Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/87/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ H.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., X. XXXX/XA, 2/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., X. XXXX/ XB, obaja žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, IČO: 47238429, proti žalovanému: RVZ Štamberskí s.r.o., so sídlom v Leštinách 47, IČO: 47515996, zastúpenému PUKAJ, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 1661, IČO: 53029623, v spore o zaplatenie sumy 14.424,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -262 zo dňa 12. mája 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 14.424,67 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vzniknutých do 31.01.2022 vrátane v rozsahu 88 % a od 01.02.2022 v rozsahu 100 %.

1..1 Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že zo strany žalobcov (či už zo strany len žalobkyne 1/, len žalobcu 2/ alebo oboch žalobcov) došlo v prospech žalovaného k plneniam dokladovaným žalujúcou stranou príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými žalovanými, a to konkrétne: 1/ dňa 30.10.2019 na sumu 1.600,- eur, s uvedením účelu „Preddavok 11/2019“; 2/ dňa 11.11.2019 na sumu 400,- eur, s uvedením účelu platby „Doplatok 11/2019“; 3/ dňa 27.11.2019 na sumu 2.000,- eur, s uvedením účelu platby „Preddavok 12/2019“; 4/ dňa 20.12.2019 na sumu 2.000,- eur, s uvedením účelu platby „ Preddavok 01/2020“; 5/ dňa 24.01.2020 na sumu 1.600,- eur, s uvedením účelu platby „Preddavok 02/2020“; 6/ dňa 21.02.2020 na sumu 1.400,- eur, s uvedením účelu platby „Preddavok 03/2020“; 7/ dňa 09.03.2020 na sumu 200,- eur, s uvedením účelu platby „DOPLATOK K PREDDAVKU 03/2020; 8/ dňa 20.03.2020 na sumu 1.000,- eur a 120,- eur, s uvedením účelu platby pokiaľ ide o sumu 1.000,- eur „spl. III 2020“ a ohľadne sumy 120,- eur „Elek. III 2020“; 9/ bez uvedenia dátumu na sumu 500,- eur + 100,- eur, s uvedením účelu platby „Máj 2020“; 10/ bez uvedenia dátumu na sumu 600,- eur, s uvedením účelu platby „Doplatok preddavku 06/2020“; 11/ dňa 15.07.2020 na

sumu 1.350,- eur, s uvedením účelu platby „Doplatok preddavku 07/2020“; 12/ dňa 14.08.2020 na sumu 1.350,- eur, rozčlenenej pri uvedení účelu platby na 1.300,- eur uvedenej ako „spl.“ a na 50,- eur ako „voda“ a 13/ dňa 15.09.2020 na sumu 1.340,- eur, s uvedením účelu platby „September 2020“. Dané platby boli preberané priamo O. Y., ktorý v tom čase bol a aj je jediným konateľom a tiež spoločníkom žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie z vyššie uvádzaných platieb nepredstavovala súčasť žalovanej istiny suma 120,- eur z platby uvedenej pod bodom 8/, ďalej suma 100,- eur z platby uvedenej pod 9/, suma 50,- eur z platby uvedenej pod 12/, keď dané platby neboli uvádzané ani v doklade označenom ako „Preddavkový/splátkový kalendár:“, ako ďalšom doklade preukazujúcom jednotlivé úhrady. Dané platby mali nesporne súvis so ZoP uzatvorenou medzi žalobcami ako podnájomcami a žalovaným ako nájomcom, na ktorej síce absentoval dátum jej uzatvorenia, ale nebolo sporné, že k jej uzatvoreniu došlo ešte pred začiatkom plynutia dojednanej doby podnájmu, resp. najneskôr v deň začiatku jej plynutia, dojednanej na obdobie od 01.11.2019 do 31.05.2025, v súvislosti s ktorou došlo k odovzdaniu predmetu podnájmu žalovaným ako nájomcom žalobcom 1/ a 2/ ako podnájomníkom práve dňa 01.11.2019. Podľa vyjadrenia konateľky RK Dalmia s.r.o. G. Z. na pojednávaní 24.01.2022 v konaní okresného súdu sp. zn. k podpisu ZoP malo dôjsť 30.10.2019. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že podľa čl. V. bod 5.1 ZoP bolo dojednané nájomné vo výške 80,- eur mesačne, splatné najneskôr k 20. dňu daného mesiaca (bod 5.2 ZoP). Podľa bodu 5.3 ZoP vo výške nájmu neboli zahrnuté preddavky na úhradu plnení poskytovaných s nájmom nehnuteľností, ktorých vyúčtovanie vykoná nájomca vždy vtedy, keď mu cenu služieb vyúčtuje ich dodávateľ. Tiež bolo dohodnuté, že prípadné nedoplatky boli podnájomcovia povinní uhradiť nájomcovi do 15 dní od doručenia vyúčtovania a súčasne prípadné preplatky bol povinný nájomca vrátiť podnájomcom taktiež do 15 dní od doručenia vyúčtovania. Žalobcami nebolo ani len tvrdené, tobôž nejako preukazované, že by v súvislosti so záväzkami vyplývajúcimi zo ZoP uhrádzali aj nejaké iné platby, než tie, ktoré boli uvádzané pod bodom 11. rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré všetky boli realizované až v období po uzatvorení ZoP, resp. pokiaľ ide o prvú platbu z 30.10.2019 v deň jej uzatvorenia.

