Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/3/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu Ahoj, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX/XX, D. A. E., o zaplatenie 3 769,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -109 zo dňa 5. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Súd p r i p ú š ť a , aby z konania vystúpil doterajší žalobca Ahoj, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671, a na jeho miesto, aby do konania vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07, Bratislava, IČO: 35 831 154.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia p o t v r d z u j e .

III. Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 46,50 eur zastavil (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.708,72 eur, ktorú povolil žalovanej splácať v splátkach po 60,- eur mesačne, splatných vždy do 28. dňa každého kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia celého dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v určenej výške a v určenom čase sa stane splatným celý dlh (výrok II.) a vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok III.). Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,20 % (výrok IV.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 21.12.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalobca poskytol bezúčelový úver vo výške 4 000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 74,08 eur. Pre späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 46,50 eur súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie s poukazom na o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách posudzoval skutočnosť, či žalobca ako veriteľ pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver a zistil, že žalobca ničím nepreukázal preverenie výdavkov žalovanej, čo považoval za hrubé porušenie povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, v dôsledku čoho je v zmysle veta druhá spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má preto nárok len na vrátenie istiny úveru. Podľa súdu prvej inštancie splatnosť mesačných splátok istiny úveru ostala zachovaná podľa zmluvnej úpravy, a preto žalobca nebol podľa veta prvá zákona

č. oprávnený úver predčasne zosplatniť, nakoľko nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver podľa a nasl. . Všetky úhrady žalovanej spolu v sume 624,88 eur súd prvej inštancie započítal na istinu úveru s tým, že splatnosť jednotlivých splátok nastala podľa dohody v zmluve o úvere. Od 20.01.2019 do 20.09.2022 (splátka bezprostredne predchádzajúca vyhláseniu rozsudku) nastala splatnosť 45 mesačných splátok po 74,08 eur, t.j. žalovaná mala uhradiť sumu 3 333,60 eur. Žalovaná uhradila čiastku 624,88 eur, ktorá pokrýva 8 najskôr splatných splátok po 74,08 eur splatných od 20.01.2019 do 20.08.2019 a časť splátky splatnej dňa 20.09.2019 v sume 32,24 eur, z ktorej neuhradená časť predstavuje sumu 41,84 eur. Splatnosť splátky splatnej dňa 20.10.2022 a nasledujúcich splátok úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku ešte nenastala. Neuhradené splátky splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali spolu čiastku 2 708,72 eur (3 333,60 eur - úhrady žalovanej v sume 624,88 eur). Preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2 708,72 eur. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie podľa (ďalej len ) povolil žalovanej splácať priznanú dlžnú sumu v mesačných splátkach po 60,- eur hoci žalovaná žiadala nižšiu sumu splátok (30,- eur mesačne). Súd prvej inštancie mal za to, že výška splátok žiadaná žalovanou s prihliadnutím na výšku priznanej sumy 2 708,72 eur nie je adekvátna z dôvodu trvania splatenia sumy (viac ako 90 mesiacov), čo podľa súdu prvej inštancie nebolo možné od žalobcu spravodlivo žiadať. S prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovanej (nemajetnosť, príjem zo zamestnania s vymeriavacím základom 672,50 eur, maloleté dieťa v jej starostlivosti) súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaná nie je schopná uhradiť predmetný dlh jednorazovo a žalobca netvrdil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by bol odkázaný na okamžitú úhradu tohto dlhu. Preto súd prvej inštancie povolil žalovanej uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 60,- eur mesačne a súčasne určil, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stane celý dlh splatným. O trovách konania súd rozhodol podľa a v spojení s a tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 46,20 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorou súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach (výrok II.) podala žalovaná odvolanie a domáhala sa, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť dlh v splátkach po 30,- eur mesačne. Uviedla, že si nemôže dovoliť splácať sumu 60,- eur mesačne, nakoľko má čistý mesačný príjem 510,54 eur, z ktorého hradí nájomné 160,- eur, stravu, ošatenie a náklady na nezaopatreného chorého syna a školu. Po úhrade výdavkov jej zostáva 150,- až 200,- eur mesačne, t.j. jej neostáva ani životné minimum na ňu. Poukázala na to, že o úver žiadala v prítomnosti syna, na ktorého poberá výživné a pri uzatváraní zmluvy uviedla pravdivé údaje, nič nezamlčala.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaná do vydania rozhodnutia vo veci samej nikdy nespochybnila výpočet jej platobnej kapacity, ktorý žalobca konajúcemu súdu predložil. V tomto žalovaná neuviedla informáciu o vyživovacej povinnosti, čo nemôže byť na úkor žalobcu. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.02.2023 žalobca oznámil, že predmetnú pohľadávku postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2022 spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 a navrhol, aby súd pripustil v tomto smere zmenu žalobcu. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 so vstupom do konania na miesto žalobcu súhlasila.

6. Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

7. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

8. Podľa , ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2022 mal súd za preukázané, že spoločnosť Intrum

Slovakia, s.r.o. nadobudla pohľadávku, o ktorú sa v konaní jedná a ktorej dlžníkom je žalovaná. Na

základe uvedeného v súlade s citovanými ustanoveniami súd návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu vyhovel (výrok I.).

10. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti o splatnosti peňažného plnenia potvrdiť podľa ako vecne správny.

11. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3 769,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobe čiastočne vyhovel a priznané plnenie v sume 2 708,72 eur uložil žalovanej zaplatiť s tým, že žalovanej povolil splniť povinnosť uloženú v rozsudku v mesačných splátkach vo výške 60,- eur, vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v určenej výške a v určenom čase.

12. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bolo výlučne rozhodnutie súdu prvej inštancie o splatnosti priznaného peňažného plnenia.

13. Ustanovenie upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia ( ).

14. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanej) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinnej zaplatiť priznané plnenie naraz. Pri povolení splátok a pri určovaní ich výšky musí súd prihliadnuť na príjmy a výdavky resp. majetkové pomery povinnej, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného, teda či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy oprávneného.

15. Ak súd prvej inštancie má za to, že v tej-ktorej veci je potrebné určiť na plnenie dlhšiu lehotu ako tri dni, resp. povoliť plnenie v splátkach, musí byť jeho rozhodnutie podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré presvedčivo zdôvodnia jeho záver, že vzhľadom na povahu veci, na priznaný nárok a pomery strán sporu je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.

16. Žalovaná na pojednávaní pred súdom prvej inštancie ohľadom svojich osobných a majetkových pomerov uviedla, že má záujem predmetný dlh splácať po 30,- eur mesačne, nakoľko je samoživiteľka a stará sa o 12-ročného chorého syna. Z lustrácie v F. C. súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dosahuje príjem zo zamestnania s vymeriavacím základom 672,- eur. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybnil tvrdenia žalovanej, preto súd prvej inštancie tvrdenia žalovanej uvedené na pojednávaní považoval za dostačujúce pre osvedčenie jej príjmov a výdavkov na účely rozhodnutia o povolení splátok. Súdnym rozhodnutím bola žalobcovi priznaná istina vo výške 2 708,72 eur, pričom súd prvej inštancie pri stanovení výšky splátky zohľadnil nielen pomery žalovanej ale aj časový horizont, v ktorom by stanovenými splátkami bola žalobcovi uhradená dlžná suma. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade splátok v sume 30,- eur mesačne by splatenie trvalo viac ako 90 mesiacov (viac ako 7,5 roka), čo nemožno dôvodne považovať za primeranú lehotu na plnenie. Súd prvej inštancie aj s ohľadom na pomery žalobcu (nebolo tvrdené ani preukázané, že by bol odkázaný na okamžitú úhradu dlhu) vyhodnotil, že je potrebné dlh uhradiť v primeranej lehote v splátkach po 60,- eur mesačne. Žalovaná by rozhodnutím priznanú sumu mala uhradiť za necelých 46 mesiacov (3 roky a 10 mesiac), čo je s ohľadom na okolnosti tak na strane žalobcu ako aj žalovanej doba, ktorú ešte

možno hodnotiť ako primeraná. Napriek tomu, že v podanom odvolaní žalobkyňa uvádzala, že splátky v uvedenej výške nebude schopná uhrádzať, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvne sa žalovaná zaviazala platiť splácať poskytnutý spotrebiteľský úver v splátkach po 74,08 eur mesačne. Súdom prvej inštancie bola stanovená povinnosť splácať dlh po 60,- eur mesačne, t.j. v primerane nižšej sume ako bola zmluvne dojednaná, čo je podľa odvolacieho súdu s ohľadom na uvádzané okolnosti prípadu správne. Splácanie dlhu v žalobkyňou v navrhovanej sume po 30,- eur mesačne súd prvej inštancie správne posúdil ako nedostatočné a neprimerane zasahujúce do práva žalobcu na získanie priznaného plnenia v primeranej lehote. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa splatnosti peňažného plnenia, ako vecne správny potvrdil (výrok II).

18. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto má v súlade s ustanoveniami , a ods. 1 voči neúspešnej odvolateľke (žalovanej) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).