov. Ku škodovej udalosti došlo dňa 30.4.2013 t.j. skoro 7 mesiacov po uvedenom zázname. Je preto bez iného pravdepodobné, že za uvedené obdobie vozidlo Scania bolo v prevádzke. Žalobca pritom sezónnosť jeho využívania v minulosti nijako nepreukázal. Žalovaný trvá na tom, že súd prvej inštancie mal vychádzať z vyššieho počtu najazdených kilometrov a 326.107 km sa javí ako rozumný predpoklad. Znalec Ing. Kováč pri výpočte skutočného počtu najazdených kilometrov vychádzal z mesačného priemeru najazdených kilometrov odo dňa uvedenia do prevádzky do dňa posledného zadokumentovaného stavu. Priemerný mesačný nájazd tak predstavuje 4.941,0166 km (konkrétne 296.461/60=4.941,0166). Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak nevykonal dokazovanie za účelom zistenia hodnoty vozidla Scania v prípade, ak by bol jeho rok výroby 2006.V priebehu konania Žalovaná predložila súdu výpis z tzv. systému ROKVY z ktorého je možné overiť skutočný rok výroby vozidla Scania. Z tohto výpisu vyplýva, že rok prvej registrácie a skutočný rok výroby nie sú totožné. Vozidlo Scania bolo vyrobené o rok skôr (rok 2006) ako bolo prvý krát registrované (rok 2007). Znalecký posudok však počíta s rokom výroby, ktorý sa ukázal ako nesprávny. Okresný súd pri určení výšky hodnoty mimoriadnej výbavy vychádzal z hodnoty určenej znalcom Ing. Kováčom vo výške 4.734,39 Eur s DPH. Pokiaľ však súd prvej inštancie vyhodnotil nárok na odpočet mimoriadnej výbavy za dôvodný a pri všetkých výpočtoch vychádzal zo záverov znalkyne Akinšinovej uvedených v znaleckom posudku, žalovaný má za to, že súd mal od poistného plnenia odpočítať hodnotu mimoriadnej výbavy určenej v znaleckom posudku vo výške 5.878,- Eur s DPH. Postup uplatnený súdom prvej inštancie, kedy sa v celom svojom rozsudku opiera o závery znaleckého posudku a napriek tomu pri hodnote mimoriadnej výbavy túto určuje podľa znaleckého posudku Ing. Kováča, je nelogický a zjavne diskriminačný. Žalovaný trvá na tom, že v zmysle ustanovenia oddielu I. článok 4 bod. 3. VPP hodnotu použiteľných zvyškov vozidla Scania vo výške 8.100,- Eur je nevyhnutné odpočítať od výšky trhovej ceny vozidla Scania. Žalovaný má za to, že pokiaľ žalobca nepreukázal, za akú sumu upotrebiteľné zvyšky predal (čo preukázateľne v zmysle jeho vlastných tvrdení urobil a za čo obdržal aj faktúru), súd prvej inštancie bol povinný odpočítať sumu najvýhodnejšej ponuky na odkúpenie použiteľných zvyškov vozidla Scania vo výške 8.100,- Eur keď dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná (napr. v rozsahu znalkyňou Akinšinovou vyčíslenej hodnoty vozidla Mercedes, ktorú žalovaný nerozporoval). Argument súdu prvej inštancie o tom, že predmetom preskúmavania súdu je teda časť poistného plnenia, ktorú žalovaný neposkytol a nie tá, ktorú poskytol je nesprávna. Ak odpočet použiteľných zvyškov nebol v priebehu likvidácie vykonaný, súd prvej inštancie je povinný hodnotu použiteľných zvyškov od poistného plnenia zohľadniť, nakoľko nárok na poistné plnenie v tomto rozsahu žalobcovi nikdy nevznikol. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej namietal, že trvá na tom, že nakoľko žalobca nepreukázal nárok na doplatenie poistného plnenia, nevznikol jej ani nárok na úroky z omeškania, ktorý je nárokom akcesorickým. Navyše, súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania žalovaným uplatnenú voči zvýšenému úroku z
