Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/13/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Probidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, , právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, konajúcou JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, konateľkou spoločnosti proti povinnému: Q. L., bytom Z. XX, XXX XX E., štátny občan SR, o vymoženie 672,62 s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad, Jantárová 30, 040 01 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -23 zo dňa 30.11.2011, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 672,62 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 23.2.2011 sp. zn. II/2010-4766. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty č. B31-0000222 uzavretej dňa 18.12.2007 medzi pôvodným oprávneným a povinným.

Na základe ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku prvostupňový súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. Zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy ktorú predchodca oprávneného používal v prípadoch uzatvárania viacerých zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Zmluvná podmienka inkorporovaná do štandardnej formulárovej zmluvy (článok IV. ods. 15) nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory boli rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem európskeho práva, a to

najmä zo smernice 93/13/EHS. Prvostupňový súd napokon dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktoré mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice 93/13/EHS a preto dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Preto exekučné konanie zastavil.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd v rámci svojej preskumavacej činnosti nie je oprávnený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu a dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného a pod. Exekučný súd je oprávnený posúdiť rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a plnenia v súlade s dobrými mravmi. Nie je oprávnený posudzovať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Poukázal na rozhodnutie vo veci

C-40/08 ASTURCOM Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nougeira a zdôraznil, že uvedené rozhodnutie sa týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadne spotrebiteľskej veci. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. Ďalej uvádza, že právnym predchodcom oprávneného, ktorý s povinným uzavrel zmluvu, bola Volksbank Slovensko a.s. a podľa , o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, pričom klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V prejednávanom prípade klient prijal návrh rozhodcovskej zmluvy a preto uvedenú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku.

Uvedené uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca prvostupňového súdu sa po oboznámení s napadnutým uznesením a odvolaním oprávneného stotožnil s právnym názorom vyššieho súdneho úradníka a rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu zodpovedajúco ust. .

Pretože odvolací súd preskúmal predloženú vec bez zopakovania, či doplňovania dokazovania v zmysle zásad upravených v , , urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z toho, že podľa návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený žiadal realizáciu exekúcie na základe rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej

bankovej asociácie zo dňa 23.2.2011 sp. zn. II/2010-47766, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2011 a vykonateľnosť dňa 17.4.2011, pričom ako dôvod pre zastavenie exekučného konania označil neprijateľnú podmienku uvedenú v článku IV. ods. 15 XII. zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Touto neprijateľnou podmienkou mala byť dohoda účastníkov, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní.

Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že právny predchodca oprávneného je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Pri uzatváraní zmlúv sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné pri uzatváraní zmlúv s klientmi postupovať podľa ustanovení v znení neskorších predpisov.

Prvostupňový súd pri posudzovaní neprijateľnosti rozhodcovskej doložky opomenul zaoberať sa ustanoveniami o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“, keďže, ako vyplýva z vyššie uvedeného, právny predchodca oprávneného pri uzatváraní

zmluvy o úvere bol bankou a rovnako tak nezisťoval to, či táto banka pri uzatváraní zmluvu o úvere dodržala postup podľa zákona o bankách..

V tejto súvislosti nadobúda zásadný význam skutočnosť, že zo spisu nie je zistiteľné, či podpísaniu úverovej zmluvy predchádzala dohoda zmluvných strán o schválení rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 93b Zákona o bankách (ďalej už len „ZoB“). Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii . Je zrejme, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Preto sa prvostupňový súd v ďalšom konaní bude musieť vysporiadať s ustanoveniami zákona o bankách. Jeho úlohou v novom konaní bude vo vyššie naznačenom smere doplniť dokazovanie, pretože pre vec je rozhodujúcim aj to, či predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy dodržal postup podľa , v znení neskorších

predpisov. Na oprávnenom (či jeho právnom predchodcovi - Volksbank Slovensko, a.s.) je, aby pre účely tohto konania preukázali, či klientovi osobitne ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a či klient mal okrem možnosti prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený aj iný návrh, ktorým mohol návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať a tak sa sám rozhodnúť, či prijme alternatívu riešenia prípadných sporov len v rozhodcovskom konaní.

Keďže prvostupňový súd zastavil exekúciu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom nemal náležite zistený skutkový stav potrebný pre záver o právnej nedovolenosti rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dojednanej v úverovej zmluve, porušil právo oprávneného na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 . Preto v súlade s bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.