1.2 Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že k nehnuteľnostiam v období uzatvorenia ZoP mal žalovaný uzatvorenú nájomnú zmluvu s ich vtedajším vlastníkom, ktorým v tom čase bol p. L.. Podľa čl. VIII. bod 8.1 ZoP malo byť zmluvnými stranami dojednané predkupné právo k nehnuteľnostiam v prvom rade v prospech O. Y., ktorý v prípade predĺženia nájomcu mal previesť nehnuteľnosti ešte pred hroziacim vyhlásením konkurzu a že po nadobudnutí nehnuteľností O. Y. mali k nehnuteľnostiam predkupné právo podnájomcovia za kúpnu cenu 90.000,- eur, pričom tá sa mohla z objektívnych a preukázateľných dôvodov zvýšiť max. o 10 % a pre prípad, že odmietne predať nehnuteľnosti podnájomcom, zaväzuje sa im vyplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- eur v lehote do jedného roka odo dňa odmietnutia (bod 8.2 ZoP).

1.3 Bolo tiež nepochybné, že v bode 16. rozsudku súdu prvej inštancie boli uvádzané „dojednania“ obsiahnuté v čl. VIII. ZoP, nemohli založiť zmluvným stranám akékoľvek práva a povinnosti, keďže ponechajúc bokom otázku ich určitosti, obsahovali úpravu „práv“ žalobcov vo vzťahu k O. Y., ktorý nebol zmluvnou stranou ZoP (hoci ide o osobu personálne prepojenú so žalovaným, keďže je jediným spoločníkom žalovaného a bol aj jeho jediným konateľom) a že ZoP neupravoval právne záväzný mechanizmus zabezpečujúci žalobcom právo nadobudnúť nehnuteľnosti od ich vlastníka, čo napokon takto ponímali aj obe sporové strany (viď napr. skutočnosti uvádzané pod bodom 2.5. a 3.1. odôvodnenia).

1.4 Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že podľa pôvodných tvrdení žalovaného obsiahnutých či už vo vyjadrení k žalobe alebo duplike mali uvádzané platby predstavovať úhrady ústne dohodnutej výšky podnájomného - vo výške 2.000,- eur mesačne, súčasne tvrdiaceho, že uvedená suma podnájomného, ktorá bola uvádzaná v zmluve, bola v takej výške uvedená na výslovnú žiadosť žalobcov. Uvedené ničím nepreukázané tvrdenia žalobcovia účinne popreli. Žalovaný tiež tvrdil, že zároveň bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že v prípade, ak by žalobcovia odkúpili nehnuteľnosti, tak poskytnuté nájomné by sa odpočítalo od celkovej kúpnej ceny za nehnuteľnosť a tým pádom by sa celková kúpna cena za nehnuteľnosti znížila. Hoci nebolo preukázané platné dojednanie podnájomného v inej, než v ZoP jednoznačne určito a zrozumiteľne uvádzanej výške (80,- eur mesačne), tvrdenia žalovaného ohľadne ústne dohodnutej výšky mesačného nájomného 2.000,- eur a snaha zdôvodniť, prečo tomu tak malo byť, ak súčasne tvrdil, že v prípade predaja nehnuteľností žalobcom sa malo zaplatené podnájomné odpočítať od celkovej kúpnej ceny za nehnuteľnosť, bolo nielen nepreukázané, ale pôsobilo nepresvedčivo až nelogicky, pretože, ak mala byť konečným cieľom žalobcov (účelom