omeškania vo výške 9,5% ročne, ktorý si žalobca uplatnil podaním zo dňa 22.5.2019. S odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.8.2011, sp. zn. 2 Obdo 36/2010 súd námietke premlčania vyhovel len 4 roky spätne odo dňa ich uplatnenia teda od 22. mája 2019. Žalovaný poukázal, že v súčasnosti Najvyšší súd SR opakovane judikuje, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. Nakoľko premlčacia doba začína plynúť pri úrokoch z omeškania jednorazovo v deň, kedy sa dlžník ocitol v omeškaní (žalovaný má za to, že nárok nevznikol a v omeškaní nikdy nebol), ak súd prvej inštancie ustálil ako deň začiatku omeškania 28.7.2013, k premlčaniu nároku na úrok z omeškania prevyšujúci sadzbu 5,5 % ročne uplatneného žalobou (v rozsahu 4% ročne) je za uplatnenia štvorročnej premlčacej doby najneskôr ku dňu 28. júla 2017 márne premlčaný. Žalobca si nárok na úrok z omeškania v sadzbe 9,5 % z istiny uplatnil po premlčaní nároku dňa 22.5.2019 písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie sú v tomto rozsahu zjavne nesprávne. Navyše, žalovaný má za to, že súd postupoval nezákonne, keď pripustil rozšírenie žaloby až v napadnutom rozsudku. Z predmetného podania nijako nevyplýva, že by ním žalobca žiadal súd prvej inštancie o rozšírenie žaloby a preto súd nemal takúto zmenu žaloby pripustiť a dokonca ani o tomto nemal rozhodovať. V prípade trov konania, žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadou úspechu vo veci, keď žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 98 %. Ak by aj nárok na poistné plnenie žalobcovi vznikol (s čím žalovaný nesúhlasí), súd mal podľa názoru žalovaného do úspechu žalovaného a neúspechu žalobcu započítať minimálne nesprávne uplatnený nárok z titulu hodnoty mimoriadnej výbavy, čo však neurobil. Okrem vyššie uvedenej nesprávnosti mal súd správne postupovať tak, že mal priznať žalobcovi náhradu trov vo výške 15,32 % ako rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného, čo do istiny. Uvedené je v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok konania uplatňovanou v civilnom procese. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný trvá na tom, že napadnutý rozsudok je v rozsahu výrokov II, III a V nesprávny a nezákonný a odvolanie je na základe vyššie uvedených skutočností dôvodné. Preto žalovaný žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a zároveň, prizná žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alebo navrhuje aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie obsiahnutým v bode 82. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť zníženia poistného plnenia, žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinnosti poisteného, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti poisteného a vznikom poistnej udalosti, ani podstatnosť vplyvu porušenia povinnosti zo strany poisteného na vznik poistnej udalosti. V procese likvidácie poistnej udalosti boli žalovanému zo strany poisteného predložené všetky ním požadované doklady vrátane správ polície a hasičského zboru, z ktorých okrem iného vyplývalo, že objekt (areál) poisteného, v ktorom došlo k poistnej udalosti bol zabezpečený v súlade s § 6 ods. 3 vyhl. MDVaRV č. 124/2012 Z. z., areál poisteného bol strážený súkromnou bezpečnostnou službou a k zapáleniu autobusov došlo z miesta mimo objektu poisteného (spoza plechového plota). Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný ukončil likvidáciu poistných udalostí oznámeniami o poistných plneniach, pričom žiadne zníženie poistného plnenia z dôvodu porušenia § 6 ods. 3 vyhl. MDVaRV č. 124/2012 Z. z. neuviedol a neuplatnil. Tvrdeniami, ktoré žalovaný v tejto súvislosti začal produkovať v rámci súdneho konania a sú i súčasťou odvolania žalovaného, tak žalovaný v zásade popiera závery vlastného procesu likvidácie poistných udalostí a tvrdí skutočnosti, ktoré jednak ničím nepreukázal a jednak sú v rozpore s ním zisteným skutkovým stavom. