Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-44-2011.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom Attilom Csabom vo veci starostlivosti o mal. dieťa: Š. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: Y. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Š. XXX/X, zast. Mgr. Máriou Špacírovou, advokátkou v Nových Zámkoch, Rákocziho 12 a S. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ako matka mal. dieťaťa, t.č. bytom O., U.. P. XX/X, zast. JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou v Komárne, Nám. M.R. Štefánika 6 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd maloletú Š. X., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na jej výživu mesačne sumou 110,- Eur počnúc od 10.10.2011.
Výživné je splatné do rúk matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Na zaostalom zročnom výživnom od 10.10.2011 v sume 734,52 Eur sa otcovi započítava zaplatené výživné v sume 490,- Eur a zvyšok v sume 244,52 Eur súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a .
Súd styk otca s mal. dieťaťom u p r a v u j e tak , že otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou dcérou stýkať každú párnu soboru a nedeľu od 14,00 hod do 18,00 hod a každý utorok od 17,00 hod do 18,30 hod, dňa 25.12. od 14,00 hod do 18,00 hod.
Matka je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť a spred jej bydliska otcovi odovzdať a otec je p o v i n n ý dieťa matke včas na to isté miesto vrátiť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa svojím písomným návrhom žiadala, aby súd mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal na platenie výživného v sume 200,- Eur a aby súd upravil styk otca s dieťaťom
tak , že otec je oprávnený sa stýkať s dcérou každú párnu nedeľu v mesiaci od 10,00 hod do 20,00 hod za prítomnosti matky v blízkosti bydliska dieťaťa. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej spolunažívali 9 rokov, ale otec dieťaťa dňa 4.10.2011 opustil spoločnú domácnosť. Od tej doby maloletú navštevuje. Pri jednom stretnutí došlo ku konfliktu medzi jeho bratom S. X. a sestrou matky mal. dieťaťa a následne aj medzi otcom dieťaťa a jeho bratom z jednej strany a medzi bratom matky mal. dieťaťa zo strany druhej, v dôsledku čoho brat matky dieťaťa utrpel aj zranenie. Sumu požadovaného výživného odôvodnila tým, že maloletá je citlivá na laktózu a preto potrebuje špeciálnu stravu. Uviedla, že otec dieťaťa má aj iné príjmy než zo závislej činnosti a to z fušiek, ktoré vykonáva mimo pracovného pomeru. Na pojednávaní matka upresnila svoj návrh v tom smere, že výživné žiadala určiť od podania návrhu na súd (10.10.2011) a styk navrhla upraviť každú párnu nedeľu od 13,30 hod do 16,00 hod za prítomnosti matky, nakoľko dcéra je chorľavá a citovo závislá od matky.
Otec tiež podal na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu (vec je vedená pod č. 10P/47/2011) a súd uznesením č. 7P/44/2011 zo dňa 19.10.2011 obe veci spojil na spoločné konanie pod č. 7P/44/2011.
Otec na pojednávaní vypovedal, že nesúhlasí s návrhom matky pokiaľ ide o výživné, ako ani s navrhovanou úpravou styku. Navrhol určiť výživné v sume 70,- Eur a styk upraviť každú párnu sobotu od 8,00 hod do 18,00 hod a každú nepárnu nedeľu od 8,00 hod do 18,00 hod a každý utorok od 17,00 hod do 18,30 hod v neprítomnosti matky maloletej. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi ním a dcérou je vytvorený veľmi dobrý vzťah. Aj kým spolunažívali o dieťa sa vedel riadne postarať, on ju nosil na lekárske vyšetrenia. O dieťa sa vie postarať aj pokiaľ ide o fyzické a praktické zabezpečenie starostlivosti (prebalenie dieťa do plienok - čo ani matka nepoprela). Vzhľadom na napäté vzťahy medzi rodičmi s prihliadnutím nato, že doposiaľ sa styk realizoval za prítomnosti matke v zariadení, ktoré je charakterom medzi krčmou a presom, fajčí sa a požívajú sa v ňom alkoholické nápoje - žiadal styk upraviť v neprítomnosti matky. Na námietku matky dieťaťa, že dcéra je citovo viac viazaná na matku otec uviedol, že to považuje za logické, keďže dieťa je viac s matkou, ale keby sa mohol stretávať s maloletou častejšie a dlhšiu dobu, dcéra by sa po citovej stránke viazala lepšie aj k nemu. Tvrdil, že dcéru má veľmi rád.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 odsek 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd okrem výsluch účastníkov konania vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedkov.
Svedkovia C. U. a S. X. na pojednávaní vypovedal najmä k okolnostiam incidentu, ktorý sa odohral pri sťahovaní osobných vecí otca maloletej. Z ich výpovedí súd mal za preukázané, že došlo k slovným výmenám názorov medzi účastníkmi incidentu a k potyčkám, avšak išlo o jednorázový konflikt, z ktorého nie je možné vyvodiť markantnejší názor, žeby otec mal. dieťaťa sa správal všeobecne agresívne. Naopak, svedkovia potvrdili, že otec pokiaľ s matkou mal. dieťaťa žil spolu, vedel zabezpečiť riadnu starostlivosť maloletej, nosil ju aj na lekárske prehliadky a nakupoval jej veci osobnej potreby, potravinové články a lieky.
Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať na platenie výživného mesačne sumou 80,- Eur a styk upraviť každý utorok od 17,00 hod do 18,30 hod, každú párnu sobotu a nedeľu od 13,30 hod do 18,00 hod, dňa 25.12. od 13,30 do 18,00 hod v neprítomnosti matky.
Súd zistil, že matka dieťaťa je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú dcéru a vzhľadom na zhodné stanoviská účastníkov súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností a možností prispievať výživným zo strany otca dieťaťa. Súd prihliadol na to, že z jednej strany maloletá len v auguste dovŕši druhý rok svojho veku, ale z druhej strany lekárskymi správami bolo preukázané, že je alergická na laktózu a musí požívať špeciálnu stravu, ktorá je cenovo drahšia, než obyčajná strava. Skúmajúc schopnosti a možnosti rodičov prispievať na výživu maloletej súd zistil, že matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 190,- Eur a prídavky na deti 22,01 Eur. Otec je zamestnaný u spoločnosti Digi Slovakia a.s. Bratislava a podľa výkazu zárobku za posledných 12 mesiacov má priemernú čistú mzdu 533,25 Eur. Matka požadovala výživné v sume 200,- Eur a otec ponúkol na výživu maloletej sumu 70,- Eur. Podľa názoru súdu ani jedna táto suma neodôvodňuje odôvodnené potreby maloletej a schopnosti a možnosti otca dieťaťa prispievať na výživu mal. dcéry. Na námietky otca mal. dieťaťa, že aj on kupuje rôzne osobné veci maloletej súd poznamenáva, že vzhľadom aj na charakter ochorenia maloletej, matka má väčší prehľad, aké osobné potreby najmä ošatenie potrebuje ich maloletá dcéra a preto otec dieťaťa finančné prostriedky, ktoré použil na nákup týchto potrieb by mal použiť na platenie výživného. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec študuje na vysokej škole, o čom predložil aj potvrdenie X. S. J. Q. W.. So štúdiom má ďalšie výdavky spojené s cestovaním a s nákupom učebných pomôcok. Tým, že otec si zlepšuje kvalifikáciu, aj matka by mala mať určité pochopenie v tom smere, že pokiaľ otec dieťaťa dosiahne vyššie vzdelanie má lepšie možnosti uplatniť sa na trhu práce a získať zamestnanie, ktoré by bolo finančne lepšie ohodnotené, ktorá skutočnosť by mala za následok aj priaznivejší výhľad na schopnosti a možnosti otca prispievať vyššou sumou výživného v budúcnosti. Preto súd bol toho názoru, že určená čiastka výživného v sume 110,-Eur vystihuje tak odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti otca.
Výživné bolo určené od podania návrhu, teda otec by mal zaplatiť celkom 734,52 Eur, avšak za toto obdobie zaplatiť 490,-Eur, ktorú čiastku mu súd aj započítal. Zvyšok v sume 244,52 Eur súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (§ 160 ods. 1 veta druhá OSP).
Matka navrhla styk otca s dieťaťom upraviť v jej prítomnosti a to každú párnu nedeľu od 13,30 hod do 16,00 hod.. Otec žiadal styk upraviť každú párnu sobotu od 8,00 hod do 18,00 hod, každú nepárnu
nedeľu od 8,00 hod do 18,00 hod a každý utorok od 17,00 hod do 18,30 hod v neprítomnosti matky. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd bol toho názoru, že styk otca s mal. dieťaťom treba upraviť v neprítomnosti matky, avšak v menšom rozsahu, ako to navrhuje otec dieťaťa. Matka ničím nezdôvodnila, prečo by mal súd upraviť styk len v jej prítomnosti. Je samozrejmé, že v súčasnosti maloleté dieťaťa je citovo viac viazané na matku a táto skutočnosť ešte neznamená, že otec by sa s dcérou nemohol stýkať v jej neprítomnosti, navyše, keď sa styk realizuje v zariadení, kde sa fajčí a kde sa požívajú alkoholické nápoje. Podľa názoru súdu neboli produkované žiadne také dôkazy zo strany matky, ktoré by svedčili o tom, že otec dieťaťa sa nevie postarať o dcéru bez matky. Súd však prihliadol na to, vzhľadom na vek maloletej táto každý deň sa uberá na poobedňajší odpočinok a nie je vhodné režim dieťaťa narušiť. Preto styk bol určený každú párnu sobotu a nedeľu od 14,00 hod do 18,00 hod a každú utorok od 17,00 hod do 18,30 hod. V tejto súvislosti súd nemohol akceptovať požiadavku otca dieťaťa, aby sa s dcérou stretával každý víkend, totiž v takomto prípade by si matka nemohla dovoliť koncom týždňa organizovať rôzne podujatia, výlety a podobne. Ak sa však v budúcnosti zmenia pomery súd môže rodičovské práva a povinnosti (vrátane výšky výživného a úpravy styku) upraviť inak, než v tomto rozsudku.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 odsek 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.