uzatvorenia ZoP) kúpa nehnuteľností, čo samotný žalovaný označil za nespornú skutočnosť, nebolo by rozhodné, v akej výške by toto podnájomné bolo dojednané, pretože to (podľa zástupcu žalovaného) sa malo pri predaji zohľadniť do kúpnej ceny v celom rozsahu jeho splatenia, teda o splatenú výšku podnájomného sa mala ponížiť v ZoP uvádzaná kúpna cena (o čo viac by zaplatili na nájomnom, o to menej by potom museli doplatiť na dojednanú kúpnu cenu). Zdôvodňovanie tvrdenej výšky podnájomného 2.000,- eur tým, že za koľko mali žalobcovia podľa zástupcu žalovaného ponúkať nehnuteľnosti na užívanie iným osobám (75,- eur za 1 noc), násobením platby za jednu noc priemerným počtom dní kalendárneho mesiaca, čo by predstavovalo pri 30 dňoch 2.250,- eur za mesiac, pôsobilo mierne povedané nenáležite, keďže vychádzalo z predpokladu, že žalobcom by sa automaticky muselo podariť ich prenájom v uvedenej výške na celý mesiac počas celého obdobia trvania nájmu a pri uvedenom čisto teoretickom príjme (2.250,- eur) by mali platiť žalovanému mesačné podnájomné 2.000,- eur. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že dokonca na pojednávaní 14.04.2023 zástupca žalovaného opäť bez toho, aby svoje tvrdenie niečím podoprel, uvádzal sumu 2.500,- eur ako minimálnu sumu, za ktorú by sa dali v danom období predmetné nehnuteľnosti prenajať, čo by predstavovalo, že by takáto úhrada bola vyššia ako predtým ním uvádzaná suma, ktorú by mali predstavovať tržby žalobcov, ak by po celý mesiac dokázali dať do užívania iným osobám za uvádzaných 75,- eur/noc. Nevedno, na základe čoho žalovaný tiež uvádzal, že za ich prenájom žalobcovia inkasovali minimálne 2.500,- eur. V rozpore s ničím nepreukázanými tvrdeniami zástupcu žalovaného, tvrdiaceho inú výšku dojednaného podnájomného, než aká bola uvádzaná v ZoP, bol aj samotný fakt, že žiadna z platieb žalobcov žalovanému, ktoré preberal jeho vtedajší konateľ O. Y., a ktoré žalobcovia požadovali vrátiť, nebola špecifikovaná ako platenie nájomného, ale prevažne ako preddavok, doplatok alebo doplatok preddavku. ZoP pritom neupravovala otázku prípadných splátok kúpnej ceny (kto, komu, kedy a v akej výške má platiť splátky), hoci žalobcovia práve žalovanému k rukám jeho konateľa O. Y. uhrádzali splátky na kúpnu cenu predmetných nehnuteľností. To, že platby uvádzané pod bodom 11. odôvodnenia rozsudku neboli ani sčasti platbami podnájomného, ale platbami na kúpnu cenu, potvrdila aj výpoveď svedka Y. vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. , ktorý o. i. uvádzal, že ZoP bola uzavretá preto, lebo žalobcovia chceli v uvedených nehnuteľnostiach podnikať a potrebovali nejakú zmluvu. So žalobcami to bolo tak dohodnuté alebo aspoň on to tak pochopil, že uvedené byty budú žalobcovia splácať ,a keď budú mať peniaze, tak to vyplatia celé.