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania (Odborné vyjadrenie č. 5/2013 vypracované znalcom Ing. Adamom Malecom v rámci trestného konania, Znalecký posudok č. 4/2014 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Kocúrom, Znalecký posudok č. 52/2017 vypracovaný znalkyňou Ing. Elenou Koblíškovou) jednoznačne vyplýva, že žalovaný určil všeobecnú hodnotu poistených vozidiel nesprávne, t. j. vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu na doplatenie poistného plnenia. Skutočnosť, že znalec Kováč uviedol v znaleckom posudku vzorky, ktoré použil vo svojom výpočte, neznamená, že tieto vzorky sú pre konkrétny prípad použiteľné a že postup výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla Scania Ing. Kováča je správny. Znalkyňa Ing. Akinšinová vo svojom odbornom vyjadrení i vo výpovedi pred súdom prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlila prečo vzorky použité znalcom Kováčom v jeho výpočte považuje za nepoužiteľné. Zo vzoriek predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že minimálne ich technický stav nebol s posudzovaným vozidlom SCANIA porovnateľný, keďže počet najazdených kilometrov posudzovaného
vozidla bol 296.500 a vozidlá zo vzoriek predložených poisťovňou a použitých znalcom Kováčom mali najazdených 550.000, 471.000, neznámy počet, 458.000, 638.000 a 358.000 km čo pri priemernom ročnom nájazde posudzovaného vozidla (55.000 km) predstavuje rozdiel v technickom stave 3 až 6 rokov. Z týchto skutočností (bez zohľadnenia ďalších, uvedených znalkyňou) je zrejmé, že vzorky, na základe ktorých znalec Kováč určil VŠH vozidla SCANIA, boli a sú pre výpočet VŠH posudzovaného vozidla SCANIA absolútne nepoužiteľné. Rovnako znalkyňa vo svojom odbornom vyjadrení i vo výpovedi pred súdom jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlila spôsob akým určila koeficient k5. Celá argumentácia žalovaného týkajúca sa údajného nesprávneho určenia koeficientu k5 znalkyňou Akinšinovou a žalobcom spočíva v nesprávnych tvrdeniach vychádzajúcich z účelovej interpretácie ustanovení Prílohy č. 6 vyhl. č. 492/2004 Z. z. V súvislosti s námietkami žalovaného voči výpočtu VŠH vozidla SCANIA znalkyňou Akinšinovou žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že znalkyňa rovnakým spôsobom stanovila aj všeobecnú hodnotu vozidla MERCEDES, ktorý však žalovaný akceptuje (resp. pred podaním odvolania akceptoval) v celom rozsahu bez výhrad. Počet najazdených kilometrov vozidla Scania bol žalobcom preukazovaný záznamami poisteného a výpoveďou žalobcu. Tieto skutočnosti boli akceptované znalcami Ing. Malecom, Ing. Kocúrom a Ing. Akinšinovou, a preto považuje žalobca námietky žalovaného v tomto smere za nedôvodné a špekulatívne. V prípade ďalších námietok žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný odôvodňuje námietku nesprávneho roku výroby predložením výpisu z tzv. systému ROKVY. Žalobca opakovane namietal hodnovernosť a záväznosť fotografie obrazovky predloženej žalovaným na pojednávaní dňa 7.6.2019, pričom žalobca žiadnym ďalším spôsobom nepreukázal hodnovernosť a záväznosť systému ROKVY a výpisov z neho. Ak teda žalovaný tvrdí, že výpočet VŠH vozidla Scania mal byť vykonaný na základe vzoriek s rokom výroby 2006 a zo vzoriek, ktoré na svoj výpočet použil táto skutočnosť nevyplýva, je zrejmé, že žalovaným predložené vzorky sú pre daný výpočet nepoužiteľné. Žalobca považuje odpočítanie mimoriadnej výbavy aj naďalej za postup v rozpore s dobrými mravmi, a to najmä s poukazom na čas, ktorý uplynul od ukončenia likvidácie poistnej udalosti, a zákonnú povinnosť poisťovne vykonávať svoju činnosť vo vzťahu k svojím klientom s odbornou starostlivosťou. Vo vzťahu k výške súdom prvej inštancie použitej hodnoty mimoriadnej výbavy žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si po prvýkrát uplatnil odpočet mimoriadnej výbavy po siedmych rokoch od ukončenia likvidácie poistnej udalosti, a to navyše v nesprávnej výške - vo výške východiskovej hodnoty mimoriadnej výbavy a nie vo výške trhovej ceny mimoriadnej výbavy v čase zničenia vozidla Scania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvedených v častiach odvolania označených Odpočet použiteľných zvyškov, Úrok z omeškania a Trovy konania sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v ods. 75., 83. a 84. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