1.5 Podľa súdu prvej inštancie aj žalobcovia tvrdili, že všetky platby uvádzané pod bodom 11. odôvodnenia, po odpočítaní tých, ktoré boli uvedené pod bodom 12., dosahujúcim v súhrne žalovanú istinu, uhrádzali ako preddavky - splátky na kúpnu cenu v súvislosti so zamýšľanou kúpou nehnuteľností a tieto prestali uhrádzať po tom, ako zistili, ţe nehnuteľnosti pôvodne vlastnené p. L. boli prevedené na A.. F. F., teda nenadobudol ich O. Y. ako predpokladala ZoP, od ktorého ich mali kúpiť a domáhali sa ich vrátenia z titulu bezdôvodného obohatenia ako plnenia realizovaného bez právneho dôvodu. Voči uvedenému nároku na pojednávaní 24.01.2022 vzniesol žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu kompenzačnú námietku v sume 2.160,- eur, predstavujúcu nájomné za 27 mesiacov. Žalobcovia však preukázali listinou z 02.11.2020, že došlo k ukončeniu podnájomného vzťahu k nehnuteľnostiam dohodou ku dňu jej podpisu. Na základe uvedeného potom podnájomný vzťah trval celkovo 1 rok a 2 dni, ktorej dobe s ohľadom na dojednanú výšku podnájomného (80,- eur mesačne), zodpovedala suma 965,33 eura. Nad rámec žalovanej istiny uhradili žalobcovia žalovanému 3 platby (120, 100 a 50,- eur) spolu vo výške 270,- eur, z ktorých žiadny účel nebol uvádzaný pri sume 100,- eur s účelom platby „Máj 2020“, ktorá podľa preddavkového/splátkového kalendára (č. l. 26) bola uhradená v máji 2020. U ďalšej platby z 20.03.2020 - ohľadne sumy 120,- eur bol uvedený jej účel „elek. III 2020“ a napokon u platby 50,- eur zo 14.08.2020 bol uvedený jej účel „voda“. K uvedenému zástupca žalobcov na poslednom pojednávaní uviedol, že išlo o platby za elektriku a vodu a preto neboli zohľadňované pri podaní žaloby a že uhradená suma 100,- eur platbou z mája 2020 predstavovala platbu preddavku na úhradu kúpnej ceny, ktorá nebola predmetom žaloby. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že na základe uvedeného zo vznesenej kompenzačnej námietky 2.160,- eur považoval za dôvodnú sumu 865,33 eura, predstavujúcu rozdiel celkovej výšky podnájomného, ktoré podľa ZoP mali žalobcovia uhradiť žalovanému za obdobie trvania podnájomného vzťahu (965,33 eura), po odpočítaní sumy 100,- eur preukázateľne uhradenej žalobcami žalovanému v máji 2020, keďže žalobcovia nepreukázali, tak ako to súd prvej inštancie už konštatoval pod bodom 15. odôvodnenia, že by zo strany žalobcov v súvislosti so ZoP došlo k platbám nad rámec platieb uvádzaných pod bodom 11. odôvodnenia, ktoré by mali a mohli predstavovať úhradu splátky kúpnej ceny. Ohľadne časti žalovanej istiny - sume 865,33 eura, už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté výrokom II. rozsudku tunajšieho súdu z 31.01.2022 č. k.

-171 právoplatného v danom výroku 02.04.2022, ktorým súd žalobu v danej časti zamietol práve z dôvodu dôvodnosti kompenzačnej námietky vo výške 865,33 eura. Ak potom žalobcovia cestou svojho zástupcu na pojednávaní 14.04.2023 „zobrali“ žalobu ohľadne sumy 865,33,- eura, zdôvodniac to práve tým, že o túto sumu okresný súd v predchádzajúcom rozsudku odpočítal od úhrad žalobcov (v dôsledku kompenzačnej námietky žalovaného) a žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie zvyšných 14.424,67 eura, išlo o neúčinný právny (procesný) úkon, nakoľko uvádzané späťvzatie žaloby bolo učinené až v čase, kedy už o uvedenej časti predmetu konania bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

1.6 Podľa súdu prvej inštancie po právoplatnosti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie z 31.01.2022 č. k. -171, zostala zo žalovanej istiny predmetom ďalšieho konania práve suma 14.424,67 eura, ohľadne ktorej súd prvej inštancie z vyššie uvádzaných dôvodov žalobe vyhovel a priznal ju žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia ( ) vzniknutého platbami žalobcov v prospech žalovaného, ktoré mu boli uhradené v uvedenej o výške bez právneho dôvodu ( ), keďže boli platené ako preddavky na úhradu kúpnej ceny na žalobcami zamýšľanú kúpu nehnuteľností od žalovaného v súvislosti s uzatvorenou ZoP, predpokladajúcej možnosť uvedenej kúpy, ale k uzatvoreniu ktorej nedošlo, pričom daná ZoP nepredstavovala prostriedok, z ktorého by vyplývalo právo a tomu zodpovedajúca povinnosť odpredaja nehnuteľností žalobcom a už vôbec nie zo strany uvedeného subjektu (žalovaného), ktorý dané platby prijal a ani právo prijímania preddavkov žalovaným od žalobcov na kúpnu cenu za nehnuteľnosti.