18. V nasledovnom vyjadrení sa žalobca pridržiaval argumentácie uvedenej vo svojom odvolaní a odkazuje na ňu. Žalovaný opakoval svoje námietky a argumenty, ktoré už raz uviedol vo svojom odvolaní, pričom dodal, že tvrdenia uvedené žalobcom v jeho vyjadrení k odvolaniu sú nesprávne, jeho závery sú nesprávne a jeho argumentácia k jednotlivým jeho odvolacím námietkam je irelevantná. Žalovaný opakovane poukazoval na už raz uvedené argumenty v jeho odvolaní a v súlade so zásadou hospodárnosti, v prípade odpovedí žalobcu na odvolacie námietky, odkazoval žalovaný na jeho odvolanie.
19. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý taktiež odkázal v celom rozsahu na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Žalobca už neuvádzal žiadne ďalšie nové argumenty prípadne tvrdenia a opakoval argumentáciu uvedenú vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
20. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku II. je potrebné odmietnuť, odvolaniu žalobcu voči výroku III. nie je možné vyhovieť a súvisiaci výrok V. súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania je potrebné zmeniť.
21. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
22. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
23. Z citovaného ustanovenia § 355 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že odvolanie proti uzneseniu je prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je možné účinne podať odvolanie, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357. Proti inému uzneseniu, než je vymenované v § 357, odvolanie nie je prípustné, a teda proti uzneseniu, ktoré prvoinštančný súd zahrnul do rozsudku vo výroku II. o pripustení zmeny žaloby s poukazom na citované ustanovenie zákona odvolanie prípustné nie je a preto bolo odvolacím súdom odmietnuté. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že v konaní neboli porušené žiadne procesné práva sporových strán vo vzťahu k pripusteniu zmeny žaloby, nakoľko prvostupňový súd uznesením už na pojednávaní konanom dňa 28.7.2020 rozhodol o pripustení zmeny žaloby, a to za prítomnosti oboch sporových strán a ani jedna strany nežiadala o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k uvedenej skutočnosti.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a následného vyjadrenia žalovaného k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku III. rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k meritu sporu.
27. Predmetom konania a sporným medzi stranami bol v konaní nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia oproti poskytnutému plneniu, ktorého sa žalobca domáhal v nadväznosti na určenie všeobecnej hodnoty vozidiel odvolávajúc sa na závery ním predložených znaleckých posudkov. Obrana žalovaného spočívala predovšetkým v spochybňovaní žalobcom tvrdenej všeobecnej hodnoty vozidiel, pričom žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Kováčom, ktorý v konaní pred súdom predložil. Spornými bolo určenie všeobecnej hodnoty predmetných vozidiel, ktoré bolo základom pre výpočet a následne poskytnutie poistného plnenia. Žalobcom uplatnená suma vo výške 65.563,14 Eur (po čiastočnom späťvzatí vo výške 250,- Eur) pozostávala zo sumy 5.488,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel vyplateného poistného plnenia pri motorovom vozidle MERCEDES oproti žalobcom požadovanému plneniu a zo sumy 60.075,14 Eur, ktorá predstavuje rozdiel vyplateného poistného plnenia pri motorovom vozidle SCANIA oproti žalobcom požadovanému plneniu.
28. K všeobecnej hodnote vozidla MERCEDES vo výške 44.930,- Eur, ktorú určila súdom ustanovená znalkyňa Ing. Elena Koblišková (Akinšinová) vo svojom znaleckom posudku č. 52/2017, žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 31.3.2017 písomné podanie, v ktorom uviedol, že s týmto výpočtom pri uvedenom vozidle súhlasí a na tom tvrdení zotrváva, z čoho vyplynulo, že táto skutočnosť sa po vykonanom znaleckom dokazovaní stala nespornou a medzi stranami sporu nebol sporovaný následný výpočet poistného plnenia pri predmetnom motorovom vozidle, tak nárok žalobcu je v tejto uvedenej časti nesporný.
29. K vozidlu SCANIA bolo za účelom preukázania výšky všeobecnej hodnoty predložených viacero znaleckých posudkov prípadne odborných vyjadrení. K vozidlu SCANIA znalec Ing. Malec vo svojom odbornom vyjadrení č. 5/2013 určil všeobecnú hodnotu vozidla SCANIA vo výške 177.638,- Eur, pričom žalovaný túto výšku poprel písomným podaním doručeným súdu dňa 18.2.2015. Pre objektívne posúdenie si dal žalovaný vypracovať znalecký posudok č. 22/2015, ktorým znalec Ing. Peter Kováč určil všeobecnú hodnotu vozidla SCANIA vo výške 122.337,25 Eur. Žalobca následne doručil vlastný znalecký posudok č. 4/2014 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Kocúrom, ktorý určil všeobecnú hodnotu vozidla SCANIA vo výške 159.858,- Eur. Zo znaleckého posudku č. 52/2017 znalkyne Ing. Eleny Kobliškovej (Akinšinovej) vyplýva všeobecná hodnota vozidla SCANIA vo výške 154.755,- Eur. Znalci použili pri výpočte obdobný spôsob, ktorý je v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z, pričom obaja tiež určili technickú hodnotu vozidla obdobne (Ing. Kováč vo výške 156.842,63 Eur a Ing. Koblišková vo výške 159.541,- Eur). Rozdiel bol spôsobený rozdielnym použitím najazdených kilometrov, keď Ing. Kováč vychádzal z odhadu 326.107 km a Ing. Koblišková (Akinšinová) zo záznamu uvedeného držiteľom z 296.500 km. Súd prvej inštancie sa priklonil k záverom znalkyne Ing. Kobliškovej, nakoľko odhad poisťovne nebol nijako preukázaný. Súd prvej inštancie sa takisto priklonil k záverom v znaleckom posudku Ing. Kobliškovej a žalobcovi pri uvedenom vozidle priznal sumu 37.192,14 Eur, ako plnenie odvodené od určenej všeobecnej hodnoty po odpočítaní už poskytnutého plnenia a dohodnutej spoluúčasti. Od uvedenej sumy súd prvej inštancie takisto odpočítal hodnotu mimoriadnej výbavy, ktorá nebola poistením krytá a ktorá bola odvodzovaná od výpočtu znalca Ing. Kováča v jeho znaleckom posudku vo výške 4.734,93 Eur s DPH a nebola medzi stranami sporná. Odvolací súd ma zhodne so súdom prvého stupňa za to, že nutnosť odpočtu mimoriadnej výbavy je rozhodná pre posúdenie samotnej všeobecnej hodnoty vozidla, ktoré bolo poistením kryté a preto nemôže byť hodnota tejto mimoriadnej výbavy súčasťou všeobecnej hodnoty.
30. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, ktorý dostatočne neskúmal. Prvostupňový súd jasne v rozhodnutí uviedol, že z čoho vychádzal pri posudzovaní výšky nároku a prečo. Súd nemôže nahrádzať odbornosť súdneho znalca a ak mal žalovaný pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, bolo jeho povinnosťou, ako strany sporu, produkovať také dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení a navrhnúť procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. K námietke o nesprávnom počte zohľadnených kilometrov znalkyňa Ing. Akinšinová jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlila prečo vzorky použité znalcom Kováčom v jeho výpočte považuje za nepoužiteľné. Zo vzoriek predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že minimálne ich technický stav nebol s posudzovaným vozidlom SCANIA porovnateľný, keďže počet najazdených kilometrov posudzovaného vozidla bol 296.500 a vozidlá zo vzoriek predložených poisťovňou a použitých znalcom Kováčom mali najazdených 550.000, 471.000, neznámy počet, 458.000, 638.000 a 358.000 km čo pri priemernom ročnom nájazde posudzovaného vozidla (55.000 km) predstavuje rozdiel v technickom stave 3 až 6 rokov. Z týchto skutočností (bez zohľadnenia ďalších, uvedených znalkyňou) je zrejmé, že vzorky, na základe ktorých znalec Kováč určil VŠH vozidla SCANIA, boli a sú pre výpočet VŠH posudzovaného vozidla SCANIA absolútne nepoužiteľné.
31. K odvolacej námietke žalovaného k nesprávnosti určenia koeficientu dopytu trhu k5 taktiež znalkyňa jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlila spôsob akým určila koeficient k5. K nesprávnemu určeniu koeficientu k5 znalkyňou Akinšinovou poukazuje žalovaný na tvrdenia vychádzajúce z ustanovení Prílohy č. 6 vyhl. č. 492/2004 Z. z., ktoré však nesprávne a účelovo interpretuje.
32. Naviac odvolací súd podotýka, že pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla SCANIA znalkyňa Akinšinovou rovnakým spôsobom stanovila aj všeobecnú hodnotu vozidla MERCEDES a v tomto prípade žalovaný akceptoval spôsob učenia hodnoty a výšku (resp. pred podaním odvolania akceptoval) v celom rozsahu bez výhrad. Počet najazdených kilometrov vozidla Scania bol žalobcom preukazovaný záznamami poisteného a výpoveďou žalobcu. Tieto skutočnosti boli akceptované znalcami Ing. Malecom, Ing. Kocúrom a Ing. Akinšinovou, a preto sú námietky žalovaného v tomto smere nedôvodné a špekulatívne.
33. K odvolacej námietke žalovaného k nároku na hodnotu použiteľných zvyškov, ktorú si žalovaný uplatnil vo výške 8.100 Eur na podklade ponuky zostatkovej hodnoty z portálu car.tv , ktorá obsahuje tri samostatné ponuky 300 Eur, 2.270 Eur a 8.100 Eur odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že predmetom preskúmavania súdu je časť poistného plnenia, ktorú žalovaný
neposkytol a podľa žalobcu poskytnúť mal a nie časť, ktorú poskytol a podľa neho nemal poskytnúť po odpočítaní predmetných zvyškov. Naviac, žalovaný tento nárok uplatnil prvý krát až na pojednávaní dňa 07.06.2019 v rámci obrany, pričom súd zamietol doplnenie dokazovania o hodnotu použiteľných zvyškov, ktoré navrhol žalovaný až na pojednávaní dňa 09.07.2020 a to s poukazom na zásadu koncentrácie konania a zásadu hospodárnosti konania.
34. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalovaným na pojednávaní dňa 9.7.2020, súd prvej inštancie správne vzhľadom na sudcovskú koncentráciu tieto dôkazy nevykonal, pričom nevykonanie dôkazov v napadnutom rozsudku aj zdôvodnil. O sudcovskej koncentrácii konania boli sporové strany poučené na pojednávaní 7.6.2019, žalovaný v tam stanovenej lehote na predloženie návrhov na dokazovanie návrh na vykonanie dôkazu k hodnote použiteľných zvyškov nepredložil. Argumentácia žalovaného v odvolaní k nesprávnemu použitiu koncentrácie konania súdom prvej inštancie opretá o § 470 ods.2 CSP neobstojí.
35. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
36. Táto modifikácia princípu okamžitej aplikácie procesnej úpravy (pro futuro) má pôsobiť ako protiváha proti retroaktívnej aplikácii procesného práva - ak by sa totiž uvedený princíp aplikoval v novovytvorenom kontradiktórnom spore v celom rozsahu, mohlo by to viesť k ústavnému nesúladu, pretože sporové strany nemožno sankcionovať do minulosti, t. j. spätne za obdobie, kedy predmetná procesná úprava neexistovala a teda sa v trvajúcom spore ani nemohla z pohľadu strán sporu rozumne predpokladať. Touto právnou úpravou (výnimkou) sa reflektuje na zachovanie princípu dôvery subjektov civilného konania v objektívne právo (princíp legitímnych očakávaní).
37. Text slovného spojenia „ak by boli v neprospech strany“ však nemožno vykladať absolútne, t. j. vo význame, že ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania sú v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti CSP úplne vylúčené. Na mieste je skôr reštriktívny výklad spojenia „v neprospech strany“, aby bol na jednej strane zachovaný účel tohto ustanovenia (ochrana dôvery v právo) a na druhej strane sa mohli prejaviť nástroje nového procesu smerujúce k zrýchleniu a zefektívneniu súdneho konania.
38. Ustanovenie § 470 ods. 2 in fine CSP je preto potrebné vykladať takým spôsobom, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania nemožno aplikovať automaticky, t. j. bez poskytnutia procesného priestoru a času pre strany konania na uplatnenie nových procesných pravidiel. Z tohto ustanovenia však nevyplýva, že ich nemožno aplikovať vôbec - ich použitie je vylúčené iba vtedy, ak by mali byť použité bez možnosti strany reagovať na nové procesné inštitúty v súdom stanovenej lehote, t. j. bez predchádzajúceho upozornenia na ich aplikáciu a vytvorenia priestoru reagovať na nich z pohľadu strany sporu. Takáto interpretácia korešponduje s účelom § 470 ods. 2 CSP, ktorým je naplnenie princípu legitímnych očakávaní, keďže eliminuje stav narušenia princípu právnej istoty.
39. Ustanovenie § 153 C.s.p. upravuje sudcovskú koncentráciu konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať určité procesné úkony v ktoromkoľvek štádiu konania, ale len v určitom štádiu. Ak procesný úkon, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Koncentrácia konania má teda za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úroku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
40. Vzhľadom na uvedené kritériá možno konštatovať, že v prejednávanej veci žalovanému bol poskytnutý procesný priestor a čas reagovať na nové procesné inštitúty v súdom stanovenej lehote a žalovaný v tejto lehote nepredložil uvedené návrhy na vykonanie dôkazov. Nemožno teda súhlasiť so
žalovaným, že súd nesprávne odmietol vykonať navrhované dôkazy Súd prvej inštancie postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom, preto tento postup nemôže byť porušením práva žalovaného.
41. Kritériom pri posudzovaní použiteľnosti žalovaným uplatnených prostriedkov procesnej obrany v danej sporovej veci zo strany súdu bola ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Ide o časové kritérium, ktoré nie je dané objektívnou (exaktnou) časovou hranicou, ale je charakterizované tým, že žalovaný mohol úkony uplatniť skôr a teda nekonal podľa úvahy súdu rýchlo a hospodárne. Účelom uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania bolo spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019).
42. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca ani v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti III. a dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul ním uplatňované odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti výroku III. vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil a to i v časti úrokov z omeškania, ktoré prvoinštančný súd priznal správne v súlade s judikatúrou NS SR.
43. Podľa § 388 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
44. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
45. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP zohľadnil pomer ich úspechu a neúspechu sporových strán na prejednávanej veci, t. j. na predmete konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko mal za to, že súd nesprávne formuloval výrok o náhrade trov konania. Súd priznáva náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu §142 ods. 3 OSP a nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková j., Tomašovič M a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha, C.H.Beck, 2016, s 928).
46. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, náhrada trov sa pomerne rozdelí. Pomer rozdelenia náhrady trov zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. V danej veci žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia istiny vo výške 65.813,14 Eur, nárok v časti o zaplatenie 250 Eur zobral späť, teda žalovaná ostala istina vo výške 65.563,14 Eur. Nárok bol na základe výsledkov vykonaného dokazovania priznaný žalobcovi vo výške 37.945,21 Eur. Teda celkový úspech žalobcu možno vyčísliť na sumu 37.945,21 Eur (57,66%) a celkový úspech žalovaného v konaní na sumu 27.867,93 Eur (42,34%). Matematicky je potom žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 15,32%.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
48. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).