1.7 K dovolacím námietkam žalovaného týkajúcich sa skutkových zistení vo veci samej, uvádzajúceho, že okresný súd sa nevyporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobcovia ďalej prenajímali nehnuteľnosti, za čo im bolo hradené nájomné (inkasovali nájomné), čím sa žalobcovia mali bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného, poukazujúceho na absenciu vyjadrenia žalobcov týkajúcich sa ďalšieho prenájmu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia k tomu už v rámci repliky a aj v rámci odvolacieho konania, okrem toho, že žalovaný nijako nepreukázal uvedené tvrdenia, uvádzali, že uvedené tvrdenia sú bez ďalšieho bezpredmetnými v predmetnej veci týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia. Nebolo pre súd zrejmé, prečo by vo vzťahu k predmetu uvedeného sporu malo byť potrebné skúmanie otázky, či a ak áno, za koľko mali žalobcovia (počas trvania podnájomného vzťahu) dávať nehnuteľnosti do užívania iným osobám. Podstatnou (a to vo vzťahu k vznesenej kompenzačnej námietke) bola totiž otázka dojednanej výšky podnájomného medzi žalobcami ako podnájomcami a žalovaným ako ich nájomcom. V uvedenej súvislosti nebolo preukázané dojednanie inej výšky podnájomného, než v ZoP v bode 5.1. uvádzanej výšky 80,- eur mesačne splatného k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Taká iná výška uvádzaná v sume 2.000,- eur mesačne, bola tvrdená len žalovaným, resp. jeho zástupcom, ktorú protistrana poprela a nebola podporená žiadnym dôkazom, keď ani O. Y. sa vo svojej výpovedi v konaní okresného súdu sp. zn. k tejto otázke nijako bližšie nevyjadril a rovnako sa k danej otázke nevyjadrila v uvádzanej veci ani konateľka RK Dalmia s. r. o. - realitnej kancelárie, ktorá vypracovala ZoP. Výška podnájomného bola vecou dohody zmluvných strán, pričom otázka dojednanej výšky nájomného alebo podnájomného s tým, koľko nájomca, resp. podnájomca ďalším prenajímaním nehnuteľnosti mohli získať alebo reálne získal, nemalo žiadny vplyv na otázku platnosti dojednanej výšky pôvodne dojednaného nájomného (podnájomného). Súd prvej inštancie nerozumel konštatovaniu učinenému v odvolacej replike žalovaného, že doteraz konštatované tvrdenia žalovaného sa týkajú prevažne ďalšieho prenájmu nehnuteľností zo strany žalobcov, čím žalobcovia sa bezdôvodne obohatili na úkor žalovaného, teda aký súvis malo mať to, za čo si žalobcovia prenajali predmetné nehnuteľnosti od žalovaného s tým, koľko poprípade mali a mohli zinkasovať ich ďalším prenechaním do užívania iným osobám.

1.8 Súd prvej inštancie konštatoval, že hoci zástupca žalovaného na predbežnom prejednaní sporu 24.05.2021 uvádzal, že požiadal účtovníčku žalovaného, aby realizovala výpočet platieb za služby spojené s užívaním nehnuteľností, na úhradu ktorých mal žalovaný nárok, ktorý predloží na pojednávaní, v súvislosti s čím mu súd poskytol lehotu do 28.05.2021 na predloženie vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním predmetu podnájmu, ktoré by žiadal započítať voči žalovanej sume, žalovaný, resp. jeho zástupca v stanovenej lehote tak neučinil. Na pojednávaní 24.01.2022 opätovne žiadal, aby mu súd pripustil doplnenie kompenzačnej námietky o náklady za spotrebovanú elektrickú energiu, o vyčíslenie ktorých by požiadal účtovníčku s tým, že také vyčíslenie nateraz nemá, bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojej zjavnej nečinnosti, t. j. toho, prečo také vyčíslenie, o ktoré prvýkrát požiadal pred

takmer 8 mesiacmi už nedoložil v lehote, ktorú mu súd prvej inštancie poskytol. Keďže šlo o požiadavku v príkrom rozpore s procesnou povinnosťou strán sporu predkladať potrebné dôkazy včas ( ), súd využijúc sudcovskú koncentráciu konania ( ) uvedený dôkaz nepripustil. Napokon po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný (jeho zástupca) v danom smere už ani nič netvrdil a ani neurobil.

1.9 Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že nevykonal zástupcom žalovaného navrhovaný dôkaz výsluchom p. F. navrhnutý až na pojednávaní 14.04.2023 a na uvedený návrh na dokazovanie s poukazom na neprihliadal, nakoľko uvedený dôkaz navrhnutý zástupcom žalovaného oneskorene by si nevyhnutne vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania. Jeho námietku o nemožnosti využitia sudcovskej koncentrácie konania z dôvodu, že nebol poučený uznesením súdu o následkoch nepredloženia, resp. nenavrhnutia všetkých dôkazných prostriedkov, súd prvej inštancie považuje za nedôvodnú jednak z dôvodu, že daná záležitosť nespadá pod všeobecnú poučovaciu povinnosť podľa , ktorá sa mimochodom s poukazom na neuplatňuje vo vzťahu ku strane, ak táto je (o. i.) zastúpená advokátom a napokon napriek tomu súd prvej inštancie žalovaného v poučení o jeho procesných právach a povinnostiach (č. l. 63) v treťom odseku uvedeného poučenia poučil aj o jeho povinnostiach vyplývajúcich z , ktoré bolo žalovanému doručené (spolu so žalobou, uznesením podľa , ) dňa 17.12.2020 (č. l. 62a). Okrem toho vykonanie uvedeného dôkazu, ktorého vykonanie žalujúca strana namietla, považoval za nadbytočné, keď ani z argumentácie žalovanej strany v súvislosti s uvedeným dôkazom nevyplývala, aká právne významná skutočnosť pre posúdenie veci (jej posúdenie inak ako vyplynulo zo zisteného skutkového stavu) by mala byť uvedeným spôsobom preukazovaná. Za uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nepovažoval otázku preukazovania, či tento mal súhlasiť, za čo bude zaplatené ako nájom žalovanému, sa započíta do kúpnej ceny, ak nesporne v danej veci nenastala situácia, ktorá by uvedené započítanie umožnila (nedošlo ku kúpe predmetných nehnuteľností žalobcami) a ani to, či žalobcovia vedeli o prevode nehnuteľností na p. F. a za akým účelom a či sa s ním stretli.

1.10 Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že o predmete daného konania nebolo rozhodnuté naraz, ale o jeho časti (ohľadne časti žalovanej istiny v sume 865,33 eura) bolo právoplatne rozhodnuté skôr a ďalšie konanie (odvolacie konanie a následné ďalšie prvostupňové konanie) sa týkalo už len zvyšnej časti žalovanej istiny - sumy 14.424,67 eura, o trovách uvedeného konania vzniknutých do vyhlásenia v poradí prvého prvostupňového rozsudku v danej veci (do 31.01.2022 vrátane) s ohľadom na prevažný úspech žalobcov v tomto konaní, postupujúc podľa za použitia priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 88 %, zodpovedajúcom tzv. čistému úspechu žalobcov v tomto spore, pokiaľ jeho predmetom bola celá žalovaná istina (žalobcovia mali úspech v rozsahu 94 %, pričom po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu zvyšných 6 %, ktorej sa týkal zamietajúci výrok) predstavoval čistý úspech žalobcov priznaných 88 %. Za následné obdobie s ohľadom na plný úspech žalobcov ohľadne zvyšnej časti predmetu konania (zostávajúcej časti žalovanej istiny vo výške 14.424,67 eura) mali žalobcovia už plný úspech vo veci a tak im priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov daného konania.

2. V zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v , , , , , . Odvolateľ sa nestotožnil s výrokom I. a výrokom II. Vydaný rozsudok pokladá za nesprávny a urýchlený. Podľa žalovaného sa súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobcovia ďalej prenajímali nehnuteľnosti za čo im bolo hradené nájomné. Tvrdenie žalovaného uvedené v replike a duplike týkajúce sa ďalšieho prenájmu nehnuteľností zo strany žalobcov bolo prevažne eventualitou obohatenia sa žalobcov. V odôvodnení rozsudku absentuje vyjadrenie žalobcov týkajúce sa ďalšieho prenájmu, pričom uvedené vyjadrenie absentuje aj vo vyjadreniach žalobcov. Odvolateľ vydaný rozsudok vo veci samej považuje za nesprávny, a to najmä z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Uvedenú informáciu pokladá za podstatnú, keďže uvedená skutočnosť preukazovala, že predmetné nehnuteľnosti sa dali prenajať za oveľa vyššiu sumu, ako tá ktorá bola dohodnutá, t. j. vo výške 80,- €. Podľa odvolateľa, je práve nelogické, aby tak hodnotné nehnuteľnosti boli prenajímané iba za 80,- €, keď bolo možné predmetné nehnuteľnosti prenajímať za oveľa vyššiu sumu. Odvolateľ mal za to, že

prvostupňový súd sa nevysporiadal s jedným z najpodstatnejších faktov, a to tým , že samotní žalobcovia do súčasnej doby na jednej strane tvrdili, že dohoda bola, že budú platiť preddavky na dohodnutú kúpnu cenu a pritom na druhej strane uvedené prestali plniť a to bez uvedenia dôvodu. Dokonca z ich strany nedošlo k žiadnemu odstúpeniu od zmluvy alebo k zrušeniu zmluvy iným zákonným spôsobom. Podľa odvolateľa jednoducho jedného dňa si povedali, že podnikanie im nejde a prestali platiť, dokonca si bez uvedenia relevantného dôvodu požadovali vrátenie peňazí. Zároveň podotkol, že až neskoršie uviedli, že uvedené urobili na základe toho, že nehnuteľnosti boli prevedené na pána F. F. a teda bol zmarený účel dojedaní. Tvrdenie uvedenej skutočnosti sa ukázalo ako klamlivé a účelové, keďže dôvod prevodu nehnuteľnosti na pána F. vedeli a súhlasili, dokonca boli s ním na stretnutí. Teda žalobcovia do súčasnej doby neuviedli žiadny relevantný dôvod, prečo vlastne prestali platiť dohodnuté sumy a s uvedenou skutočnosťou sa dokonca ani samotný súd nevysporiadal. V uvedenej súvislosti žalovaný poukázal na to, že práve výsluch pána F. mal preukázať, že žalobcovia o tom, že nehnuteľnosti idú byť prevedené na neho a zároveň mal preukázať, že na doterajšom plnení voči žalovanej trvá. Spochybnil by tvrdenia žalobcov, že mali prestať platiť z dôvodu prevodu nehnuteľností na pána F.. Podľa odvolateľov súd prvej inštancie sa zaoberal iba tým, prečo mali žalobcovia platiť a v akej výške, ale zabudol sa zaoberať tým najpodstatnejším, prečo žalobcovia prestali platiť, keď na to nemali žiadny dôvod. Súd prvej inštancie sa tak na niekoľkých stranách venoval menej podstatnejšími skutočnosťami, avšak opomenul sa venovať tým, prečo žalobcovia nedodržali svoj záväzok, a taktiež, či uvedený záväzok bol zrušený, alebo od uvedeného záväzku bolo zo strany žalobcov odstúpené. Napokon žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia tak, že majú za to, že v konaní bolo preukázané, že nárok žalobcov vznikol a je oprávnený, tak ako to bolo uvedené v podanej žalobe a v ďalších písomných podaniach a ústnych prednesoch na pojednávaniach. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bodoch 11. až 30. podrobne popísal vzniknutý skutkový stav a uviedol jeho právne posúdenie, s ktorou argumentáciou súdu sa v celom rozsahu stotožňujú a považujú ju za správnu. Uviedli tiež, že výsluch A.. F. F. nebol vzhľadom na koncentračnú zásadu možný - viď bod 30. odôvodnenia rozsudku. Podľa žalobcov sa žalovaný bezdôvodne na ich úkor obohatil tým, že od žalobcov získal majetkový prospech ich plnením bez právneho dôvodu a bol povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. V replike sa žalovaný vyjadril tak, že žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti a ani nevyvrátili ním tvrdené skutočnosti. Žalovaný sa pridržiaval podaného odvolania a v ňom uvedených skutočnosti, v ktorom boli rozobraté podstatné skutočnosti, ako aj to, že výsluch A. F. F. vzišiel až na poslednom pojednávaní, pričom jeho výsluch nebolo nutné avizovať dopredu. Okrem toho nebol poučený uznesením o koncentračnej zásade, teda nebol dôvod na odopretie takejto výpovede, pričom výpoveď svedka bola pre konanie podstatná, čím došlo k porušeniu základného práva žalovaného.

5. V duplike sa vyjadrili žalobcovia tak, že v celom rozsahu zotrvávajú na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle potvrdil v zmysle ust. 1, 2 .

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Neobstojí námietka žalovaného týkajúca sa skutkových zistení vo veci samej spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobcovia ďalej prenajímali nehnuteľnosti, za čo im bolo hradené nájomné (inkasovali nájomné), čím sa žalobcovia mali bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného poukazujúceho na absenciu vyjadrenia žalobcov týkajúcich sa ďalšieho prenájmu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v bode 27. odôvodnenia, podľa ktorých žalobcovia uvádzali v rámci repliky a odvolacieho konania, že žalovaný nijako nepreukázal uvedené tvrdenia s tým, že tieto tvrdenia sú bezpredmetnými v danej veci týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia. Ani pre odvolací súd nebolo zrejmé, rovnako ako pre súd prvej inštancie, prečo by vo vzťahu k predmetu daného sporu malo byť potrebné skúmanie otázky, či a ak áno, za koľko mali žalobcovia (počas trvania podnájomného vzťahu) dávať nehnuteľnosti do užívania iným osobám. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že podstatnou otázkou bola otázka dojednaného podnájomného medzi žalobcami ako podnájomcami a žalovaným ako ich nájomcom. Zároveň odvolací súd konštatuje, že nebolo preukázané ani dojednanie inej výšky podnájomného, než ZoP v bode 5.1 uvádzanej výšky 80 eur mesačne splatného k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa odvolacieho súdu bolo súdom prvej inštancie správne konštatované, že iná výška uvádzaná v sume 2.000 eur mesačne bola tvrdená len žalovaným, resp. jeho zástupcom, ktorú protistrana účinne poprela a nebola podporená žiadnym dôkazom, keď sa ani O. Y. vo svojej výpovedi v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. k danej otázke nevyjadril a ani konateľka spoločnosti, ktorá vypracovala zmluvu o podnájme. Aj podľa odvolacieho súdu výška podnájomného bola vecou dohody zmluvných strán, pričom otázka dojednanej výšky nájomného alebo podnájomného s tým, koľko nájomca, resp. podnájomca ďalším prenajímaním nehnuteľností mohol získať alebo reálne získal, nemala žiadny vplyv na otázku platnosti dojednanej výšky pôvodne dojednaného nájomného (podnájomného).

10. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú i námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobcovia neuviedli žiadny relevantný dôvod, prečo prestali platiť dohodnuté sumy, s ktorou skutočnosťou sa nevysporiadal ani súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobcovia preukázali listinou zo dňa 02.11.2020, že došlo k ukončeniu podnájomného vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam dohodou ku dňu jej podpisu. Navyše ďalšie tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní boli nelogické, keďže predmetom daného konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa obohatil žalovaný tým, že získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a ani odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, prečo by sa mal súd prvej inštancie zaoberať tým, prečo vlastne žalobcovia prestali platiť žalovanému.

11. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa toho, že súd prvej inštancie nevypočul ako svedka pána F., čím bolo zo strany súdu prvej inštancie porušené právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s touto otázkou náležite vysporiadal v bode 30. odôvodnenia svojho rozhodnutia, preto odvolací súd na uvedené závery súdu prvej inštancie v plnom rozsahu odkazuje.

12. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľný a riadne odôvodnený a opačný názor žalovaného je len jeho subjektívnym, ničím nepodloženým názorom. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami na to, aby dospel k správnemu právnemu záveru o určení istiny a príslušenstva uplatneného nároku. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

13. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže tento pokladá za vecne správny a zákonný, pričom proti uvedenému výroku ani neboli vznesené relevantné odvolacie námietky.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s , podľa ktorého má nárok na náhradu trov odvolacieho konania tá strana, ktorá bola v konaní úspešná. V danom prípade boli žalobcovia 1/, 2/ v konaní úspešní voči žalovanému, a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )